Ako si udržať autoritu u detí a vychovávať ich s láskou a rešpektom

Každý rodič má predstavu, že bude pre svoje dieťa automaticky autoritou, niekým, ku komu bude prirodzene vzhliadať a lipnúť na každom jeho slove. No tak to celkom nie je. Vnímanie autorít sa za posledné roky výrazne zmenilo. Dnešná psychológia pomerne dobre definuje osobnosť, ktorá má autoritu. Správna rodičovská autorita má pre úspešnú výchovu mimoriadny význam. Platí to aj o autorite ostatných vychovávateľov. Deti autoritu potrebujú hlavne preto, lebo im dáva pocit bezpečia. Potrebujú niekoho, kto je silný, múdry a ktorý im dokáže pomôcť.

Vnímanie autority deťmi

Deti neveria slepo všetkému. Aj dieťa prv, než autoritu uzná a podriadi sa jej, snaží sa osobnosť, ktorá mu rozkazuje, bližšie poznať a zhodnotiť. Domnieva sa, že má právo hodnotiť a súdiť dospelých, ktorí riadia jeho správanie a konanie a s ktorými sa stýka, teda aj svojich rodičov, a úctu preukazovať len tým ľuďom, ktorí si ju zaslúžia. Ak dieťa nemá kontakt s autoritou, ktorá mu môže toho veľa ponúknuť, tak hľadá niekde inde. Dieťa vždy vníma nejakú autoritu, len v každom vývinovom období je to niekto iný. Môže to byť rodič, učiteľ a neskôr hlavne vrstovníci. V dnešnej dobe, viac ako inokedy, sa pre deti autoritou stávajú celebrity - herci, modelky, speváci, ale aj športovci. Je to spôsobené tým, že médiá v podstate v tomto stoja proti rodičom.

Formálna a neformálna autorita

Autorita, ktorú človek môže mať, býva formálna alebo neformálna. Formálna autorita vyplýva z akejsi mocenskej pozície, ktorú človek zaujíma, z nejakej jeho funkcie, do ktorej ho vymenovali alebo zvolili. Pri neformálnej autorite rozhodujú otázky morálky, ideológie, meradiel ľudských hodnôt a vzťahov, pretože ony predstavujú náplň konania ľudí a zmysel ich postavenia. Deti ani dospelí ľudia túto autoritu neprijímajú slepo.

Prečo niektoré deti odmietajú autority

Niektoré deti vo svojom živote odmietajú autority napríklad aj preto, lebo sú silní introverti alebo sú veľmi egocentricky a individualisticky založení a práve kvôli tomuto ignorujú autority. Život v západnej spoločnosti učí človeka vedieť sa postarať o seba a z tohto dôvodu sú už aj niektoré deti veľmi samostatné a odmietajú akúkoľvek autoritu. Je potrebné to prijať ako prirodzený fakt.

Chyby rodičov, ktoré vedú k strate autority

Dnes už psychológovia vedia presne rodičom poradiť v tom, čo nemajú robiť, aby stratili autoritu.

Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa

  • Nedodržujú jednotu slov a činov. Rodičia by mali vždy konať v súlade s tým, čo hovoria.
  • Vymáhajú si autoritu krikom, vyhrážaním, bitkou pre každú maličkosť. Ich teror vyvoláva atmosféru strachu, neistoty, hrôzy, čo sa potom prejaví v povahových nedostatkoch a negatívnych vlastnostiach takto vychovávaných detí. Takých rodičov sa deti boja a všemožne sa usilujú vyhnúť trestom, preto čoskoro začnú klamať a podvádzať rodičov. Z takto vychovávaných detí môžu vyrásť drsní, bezohľadní Iudia, ktorí sa budú celý život chcieť pomstiť za svoje smutné detstvo.
  • Autorita založená na odstupe. Takýto postup sa najčastejšie vyskytuje v rodinách intelektuálov. Takí rodičia (niekedy otec, inokedy matka, ba neraz i obidvaja) mávajú pre svoje deti málo času, nájdu si na ne čas len zriedka. Deti sú vzhľadom na ich zamestnanosť a dôležitosť práce bezvýznamné, preto sa s nimi málo zaoberajú. Starostlivosť o deti prenechávajú starým rodičom alebo iným osobám. Rodičia sa izolujú vo svojich pracovniach a starajú sa o svoje záujmy, a tak prakticky utvárajú také prostredie, aké je typické pre neúplnú rodinu so všetkými nepriaznivými dôsledkami.
  • Autorita budovaná na puntičkárstve. Puntičkárski rodičia sa domnievajú, že musia mať vždy a za každých okolností pravdu, že každé slovo, ktoré vyslovia, musí byť pre ich deti zákonom. Nevidia a neregistrujú svoje deti, ich záujmy, radosti, žiale a ich potreby, neusilujú sa im porozumieť. Presadzujú nadradenosť a uspokoja sa aj s jej formálnym výsledkom. Niektorí rodičia veľa moralizujú, každú maličkosť berú vážne, všetko využijú, aby mohli deti napomínať. Domnievajú sa, že v tom spočíva ich vychovávateľské poslanie. Vychádzajú zo zásady, že sami sú neomylní. Moralilizovanie sa deťom čoskoro sprotiví, mentorské napomínanie rodičmi na ne pôsobí negatívne.
  • Autorita vybudovaná na prehnanej láske a dobrote. Je veľmi rozšírená a vedie k pestovaniu sentimentálnosti. Deti musia všetko robíť z lásky k rodičom, aj oni im za to na každom kroku dokazujú, že ich majú radi. Nežne ich oslovujú, neprestajne sa s nimi maznajú. Deti takú lásku neznášajú, čoskoro zistia, že môžu radičov oklamať, že postačí, keď budú lásku k nim iba predstierať a že výhody získajú aj tak. Autorita budovaná na nezdravej láske je nebezpečný druh rodičovskej autority, pretože vedie k neúprimnosti, pretvárke a sebectvu.
  • Získavanie poslušnosti dobrotou a povoľnosťou. Dovolia im všetko, čo deťom zíde na um, čo si žiadajú, všetko im dajú, neľutujú nijaké obete. Je to najnerozumnejší druh autoríty, preto by sa jej mali rodičia vyvarovať. Deti čoskoro postrehnú situáciu a začnú rodičom rozkazovať a rodičia sa im prispôsobujú.
  • Autorita vybudovaná na podplácaní. Rodičia si vykupujú poslušnosť svojich detí sľubmi a darčekmi. Je správne, ak rodičia občas a príležitostne odmenia svoje dieťa za dobrú prácu, za výborný prospech v škole, ale nie je správne vopred im niečo sľubovať alebo ich odmeňovať za to, čo je ich povinnosť.
  • Nejednotnosť vo vzťahu k deťom. Jeden je prísny, druhý zhovievavý, čo prvý rozkaže, druhý zruší a netrvá na splnení rozkazu.

Ako si získať a udržať autoritu u detí

Správnu autoritu, úctu a vážnosť si môžu u svojich detí získať rodičia predovšetkým príkladným životom, úprimným vzťahom k deťom, vzájomnou úctou a dôverou medzi sebou i voči svojim deťom a jednotným postupom pri výchove. Rodičia, ktorí uznávajú práva iných a správne prijímajú hierarchiu spoločenských a etických hodnôt, podľa toho aj žijú.

  • Usmerňovanie a vysvetľovanie: Ak sa dieťa hrá, skúste mu zobrať hračku a ísť na neho typom, či sa mu to páči. Ak nie, tak nerobíme to, čo sa nám nepáči. Čo sa týka TV a tabletu, pozor na strielačky a podobné. Treba dať preč a nainštalovať také tie detské. Ak sa dieťaťu nepáči, tablet odložiť.
  • Komunikácia a trpezlivosť: Snažte sa vysvetľovať, že sa nekričí po deťoch atď. Treba mu dookola vysvetľovať a doma ho nechať troška vyventilovať.
  • Posilňovanie sebavedomia: Hovorte dieťaťu každé ráno, keď idete do škôlky, že keď sa mu niečo nebude páčiť, nech povie.

Reakcia na drzé správanie detí

Určite poznáte situácie, kedy o niečo slušne svoje dieťa požiadate, a ono na to reaguje prekrúcaním očí, drzosťou a odvrknutím či plačom. Ako najlepšie reagovať na drzosť našich detí, aby vás nevtiahli do boja o moc a zachovali ste sa "ako dospelý, zrelý človek"?

  • Pevní vodcovia, nie nesebeckí martýri: Deti potrebujú pevných a stabilných vodcov. Aj keď plačú. Keď trávite čas so svojimi priateľkami a rozprávate sa o iných veciach, než vaše deti, prepájate sa navzájom, staraním sa o svoje potreby, venovaním sa tomu, čo milujeme alebo nás robí šťastnými, je kritické pre vaše mentálne zdravie a schopnosť byť tam, prítomná pre svoje deti. Máte povolenie robiť rozhodnutia dôležité pre seba, nastavovať hranice, napĺňať si vlastné potreby a - pozor - vaše dieťa má zase dovolené sa na to hnevať. Jeho pocity hnevu a krivdy ale neznamenajú, že robíte zlé rozhodnutie.
  • 3 geniálne spôsoby, ako komunikovať s dieťaťom, keď odvráva:
    1. „Počujem ťa. A musíš byť poriadne nahnevaný/á, keď mi hovoríš niečo takéto.“
    2. „Pozri, to, čo chcem povedať, je, že viem, že si dobré dieťa. Dokonca aj keď mi hovoríš niečo takéto nie dobré.“
    3. „Viem, že existuje aj iný spôsob, akým by si mi mohol/a toto povedať. Chcel/a by si to skúsiť?“
  • Rešpekt a vypočutie: Deti budú spolupracovať s väčšou pravdepodobnosťou, keď si zvyknú, že práve doma sa môžu cítiť aj napriek tomu, čo prežívajú, napriek impulzívnym reakciám, rešpektovaní, vypočutí, videní.

Reverzná psychológia vo výchove

Reverzná psychológia je technika, ktorej základom je obhajovanie záujmov, ktoré sú opakom tých skutočných, želaných, dôsledkom čoho je, že jedinec urobí presný opak požadovaného. Technika stavia na fenoméne zvanom reaktancia, čo znamená, že jedinec pociťuje negatívne emócie, ak je presviedčaný, aby niečo vykonal, alebo je mu niečo prikázané. Výsledkom je, že urobí pravý opak toho, o čo bol požiadaný. Reverzná psychológia je vo všeobecnosti veľmi obľúbeným prostriedkom dosahovania cieľov pomocou manipulácie.

  • Riziká reverznej psychológie: Napriek tomu, že je metóda efektívna, problém nastane, ak ju rodič využíva príliš často. Ak dieťa vždy urobí presný opak toho, čo rodič povie, úplne tým podkope svoju autoritu.

Generačné traumy a ich prenášanie

Naši rodičia to s nami síce mysleli dobre, no mohli na nás preniesť rôzne generačné traumy. Sú často neviditeľné, lebo vychádzajú z naučených vzorcov správania. Dobrou správou je, že sa dajú liečiť. Cesta k spokojnému životu sa totiž začína od momentu, keď si ich uvedomíme.

  • Sebaláska a sebaúcta: Sebaláska je v podstate jedno veľké vrece, v ktorom je naše sebavedomie, sebaprijatie a sebaúcta, teda všetko, čo môžeme sami sebe dopriať. Sebalásku si budujeme vo viacerých smeroch, no podstatná je výchova do šiestich rokov dieťaťa, pretože vtedy intenzívne naberáme všetko dobré aj zlé z nášho najbližšieho okolia.
  • Komunikácia a hranice: Ak nám rodičia neumožňujú dostatok priestoru na sebavyjadrenie, na naše názory alebo prístup, kritizujú, ale nie konštruktívne, nemáme jasne stanovené pravidlá, ktoré sa musia dodržiavať a v našom okolí sa iba rozkazuje, prikazuje, zakazuje, podmieňuje - máme vytvorenú „živnú pôdu“ na to, aby sa to začalo uberať neželaným smerom.
  • Prečo máme výčitky svedomia, keď povieme nie?: Pokiaľ je výchova veľmi striktná a autokratická, stáva sa, že dieťa jednoducho nemá priestor na to, aby mohlo niečo povedať, a ak aj povie, tak jeho myšlienky nie sú prijímané, prípadne je to vnímané ako neadekvátne správanie a môže nasledovať trest. Takto však nenaučíme dieťa vnímať, čo samo chce, ale má skôr potrebu vyhovieť všetkým ostatným.
  • Laboratórium detstva: Predstavme si detstvo ako laboratórium, kde dieťa pozoruje rodiča a jeho správanie kopíruje. Ak rodičia nevedia otvorene komunikovať, buď sa tomu vyhýbajú, alebo, naopak, komunikácia je veľmi emocionálna, dieťa to odpozoruje. Vidí, že mama sa zavrie do izby a tam plače alebo že otec kričí, alebo že sa spolu nerozprávajú. Tieto rámce správania sa dieťa naučí a v budúcnosti nepôjde do konfliktu, pretože za tým vidí toto, a tak aj prestane hovoriť nie.
  • Uvedomenie a zmena: V každom veku sa dá s tým niečo urobiť. Je len potrebné, aby sme si to uvedomili. Môže sa stať, že niektorí k tomuto poznaniu neprídu, následne sa to môže odraziť na kvalite ich života, najmä vo vzťahoch s inými ľuďmi. Prejavy nespokojnosti so samým sebou pritom môžu byť rôzne - nadávky, osočovanie, urážanie druhých - pretože je to ľahšia cesta ako vstúpiť do svojho vnútra a pracovať s tým.
  • Prítomnosť a vysvetľovanie: Byť pri dieťati skutočne prítomný a prítomná. Čím skôr budeme pristupovať k deťom rovnocenne, tým lepší vzťah si budeme vytvárať. Dieťa plače a chce sa hrať, no rodič mu vysvetlí, že sa s ním teraz nemôže hrať, pretože musí variť. Ukáže hrniec, ukáže mu, čo robí. Takáto komunikácia prehlbuje vzťah.

Čo nerobiť pri výchove detí: 10 chýb

  1. Vyčítanie zlého správania: Pri tejto reakcii hovoríte svojmu dieťaťu len to, čo práve robí. A to ono väčšinou veľmi dobre vie, čo robí a vie aj to, že je to nesprávne.
  2. Otázky: „Prečo?“: Na tieto otázky dieťa nedáva konkrétnu odpoveď.
  3. Prosenie a prosíkanie: Pokiaľ teda od svojho dieťaťa naozaj niečo chcete, prosba nie je najvhodnejšia.
  4. Výzvy bez následkov: To, čo odo mňa rodičia chcú, nie je dôležité.
  5. Oznámenie následkov bez ich splnenia: Ak nesplníte to, čo ste v napomenutí sľubovali, detí vás prestanú počúvať úplne.
  6. Ignorovanie nevhodného správania alebo celej osobnosti dieťaťa: Rodičom je úplne jedno, ako sa správam. Takže si môžem robiť čo len chcem! A stratí voči vám rešpekt.
  7. Nepriateľské reakcie: „Nemám ťa rád!“
  8. Výčitky a nadávky: Namiesto toho mu ukazujete, že ho ako osobu odmietate a opovrhujete ním.
  9. Vyhrážky bez reálneho zámeru ich splniť: Pokiaľ vyhrážky vyslovíte nepremyslene a nemyslíte ich vážne, vaše dieťa vás prestane počúvať.
  10. Bitka: Každý úder, ktorý zasiahne vaše dieťa, zasiahne váš vzájomný vzťah, dôveru, pocit istoty, lásku, bezpečie.

Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa

Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM

tags: #dieta #rozkazuje #inym #detom