Narušenie plynulosti reči, známe ako zajakavosť (balbuties), alebo náhla strata reči u detí môže byť pre rodičov veľmi znepokojujúce. Tento článok sa zameriava na možné príčiny, prejavy a riešenia týchto problémov.
Zajakavosť (Balbuties): Narušenie Plynulosti Reči
Zajakavosť sa prejavuje ako narušenie plynulosti reči. Objavuje sa zväčša v treťom až vo štvrtom roku alebo na začiatku školskej dochádzky. Výskyt je niekoľkonásobne častejší u chlapcov. Môže mať závažné druhotné následky - strach z hovorenia na verejnosti, sklon k izolovanosti.
Príčiny Zajakavosti
Príčiny zajakavosti môžu byť rôzne. Po treťom roku života, dokedy môže byť zajakavosť viac-menej normálnym fyziologickým javom, môžu ju spôsobovať úrazy, oslabenie po chorobe, rečový vzor - napodobovanie niekoho z blízkeho okolia, ale aj náhle psychické preťaženie. Zvýšenú frekvenciu zajakávania pozorujeme v prvých ročníkoch školskej dochádzky, ktoré kladú väčší nápor na schopnosť dieťaťa prispôsobiť sa novému prostrediu a požiadavkám. Nepriaznivá situácia nastane pre dieťa, keď si začne uvedomovať svoju ťažkosť. Trpí výsmechom rovesníkov a aj napriek snahe sa mu nič nedarí. Jeho stav sa môže zhoršiť a k zajakavosti sa pridružia ďalšie neurotické prejavy.
Mutizmus: Keď Dieťa Odmieta Hovoriť
Patrí k nim napr. Mutizmus alebo strata reči je neurotický útlm reči u dieťaťa, ktoré hovoriť vie, ale hovoriť odmieta. Útlm reči je prejavom strachu a napätia v určitej situácii alebo v komunikácii s určitou osobou. Môže vznikať i ako následok traumy. Dieťa prestáva hovoriť, nato reaguje iba posunkami alebo vôbec nie. Majú k nemu sklony skôr deti primárne úzkostné, samotárske, zvýšene závislé, ktoré sa nedokážu presadiť, sociálne neskúsené a infantilné. Najčastejšie sa objavuje v predškolskom veku alebo u mladších školákov, zriedka po ôsmom roku života. Nie je vhodné nútiť takéto dieťa do hovorenia. Je lepšie ho nechať, aby si na situáciu zvyklo a prestalo mať strach.
Elektívny Mutizmus (Výberový Mutizmus)
Elektívny mutizmus (výberový mutizmus) - dieťa postihnuté touto poruchou je schopné hovoriť, ale nerozpráva v určitých sociálnych situáciách. Aby bolo možné povedať, že dieťa touto poruchou skutočne trpí, musí k takémuto zlyhávaniu dochádzať najmenej jeden mesiac, nesmie sa však jednať o prvý mesiac dieťaťa v škole. Táto porucha je, čo sa týka výskytu jednou zo vzácnych porúch. Obvykle sa objavuje pred piatym rokom, väčšinou sa však nerozpozná. Skôr až po nástupe do školy. Častejšie sa vyskytuje u dievčat. Nie je úplne jasné či je porucha dedičná. Domnievame sa že jej vznik negatívne ovplyvňuje stresové prostredie, najčastejšie tam, kde poruchou trpia rodičia. Je veľmi vzácne ak porucha trvá dlhšie ako pol roka - ale je to možné. Čím dlhšie trvá tým horšie sa lieči.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Neurotické Poruchy a Ich Vplyv Na Reč
Neurotické poruchy majú teda veľmi zložité a často zastreté príčiny a rôznorodé prejavy. Neurotické poruchy predstavujú dosť často len extrémne uplatňovanie normálnych obranných mechanizmov, ktoré organizmus používa v snahe odstrániť, prípadne riešiť záťažovú, či frustračnú situáciu, stres, psychickú traumu, resp. pretrvávajúce nevyriešené konflikty. To všetko vedie k strate vnútornej rovnováhy, k pocitu úzkosti - anxiete, k pretrvávajúcemu vnútornému napätiu - tenzii a k bezradnosti.
Anxieta Ako Symptóm Neurózy
Hlavným a najvážnejším symptómom neurózy je anxieta. Môže byť zjavná, ak dieťa navonok vyzerá napäté, ustrašené, nadmieru nebojácne, alebo ak určité náročné situácie majú za následok pomočovanie, nechutenstvo, nespavosť a pod. Anxieta môže byť i skrytá, dá sa však vytušiť z rôznych prejavov neprimeraného správania, ktoré sú prejavom neúspešného používania obranných mechanizmov voči anxiete, teda pocitom úzkosti.
Zdroje Neurózy
Zdroje neurózy sú rôzne. Poruchy reči, rečové chyby, môžu mať rozličné pozadie v závislosti od štruktúry, ktoré sa zúčastňujú na tvorbe reči. Reč je presne a citlivo ovládaná ústrednou nervovou sústavou, do ktorej sa zhlboka premieta činnosť celého organizmu. Najzávažnejšou poruchou vývinu reči je bezrečovosť = alália. Pri alálii býva na rozličnom stupni oneskorený vývin reči, ktorý presahuje obdobie tretieho roku a prechádza do predškolského až školského veku. Úprava reči je zdĺhavá. hláska r sa vôbec nevysloví napr. nahrádza sa inými hláskami (pararotacizmus) - najčastejšie j, l, v, h, d - vyslovuje ich namiesto ťažšie vysloviteľné r. Napr. hláska r sa tvorí na nesprávnom mieste, akustický dojem je odlišný. Porucha výslovnosti hlásky l, l - lambdacizmus -> deti nahrádzajú hlásku l hláskami j, h, v.
Oneskorenie Reči a Jazyka U Detí
Len krátko po pôrode sa objavuje u vášho novorodeniatka prvá „reč“ - v neverbálnej podobe. Robí rôzne grimasy, všimnete si rôzne druhy plaču, ktorými komunikuje svoje potreby, mení sa mu výraz tváre v snahe vyjadriť nielen potreby (hlad, kakanie, prítomnosť rodiča), ale aj emócie (strach, frustráciu, spokojnosť) a reakcie na zmyslové podnety (pohladenie, vôňa rodiča). Rodičia sa učia tieto spôsoby komunikácie interpretovať, dieťatko počúvať a reagovať. Celkovo sa mozog u dieťaťa rapídne rozvíja v prvých 3 rokoch života, veľmi preto závisí na interakciách s okolím, vrátane vás, rodičov.
Rozdiel Medzi Oneskorením Jazyka a Reči
„Jazyk je systém znakov, pravidiel (gramatických, lexikálnych), ktoré používame na vyjadrenie našich myšlienok a komunikáciu. Môže mať písanú, hovorenú a posunkovú formu. Reč je zase konkrétna forma jazyka, jeho realizácia v praxi, motorický akt,“ vysvetlila hneď na úvod rozdiely medzi jazykom a rečou. V jednoduchosti si oneskorenie jazyka, alebo problémy vo vývoji jazyka všimnete u svojho dieťaťa v podobe neschopnosti porozumieť jazyku, vývoj reči sa deje pomalšie. Vyskytnúť sa môže napr. afázia (pre poranenia mozgu alebo problémom s jeho fungovaním má dieťa problém rečou a porozumieť jej), problém so sluchovým spracovaním (dieťa nevie spracovať význam zvukov, ktoré ucho posiela na spracovanie do mozgu). Oneskorenie reči znamená, že vaše dieťa nesprávne vyslovuje a tvorí slová a zvuky, neformuje plynulo slová a vety. Alebo naopak je všetko v poriadku, len je pozadu oproti svojim rovesníkom. Deti môžu mať ďalej problém s receptívnou zložkou reči, napríklad nerozumejú abstraktným slovám, zložitým vetám, dlhým súvetiam, ale aj expresívnou zložkou, kedy ide o užívanie jazyka, napr. nedokážu skladať slová dokopy, poznajú ich, ale sa nimi nevedia vyjadrovať. Často sa práve deti s poruchou sluchu, kým sa zistí problém a nasadí napr. naslúchadlo, oneskorujú v reči. Ešte v 3 rokoch nemusia vôbec rozprávať.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
Príčiny Oneskorenia Reči a Jazyka
Ak ste sa niekedy zamýšľali nad tým, prečo sa akurát u vášho dieťatka objavilo takéto oneskorenie, príčin môže byť viacero. „Vývin reči a jazyka ovplyvňujú napríklad na začiatku prenatálne podmienky, perinatálne a postnatálne. Vývin mozgu ovplyvňuje rizikové tehotenstvo, ťažkosti počas tehotenstva, prekonané choroby počas tohto obdobia, následne pôrod - prirodzený alebo cisárskym rezom. Aj faktory ako či bolo dieťa počas pôrodu pridusené, následné postnatálne podmienky - ako sa adaptovalo na prostredie. Vývin reči je tiež úzko spojený s motorickým vývinom. Je dôležité, aby si dieťa prešlo všetkými štádiami vývinu - napr. aby nepreskočilo štádium štvornožkovania. Ovplyvňuje ho aj spoločenské prostredie, v ktorom sa nachádza, napr. sú rodičia dostatočne vyladení na dieťa? Venujú mu dostatok pozornosti? Komunikujú s ním? Urýchliť vývin reči sa nedá, nakoľko je to niečo, čo má každé dieťa vrodené. Môžeme mu len správnou komunikáciou dopomôcť a stimulovať správnym smerom jeho vývin reči.“
Míľniky Dieťaťa Vo Vývoji Jazyka a Reči
„My, logopédi a logopedičky, máme tabuľky vývinu reči alebo používame Laheyovej metódu na hodnotenie reči dieťaťa. Je tu uvedené, na akej úrovni by mala byť reč dieťaťa v určitom mesiaci života, aká by mala byť slovná zásoba, na akej úrovni syntax a gramatika jazyka (napr. 18-mesačné dieťa má mať slovnú zásobu najmenej 50 slov, začína tvoriť krátke dvojslovné vety, môže ešte používať spojenie gesta a slova na vyjadrenie vety). Ak sa dieťa voči svojim rovesníkom oneskoruje o 6 mesiacov, hovoríme o oneskorenom vývine reči, ak o viac ako 6 mesiacov, tak o narušenom vývine reči. Môže sa jednať o samostatný problém (teda dieťa má ťažkosti len s rečou) alebo môže ísť o symptóm inej primárnej diagnózy (napr. autizmus, ADHD, rôzne genetické ochorenia a pod.),“ upozorňuje ďalej logopedička. Učenie sa jazyku je komplexný proces, pre všetkých veľmi dôležitý, pretože pomáha deťom nielen vyjadrovať sa, svoje potreby a pocity, emócie, nápady, myšlienky, ale komunikovať a spoznávať, rozumieť prostrediu vôkol seba. Deti s oneskoreniami sa môžu cítiť frustrované, stratené, zúfalé a nepochopené, ak to nejde. Preto je tak dôležitá včasná diagnostika, podchytenie problému a včasná intervencia a príslušná terapia.
Kedy Si Všímať Prvé Varovné Príznaky?
„Oneskorenie reči si v podstate môžeme začať všímať od 1. roku dieťaťa, keďže vtedy sa majú u detí objavovať prvé slová. Samozrejme v tomto období dosahujú jednotlivé vývinové míľniky deti veľmi individuálne, u niektorého sa môžu objaviť prvé slová v 10. mesiaci, u niektorého v 18. mesiaci. Za oneskorenie reči považujem, ak dieťa je voči svojim rovesníkom oneskorené o 6 mesiacov. Napr. ak si dieťa v roku nedžavoce, neobjavujú sa u neho prekurzory reči ako spoločná pozornosť, hľadanie predmetu, stálosť predmetu, očný kontakt, uvažovanie o predmete. Ak v 18. mesiacoch nemá slovnú zásobu aspoň 50 slov (počítajú sa aj zvuky zvierat). V 24. mesiacoch netvorí krátke vety, neohýba slová (teda si nezačína uvedomovať gramatiku slovenského jazyka).“
Kedy Vyhľadať Lekárku Či Lekára
Pomôcť by vám mohli aj tieto usmernenia - lekárku či lekára vyhľadajte, AK dieťa:
- do 3 mesiacov sa neusmieva a nereaguje na vás
- do 5 mesiacov nereaguje na hlasné zvuky, nevydáva žiadne šťastné a smutné zvuky
- do 6 mesiacov nehľadá zdroj zvuku - neotáča hlavičku ani ho nehľadá očami
- do 7 mesiacov nebľaboce, do 11 mesiacov nevyužíva gestá, neimituje zvuky
- do 10 mesiacov nereaguje akýmkoľvek spôsobom na svoje meno/oslovenie
- do 12 mesiacov zriedkavo vydáva zvuky, nebľaboce, nevyužíva gestá, neukazuje prstom, aby s vami komunikovalo
- do 15 mesiacov sa neobjavujú žiadne slová, nerozumie slovám ako „nie“, „papa“ (do 18 mesiacov nemá slovník ani 10 slov, resp. nepovedalo ani svoje prvé slovo), nehovorí slová ako „mama“, „tata“
- do 2 rokov hovorí len pár slov, alebo zabudlo aj tých pár, čo predtým poznalo, má problémy s porozumením ostatným, s porozumením jednoduchých inštrukcií („poď ku mne“, „kopni do loptičky“)
- do 2 rokov by nemalo už len bľabotať, ale zvuky by sa mali viac podobať na slová, nespája dve slová dokopy, nemá slovnú zásobu ani 25 slov, neukazuje na obrázky ani časti tela napr. keď ich menujete, neodpovedá na otázky verbálne alebo aspoň pokrútením, prikývnutím hlavou
- do 3 rokov rozpráva menej ako 50 slov a zriedkavo komunikuje a hrá sa s ostatnými deťmi, nie je schopné tvoriť krátke vety, objavuje sa echolália (opakuje frázy v odpoveď na otázku), nepýta si veci ich pomenovaním
- má slabú artikuláciu alebo vyslovovanie, má problém skladať vety alebo vynecháva slová z viet
Preventívne Prehliadky
Čo by mohlo byť podľa logopedičky Mgr. Hozlárovej pomocník a čo nepremeškajte? „Deti majú absolvovať u pediatra či pediatričky 9 preventívnych prehliadok do prvého roku života, potom v 18. mesiaci a následne v 3. roku, potom každé dva roky. Pediater či pediatrička majú na preventívnej prehliadke sledovať psychomotorický vývin dieťaťa, majú k dispozícií vývinový skríning S-PMV, ktorý obsahuje aj otázky ohľadom reči. Takisto majú k dispozícii dotazník TEKOS, ktorý hodnotí aktuálne komunikačné schopnosti dieťaťa a ak dieťa v dotazníku nezíska primeraný počet bodov, má byť odoslané na logopedické vyšetrenie. Môže sa ale stať, že ak dieťa je zdravé, tým pádom navštívi ambulanciu v 18. mesiaci a následne až v 3. roku, čo je dlhý časový úsek a toto obdobie je najcitlivejšie pre vývin reči. Ak dieťa nie je zachytené, začína sa jeho reč „riešiť“ neskoro.“
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM
Čo Robiť, Keď Si Všimnete U Svojho Dieťatka Problém?
Akonáhle má matka pocit, že reč jej dieťaťa sa nevyvíja tak, ako by sa mala, už to je prvý varovný signál, že je potrebné sa poradiť s odborníkom. Keďže veľakrát ani my v tomto veku ešte nevieme 100% určiť a predpovedať, ako to bude do budúcnosti s rečou dieťaťa, vieme však poučiť rodiča, zaučiť ho do efektívnych komunikačných stratégii a tým stimulovať reč dieťaťa. Najhoršie je zvoliť vyčkávaci mód, čakať, že dieťa sa „rozhovorí“. Áno, môže sa tak stať, ale nikto nám to nezaručí a ak sa tak neudeje, tak sme stratili niekoľko mesiacov alebo rokov, kedy sa už s dieťaťom na jeho oneskorení mohlo pracovať a malo tak možnosť „dobehnúť“ rovesníkov. Neskôr, ak sa dieťa oneskoruje v reči od svojich rovesníkov o viac ako 6 mesiacov (teda napr. 3-ročné dieťa hovorí na úrovni jeden a polročného), vtedy už nehovoríme o oneskorení, ale narušení reči a dieťa už nemusí svojich rovesníkov dobehnúť. Jeho rečové schopnosti budú stále slabšie, a v školskom veku sa to môže pretaviť na problémy s učením (dyslexia, dysgrafia a pod.), zdôrazňuje Hozlárová význam včasnej intervencie.
Kedy Treba Ďalších Odborníkov a Odborníčky?
„Rodič sa môže sám rozhodnúť kontaktovať logopedičku či logopéda bez predchádzajúceho odporúčania pediatričky či pediatra, ak títo nepracujú v rezorte zdravotníctva. Klinická logopedička či logopéd však potrebujú výmenný lístok od pediatričky či pediatra,“ radí ďalej. „Ďalších odborníkov a odborníčky je potrebné navštíviť, ak sa zistí, že dieťa má viac ťažkostí vo vývine. Napríklad audiológ a audiologička v prípade podozrenia na poruchu sluchu, psychológ, psychologička a psychiater a psychiatrička na vylúčenie PVP, ADHD. Dieťa môže byť odoslané aj neurologičke či neurológovi, na imunológiu alebo genetické vyšetrenie.“
Ako Rozvíjať Jazyk a Reč U Dieťaťa Doma?
„Ak dieťa nemá žiadny problém, tak je dôležité s ním správne komunikovať. Spočiatku u najmenších detí používajte krátke, možno aj jednoslovné vety. Postupne hovorte vždy o niečo náročnejšie, ako hovorí ono, napr. ak dieťa tvorí 2-slovné vety, vy naň hovorte 3-slovne. Ak dieťa tvorí dlhé vety, používajte súvetia. Veci a predmety, o ktoré sa zaujíma, mu pomenujte, hovorte, na čo ich používame, ako fungujú. Spočiatku používajte otázky pomenej, nakoľko veľakrát nám dieťa nevie na otázky odpovedať - skúste hovoriť akoby za dieťa - napr. pozerá na džús, nepýtajte sa, čo chceš, ale povedzte zaň „chcem džús“. Tým sa dieťa naučí, ako si má veci vypýtať.“
Ďalšie Možnosti, Ktoré Máte Doma K Dispozícii Zadarmo:
- od narodenia využívajte rôzne tóny reči, aby mohlo dieťa imitovať vaše ústa a učiť sa nové zvuky
- reagujte na snahy dieťaťa komunikovať, pýtať sa, aktívne počúvajte, udržiavajte očný kontakt
- spoločne sa hrajte
- recitujte si spoločne detské riekanky a pesničky, asociujte slová v nich so skutočnými predmetmi, činnosťami, osobami, zvieratkami, vyťapkávajte si slová a slabiky
- pridávajte k hrám a činnostiam slovíčka „ešte?“ „viac?“, aby ste upriamili a udržali jeho pozornosť
- čítajte dieťaťu, správne artikulujte
- využívajte jednoduché farebné knihy s obrázkami a veľkými slovami, ktoré vyslovujte, ukazujte prstom, čítajte si spolu (aj zábavné rýmovačky), používajte hračky, ktoré vydávajú zvuky a hrajú pesničky (musia byť však bezpečné, neškodné a čisté, bez častí, ktoré by dieťa mohlo prehltnúť, odtrhnúť, zvuky nesmú byť príliš hlasné)
- popisujte dieťatku, čo práve robíte, ako, popisujte objekty, hračky, oblečenie, časti tela, domácnosť, zvieratká, farby, tvary, čísla, materiály, veľkosti, opakujte slová, ktoré dieťa práve vníma (staňte sa „komentátorom“)
- neskôr nedopĺňajte jeho vety, neopravujte ho - vyslovte však slovo správne, keď naň ukazuje
- dávajte na výber viacero možností - aby si vedelo vypýtať
Na Čo Si Dávajte, Mamičky, Pozor?
„V tejto dobe je základným problémom aj priveľa mobilov, tabletov a rôznych elektronických hračiek. Treba sa vrátiť ku klasike - s dieťaťom komunikovať, venovať sa mu, čítať, hrať sa s ním. Zdrojom vývinu reči je sociálny kontext - okolie dieťaťa, raná komunikácia s dieťaťom. Aj na to si ale treba dávať pozor - nemôžeme s 2-ročným dieťatkom komunikovať ako s dospelým, pretože nestíha spracovať v našom prúde slov jednotlivé slová, správne gramatické koncovky. V prvých rokoch života si preto dávajte pozor na rýchlosť reči a dĺžku prehovorov na dieťa. Dieťaťu dajte čas na to, aby sa prejavilo. Nestíha odpovedať na otázky tak rýchlo ako my.“
Čo Keď Už Má Moje Dieťa Problém? Čo Môžem Od Terapie Očakávať?
Ak zistíte, že vaše dieťatko má predsa len problémy s jazykom a rečou, vedzte, že potrebuje špecifickú pomoc, ktorú mu môže poskytnúť len odborník či odborníčka. Opäť zdôrazňujeme význam včasnej diagnostiky a intervencie: „V prvom rade využívame komunikačné stratégie, ktoré boli opísané vyššie a kopírujeme normálny vývin reči. Snažíme sa dieťa postupne previesť jednotlivými vývinovým štádiami, rozvíjame slovnú zásobu, všetky slovné druhy, gramatiku, tvorbu viet. Každá terapia s dieťaťom je individuálna, šitá na mieru. A rovnako závisí od toho, akú má dieťa primárnu diagnózu, aj tomu terapiu prispôsobujeme,“ dodáva logopedička.
Čo Ak Moje Dieťa Žije Vo Viacjazyčnej Domácnosti?
Keď dieťa žije vo viacjazyčnej domácnosti, zvyčajne v bilingválnej (dvojjazyčnej), neznamená malé oneskorenie za tabuľkovými míľnikmi ostatných detí hneď problémy s jazykom či rečou. Vývojové míľniky u týchto detí nemusia byť rovnaké, dosiahnuté v rovnakom veku, než je to u detí učiacich sa len jediný, primárny jazyk. Ak v primárnom jazyku nemá dieťa z bilingválnej domácnosti žiaden problém, menšie oneskorenie riešiť nemusíte. Ak sa vám však zdá, že predsa len sa v reči akokoľvek oneskoruje, neváhajte sa poradiť s odborníkom či odborníčkou.
Míľniky Dieťaťa V Porozumení a Vývoja Jazyka a Reči:
0-3 mesiace:
- reaguje na hlasné zvuky
- stíchne alebo sa usmieva, keď rozprávate, teda cítite, že rozpoznáva váš hlas, počúva
- snaží sa vydávať rôzne zvuky, jemne a repetitívne vokalizovať, akoby vrkalo, hrkútalo (zvuky v podobe hlások „ooo“, „ááá“, „eeee“ - snaží sa špúliť ústa, imitovať vaše otvorené ústa)
- rôzne typy plaču podľa potrieb
- usmieva sa na ľudí, díva sa na vašu tvár
- niektoré bábätká preferujú ženský hlas než mužský a hudbu či piesne, ktoré počuli, keď boli ešte v brušku
4-6 mesiacov:
- usmieva sa, díva sa na vás, hýbe sa a vydáva zvuky, aby zaujalo vašu pozornosť
- hýbe očami v smere zvuku, obracia hlavu za vami, keď naň rozprávate a reaguje na zmeny v tóne vášho hlasu
- registruje hračky, ktoré vydávajú zvuky
- spoznáva známe tváre a ľudí (6 m)
Čo Robiť, Ak Dieťa Prestane Rozprávať Zo Dňa Na Deň?
Prípad, keď 4-ročné dieťa prestane zo dňa na deň rozprávať, je naozaj znepokojujúci. Ak dieťa komunikuje hmkaním, ukazuje, reaguje na slová, rozumie a správa sa ako predtým, ale nerozpráva, môže ísť o komplexnejší problém. Pediatrička tvrdí ze dieta potrebuje cas. To neni problem my ale chceme poznat pricinu/diagnozu preco sa tak nieco stava, to nevedela zodpovedat.
Možné Príčiny a Diagnózy
Mutizmus: Pravdepodobne to moze byt mutizmus, urcite treba vyhladat psychologa lebo cim dlhsie bude nerozpravajuca tym sa to tazsie napravi. dolezite je zistit ci je len neverbalna alebo vobec nevydava zvuky. Mutizmus to vraj neni lebo komunikuje, hmkanim, ukazuje, reaguje na vsetky nase slova, rozumie, spravi, ide, vsetko ako predtym.
Trauma: Je dôležité zvážiť, či sa niečo traumatizujúce neudialo s čím by sa to dalo spájať. (nemusí to byť nič vážne, ale z pohľadu dieťaťa to trauma byt môže.
Problémy So Sluchom: Teraz sa stalo známym, že ich synovy niekto v škole hodil niečo do hlavy ( nie veľké), ale porušilo to pravdepodobne ucho ako orgán a zrazu dieťa nepočuje na jedno ucho( Keď nepočuje - Nerozpráva).
Neurologické Problémy: Určite by som nás objednala po týždni k neurológovi a detskému psychiatrovi
Čo Robiť?
- Psychologické Vyšetrenie: Určite treba vyhľadať psychologa lebo cim dlhsie bude nerozpravajuca tym sa to tazsie napravi.
- Ignorovanie Hmkania: A keby prestanete reagovať na to hmkanie? Jednoducho budete ignorovať a poviete že neviete čo chce že nech to normálne povie?? A keď bude ďalej hmkat tak sa hrať na hlucheho keď už takto skúsiť. Stále by som opakovala len to aby začala rozprávať že jej nik nerozumie. Zobrať obľúbenú hračku alebo niečo zakázať čo by mohlo na ňu zabrať. Lebo ak ozaj nieje žiadny zdrav.
- Detský Psychiater: Keď povieš psychiatrovi, že dieťa 3 mesiace NEROZPRAVA a prestalo o dňa na deň, možno ťa aj prednostne vezmú.
- Sledovanie Reakcií: Daj mu niečo, čo má rád, čo ho poteší a sleduj reakciu, či sa teší, usmieva….veď aj pre neho to musí byť nepríjemné nerozprávat.
Čo Nerobiť?
- Netlačiť na Dieťa: V žiadnom prípade nesmiete na dieťa naliehať a tlačiť. Stane sa ešte viac utiahnuté, bude pociťovať úzkosť, strach a mlčanie sa prehĺbi.
Autizmus a Jeho Možné Prejavy
Medzi poruchy autistického spektra (PAS) sa zaraďuje najmä detský autizmus, Aspergerov syndróm a atypický autizmus. Včasné varovné symptómy autizmu sa obvykle objavia pred tretím rokom veku. Majte na pamäti, že diagnostikovanie autizmu je zložité. To, že u dieťaťa sa objaví jeden či dva príznaky z celej škály, obvykle vôbec na túto poruchu neupozorňuje. Napriek tomu je potrebné všímať si správanie a prejavy dieťaťa.
Príznaky Autizmu
- Vyhýbanie Sa Očnému Kontaktu: Malé deti majú tendenciu pozerať sa do očí blízkym aj cudzím, ale dieťa s autizmom sa tomu vyhýba.
- Citlivosť Na Zmyslové Podnety: Autizmus môže spôsobiť, že zmysly dieťaťa sú veľmi citlivé. Dieťa si môže napríklad často vychutnávať jemné alebo mäkké povrchy. Alebo naopak, vyhýba sa všetkému jemnému a mäkkému, prekážajú mu dotyky. Môže precitlivelo reagovať na každodenné zvuky, napríklad ho znepokojuje pustená voda alebo zvuk vysávača. Vtedy si zakrýva uši rukami.
- Fixácia Na Hračky: Väčšina detí si prezrie hračku pred tým, než sa s ňou bude hrať. To obvykle dlho netrvá a začína hra. Dieťa s autizmom sa však nezačne s autíčkom hrať tak, že bude jazdiť s ním po zemi, ale bude ho skúmať. Zameria sa na kolesá či na volant.
- Samostatná Hra: Dieťa s autizmom nemusí vedieť, ako sa k ostatným deťom priblížiť alebo sa viac zaujíma o svoje vlastné aktivity. Ak sa ďalšie dieťa pokúsi s ním komunikovať alebo hrať, nemusí vedieť, ako reagovať.
- Nedostatok Predstavy Zručnosti: Deťom s autizmom často chýba predstava zručnosti. Nepoužívajú predmety na predstieranie hry.
- Fixácia Na Tému: Staršie deti so „zanedbaným“ autizmom sa často fixujú na jednu konkrétnu tému či vec.
- Nereagovanie Na Meno: Vo veku 12 mesiacov väčšina detí reaguje, ak niekto vysloví ich meno.
- Opakovanie Návykov: Dieťa s autizmom sa môže "zaseknúť" na určitých návykoch, záujmoch alebo správaní.
- Neochota Hovoriť: Deti s autizmom sa môžu zdať neochotné hovoriť alebo verbalizovať, aj keď to predtým robili.
- Neukazovanie Na Veci: Deti zvyčajne začnú venovať pozornosť veciam, ktoré im ukazujeme, okolo 14-teho mesiaca života. Ak neukazuje lietadlá ani psy alebo iné zaujímavé veci, môže to byť signálom, že má poruchu autistického spektra.