Rozvod rodičov je náročná situácia, ktorá hlboko zasahuje do života dieťaťa. V tomto článku sa zameriame na to, ako môže učiteľ pomôcť dieťaťu rozvádzajúcich sa rodičov, a to z psychologického aj praktického hľadiska. Rozvod má aspekty sociálne, etické, právne, emočné a veľmi dôležité aspekty psychologické. V našich podmienkach nie je rozvod ojedinelým javom, ba práve naopak, počet rozvádzajúcich sa rodín sa drží na vysokej úrovni.
Vplyv rozvodu na dieťa
Rozvod rodičov nepriaznivo ovplyvňuje vývin osobnosti dieťaťa. Výskumy ukazujú, že deti z rozvedených rodín môžu mať v porovnaní s deťmi z úplných rodín problémy v týchto oblastiach:
- Emocionalita: Úzkostnosť, emocionálna nestabilita, neistota, napätie, dispozície k neurotizmu, problémové citové väzby k rodičom.
- Sociabilita: Poruchy sociability, agresívnosť, impulzívnosť v správaní.
- Motivačná úroveň: Znížená motivácia k učeniu a iným aktivitám.
- Školská výkonnosť: Zhoršenie prospechu, problémy s koncentráciou.
Deti rozvedených rodičov možno považovať za citlivých indikátorov rodinnej patológie. Bývajú sprostredkovateľmi, vyjednávačmi, akýmisi koaličnými dôverníkmi alebo zbraňami jedných proti druhým, náhradnými objektami, rivalmi ale i sudcami vlastných rodičov. Za týchto okolností je uspokojovanie základných psychických potrieb dieťaťa (lásky, istoty, bezpečia, prináležitosti k niekomu, zmysluplného prostredia, akceptovania seba) značne obmedzené a vyvoláva stav psychickej deprivácie, evidentnej najmä v emotivite, sociabilite, motivačnej štruktúre a v sebarealizačných tendenciách.
Ako môže učiteľ pomôcť?
Učiteľ zohráva kľúčovú úlohu v živote dieťaťa, obzvlášť v náročnom období rozvodu rodičov. Môže mu poskytnúť podporu, porozumenie a stabilné prostredie v škole. Tu je niekoľko rád, ako na to:
1. Buďte informovaní
Zistite si, či dieťa prechádza rozvodom rodičov. Rozprávajte sa s rodičmi, aby ste získali informácie o situácii v rodine. Informujte sa o tom, ako dieťa reaguje na rozvod a aké má potreby. Dôležité je, aby učiteľ poznal rodinnú situáciu svojho žiaka.
Prečítajte si tiež: Učiteľ v materskej škole Kráľovský Chlmec
2. Vytvorte bezpečné a podporné prostredie
- Empatia a porozumenie: Prejavujte dieťaťu empatiu a porozumenie. Dajte mu najavo, že chápete, že prežíva ťažké obdobie.
- Dôvera: Buďte pre dieťa osobou, ktorej môže dôverovať a s ktorou sa môže porozprávať o svojich pocitoch.
- Stabilita: Poskytnite dieťaťu stabilné a predvídateľné prostredie v škole. Dodržiavajte pravidlá a rutiny.
- Pozitívna atmosféra: Vytvárajte v triede pozitívnu a inkluzívnu atmosféru, kde sa dieťa cíti akceptované a rešpektované.
3. Komunikácia s dieťaťom
- Aktívne počúvanie: Aktívne počúvajte, čo dieťa hovorí. Venujte mu pozornosť a snažte sa pochopiť jeho pocity a obavy.
- Otvorené otázky: Klaďte dieťaťu otvorené otázky, ktoré ho povzbudia k rozprávaniu o svojich pocitoch.
- Neverbalná komunikácia: Všímajte si neverbalálnu komunikáciu dieťaťa. Môže vám prezradiť viac ako slová.
- Rešpektujte súkromie: Rešpektujte súkromie dieťaťa a nerozprávajte o jeho situácii s inými deťmi alebo rodičmi bez jeho súhlasu.
4. Podpora v učení
- Trpezlivosť: Buďte trpezliví s dieťaťom, ktoré má problémy s učením. Rozvod môže ovplyvniť jeho koncentráciu a motiváciu.
- Individuálny prístup: Prispôsobte vyučovanie individuálnym potrebám dieťaťa. Ponúknite mu pomoc a podporu pri učení.
- Pozitívna motivácia: Používajte pozitívnu motiváciu a povzbudzujte dieťa, aby sa nevzdávalo.
- Spolupráca s rodičmi: Komunikujte s rodičmi o pokrokoch a problémoch dieťaťa v škole. Spolupracujte na hľadaní riešení.
5. Riešenie problémového správania
- Identifikácia príčin: Snažte sa identifikovať príčiny problémového správania dieťaťa. Môže to byť reakcia na stres a úzkosť spôsobenú rozvodom.
- Konštruktívna komunikácia: Komunikujte s dieťaťom o jeho správaní konštruktívne a bez obviňovania.
- Stanovenie hraníc: Stanovte jasné hranice a pravidlá správania. Dôsledne ich dodržiavajte.
- Alternatívne riešenia: Pomôžte dieťaťu nájsť alternatívne spôsoby riešenia problémov a vyjadrovania svojich emócií.
- Odborná pomoc: V prípade potreby vyhľadajte odbornú pomoc (školský psychológ, psychoterapeut).
6. Komunikácia s rodičmi
- Pravidelný kontakt: Udržiavajte pravidelný kontakt s oboma rodičmi dieťaťa. Informujte ich o pokrokoch a problémoch v škole.
- Neutrálny postoj: Zachovávajte neutrálny postoj a neberte stranu jedného z rodičov.
- Spolupráca: Spolupracujte s rodičmi na hľadaní riešení problémov dieťaťa.
- Rešpektovanie dohôd: Rešpektujte dohody rodičov o starostlivosti o dieťa a úprave styku.
- Podpora rodičov: Podporte rodičov v ich rodičovskej úlohe. Povzbudzujte ich, aby sa navzájom rešpektovali a spolupracovali v záujme dieťaťa.
7. Zohľadnenie veku dieťaťa
Reakcie detí na rozvod sa líšia v závislosti od veku a vývinového štádia.
- Predškolský vek (2-6 rokov): Deti v tomto veku môžu reagovať na rozvod neurotickými prejavmi strachu, neistoty, negativizmom, ale i deštruktívnymi tendenciami v správaní. Môžu byť zmätené, úzkostné a môžu sa báť opustenia. Potrebujú veľa lásky, istoty a uistenia, že ich obaja rodičia stále ľúbia.
- Mladší školský vek (6-10 rokov): V tomto veku sú to stavy emocionálnej lability, smútku, plaču, domnelého pocitu viny za to, čo sa v rodine deje. Deti môžu byť smutné, nahnevané a môžu sa cítiť vinné za rozvod rodičov. Potrebujú možnosť vyjadriť svoje pocity a potrebujú uistenie, že nie sú za rozvod zodpovedné.
- Starší školský vek a dospievanie (10+ rokov): Okolo 9. - 10 r. a v dospievaní prevláda hnev na rodičov. Zodpovednosť pripisujú obom, niekedy obviňujú matku, inokedy otca. Deti môžu byť nahnevané, roztrpčené a môžu sa cítiť zradené. Potrebujú možnosť hovoriť o svojich pocitoch a potrebujú podporu pri zvládaní hnevu a frustrácie.
8. Pomoc v rôznych fázach rozvodu
Deti prechádzajú rôznymi fázami vyrovnávania sa s rozvodom.
- Prvá fáza (popretie): V prvej fáze sa zapájajú obranné mechanizmy, ktoré tlmia psychickú bolesť a zraňujúcu emóciu, nemôžu napríklad uveriť, že je to pravda, predstierajú, že na tom nezáleží (aj tak by sa rozviedli), alebo obviňujú rodičov (keby za niečo stál, tak by ostal), niekedy obviňujú aj sami seba (keby som počúval, mamička by neodišla). Deti majú pocit, že rodič, ktorý odchádza neodmieta len svojho partnera, ale aj ich. Niekedy sa snažia nájsť menej bolestnú tému, na ktorú prenesú nepríjemné pocity zo straty (čo na to povedia kamaráti, ako to poviem v škole). Vždy chovajú nádej, že sa rodičia k sebe vrátia, a to väčšinou i v prípade, keď rozvodu predchádzali intenzívne manželské konflikty.
- Druhá fáza (hnev): V tejto fáze môžu deti pociťovať veľkú zlosť. Je to prirodzená reakcia na niekoho alebo niečo, čo dieťaťu spôsobuje bolesť a pokiaľ deťom nie je umožnené túto zlosť vyjadriť, tak ju v sebe v danej chvíli potlačia ale objaví sa v podobe rôznych úzkostných prejavov alebo v neadekvátnom chovaní.
- Tretia fáza (vyrovnávanie sa): V tretej fáze sa s novou situáciou vyrovnávajú, hľadajú nové istoty a zvykajú si na nové usporiadanie. Neznamená to, že s rozvodom súhlasia a že sa vzdávajú myšlienky na možné obnovenie súžitia rodičov. Otvára sa im však pred tým beznádejný výhľad do budúcnosti.
Učiteľ by mal byť pripravený podporiť dieťa v každej z týchto fáz.
9. Spolupráca so školským psychológom
Školský psychológ môže poskytnúť učiteľovi odborné poradenstvo a podporu pri práci s deťmi rozvádzajúcich sa rodičov. Môže tiež poskytnúť individuálnu alebo skupinovú terapiu pre deti, ktoré to potrebujú.
10. Informovanosť o právnych aspektoch
Učiteľ by mal byť informovaný o právnych aspektoch rozvodu, ktoré sa týkajú dieťaťa. Napríklad, kto má právo na informácie o dieťati, kto má právo rozhodovať o jeho výchove a vzdelávaní, a ako je upravený styk dieťaťa s rodičmi.
Prečítajte si tiež: Významná spolupráca pre úspech dieťaťa
Čo nerobiť
- Neberte stranu jedného z rodičov.
- Nerozprávajte o rozvode s inými deťmi alebo rodičmi bez súhlasu dieťaťa.
- Neklaďte dieťaťu nepríjemné otázky o rozvode.
- Neodsudzujte rodičov.
- Neignorujte problémy dieťaťa.
Dôležité rady pre rodičov
- Zabudnite na svoje naštvanie, výčitky a ublíženie, myslite na deti! Nie na svoje konflikty.
- Uistite dieťa, že ho obaja rodičia ľúbia.
- Nezapájajte dieťa do manželských konfliktov.
- Rešpektujte právo dieťaťa na styk s oboma rodičmi.
- Spolupracujte s učiteľom a školským psychológom.
- V prípade potreby vyhľadajte odbornú pomoc.
Striedavá starostlivosť
Novela zákona o rodine účinná od 1. júla 2010 zakotvila do slovenského právneho poriadku inštitút striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov. Podstata striedavej starostlivosti spočíva v tom, že dieťa bude určitý časový úsek žiť s matkou a určitý časový úsek s otcom. Úprava striedavej starostlivosti kladie vysoké nároky najmä na rodičov dieťaťa a ich morálnu a osobnostnú vyspelosť. Títo musia byť schopní spolu slušne komunikovať, mať podobný názor na výchovu dieťaťa a vedieť sa dohodnúť o výchovných praktikách a pravidlách týkajúcich sa dieťaťa. Pri rozhodovaní o striedavej starostlivosti súd zohľadňuje záujem maloletého dieťaťa, ako aj sociálne, hygienické, zdravotné a iné podmienky. Dôležitý je aj postoj rodičov k starostlivosti o dieťa.
Záver
Rozvod rodičov je pre dieťa náročná životná situácia. Učiteľ môže zohrať kľúčovú úlohu pri podpore dieťaťa a minimalizovaní negatívnych dopadov rozvodu na jeho psychický a emocionálny vývoj. Dôležité je byť informovaný, empatický, trpezlivý a spolupracovať s rodičmi a školským psychológom. Pamätajte, že dieťa potrebuje predovšetkým lásku, istotu a uistenie, že nie je za rozvod zodpovedné.
Prečítajte si tiež: ADHD a vzdelávanie: Úloha učiteľa