Výživa v prenatálnom období a počas dojčenia má zásadný vplyv na vývoj dieťaťa, a teda aj na jeho schopnosť učiť sa v budúcnosti. Rozhovor s MUDr. Katarínou Babinskou, PhD., odborníčkou na výživu, prináša cenné informácie o tom, ako správna strava nastávajúcej a dojčiacej mamičky ovplyvňuje vývoj dieťaťa ešte pred narodením a v prvých mesiacoch života.
Výživa matky počas tehotenstva a dojčenia
Či už v čase tehotenstva alebo dojčenia, kľúčom k správnej výžive je pestrý jedálniček. V strave mamičky by mali byť v primeranom množstve zastúpené všetky hlavné potraviny - výrobky z obilnín, zelenina a ovocie, mliečne výrobky, vajíčka, strukoviny, mäso. V tomto období treba zvlášť prihliadať na dostatočný prívod potravín bohatých na vápnik (mliečne potraviny, syry, zelenina), železo (mäso, žĺtok, strukoviny, zelenina) , bielkoviny (mlieko, mäso, strukoviny, obilniny) a kyselinu listovú (zelenina). Pre duševný vývoj dieťaťa sú dôležité i niektoré tukové látky.
Počas tehotenstva a dojčenia získava mamička zo stravy výživné látky nielen pre seba, ale i pre svoje dieťatko.
Konzumácia rýb počas tehotenstva a dojčenia
Ryby sú zdrojom cenných živín. Môžu sa v nich však hromadiť kontaminujúce látky, čím sa hodnota tejto zložením cennej potraviny znižuje. Ryby by sa mali počas tehotenstva a dojčenia konzumovať približne raz do týždňa. Nadmernému prívodu cudzorodých látok sa dá čiastočne zabrániť striedaním rôznych druhov rýb.
Prvé príkrmy a ich vplyv na vývoj dieťaťa
Tráviaca sústava novorodenca a malého dojčaťa nie je ešte úplne zrelá. Tomu musíme prispôsobiť i výživu, aby sme jeho organizmus nadmerne nezaťažili. V prvých 4-6 mesiacoch preto dieťatko kŕmime iba mliekom, ideálne je materské mlieko. Následne začíname podávať príkrmy. Pri ich zaraďovaní je dôležité dodržať správne načasovanie, zavádzať ich v primeranom veku podľa odporúčania lekárov. Nové potraviny zavádzame s odstupom 3-4 dní.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Predčasné podanie príkrmu neprináša dieťaťu žiadne výhody, naopak, môže sa podieľať na vzniku alergie či spôsobiť tráviace ťažkosti. Častou chybou vo výžive dojčiat je predčasné podanie kravského mlieka, niekedy už aj 3-4 mesačnému dieťatku. Následkom býva alergia na bielkovinu kravského mlieka. Dieťa musí dodržiavať diétu bez mlieka a akýchkoľvek mliečnych výrobkov.
Dôležitosť tukových látok a železa pre vývoj mozgu
Mozog dieťatka sa vyvíja aj po narodení. Každá živina plní v tele istú funkciu. Pre telesný i duševný vývin je potrebný primeraný prísun všetkých výživných látok. V súčasnosti sa zdôrazňuje úloha tukových látok pre stavbu a vývoj mozgu, najmä kyseliny eikozapentaénoej, dokozahexaénovej a alfa-linolénovej. Dojča ich získava z materského mlieka, ktoré je teda optimálnou stravou nielen pre telesný rast, ale rozvoj mozgu. V bežnej strave sú zdrojom týchto látok najmä ryby, rastlinné oleje, rastlinné nátierkové tuky, semienka olejnatých plodín.
Pre duševný vývin je dôležitý i dostatok železa. Okolo 6. mesiaca sa v tele dieťaťa jeho zásoby vyčerpávajú, takže potrebuje prijímať viac železa stravou. Ako prvý príkrm je preto vhodné zaradiť zeleninu, najmä druhy bohaté na železo, napríklad petržlen, kaleráb, brokolicu, špenát či pór. Do príkrmu dieťatka je potrebné pridávať olej, ktorý dodáva dieťatku potrebné tukové látky a zároveň je dobrým zdrojom energie.
Pestrá strava pre správny vývoj
Pestrá strava je najjednoduchším návodom, ako zabezpečiť organizmu dostatočný prívod všetkých živín. Aj v strave dieťatka majú byť v primeranom množstve zastúpené všetky základné potraviny - chlieb, pečivo a iné výrobky z obilnín, mlieko a mliečne výrobky, rozličné druhy zeleniny a ovocia, strukoviny, mäso a ryby, vajíčka, oleje a tuky. Ak niektoré základné potraviny v jedálničku chýbajú, je riziko nedostatočného prívodu niektorej živiny.
Riešenie problémov s jedením u detí
Deti niekedy nechtiac poriadne potrápia svojich rodičov odmietaním niektorých druhov jedál - jedno nechce jesť mäso, iné zasa zeleninu, mlieko, ovocie…. Vynechávanie základných potravín môže spôsobiť, že dieťaťu budú chýbať niektoré živiny. Snažíme sa preto „neobľúbenú“ potravinu nahradiť inou, ktorá mu chýbajúce látky doplní. Ak dieťa odmieta mlieko, môžeme ho zastúpiť mliečnymi výrobkami, ktoré sú rovnako dobrým zdrojom vápnika a bielkovín. Ak nechce papať slivky a hrušky, ponúkame iný druh ovocia. Inou možnosťou je podávať odmietanú potravinu v skrytej forme. Napríklad keď dieťa nechce zjesť ovocie, primiešame mu ho do kašičky. Ak nechce zeleninu, urobíme mu mäsový pokrm, do ktorého ju skryjeme.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
Mnohé deti zvyknú na raňajky ešte v posteli vypiť mlieko alebo kakao a to ich tak zasýti, že potom nemajú chuť na raňajky, tie odmietnu a hlad začnú pociťovať až v čase desiaty. Najjednoduchšou cestou je vymeniť postupnosť a trvať na tom, aby dieťa zjedlo najprv chlebík či pečivo a až potom vypilo kakao.
Ak dieťa odmieta iba mlieko, nedeje sa žiadna veľká tragédia, pretože mlieko možno v plnej miere nahradiť mliečnymi výrobkami. Ideálne sú jogurty, v ktorých je obsah vápnika približne rovnaký. Podobne, i syry sú bohaté na vápnik, tie však dávkujeme v rozumných množstvách vzhľadom na vysoký obsah soli. Vhodné sú aj ostatné mliečne výrobky, rôzne smotanovo-tvarohové krémy ako miláčiky či termixy majú iba približne polovičný obsah vápnika v porovnaní s mliekom. Preto sú najvhodnejšie jogurty, ktoré okrem vysokého obsahu vápnika nie sú presladené.
Grilovanie počas tehotenstva a dojčenia
Žalúdok budúcich mamičiek býva citlivejší a mastné druhy grilovaného mäsa či klobások im môžu spôsobiť nevoľnosť. Dráždivo pôsobia aj korenisté a dotmava ugrilované pokrmy. Grilovať však možno i tak, aby sa do organizmu dostávalo čo najmenej škodlivých látok. Chutnou a rozumnou voľbou je jemne grilované mäso s nižším obsahom tuku. Účinky škodlivých látok vznikajúcich pri grilovaní tlmíme marinádou s prídavkom byliniek a množstvom zeleninových príloh.
Vplyv výživy na duševný vývoj dieťaťa
Duševnú činnosť a následne i prospech dieťaťa ovplyvňujú mnohé činitele. Výživa je iba jedným z nich. Seriózne vedecké štúdie dokazujú, že duševnú činnosť môže nepriaznivo ovplyvniť nepravidelný stravovací režim, najmä vynechávanie raňajok. Deti, ktoré neraňajkujú, mali horšie výsledky psychologických testov, boli menej pozorné, mali väčšie problémy s matematikou a čítaním.
Prvých tisíc dní
V tomto období prebieha najintenzívnejší rast mozgu, rozvíja sa imunitný systém a budujú sa návyky, ktoré môžu ovplyvniť zdravie po celý život. Správna výživa, starostlivosť a podnetné prostredie môžu zásadne zmeniť vývoj dieťaťa - a naopak, ich nedostatok môže mať dlhodobé negatívne dôsledky.
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM
Deti, ktoré počas prvých 1000 dní dostanú správnu výživu, láskyplnú starostlivosť a zdravotnú ochranu, majú lepšie výsledky v škole, vyššiu odolnosť voči chorobám a väčšiu šancu na úspech v dospelosti. Už v tehotenstve zohráva zásadnú úlohu matkina strava, ktorá ovplyvňuje zdravie dieťaťa ešte pred narodením a po pôrode je materské mlieko tým najlepším štartom. Po zavedení tuhých príkrmov je dôležitá pestrá a vyvážená strava.
Mozog dieťaťa rastie neuveriteľnou rýchlosťou. Láska, pozornosť, rozhovory a interakcie s rodičmi či opatrovateľmi vytvárajú pevné emočné väzby a podporujú zdravý kognitívny vývoj. Prístup k zdravotnej starostlivosti, očkovanie, hygienické návyky a bezpečné prostredie chránia dieťa pred chorobami a dávajú mu najlepší možný štart.
Dojčenie a jeho význam
Jednou so základných potrieb dieťaťa je výživa. Súčasná veda považuje prirodzenú výživu materským mliekom za najlepšiu. Dieťa má právo na materské mlieko ako jedinú potravu plne zodpovedajúcu jeho potrebám. Matka a dieťa majú potom právo na zodpovedajúcu starostlivosť pred narodením i po pôrode, včítane podmienok, ktoré dojčenie uľahčujú. WHO/UNICEF odporúča výlučné dojčenie po dobu 6. mesiacov a v dojčení pokračovať s postupným zavádzaním príkrmov do 2 roku veku dieťaťa i dlhšie. WHO/UNICEF Baby Friendly Hospital Initiative (BFHI) označila nemocnice ako najdôležitejší článok v podpore dojčenia. Už počas tehotenstva a po prepustení z pôrodnice by praktický lekár pre deti a dorast mal poznať hlavné zásady úspešného dojčenia a vedieť riešiť problémy pri dojčení.
Starostlivosť o dojča
Starostlivosť o dojča je podobná ako starostlivosť o novorodenca. Dieťa sa musí pravidelne prebaľovať, kúpať, musí mať svoj pravidelný denný a nočný rytmus, vrátane zavedených rituálov počas detského spánku a uspávania. Dojča je dieťa medzi 2. mesiacom veku a oslavou 1. narodenín. Počas prvého roku života sa stáva dieťa každým mesiacom zdatnejšie a viac samostatnejšie.
Dojča je v prvých mesiacoch vyživované výhradne materským mliekom. Pokiaľ nie je dojčené z akéhokoľvek dôvodu, je dieťaťu ponúkané umelé mlieko. V druhej polovici dojčenského veku, teda od 6. mesiaca, sú dieťaťu zavádzané príkrmy. Pri zmene detského jedálnička, kedy sú dieťaťu postupne ponúkané iné pokrmy ako len mlieko, môže u dieťaťa dôjsť k potravinovej alergii alebo alergii na lepok.
Pohyb dojčiat
Dojča by malo byť motivované a mal by mu byť dopriaty pohyb, aby sa zlepšovala a vyvíjala jeho motorika. S dieťaťom je možné navštevovať organizované dojčenské plávanie, detské cvičenie alebo cvičenie Vojtovou metódou. Počas domáceho cvičenia je možné zlepšovať sa v pasení koníčkov a podporovať vývin pomocou rôznych hračiek.
Vývoj dieťaťa v 12. mesiaci
Vývoj reči je veľmi individuálny. Najprv sa rozvíja porozumenie, až neskôr aktívna slovná zásoba. Niektoré deti už okolo svojich 1. narodenín zreteľne vyslovia niekoľko jedno- a dvojslabičných slov, ako napríklad mama, tata, baba, pápá alebo nie, bác či dokonca auto. Iným deťom sa jazýček ešte stále nerozviazal a dohovárajú sa džavotaním a mimikou. Ďalšie si tvoria vlastný slovník, ktorým opisujú ľudí, zvieratá, veci, činnosti či jedlá.
Ročné dieťa zvyčajne nosí oblečenie vo veľkosti 80 až 86. Váži v priemere 8 900 a 9 600 gramov, čo je obyčajne trojnásobok jeho pôrodnej hmotnosti. Meria 74 až 84 centimetrov, obvod hlavy by mal byť 43 až 49 centimetrov.
Dieťa v 12. mesiaci zvyčajne vie:
- samostatne sedieť, postaviť sa, pridŕžajúc sa nábytku alebo vás, a znovu sa posadiť
- uchopiť prštekmi aj drobné predmety vo veľkosti hrášku (kliešťový úchop)
- podávať si predmet z jednej rúčky do druhej, otáčať ho a obzerať si ho zo všetkých strán
- hovoriť prvé slová a ďalej si rozvíjať porozumenie
- cielene počúvať (orientovať sa na konkrétny hlas alebo zvuk)
- zapamätať si ľudí a veci, ktoré práve nevidí, nepočuje ani necíti (stálosť objektu)
- pospevovať si spolu s vami jednoduché melódie a tlieskať pri nich do rytmu
- jesť samostatne rukami a/alebo lyžičkou
Väčšina ročných detí ešte neprespí celú noc v kuse a pri zaspávaní potrebujú mamu či otca. Niektoré sú v 12.
Bezpečné prostredie pre dieťa
Človiečik je v tomto veku nesmierne zvedavý a živý, potrebuje priestor, pohyb a príležitosť na objavovanie svojho okolia. Prostredie, v ktorom sa pohybuje, však musí byť bezpečné. Nikdy ho nenechávajte bez dozoru - najmä nie v kuchyni pri varení, v kúpeľni pri kúpaní a určite nie na balkóne. Vytvorte mu priestor na hranie, na ktorý dovidíte aj z kuchyne. Učte ho, čo je nebezpečné, vysvetľujte mu, prečo musí byť opatrný. Nehodám a úrazom sa nedá vyhnúť na sto percent, spravte však všetko pre zníženie ich rizika.
Strava ročného dieťaťa
Strava ročného dieťaťa má byť vyvážená a čo najčerstvejšia. Pokrmy pripravujte tak, aby obsahovali menšie aj väčšie kúsky, ktoré si malý jedák sám chytí do prštekov - od hrášku a rezancov cez krajček chleba či plátok jablka až po hrubšie kúsky mäsa. Blízkosť, bezpečnosť, ochrana, pohodlie, starostlivosť a uznanie predstavujú dôležité emocionálne kotvy pre každé dieťa.
Tipy pre mamičky
Ešte pred narodením bábätka sa snažia mamičky dodržiavať čo najlepší jedálniček, aby správne živili nie len seba ale aj toho malého človiečika, čo rastie vo vnútri. Po narodení prichádza na rad materské mliečko. No od prvého roka (aj skôr) vášho dieťatka môžete začať postupne prechádzať aj na inú stravu.
Strava je veľmi dôležitým faktorom pre správny vývoj vášho dieťatka. Deti od 1.roka môžu začať konzumovať múčne potraviny ako je pečivo, vianočku, sladký rožtek, no občas im môžeme dopriať aj závin, napríklad jablkový, dokonca aj tvarohový. Pri múčnych produktoch treba taktiež dať pozor, aby ste to zbytočne s nimi neprehnali, avšak ani múčne výrobky úplne nevyraďte z jedálnička vášho dieťaťa.
Ovocie - buď v podobe kaše alebo nastrúhané, možno vášmu dieťatku podávať aj ako zdravú desiatu. Polievočka - ktorá je často krát obľúbeným pokrmom detičiek. Polievka povzbudí chuť na jedlo, pripraví tráviaci trakt na prijatie hlavného chodu. Najlepšie je nejaká zeleninová, másový vývar (bez zbytočne pridaných glutamanov, bujónov). Strukovinová polievka je taktiež vhodná, pozor, strukovinové polievky varte dlhšie, pred varením dobre prepláchnite, aby dieťatko nenadúvalo a nebolelo ho bruško. Polievky možno zahustiť troškou ryžových, pohánkových alebo iných vločiek. Hlavné jedlo - z hlavného jedla máte na výber napríklad: zapekanú zeleninku, zeleninové šaláty, prívarky, kompótiky, zemiaky, ryža, bezvaječné cestoviny, pohánka, mäsové pokrmy (mäso nemusí byť príliš častým pokrmom vášho dieťaťa, približne 30 g mäsa nahradí jedno vajce alebo 4-5 lyžíc varených strukovín), rizoto. Večera vášho dieťaťa sa musí skladať iba z ľahkých jedál, ktoré sú dobre stráviteľné.
Výber nápoja je taktiež dôležitý ako aj strava. Pokiaľ máte možnosť, robte mu domáce džúsiky, ktoré zriedite vodou. Neskôr môže prejsť na bielu kávu, ktorú pijávajú aj niektoré mamičky v tehotenstve alebo počas dojčenia. Netreba zabúdať na to, že voda a čajík sú najlepšími nápojmi pre vaše dieťa. Pozor! Alergény, ako je napríklad lepok, orech, ryby, citrusové ovocie, zaraďujte do jedálnička dieťaťa postupne. Ak mu doprajete oriešky napríklad v pondelok, počkajte do utorka alebo do stredy, či sa neobjavia nejaké alergické reakcie. Ak sa nič nestane, môžete postupne zaraďovať takúto potravinu do jedálnička dieťatka.
Zo zavádzaním nových chutí začínajme vždy pomaly, postupne. Ak vaše dieťa nemá na niečo chuť, nenúťte ho na silu do jedenia.