ADHD (z anglického Attention Deficit Hyperactivity Disorder), čiže porucha pozornosti s hyperaktivitou, patrí v súčasnosti medzi najčastejšie diagnostikované poruchy u detí. Táto neurovývinová porucha značne sťažuje deťom učenie v škole a bežný život. V súčasnosti ide asi o najviac skloňovanú poruchu u detí na základných a stredných školách. Trpí ňou nemalé percento žiakov, zdroje uvádzajú 5 - 7%.
Čo je ADHD?
ADHD je definované ako porucha pozornosti s hyperaktivitou. Keď hovoríme o tom, čo to ADHD vlastne je, je dôležité spomenúť aj delenie alebo kategorizáciu tejto poruchy. Kategorizácií ADHD je niekoľko v závislosti od jej autorov. Napríklad autori Davidson a Neale (2011) hovoria v rámci ADHD o troch subkategóriách. Sú nimi ADD (porucha pozornosti, bez hyperaktivity), hyperaktivita a impulzivita a do tretice porucha pozornosti spojená s hyperaktivitou a impulzivitou. Ďalej napríklad Barkley delí ADHD na poruchu pozornosti s hyperaktivitou s alebo bez výskytu agresie. Pri zostavovaní kategorizácií tejto poruchy platí jedno pravidlo - odborník si volí a vyberá tie symptómy, ktoré sa mu zdajú ako najdôležitejšie a najzjavnejšie.
Keďže je ADHD charakterizované niekoľkými významnými prejavmi, je dôležité spomenúť, že u každého dieťaťa sa môžu jednotlivé prejavy vyskytnúť izolovanie, v niektorej z kombinácií alebo aj všetky naraz. Niektoré deti sa ťažko sústredia a venujú dlhšie pozornosť aktivite, ktorú práve vykonávajú. Okrem vyššie uvedených príznakov vieme pri ADHD určiť aj niektoré ďalšie, ktoré do uvedených kategórií nepatria. Sú nimi napríklad zvýšená dráždivosť. Deti s ADHD sú často ľahko vyprovokovateľné ostatnými deťmi alebo sú práve ony tými deťmi, ktoré provokujú. Ďalším typickým príznakom ADHD a ich prejavom je aj agresívne správanie. Často sa dostávajú do konfliktov s rovesníkmi či autoritami, v škole s učiteľom a doma s rodičom. Typická je ich ľahkovážnosť, čo sa domácich úloh či iných aktivít týka - pokiaľ im niečo nejde, ďalej sa nesnažia, nechajú vec tak.
Diagnostika ADHD
Čo sa týka diagnostiky ADHD, psychologička Mgr. Gabriela Čonková uvádza, že diagnostikovanie tejto poruchy je komplexný proces. Do úvahy sa pritom berie história rodiny, počet a pretrvávanie symptómov a miera, do ktorej symptómy ovplyvňujú každodenné fungovanie človeka.Aj keď je ADHD poruchou správania, sledujú sa aj fyzické znaky. Pozorovanie správanie je neodmysliteľnou súčasťou diagnostiky ADHD. Komorbidita označuje prítomnosť jedného alebo viacerých ochorení súbežne s existenciou primárneho ochorenia. Odhalenie poruchy pozornosti a hyperaktivity je často odďaľované, pretože spoločnosť tieto deti „škatuľkuje“ ako neposlušné a nevychované. Mnohí rodičia nechcú prijať fakt, že ich dieťa trpí poruchou, čím je práca s dieťaťom náročnejšia. Deti, ktoré trpia ADHD, majú obvykle v mladšom veku problémy s hrubou lebo jemnou motorikou, čo môže byť dôležitým signálom pre odhalenie poruchy.
Odborníci sa zhodujú v tvrdení, že príčiny vzniku ADHD sú viaceré. Dajú sa nájsť nielen v genetike, ale taktiež v prostredí, v ktorom sa dieťa pohybuje. Jedno je ale isté - pokročilé štúdie dokazujú, že pri ADHD sa vyskytuje určité abnormálne fungovanie mozgu. Toto zistenie bolo dokázané pomocou pokročilých techník zobrazovania mozgu, ktoré sú používané najmä v západnej Európe. Štúdie, ktoré využívajú PET (pozitrónovú tomografiu), technológiu zobrazovania mozgu, poukázali na rozdiely medzi ľuďmi trpiacimi ADHD a medzi zdravou populáciou, pričom rozdiel je najmä v spomínanej funkčnosti mozgu. Čo sa týka genetických predispozícií, ADHD sa môže podľa odborníkov vyvinúť z istých vrodených biochemických látok, ktoré ovplyvňujú tie oblasti mozgu, ktoré majú na starosti napríklad sústredenie. Zo štúdií dvojičiek vieme usúdiť, že aj samotné gény hrajú pri vzniku porúch veľkú úlohu. Štúdie, ktoré skúmali dvojičky, adoptované deti a ich rodiny, priniesli mnoho závažných argumentov v prospech genetického prenosu ADHD. Z týchto štúdií vyplýva, že približne polovica rodičov, ktorí trpeli ADHD, má dieťa s rovnakou poruchou. Medzi 10 % až 35 % detí s poruchou ADHD má prvostupňového príbuzného s rovnakým ochorením. Ďalším možným prediktorom vzniku poruchy je aj poranenie hlavy dieťaťa v skorom ranom veku, ktoré môže viesť k poškodeniu mozgu a jeho funkčnosti.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Ako sa ADHD lieči?
Experti sa zhodujú na tom, že existuje viacero možností a spôsobov, ako ju liečiť. Medzi spôsoby liečby ADHD s dokázanou účinnosťou patrí farmakologická liečba, kognitívne a psychoedukačné stratégie, behaviorálna terapia a psychosociálna rehabilitácia. Farmakologická liečba ADHD spočíva v pravidelnom podávaní psychostimulancií. Na Slovensku sú registrované metylfenidát (Concerta) a atomoxetín (Atomoxetin). Každý ošetrujúci lekár musí potrebu týchto liekov veľmi starostlivo zvážiť a ich užívanie si vyžaduje pravidelný monitoring. Veľmi obľúbené a často využívané sú liečebné metódy bez užívania liekov. Ide o metódy modernej psychoterapie, ktoré sú založené na každodennej svedomitej práci v úzkej spolupráci lekár-rodič-učiteľ. Tento spôsob nazývame ako takzvaný intervenčný program. Je to predovšetkým kognitívno-behaviorálna terapia (KBT) zameraná na špecifické správanie pacienta. Táto terapia sa zameriava na myšlienky a správanie prebiehajúce v danom okamihu „tu a teraz“. Ide o každodenné činnosti a nadobúdanie nových zručností.
MUDr. Ján Šuba z Kliniky detskej psychiatrie LFUK a DFNsP v článku uverejnenom v odbornom časopise Psychiatrická prax uvádza, že medzi spôsoby liečby, ktoré nemajú dokázanú účinnosť, patria diéty s vylúčením niektorých zložiek potravy, potravinové prídavky, vitaminoterapia a biofeedback. V súčasnosti sa ale objavujú aj názory a teórie, že obmedzenie určitých potravín, alebo naopak, ich pravidelné užívanie, vedie k zníženiu príznakov ADHD. Ako kľúčovú potravinu, alebo skôr zložku potravy, ktorá má veľký vplyv na správanie a prežívanie detí s ADHD, označuje Dr. Natalie Sinn z University of South Australia v Adelaide omega-3 mastné kyseliny. Bez ohľadu na možnosť účinku tejto látky na deti s ADHD, sú omega-3 mastné kyseliny pre deti dôležité hlavne na vývoj a správnu činnosť mozgu, sústredenie, pamäť aj koncentráciu. Na kognitívno-behaviorálnu terapiu v liečbe ADHD sú rozporuplné názory. Niektorí odporcovia tvrdia, že pre dieťa s ADHD je takmer nemožné, aby reálne zhodnotilo svoje správanie a vyhodnotilo model iného správania. Želaný výsledok je preto „behom na dlhú trať“ a v konečnom dôsledku sa nemusí dostaviť pozitívny výsledok.
Naopak, za najväčšie zlo pre detský mozog trpiaci ADHD je považovaný cukor. Odborníci odporúčajú vyhýbať sa potravinám, ktoré obsahujú veľké množstvo cukru a to najmä večer. Za veľmi nevhodné sa považujú potraviny a nápoje s vysokým obsahom cukru a kofeínu, ktoré spôsobujú časom zhoršenie stavu. Existuje veľa názorov pre a proti a liečba ADHD v súvislosti s diétami je a bude v budúcnosti ešte veľmi diskutovanou a skúmanou témou.
Dôležité je uvedomiť si, že každý jedinec trpiaci poruchou pozornosti s hyperaktivitou nemá vo svojom správaní a prežívaní zastúpené všetky symptómy tejto poruchy. Niektorí jedinci majú prítomné všetky symptómy, iní sa trápia napríklad iba slabou schopnosťou koncentrácie. Toto uvedomenie je dôležité najmä pri výbere správnej liečby, ktorá však neslúži u človeka na úplne odstránenie poruchy. Farmakoterapiu, behaviorálnu terapiu či iné liečebné metódy, využívajú odborníci hlavne na zmiernenie príznakov ADHD u pacienta, zlepšenie jeho každodenného života a fungovania v ňom. Nejde teda o to, aby sa všetkým deťom s poruchou pozornosti a hyperaktivitou predpisovali lieky - niektoré deti ich totiž vôbec nepotrebujú.
V súčasnosti sa do popredia dostávajú aj nefarmakologické spôsoby liečby ADHD. Sú nimi rôzne druhy terapií, ktoré sú používané nielen psychológmi, ale aj špeciálnymi pedagógmi a učiteľmi na základných či stredných školách. Platí, že terapie, ktoré pomáhajú deťom pri vyrovnávaní sa s touto poruchou sú trošku odlišné ako tie u dospelých. U dospelých je to najmä behaviorálna terapia, pomocou ktorej sa dospelý človek snaží žiť svoj život s ADHD najefektívnejšie, ako sa dá.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
Príklady terapií využívaných pri deťoch s ADHD:
Výchovná terapia: Ide o tréningovú terapiu, spočívajúcu v naprogramovanom učení sa zručnosti a sebakontrole, a to pri riešení úloh v škole, ako aj pri riešení bežných sociálnych situácií. Terapeut s dieťaťom pracuje niekoľkokrát do týždňa (2-3 krát) asi 30 minút, po dobu niekoľkých týždňov. Terapeut učí dieťa, ako sa má sústrediť a myslieť na dôsledky, skôr, než začne konať. Pracuje sa s odmenami (napr. cukríky, lízanky,..), pričom dieťa dostáva všetky odmeny na začiatku a keď urobí nejakú chybu alebo odvráti pozornosť od úlohy, vracia terapeutovi jednu z odmien.
Arteterapia: Arteterapia je terapia pomocou výtvarných prostriedkov, napríklad kresba, maľba, ale aj výtvarné práce s inými materiálmi ako sú keramická hlina (vhodná najmä pre deti s ADHD, pretože uvoľňuje napätie a precvičuje jemnú motoriku), drevo, kreslenie na kamene, kov, prípadne plasty. Popri precvičovaní jemnej motoriky, prípadne grafomotoriky či vizuomotorickej koordinácie je významný psychologický efekt tejto terapie aj v rozvíjaní estetického vnímania, sebareflexie či napríklad projekcie.
Činnostná terapia: Táto terapia vychádza zo skúsenosti, že všetky problémy človeka sa odrážajú v jeho správaní a konaní a že naopak, cez konanie možno ovplyvniť celého človeka. Činnostná terapia sa zameriava na problémy spojené so sebaobsluhou, s narušenou orientáciou v predmetovom svete, so zaostávaním a pasivitou, s cieľovo nezameranou aktivitou a pod. Realizácie tejto terapie si však vyžaduje dostatočné materiálne a priestorové zabezpečenie. Obsahovou náplňou sú hrové zamestnania, cvičenia hrubej a jemnej motoriky, stimulačné programy apod.
Muzikoterapia: Počúvať tóny hudby, spievať či hrať na nejakom hudobnom nástroji- to sú základné skúsenosti v muzikoterapii. Hudba má svojim účinkom iniciovať telesnú a psychickú pohodu organizmu. Stimuluje emocionálne hladiny dieťaťa a dostáva ho do stavu relaxácie a uvoľnenia.
Jazyková a logopedická terapia: Mnoho detí s ADHD má problémy s výslovnosťou a s jazykovým prejavom. Často trpia zajakavosťou, či nesprávnou výslovnosťou. Je preto veľmi dôležité, by aspoň raz do týždňa navštevovali logopedickú poradňu.
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM
Dramatoterapia: V terapeutickej činnosti sa využíva hranie roly na rozšírenie výrazových prostriedkov a uľahčenie pochopenia iných. Dramatické etudy taktiež napomáhajú pri rozvoji vyjadrovacích schopností, tvorivosti, empatie i fantázie. Umožňujú deťom lepšie uvedomovanie seba samého v priestore, v rôznych situáciách, vo vzťahoch a dostať tak svoje správanie viac pod kontrolu.
Ďalšie možnosti liečby
- Podávanie omega-3 a 6 mastných kyselín: Predovšetkým omega 3-mastné kyseliny - kyselina dokozahexaénová (DHA) a kyselina eikozapentaénová (EPA) môžu mať priaznivý vplyv na symptómy ako je nedostatok pozornosti a hyperaktivita.
- Výživové doplnky: Napríklad Concentrix® bol vyvinutý špeciálne pre zvýšenie koncentrácie u detí d 4 rokov a dospelých. Pomáha pri ľahkých formách hyperaktivity a poruchách sústredenia. Zlepšuje pozornosť a správanie počas 12 hodín, zároveň zabezpečuje stabilnú hladinu metylfenidátu počas celého dňa.
- Karnozín EXTRA: Prispieva k multifunkčnej ochrane buniek pred voľnými radikálmi a vplyvom žiarenia. Prispieva k zlepšeniu koncentrácie, logického myslenia a pamäte a zároveň k zníženiu agresivity a hyperaktivity. Má významne pozitívny efekt u autistických ochorení. Obsahuje kombináciu 6 jedinečných účinných látok (L-karnozín, L-karnitín, vitamín E, koenzým Q10, extrakt z čučoriedok a plodov vínnej révy), ktoré pôsobia synergicky.
- Aromaterapia: Liečbu ADHD môžete podporiť pomocou aromaterapie. Aplikácia esenciálnych olejov ako je vetiver, cedrové drevo a levanduľa inhaláciou 2x denne by mala dosiahnuť klinicky významných výsledkov u prejavov ADHD v priebehu 60 dní. Vedci predpokladajú.
- Cesta pre deti: Je inšpirujúca liečebná metóda, ktorú je možné využiť k pomoci deťom. Je určená pre deti od 5 do 12 rokov. Proces je vedený na podprahovej úrovni vnímania dieťaťa a upravený vo forme rozprávky. Pomáha deťom nájsť stratenú sebadôveru, odstrániť ich emocionálne bloky aj fyzické problémy, oslobodiť ich od traumatických zážitkov a nechať vyniknúť ich prirodzeným schopnostiam.
Výchova dieťaťa s ADHD
Vychovávať dieťa s diagnostikovanou ADHD može byť pre rodičov veľká výzva. Frustrácia, únava a nervozita vás môže sprevádzať na dennej báze, čo je pochopiteľné. Nezabúdajte však na to, že vaše dieťa je veľmi citlivé na hodnotenie svojej osoby a preto potrebuje naozaj vedieť, že je vami milované a prijaté také aké je. Nedávajte vášmu dieťatku nálepku ADHD, ktorá ho bude sprevádzať celý život. Rovnako aj kritický pohľad na jeho osobu v jeho prítomnosti, môže v ňom pošliapať aj zvyšky sebahodnoty, ktoré v sebe ešte má. Pocit, že je zlé a neschopné jeho sebadôvere a sebahodnote naozaj nepomôže. Správna a včasná diagnostika ADHD je výlučne v rukách lekárov. Zdravotná starostlivosť o tieto deti je vedená v ambulanciách klinických a poradenských psychológov, psychiatrov a odborníkov, ktorí pracujú s duševnými chorobami. Odporúčanie k špecialistovi prichádza najčastejšie od pedagógov a všeobecných lekárov. Tým sa vytvára úzka spolupráca lekár-rodič-učiteľ.
Deti s poruchami pozornosti či hyperaktívne deti sú ostatnými ľuďmi častejšie odmietané a negatívne hodnotené, zažívajú viac kritiky. Dieťa sa podvedome potrebuje nejako brániť. Niekedy ide o obranu popretím obrazu o sebe alebo vytvorením nereálneho obrazu o sebe. Inokedy sa snaží dieťa tieto nedostatky nejakým spôsobom kompenzovať upútavaním pozornosti, negativizmom a pod. Nepriaznivým dôsledkom takýchto porúch v škole je ľahkosť rozptýlenia pozornosti a neschopnosť dokončiť začatú činnosť. Takéto deti často prerušujú svoju prácu činnosťami, ktoré s ňou nesúvisia, sú upútavané všetkými možnými podnetmi, ktoré stimulujú ďalšie, zbytočné a neúčelné aktivity. Robia rôzne nezmyselné chyby a úlohu často vôbec nestačia dokončiť. Tieto chyby však nie sú z nedostatočnej schopnosti, ale nepozornosti.
Ako pomôcť dieťaťu s ADHD v škole:
- Pri priebežnom hodnotení je vhodné používať rôzne formy hodnotenia (napr. Pri slovnom skúšaní sa odporúča skúšať žiaka kratšie a radšej dvakrát. Ak žiak píše písomnú úlohu je vhodné ju rozdeliť na viac kratších častí. Často budete vystavení otázke - prečo to jemu dovolíte a mne nie? Pokiaľ zavediete nejaké sankcie, zdôraznite, že to robíte preto, aby ste dieťaťu pomohli.
- Podporujte u detí s problémami zodpovednosť a kamarátstvo. Pomôžte dieťaťu vytvárať kamarátske vzťahy, poraďte mu, ako má postupovať, ako sa má správať k iným deťom, čo im má povedať. Pokúste sa nadviazať dobrý vzťah aj s rodičmi dieťaťa.
- Na začiatku hodiny oznámte presný program hodiny, na konci ho zrekapitulujte. Na hodinu si pripravte viac rôznych činností. Zaistite v triede miesto, kde sa môže žiak sám upokojiť (napr. oddelená lavica). Snažte sa, aby vaše ústne pokyny boli krátke, jednoduché a konkrétne.
Dôležité aspekty pre rodičov
- Rodičia by si mali uvedomiť, že hyperkinetická porucha - ADHD,ADD nie je choroba, ale vzorec problémov v správaní ich dieťaťa. Dieťa je len nositeľom problému, nie je problémovým dieťaťom, nemôžme ho trestať za niečo, čo nedokáže, alebo nevykoná vedome zle. Hyperkinetická porucha je vývojová, dieťa sa najčastejšie v puberte začne upokojovať, zníži sa jeho impulzivita. Predpokladom sú ústretové postoje rodičov.
- Rodičia často prežívajú bezradnosť a bezmocnosť, nedokážu sa na problémy pozrieť s nadhľadom, s odstupom a meniť svoje výchovné postupy a stratégie. Dieťa s ADHD,ADD zasahuje do celej dynamiky rodiny, netreba prehliadať jeho súrodencov, ktorí sú „bezproblémoví“ a nevyžadujú si toľko pozornosti, nie je vhodné porovnávať deti medzi sebou navzájom.
- Často sa predpokladá, že by sa nadmerne aktívnemu dieťaťu malo vo všetkom vyhovieť len preto, že má určitú poruchu - ADHD,ADD. Je to ale mylný názor. Každé dieťa potrebuje cítiť bezpečie z pevne stanovených hraníc. Aj hyperaktívne dieťa by malo zodpovedať za svoje správanie rovnako, ako všetci ostatní v rodine. Samozrejme, že môžete očakávať len to, čo je v rámci jeho možností.
Ako zvládnuť dieťa s ADHD:
- Buďte ohľadne pravidiel a výchovných prostriedkov naozaj dôslední. Hovorte s dieťaťom pokiaľ možno, pokojne a pomaly. Hnev je prirodzený, ale môžete ho ovládnuť. Všimnite si každé pozitívne správanie dieťaťa a reagujte pochvalou.
- Vypracujte pre dieťa jasný denný program, kedy má vstať, jesť, hrať sa, pozerať tv, učiť sa, pomáhať, ísť spať…Držte sa ho pokiaľ je to trochu možné, i keď ho dieťa stále porušuje. Nové alebo obtiažne úlohy mu predveďte, zároveň krátko, jasne, pokojne vysvetlite. Opakujte svoju ukážku, kým sa dieťa nenaučí. Proces zapamätávania u hyperaktívnych detí je pomalší a trvá dlhšie, kým sa zafixuje.
- Dajte mu, pokiaľ je možné, oddelenú izbu alebo vlastný kútik, ktorý bude jeho ríšou. Pri plnení úloh prenášajte na neho zodpovednosť. Naučte sa rozoznávať varovné signály, skôr než vybuchne. Nech sa hrá s jedným, nanajvýš s dvoma kamarátmi naraz, pretože je ľahko nahnevateľný.
- Trpezlivosť, pokoj, optimistický pohľad do budúcnosti. Nedopustiť, aby sa dieťa naučilo niečo nesprávne. Učte sa spolu s dieťaťom, sprevádzajte ho pri učení, nespoliehajte sa na jeho samostatnosť, ale poskytujte mu taktne svoje vedenie. Pri písaní úloh chvíľu pri ňom pokojne seďte, aby dieťa cítilo vo vás oporu. Týmto deťom vyhovuje skôr práca nárazová, krátkodobá, než dlhodobé, sústavné zaťažovanie pozornosti. Napr. 10-15 minút (podľa potreby) venujte jednej úlohe, potom je dobré prácu na chvíľu prerušiť a k úlohe sa vrátiť.
- Nútiť hyperaktívne dieťa k pokoju, obmedzovať ho, trestať za jeho nadmernú pohyblivosť iba zvyšuje napätie, zhoršuje pozornosť. Zabráňte pocitom menejcennosti. Je potrebné tieto deti taktne chrániť pred príliš trápnymi a opakovanými zážitkami neúspechu v súťažiach, v ktorých pre svoje ťažkosti musí byť vždy posledné. Napr. V celom rodinnom prostredí je potrebné vytvoriť atmosféru spolupráce. Dieťa má poznať, že ho v rodine majú radi, že sú mu ochotní pomáhať, nie iba kontrolovať a kritizovať, musí sa cítiť spokojne a prežívať toľko radosti ako každé dieťa. Deti s ADHD,ADD sú spravidla pracovne veľmi horlivé a rôzne práce v domácnosti im prinášajú uspokojenie, zvlášť, ak ich pochválime za snahu. Radi sa učia robiť niekomu niečo pre radosť, napr.
Vlastnosti rodičov, ktoré pomáhajú pri starostlivosti o dieťa s ADHD:
- Byť rodičom nie je jednoduché. Byť rodičom dieťaťa, ktoré má vyhranené potreby a vyžaduje si špeciálnu starostlivosť, je obzvlášť frustrujúce a ťažké. Je veľmi ľahké tešiť sa z detí, ktoré sú dobré a spolupracujú. Mať rád svoje dieťa znamená vychovávať ho, naučiť ho mať radosť z práce, naučiť ho aj k láske k iným ľuďom.
- Každá rodina má svoj vlastný problém a každý problém má svoju vlastnú dynamiku a riešenie. Spoločné je to, že riešenie je vždy v ochote ku zmiereniu, to znamená, v ochote ku láske. Základom výchovy nepokojných detí je zvýšenie pozitívneho rodičovského záujmu, vynechanie fyzického a psychického trestania.
Poruchy koncentrácie pozornosti a pamäti u detí s ADHD
Sú roztržité, nesústredené, nepozorné, ľahko vyrušiteľné aj malým podnetom z činnosti, nie sú odolné voči vplyvu rušivých okolností. Nedokážu rozlíšiť čo je dôležité a čo nie je, niekedy sa nedokážu odpútať od nejakého podnetu a sústrediť sa na niečo iné. Bývajú charakterizované ako netrpezlivé, málokedy dokončia úlohu, hru, vyžadujúcu čas, trpezlivosť, koncentráciu a na neúspech reagujú afektom, agresiou. Na pokyny reagujú oneskorene, často až na opakované pokyny, niekedy si ich vôbec nedokážu zapamätať. Zabúdajú pokyny, svoje veci, často niečo hľadajú…To zapríčiňuje problémy v školskom prostredí aj v domácom. Ako pozornosť, aj pamäť často prilipne k jednej spomienke, od ktorej sa nedokáže dieťa dlho odpútať.
Ako pracovať s poruchami koncentrácie a pamäti:
- Zasadací poriadok v triede /domáce miesto na prípravu do školy/ - miesto, kde jeho pozornosť je čo najmenej odpútavaná vedľajšími rušivými podnetmi /nástenky, okno, stôl učiteľa../. Osvedčila sa prvá lavica, sám v lavici, kľudné okolie. Nevyhnutné pomôcky na pracovnom stole - ostatné veci odložiť
- Krátko a častejšie - striedaním polohy tela napomáhame upútaniu pozornosti a predchádzame únave, dlhé sedenie na stoličke a usmerňovaním odvádza pozornosť. Menší motorický nekľud a zmeny polohy si radšej nevšímame, pokiaľ dieťa pracuje dobre. Striedame rôzne druhy činnosti, pri práci sa neponáhľame, snažíme sa mierniť jeho impulzivitu.
- Opakovanie pokynov - netrestať deti za neposlúchnutie, niektoré pokyny nie slovne, ale ukážka rukou, prstom, kde čítame, dotykom upraviť polohu pri písaní a pod. Prácu zadávať po častiach, kontrolovať sústredenie a pochopenie úlohy, v prípade potreby znovu vysvetliť.
- Domáce úlohy zadávať pravidelne - skontrolovať zápis, zápisy jednoduché, do zvláštneho zošita, zapísať aj pomôcky a iné úlohy. Možnosť zapisovania úloh učiteľom, dohodnúť sa na systéme kontroly - rodičia a učiteľ.
- Predchádzať chybám - pri osvojovaní si učiva slovami pozor, opatrne, tu je to ťažšie, zložitejšie. Upútame tým pozornosť dieťaťa, chybe sa snažíme predísť, vyhneme sa opravovaniu už napísaného a prepisovaniu. /Dieťa má tendenciu zapamätať si zvýraznené slová - červenou opravené slová/. Nemá efekt prepisovanie za účelom zlepšenia úhľadnosti a menšieho výskytu chýb, opravy opráv, tresty - napíšeš o dva príklady viac…
- Názorné pomôcky - kvôli ľahšiemu zapamätaniu, ale s mierou /rozptyľovanie pozornosti/. Vhodné sú stručné PL s menším množstvom textu zameraného na jednu činnosť /viac pracovných listov, ich časti/. Hry a cvičenia na rozvoj pamäti, pozornosti, psychomotorické hry
tags: #dieta #s #adhd #charakteristika