Vzťah medzi otcom a dieťaťom je jedným zo základných kameňov pre zdravý psychický vývin a formovanie osobnosti. Tento vzťah má hlboký vplyv na budovanie pocitu vlastnej hodnoty, sebaúcty a na celkový pohľad na svet. V dnešnej dobe, keď sa tradičné modely rodiny menia a rozvodovosť stúpa, je dôležité si uvedomiť, aké dôležité je, aby dieťa malo prítomnosť oboch rodičov, alebo aspoň adekvátnu náhradu za jedného z nich.
Význam otca v živote dieťaťa
Úloha otca v živote dieťaťa je mimoriadne významná, hoci si to v každodennom zhone ani nemusíme uvedomovať. Dnešní otcovia sa čoraz viac zapájajú do života svojich detí, pričom tradičný model rodiny - otec, matka, deti spolu - sa pomaly vytráca. V minulosti rodiny mali vyššiu hodnotu, no otec bol často skôr zaistencom domácnosti. Dieťaťa sa dotýkal menej; po návrate z práce si odpočíval, pričom matka stála s podporou po boku. Nové prístupy povzbudili mužov k aktívnej výchove, aby partnerka mala priestor na regeneráciu.
Zmeny v otcovskej role za posledných 50 rokov
Za posledných 50 rokov prebehli zásadné zmeny - otcovia sa viac zapájajú: bývajú prítomní pri pôrode, pomáhajú cez noc, zdieľajú domáce povinnosti. Výchova sa stala skutočným zdrojom radosti, nie povinnosťou. Toto platí rovnako pre chlapcov aj dievčatá. Otec má dôležitú úlohu v budovaní sebaúcty dieťaťa cez jednoduché vyjadrenia: "Som na teba hrdý, dcérka" a "Parádna robota, synak!". Keď otec dieťa hojdá a chytá ho, naučí sa: aj keď ma strach prepadne, vždy ma zachytia silné ruky. Kým mama často chváli, otcovské uznanie spôsobuje, že dcéra cíti vlastnú ženskosť. Vzťah, kde otec nehodnotí, ale podporuje dieťa, vytvára priestor pre odvážnosť, zodpovednosť a rozvoj identity.
Otec ako vzor a emocionálna opora
Rodina je primárne prostredie pre dieťa - poskytuje ochranu a riešenia. Konflikty či vysoká únava matiek však môžu znižovať kvalitu rodinného života. Dieťa potrebuje vidieť otca v akcii - ako rieši situácie, nesie zodpovednosť a je súčasťou bežného života. Ak otec dokáže emocionálne rozvíjať dieťa (dotykom, hrou, výzvou), ide o výnimočný vplyv. Je synergiou materského slovného styku a otcovského fyzického kontaktu. Ak otec chýba (rozvod, úmrtie či vzdialenosť), je esenciálne nájsť iného mužského vzor - starý otec, iný rodinný člen, mentor.
Vplyv rozvodu na vzťah otec a dieťa
Žiaľ, v súčasnosti sa takmer každé druhé manželstvo/rodičovstvo rozpadá a mnoho detí sa rodí mimo manželstva. Deti prichádzajú o rodinné väzby. To, že sa rozvádza takmer každé druhé manželstvo, i to, že každé tretie dieťa sa rodí mimo manželstva, predstavuje veľmi závažné ohrozenie, ktoré vyžaduje nový spôsob pozornosti spoločnosti odbornej i ľudskej. Nachádzame sa uprostred vojny rozchádzajúcich sa mužov a žien. Žiaľ, rodičia si svoje partnerské bolesti a zranenia nedokážu, nevedia, nechcú riešiť s ohľadom na dieťa. A dlhodobá rozvodová právna prax a spoločenské zvyklosti, rozvádzajúcich sa v ničivom postoji upevnilo. Tak často deklarovaný „najlepší záujem dieťaťa“ získal v skutočnosti trpkú príchuť bolesti, ktorá detstvom nekončí, ale sa prenáša do ďalších generácií cez dedičnosť sociálnu.
Prečítajte si tiež: Postupy pre otca pri zápise do rodného listu
Dôsledky absencie otca
Štatistiky a výskumy ukazujú, že absencia otca má veľmi zlé následky. Štatistika z Anglicka hovorí, že 80 % uväznených mladistvých nikdy nevidelo svojho otca. Slovenská realita ukazuje, že až 20 % detí v detských domovoch nemá určené otcovstvo. Zakladateľ prenatálnej medicíny Peter F. Dieťa potrebuje k prežitiu vnútornú rovnováhu, stabilitu a istotu, ktoré mu dávajú jeho vzťahy. Výskumy potvrdzujú, že dieťa inak vníma vzťah s mamou a inak s otcom. Len v ich vzájomnom dopĺňaní môžu byť naplnené jeho potreby a rozvinutá jeho osobnosť. Je tiež dokázané, že matka, alebo iná žena, ani pri najlepšej vôli nevie a nemôže nahradiť otca. Keď otec chýba, musí do života dieťaťa (zámerne píšem dieťaťa, pretože otec chýba rovnako chlapcom aj dievčatám) vstúpiť iný muž, ktorý ho aspoň čiastočne nahradí. Šťastné dieťa, ktoré má dobrého starého otca, strýka, staršieho brata, alebo aj učiteľa, trénera či duchovného.
Ako minimalizovať negatívny dopad rozvodu
Rozvodové traumy u dieťaťa vzniknú vždy, ale je dôležité ich včas a kvalitne ošetriť, minimalizovať ich dopad na dieťa, ktoré sa raz stane otcom alebo matkou, a tieto vzorce si ponesie so sebou. Rozvedeným otcom je treba umožniť a pomôcť, aby sa mohli vo výchove ďalej angažovať. Teyber naliehavo prosí, aby sa rodičia snažili o ukončenie sporov a tvrdí, že advokáti majú morálnu povinnosť poučiť rozvádzajúcich sa rodičov, plných hnevu, a odradiť ich od bojov o deti.
Nové partnerstvá a nevlastní rodičia
Zamilovali ste sa do muža, ktorý je rozvedený a má dokonca deti? Potom možno premýšľate o tom, aké to bude, až ich prvý raz uvidíte, až sa s nimi prvý raz porozprávate a ako s nimi budete vychádzať. Byť nevlastnou matkou alebo otcom nie je jednoduché - nikdy to nebudú „vaše“ biologické deti, a vy nikdy nebudete ich biologickými rodičmi. Môžete byť všetkým, len týmto nie - a s tým by ste mali vstupovať do takého vzťahu. Ak ste sa rozviedli len nedávno, neponáhľajte sa do nového vzťahu, hoci máte pocit, že rozchod prebehol pokojne, dieťa to tak cítiť nemusí. Na druhej strane nemá zmysel si nahovárať, že každý rozchod musí dieťa nutne na celý život poznamenať.. Záleží aj na vás, ako rýchlo sa všetky rany zahoja a ako rýchlo sa dieťa „otrasie“. Vnucovať mu týždeň po búrlivom rozvode nového „otca“ alebo novú „mamu“ je trocha predčasné a nezodpovedné. Ako hovorí psychológ Petr Šmolka, aj dieťa potrebuje čas, aby sa vyrovnalo so stratou jedného z rodičov a prijalo matkinho nového partnera (alebo otcovu novú partnerku).
Rola nevlastného rodiča
Zvyčajne to však býva tak, že nový partner matky je ten, kto trávi viac času s deťmi ako nová partnerka otca. Je to asi preto, že po rozvode väčšinou zostávajú deti v opatere matky. A tak sa potom môžete stať nevlastným rodičom „na víkend“, prípadne nevlastným rodičom „fungujúcim cez týždeň“ či nevlastným rodičom raz za dva týždne. Je teda jasné, že váš život s dieťaťom toho druhého sa bude dosť líšiť podľa toho, či ste nevlastná matka alebo nevlastný otec a podľa toho, koľko času budete s dieťaťom tráviť.
Ako úspešne zvládnuť úlohu nevlastného rodiča
Pre spolužitie s nevlastným dieťaťom existujú nejaké ideálne spôsoby starostlivosti? Je určite dobre, keď sa rodičia spolu dokážu baviť aj po rozvode, keď sú schopní zmieriť sa a pred deťmi na seba nehádzať špinu. Vybavovanie si účtov je pre dieťa veľmi frustrujúce. Ak rozvedení partneri dokážu spolu priateľsky hovoriť, dieťaťu to prináša šťastie - a nezáleží na tom, koľko dní strávi s tým či oným rodičom.
Prečítajte si tiež: Rodinná komédia Oteckovia
Kedy predstaviť deťom nového partnera?
Podľa psychologičky Terezy Beníškovej záleží na okolnostiach. „Asi nie je vhodné hneď druhý deň po rozchode s otcom vašich detí nasťahovať si domov nového partnera, je potrebné dodržať nejaký odstup, aby sa dieťa naučilo žiť v novej situácii. Ale neskôr to vyplynie zo situácie - ak matka s niekým už nejaký čas chodí a cíti, že by bolo vhodné ho deťom predstaviť, tak je to pravá chvíľa. Určite by sa „ujovia“ nemali doma často striedať, malo by ísť o vzťah, kde je perspektíva na dlhší čas, ale inak je to podľa toho, ako to mamička (či otecko) cíti,“ radí Mgr.
Trpezlivosť a láska ako kľúč k úspechu
Chcete poznať recept na to, ako to zvládnuť? Z vlastnej skúsenosti musím povedať, že najmä s obrovskou trpezlivosťou a láskou. Napokon, potvrdzuje to aj psychologička Tereza Beníšková. „Spolužitie s deťmi toho druhého nebýva jednoduché, najmä v počiatkoch zžívania sa, kým sa spolu daní ľudia naučia koexistovať. Každé dieťa býva niekedy protivné a ťažko znesiteľné. Ak je to naše biologické dieťa, tak naša láska k nemu pomáha konflikty prekonať. Vlastné dieťa nám môže pripadať roztomilejšie, milšie, vo chvíľach hnevu znesiteľnejšie, ako je v skutočnosti, práve preto, že je naše. Už sme toho s ním veľa zažili, dobré i zlé, a všetko to je v nás uložené. Máme pred sebou zúrivé a jačiace päťročné dieťa (v očiach okolia v tú chvíľu nevychovaného maznáčika), ale my v ňom trochu vidíme i to malé nežné dieťatko, ktorým bolo pred pár rokmi. Tieto ružové okuliare novému partnerovi matky či novej partnerke otca chýbajú,“ vysvetľuje psychologička.
Rešpekt a kamarátsky prístup
Jednoducho povedané, ak chcete obstáť v úlohe nevlastného rodiča, musíte vydržať a v žiadnom prípade sa nesnažiť nahradiť rodiča biologického. „Moje deti si nového partnera obľúbili, v škole o ňom hovorili ako o náhradnom ockovi, a o svojom biologickom otcovi ako o ockovi. Nikdy som ich nenútila, aby novému partnerovi hovorili „ocko“, keď majú svojho vlastného,“ hovorí Romana (35) zo stredného Slovenska. Aj v tom sú psychológovia zajedno. „Nevyžadujte oslovenie „oci“ alebo „mami“, rešpektujte práva rodiča, ktorý s deťmi nežije, nesnažte sa prebrať jeho miesto. K deťom sa správajte skôr kamarátsky ako výchovne, výchovu nechajte na rodičov. A nečakajte zázraky hneď, nehrajte sa na šťastnú rodinku. Počítajte s tým, že deti vašej lásky nemusia byť sympatické aj vám, môžete z nich mať aj negatívne pocity. Ale čím viac toho spolu zažijete, tým si budete bližší a tým viac sa bude prehlbovať puto medzi vami,“ dodáva psychologička T. Beníšková.
Myslieť si, že autoritu môžete dieťaťu nadiktovať, je najväčší omyl, ktorého sa „náhradní“ otcovia či matky dopúšťajú. Autorita sa utvára životom. Stačí sa nad tým trošku zamyslieť a odpoveď je na svete. Existuje jednoduchý kľúč - rešpekt. Ak budete svoje „nové“ dieťa rešpektovať a dáte mu najavo, že tolerujete a prijímate i jeho biologického rodiča, získate si tým uňho rešpekt aj vy.
Pravidlá pre spolužitie s nevlastnými deťmi a vlastnými deťmi
V prípade, že máte okrem nevlastných detí i svoje vlastné, mali by ste sa riadiť pravidlom „všetkým rovnako“, teda správať sa rovnako i k vlastným potomkom a nevyčítať neporiadok v chodbe len „nevlastným“. Nebuďte príliš veľkí moralisti, odporúčajte a raďte skôr pozitívne, nepoužívajte slová, ktorými znižujete osobnosť a inteligenciu dieťaťa (ty si ale hlúpa, ty si ale debil, no, z teba nikdy nič nebude a pod.). Najmä spolužitie s pubertiakom môže prinášať rôzne strety - a ak odpoviete na provokáciu provokáciou, napätie sa potom dá krájať. Na druhej strane nikdy nedopusťte, aby sa k vám dieťa nevhodne správalo, dieťa musí vedieť, že existujú hranice, ktoré sa neprekračujú. Povedzte o svojich pocitoch svojmu partnerovi i dieťaťu, diskutujte o tom (ak je toho už dieťa schopné). Prekračuje dieťa hranice stále? Ako hovorí dr. Edwige Entierová, znamená to, že trpí a vy by ste sa mali zamyslieť nad tým, či na ňom nehľadáte len chyby a či si vôbec niekedy nájdete čas na to, aby ste sa s ním porozprávali napríklad o jeho kamarátoch, koníčkoch a podobne. Vystupujte sám (sama) za seba a radšej z pozície kamaráta ako vychovávateľa. „Skúste si to predstaviť podobne, ako by ste sa správali k neteri či synovcovi. Po nejakom čase spolužitia a prehĺbenia vzťahu medzi novým partnerom matky a dieťaťom si už môže nový partner dovoliť prebrať niečo z rodičovských kompetencií a tiež vyžadovať dodržiavanie hraníc dohodnutých s rodičom . Telesné tresty by som však celkom vypustila, to nech si rieši biologický rodič,“ radí psychologička T. Beníšková.
Prečítajte si tiež: Remeselná zručnosť pri výrobe svetrov
Prenatálna komunikácia a vplyv otca
Na základe mnohých výskumov vieme, že dieťa si buduje vzťah a komunikuje s otcom už pred narodením. Boli urobené videá, ktoré cez sonograf demonštrujú odpoveď dieťaťa na otcove podnety. Smutným dôkazom toho, že dieťa vníma postoje otca voči sebe už prenatálne, je aj príbeh chlapca z detského domova, ktorý mal panický strach zo svojho otca, ktorého nikdy nevidel. Až jeho sociálne správy prezradili, že keď bola jeho matka tehotná, otec ju často týral.
Komunikácia medzi deťmi a rodičmi pred narodením
Lenka Šulová uvádza niekoľko druhov komunikácie medzi deťmi a rodičmi. Tá spočíva v tom, že emócie matky sa cez jej hypothalamus a cez endokrinný a vegetatívny systém prenáša a ovplyvňuje hypothalamus plodu. Pri všetkých týchto druhoch komunikácie je veľmi dôležitý aj otec, pretože práve on sa stará o pohodu ženy, jej dobrú náladu a spokojnosť. Otec jej uľahčuje život a vytvára pozitívnu atmosféru.
Starostlivosť otca v mladšom veku dieťaťa
Lenka Šulová v prednáške uvádza, že súčasní otcovia sa čoraz v mladšom období veku dieťaťa starajú o jeho pohodlie a výchovu. V minulosti tomu tak nebolo. V súčasnosti je už úplne bežné aj to, že otcovia sú prítomní pri pôrode, a tak veľmi rýchlo nadväzujú kontakt so svojím dieťaťom.
Roly matky a otca vo výchove
Lenka Šulová vo svojich tvrdeniach vychádza z dlhoročných výskumov, v ktorých analyzovala správanie mužov a žien pri výchove detí. Je presvedčená, že každý rodič sa správa jedinečným a špecifickým spôsobom. Každý má svoju naprogramovanú rolu voči dieťaťu. Je to intuitívne a rodičia sa to nemusia učiť. Rodičia sa zároveň dopĺňajú vo svojom správaní a vo svojich prístupoch. Ak jeden z rodičov nefunguje dostatočne, tak ten druhý dokáže zaujať významnejšiu pozíviu vo vzťahu k dieťaťu.
Dopĺňanie sa rodičov vo výchove
„Už štrnásťdňové dieťa vie odlíšiť rodičov a vie, kto ho napríklad dvíha z postieľky a podľa toho sa vie rozhodnúť, ktoré svalové partie má viac zapojiť,“ uvádza Lenka Šulová. Keď je dieťa staršie, tak otec s ním robí väčšinou iné aktivity ako matka. Otec s dieťaťom viac experimentuje, je aktivizujúcim prvkom v jeho výchove a prináša do vzťahu dynamiku. Matka má skôr ochraňujúce tendencie. Uspáva ho, upokojuje, zabezpečuje mu pohodu a zázemie. Keď má dieťa dva roky, tak presne vie, s akou žiadosťou má za ktorým z rodičov ísť. Keď je hladné, smutné, nespokojné, tak uteká za matkou. Keď potrebuje rozobrať alebo opraviť hračku, pozrieť sa do nového priestoru, uteká za otcom.
Rozdiely v správaní matky a otca
J. Le Camus napríklad hovorí o rozdieloch v správaní sa matky a otca v plaveckom bazéne. Matka si podľa týchto pozorovaní natočí dieťa tvárou k sebe, pričom sa sama odvráti od ostatných detí v bazéne. Naplno sa venuje dieťaťu, pevne ho objíma, priebežne kontroluje jeho teplotu, otiera mu vodu z tváre, pohojdáva ho a rozpráva mu. Zdá sa naplno uspokojená samotným kontaktom s dieťaťom. Naproti tomu otec s dieťaťom experimentuje, vyhadzuje ho, nevenuje príliš pozornosť tomu, či sa dieťa napilo trocha vody a keď zaregistruje, že ide plakať, začne s ním robiť niečo iné, aby odvrátilo jeho pozornosť od plaču. U matky je snaha získať pozornosť dieťaťa a udržať jeho bezpečie. Otec vystavuje dieťa novým situáciám, podnecuje ho. Matka je pre dieťa ostrovom stability a podpory, poskytuje mu vyváženosť a harmóniu, uspokojuje základné potreby, pomáha v ťažkostiach. Úlohou otca je prinášať do života dieťaťa nové podnety, rozvíja jeho schopnosti, povzbudzuje ho k dosiahnutiu úspechov vlastnými silami, narúša pokoj a harmóniu, aby ho podnecoval k výkonu, viac očakáva i viac vyžaduje a je viac zábavný.
Otec ako most do spoločnosti
Tým, že dieťa, keď je s otcom, sa musí viac snažiť v oblasti komunikácie, v oblasti hier či bežnej interakcie. Vďaka tejto zvýšenej snahe sa učí s postupne si vytvárať kontakt aj s inými ľuďmi a prijateľne sa správať i v cudzom prostredí. Toto všetko zvláda vďaka otcovmu výchovnému pôsobeniu. Ak na dieťa pôsobí iba matka, tak často túto odolnosť a schopnosť prispôsobovať sa cudzím ľuďom a cudziemu prostrediu, deti nenadobudnú. Často sa to prejavuje v materskej škole tým, že nedokážu prijať, že učiteľka sa správa ináč ako mama.„Ideálne je, ak je matka s dieťaťom doma do troch rokov a ak sa pri výchove podieľajú obaja rodičia v jednej domácnosti,“ upozorňuje Lenka Šulová. K týmto záverom prišla na základe dlhoročných výskumov.
Dôležitosť otca pre dcéru
Správanie k mužom, či budovanie dôvery k nim, súvisí s naším otcom. pohľad na život. Napovie nám napríklad, prečo sa cítime nespokojné. otca, ktorý je vždy ich prvou platonickou láskou. chcú vydávať, prenášajú si na neho svoje nevedomé sexuálne túžby. na rukách. charakteru. Uznanie od otca je pre dcéru podnetom niečo dokázať. navyše, jeho reakcie sú iné ako mamine. poskytol lásku, aj ochrannú ruku. prejav zvýšenej náklonnosti. platonicky zamilovaná. - rovesníkov. Maderová. problém uveriť, že ju môže niekto skutočne milovať. dcéry. Tu podľa Maderovej platí jediné: chváliť, podporovať, oceňovať. správanie nebolo v poriadku.
Chýbajúci otec a jeho dopad na dcéru
Erika prišla o otca, keď mala osem rokov. štyridsaťdeväťročného priateľa. dokonca iných sexuálnych partnerov, ale napokon sa k nemu vždy vrátila. silných a schopných partnerov, pričom im neprekáža ani výrazne vyšší vek. písal vo svojej knihe aj Norman Wright. sebe pochybnosti a myslí si, že by mohla zlyhať v rodinnom živote aj ona. sebe zlosť na otca, že ju opustil. jasný dôkaz toho, že sa nedá na mužov spoľahnúť. striedajú sexuálnych partnerov. pochopiť vzájomné partnerské vzťahy.
Vplyv absencie otca na vzťahy dcéry
Vyrastala bez otca? vzorov. príbuzní, ktorí pomáhajú dcére utvárať si obraz o mužoch. Maderová. tom ženy s podobnosťou svojho partnera a otca. A výsledky? istá podobnosť tam je, iné nepriznali ani len jedinú spoločnú vec. nevedome hľadáme podobný typ mužov, no nemusí to byť pravidlom. vlastností jej manžel môže mať a iné, naopak, nie. úplne ideálny,“ konštatuje Denisa Maderová. náš otec.
Ako zlepšiť vzťah s otcom
psychologička. vzťah s otcom, prípadne zájdite za odborníkom. našťastie, budúcnosť je hmota, ktorá sa dá tvarovať v našich rukách.
Vplyv otca na kariéru
Otec má nezanedbateľný vplyv aj na našu kariéru. vysokých manažérskych postoch, ukázal, v čom tkvie ich úspech. mužských aktivít, ako sú chytanie rýb či poľovačka. odvážna a otvorená aj voči nezvyčajným úlohám. záležia naše neskoršie úspechy a zlyhania v práci. ľudí a mali by ste mať ideálnu predispozíciu na manažérske miesta. cieľavedomosťou, ktorá vyplýva z túžby dosiahnuť viac ako otec. znenávidieť autority.
Osobná skúsenosť a hľadanie vzoru
Otec bol pre mňa vždy príkladom dokonalého rodiča. všetkom mame v ústrety, že pomáha s domácimi prácami. svojmu vkusu vybrala otca. Možno aj preto som teraz sama… odlišní. nenájdem. A potom som ho našla. Presne ako môj otec. predsa len o nejaký ten piatok starší… príliš „uvoľnia“ pri platení v supermarkete. Otec je mojím veľkým vzorom. čo dosiahol a k čomu ma viedol. majú spoločné. A to je to, na čom záleží.
Hľadanie partnera a vplyv otca
Svojho otca som nikdy nepovažovala za vzor pri výbere partnera. si podobného muža v podstate našla. mojou mamou, mám teraz aj ja s Jurkom. bolo úplne prirodzené, že sa mu venoval, koľko sa mu žiadalo. akcie. Klapalo im to spolu parádne. Môj Jurko má zase motorky. som mu nechala v jeho záľube voľnosť, aj keď občas s ním idem na rôzne akcie. mám tiež svojho koníčka - divadlo, kde sa môžem realizovať, koľko chcem.