Predstavte si, že váš malý človiečik práve objavuje svet. Všetko je preňho nové a fascinujúce. Chce sa podeliť o svoje zážitky, pocity a potreby. Ale čo ak mu v tom niečo bráni? Reč je úžasný dar, ktorý nám umožňuje komunikovať, nadväzovať vzťahy a učiť sa. Je to schopnosť, ktorá nás robí jedinečnými. Oneskorený alebo narušený rečový vývin môže byť zdrojom obáv a frustrácie pre mnohých rodičov. Možno sa pýtate: Je normálne, že moje dieťa ešte nerozpráva? Robím niečo zle? V tomto článku sa spoločne pozrieme na to, ako prebieha prirodzený rečový vývin, aké sú varovné signály, že niečo nie je v poriadku, a aké sú možnosti podpory a terapie. Či už je vaše dieťa len trochu oneskorené v reči alebo má diagnostikovanú špecifickú poruchu, jedno je isté - s láskou, trpezlivosťou a správnou podporou dokáže prekonať mnohé prekážky.
Prirodzený rečový vývin: Individuálne tempo a dôležité míľniky
Reč je jednou z najdôležitejších schopností, ktorú si dieťa osvojuje v prvých rokoch života. Zdvojuje slabiky (napr. Od 12. Každé dieťa je jedinečné a vyvíja sa vlastným tempom. Jedným z najdôležitejších faktorov ovplyvňujúcich vývoj reči sú genetické predispozície. Genetika môže hrať významnú úlohu v tom, ako rýchlo dieťa začne hovoriť a ako rýchlo sa jeho slovná zásoba rozvíja. Pohlavie dieťaťa môže tiež ovplyvniť rýchlosť vývoja reči. Štúdie ukazujú, že dievčatá majú tendenciu vyvíjať sa v reči o niečo rýchlejšie ako chlapci. Tento rozdiel však nie je výrazný a časom sa vyrovnáva. Prostredie, v ktorom dieťa vyrastá, je ďalším kľúčovým faktorom ovplyvňujúcim vývoj reči. To znamená, že deti, ktoré počúvajú viac hovoreného slova, čítate im knihy a majú viac príležitostí na komunikáciu, budú pravdepodobne rýchlejšie rozvíjať svoje jazykové schopnosti. Viacjazyčnosť môže byť ďalším faktorom, ktorý ovplyvňuje vývoj reči. Deti vyrastajúce vo viacjazyčnom prostredí môžu mať spočiatku pomalší rozvoj v jednotlivých jazykoch. Osobnosť dieťaťa je ďalším dôležitým faktorom. Niektoré deti sú prirodzene komunikatívnejšie a majú väčšiu chuť hovoriť a skúmať jazyk. Iné deti sú tichšie a potrebujú viac času na to, aby sa cítili pohodlne pri komunikácii. Zdravotný stav dieťaťa môže tiež hrať významnú úlohu vo vývoji reči. Časté infekcie ucha alebo iné zdravotné problémy môžu dočasne spomaliť vývoj reči.
Varovné signály: Kedy spozornieť a vyhľadať pomoc
Hoci sa každé dieťa vyvíja vlastným tempom, existujú určité varovné signály, ktoré môžu naznačovať oneskorený vývoj reči. Oneskorený vývoj reči môže mať rôzne príčiny, od fyziologických cez psychologické až po environmentálne. Sluch je kľúčový pre správny vývoj reči. Reč je komplexný proces, ktorý si vyžaduje správne fungovanie a koordináciu mnohých oblastí mozgu. Napríklad detská mozgová obrna, ktorá je spôsobená poškodením mozgu pred, počas alebo krátko po narodení, môže ovplyvniť svalový tonus a koordináciu potrebnú pre reč. Rázštepy pery a podnebia sú vrodené vývojové chyby, pri ktorých nedôjde k správnemu spojeniu tkanív v hornej pere alebo podnebí počas embryonálneho vývoja. Tieto štrukturálne anomálie môžu významne ovplyvniť schopnosť dieťaťa tvoriť určité hlásky, najmä tie, ktoré si vyžadujú vytvorenie tlaku v ústnej dutine (napr. Niektoré neurovývinové poruchy, ako sú poruchy autistického spektra (PAS), môžu mať významný vplyv na vývoj reči a komunikačné schopnosti dieťaťa. Deti s PAS často vykazujú oneskorený nástup reči, obmedzený rozsah komunikačných funkcií a ťažkosti s recipročnou sociálnou komunikáciou. U detí s intelektovým postihnutím je vývoj reči často oneskorený a môže byť limitovaný v závislosti od stupňa postihnutia. Kognitívne schopnosti, ako je pozornosť, pamäť a symbolické myslenie, sú základom pre osvojovanie si jazyka. Deti s oneskoreným kognitívnym vývinom môžu mať ťažkosti s porozumením pojmom, s vytváraním asociácií medzi slovami a ich významom, ako aj s pamätaním si nových slov. Selektívny mutizmus je úzkostná porucha, pri ktorej je dieťa schopné hovoriť v určitých situáciách (napr. doma s rodinou), ale odmieta hovoriť v iných (napr. v škole alebo s cudzími ľuďmi). Deti so selektívnym mutizmom majú často normálny vývoj reči a jazyka, ale ich strach im bráni v komunikácii. Traumatické zážitky alebo dlhodobý stres môžu mať negatívny vplyv na celkový vývoj dieťaťa vrátane vývoja reči. V niektorých prípadoch môže trauma viesť aj k regresii v rečovom vývoji, kedy dieťa prestane používať už nadobudnuté rečové schopnosti. Prostredie, v ktorom dieťa vyrastá, má významný vplyv na jeho celkový vývoj vrátane vývoja reči. Deti sa učia jazyk prostredníctvom počúvania a interakcie s ľuďmi okolo nich. Ak nemajú dostatok príležitostí počuť reč a zapájať sa do komunikácie, ich vlastný rečový vývoj môže byť spomalený. V dnešnom globalizovanom svete nie je neobvyklé, že deti vyrastajú vo viacjazyčnom prostredí. Deti vyrastajúce vo viacjazyčnom prostredí môžu mať spočiatku pomalší rozvoj reči v každom z jazykov v porovnaní s deťmi, ktoré sa učia len jeden jazyk. Je to preto, lebo ich mozog musí spracovať a uložiť informácie pre viaceré jazykové systémy. Viacjazyčné deti nakoniec dosahujú rovnakú úroveň v každom z jazykov ako deti hovoriace len jedným jazykom. Interakcia medzi dieťaťom a jeho opatrovateľmi je kľúčová pre zdravý vývoj reči. Deti sa učia jazyk prostredníctvom tzv. "jazykového tanca" - procesu, pri ktorom rodič a dieťa reagujú na podnety toho druhého. Keď dieťa vydá zvuk alebo povie slovo a rodič na to reaguje, posilňuje to dieťa v ďalšom pokuse o komunikáciu.
Dobre vedieť: Starostlivosť o dieťa, nielen s poruchami reči, môže byť niekedy pre rodičov veľmi vyčerpávajúce. Ako každý deň získať energiu?
Poruchy reči: Oneskorený vývin, vývinová jazyková porucha a iné
Poruchy reči u detí sú pomerne časté a môžu mať rôzne príčiny. Niektoré z nich sú len prechodné a s vekom sa upravia, iné si vyžadujú odbornú intervenciu.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Oneskorený vývin reči (OVR) je stav, keď dieťa zaostáva vo vývine reči v porovnaní s rovesníkmi. Ide o najčastejšiu poruchu komunikačnej schopnosti u detí. Príčiny OVR môžu byť rôzne. Diagnostika OVR sa opiera o komplexné vyšetrenie logopédom, ktoré zahŕňa posúdenie porozumenia reči, slovnej zásoby, gramatiky a artikulácie. Terapia OVR je zameraná na stimuláciu rečového vývinu prostredníctvom hier a cielených cvičení. Logopéd pracuje s dieťaťom na rozvoji slovnej zásoby, tvorbe viet a zlepšovaní porozumenia.
Vývinová jazyková porucha (VJP), tiež známa ako špecifická jazyková porucha, je stav, keď má dieťa ťažkosti s osvojovaním si jazyka napriek tomu, že má normálny sluch, intelekt a nevyskytujú sa u neho iné neurologické poruchy. VJP sa môže prejavovať rôznymi spôsobmi v závislosti od veku dieťaťa a závažnosti poruchy. Presná príčina VJP nie je známa, ale predpokladá sa, že ide o kombináciu genetických a environmentálnych faktorov. VJP sa často vyskytuje u viacerých členov rodiny, čo naznačuje genetickú zložku. Diagnostika VJP je komplexný proces, ktorý zahŕňa spoluprácu viacerých odborníkov - logopéda, psychológa, špeciálneho pedagóga a lekára. Terapia VJP je dlhodobý proces, ktorý si vyžaduje spoluprácu odborníkov a rodiny. Používajú sa rôzne metódy, ako sú jazykové hry, modelovanie správnej reči, opakovanie a precvičovanie. Hoci VJP je celoživotná porucha, s vhodnou terapiou a podporou môžu deti dosiahnuť významné zlepšenie svojich jazykových schopností a naučiť sa efektívne komunikovať.
Ako podporiť rečový vývin dieťaťa: Praktické tipy a aktivity
Rozvoj reči je komplexný proces, ktorý ovplyvňuje mnoho faktorov. Ako rodičia však máte možnosť tento proces podporiť a stimulovať správnym smerom. Jedným z najdôležitejších faktorov pre zdravý rečový vývin je pravidelná a zmysluplná komunikácia s dieťaťom. Môžete mu opisovať, čo práve robíte, pomenovávať predmety vo svojom okolí a vyjadrovať svoje pocity, hoci aj pomocou kreatívnych hračiek, bábik, či maňušiek. Keď dieťa začne samé komunikovať, či už zvukmi alebo slovami, je dôležité na jeho pokusy reagovať. Zopakujte slovo, ktoré povedalo, a rozšírte ho o ďalšie informácie. Napríklad, ak dieťa povie "havo", môžete reagovať "Áno, to je havko. Ďalším dôležitým aspektom komunikácie je aktívne počúvanie. Keď dieťa hovorí, venujte mu plnú pozornosť. Udržujte očný kontakt, prikyvujte a reagujte na to, čo hovorí. Existuje mnoho hier a aktivít, ktoré môžete použiť na stimuláciu rečového vývinu vášho dieťaťa. Hry na pamäť a kategorizáciu (napr. Dôležité je, aby ste sa hrali spolu s dieťaťom a poskytovali mu správny rečový vzor. Čítanie kníh a rozprávanie príbehov je jednou z najúčinnejších aktivít pre podporu rečového vývinu. Keď čítate dieťaťu, vystavujete ho novej slovnej zásobe, komplexnejším vetným štruktúram a rôznym jazykovým štýlom. Pri čítaní je dôležité zapojiť dieťa do procesu. Pýtajte sa ho otázky o príbehu, nechajte ho predvídať, čo sa stane ďalej, a diskutujte o pocitoch a motiváciách postáv. Okrem čítania kníh môžete dieťaťu rozprávať aj vlastné príbehy. Môžu to byť spomienky z vášho detstva, vymyslené príbehy alebo zážitky z bežného dňa. Pravidelné čítanie a rozprávanie príbehov má dlhodobý pozitívny vplyv na rečový vývin dieťaťa.
Vývin reči u detí je komplexný proces, ktorý je ovplyvnený mnohými faktormi. Podľa logopedičky Mgr. Zuzany Oravkinovej, "lezenie a sedenie sú dôležité medzníky vo vývine dieťaťa, ktoré majú vplyv aj na vývin reči." Lezenie je prvý spôsob, akým sa dieťa samostatne pohybuje v priestore. Počas lezenia sa zapájajú obe hemisféry mozgu a posilňujú sa spojenia medzi nimi. Sedenie zase poskytuje dieťaťu stabilitu a voľné ruky na manipuláciu s predmetmi a skúmanie okolia. "V sede sa rozvíja jemná motorika rúk, ktorá je potrebná pre vývin reči," vysvetľuje Oravkinová. Je dôležité poznamenať, že každé dieťa sa vyvíja vlastným tempom a preskočenie fázy lezenia alebo sedenia automaticky neznamená, že bude mať problémy s rečou.
Odborná pomoc: Kedy a na koho sa obrátiť
Ak máte obavy o rečový vývin vášho dieťaťa, je dôležité vyhľadať odbornú pomoc. Čím skôr sa prípadné problémy identifikujú a začnú riešiť, tým lepšie sú vyhliadky na úspešnú intervenciu. Prvým odborníkom, ktorého by ste mali kontaktovať, ak máte obavy o vývoj vášho dieťaťa, je jeho pediater. Na pravidelných prehliadkach by mal pediater hodnotiť aj rečový vývin dieťaťa a pýtať sa vás na vaše pozorovania a obavy. Ak však máte pochybnosti aj mimo týchto prehliadok, neváhajte sa na pediatra obrátiť. Logopéd je odborník na poruchy komunikácie, reči a jazyka. Logopéd vykoná komplexné vyšetrenie komunikačných schopností vášho dieťaťa. Posúdi jeho porozumenie reči, slovnú zásobu, gramatiku, výslovnosť a ďalšie aspekty jazyka. V niektorých prípadoch môže byť potrebné zapojiť do diagnostiky a intervencie aj ďalších odborníkov, ako sú psychológovia alebo neurológovia. Psychológ sa zameriava na kognitívny, emocionálny a sociálny vývin dieťaťa. Neurológ zase skúma nervový systém a mozog dieťaťa. Spolupráca medzi rôznymi odborníkmi je kľúčová pre komplexné posúdenie a účinnú intervenciu pri oneskorenom alebo narušenom rečovom vývine. Ak máte akékoľvek pochybnosti o rečovom vývine vášho dieťaťa, neváhajte vyhľadať odbornú pomoc.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
Terapeutické možnosti: Logopedická terapia, alternatívne metódy a domáce cvičenia
Ak bolo u vášho dieťaťa diagnostikované oneskorenie alebo porucha rečového vývinu, existuje niekoľko terapeutických možností, ktoré môžu pomôcť. Logopedická terapia je základným pilierom intervencie pri oneskorenom alebo narušenom rečovom vývine. Terapia je zvyčajne dlhodobý proces, ktorý zahŕňa pravidelné sedenia s logopédom. Dôležitou súčasťou logopedickej terapie je aj spolupráca s rodičmi. Logopéd poskytuje rodičom rady a stratégie, ako podporovať rečový vývin dieťaťa aj v domácom prostredí. Efektivita logopedickej terapie závisí od viacerých faktorov, ako sú závažnosť poruchy, vek dieťaťa pri začatí terapie a intenzita a pravidelnosť terapie.
V niektorých prípadoch, najmä pri závažnejších poruchách rečového vývinu, môže byť potrebné využiť alternatívne metódy komunikácie. Jednou z najčastejšie používaných alternatívnych metód je obrázkový komunikačný systém (PECS). Pri tejto metóde dieťa komunikuje pomocou obrázkov, ktoré reprezentujú rôzne predmety, činnosti alebo pocity. Ďalšou možnosťou je používanie gest a posunkov. Dieťa sa učí používať jednoduché gestá na vyjadrenie svojich potrieb a želaní, ako napríklad gesto pre "jesť" alebo "piť". V súčasnosti existujú aj rôzne technologické pomôcky, ktoré môžu uľahčiť komunikáciu deťom s poruchami reči. Je dôležité poznamenať, že alternatívne metódy komunikácie sa používajú ako doplnok, nie ako náhrada logopedickej terapie.
Okrem logopedickej terapie a alternatívnych metód komunikácie môžu rodičia podporovať rečový vývin svojho dieťaťa aj prostredníctvom domácich cvičení a aktivít. Niektoré aktivity sme spomenuli v predchádzajúcich kapitolách. Knižky v košíčku: Rozmiestnite košíky s knihami po celom byte. Dieťa si môže vždy nejakú vybrať, keď sa k nej napríklad dobatolí. Môžu byť v každej miestnosti - v kuchyni, kúpeľni, vedľa nočníka. Čítanie kníh: Pravidelné čítanie podporuje rozvoj slovnej zásoby, porozumenia a naratívnych (rozprávačských) schopností. Počas čítania sa pýtajte dieťaťa otázky, nechajte ho dokončovať vety alebo rozprávať o obrázkoch.
Mohlo by sa hodiť: Dostatočný oddych je dôležitý rovnako pre deti ako aj pre dospelých. Dospelí však často trpia poruchami spánku.
Spievanie pesničiek a riekanky: Rytmus a opakovanie v pesničkách a riekankách pomáhajú deťom osvojiť si zvuky a slová. Zároveň podporujú pamäť a schopnosť sekvencovania (pochopenie postupnosti). Hry na pomenovávanie: Hrajte sa hry, pri ktorých dieťa pomenúva predmety, farby, tvary alebo časti tela. Môžete použiť reálne predmety, obrázky alebo bábky. Hádanky: Pridávajte do príbehov hádanky. Tie môžu dávať jažibaby alebo obry hlavným hrdinom, aby sa mohli dostať na vytúžené miesto alebo zachrániť krajinu hračiek. Konverzačné cvičenia: Vytvárajte príležitosti pre konverzáciu s dieťaťom. Pýtajte sa ho otvorené otázky, nechajte ho rozprávať o svojich zážitkoch a záujmoch.
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM
Rada pre rodičov: Keď dieťa povie niečo nesprávne (slovo alebo vetu), nehovorte mu, že to povedalo zle alebo nesprávne. Namiesto toho zopakujte slovo alebo vetu správne. Nevzdávajte rozhovor, ak nerozumiete a nebojte sa využiť gestá, obrázky, alebo nechať dieťa, aby vás zaviedlo k predmetu.
Dramatizácia jednoduchých rozprávok a príbehov: Najprv si vyberte rozprávku alebo príbeh, ktorý sa dieťaťu páči a je vhodný pre jeho vek. Môžete si vybrať napríklad Zámoček, kto v tebe býva, Janko a Marienka alebo Tri prasiatka. Keď už máte vybraný príbeh, je dôležité ho niekoľkokrát prečítať. Tak si ho lepšie dieťa zapamätá. Pri čítaní môžete používať rôzne hlasy pre jednotlivé postavy. To pomôže lepšie pochopiť, aké sú postavy a ako sa cítia. Kalendár s fotkami: Môžete ho vytvárať mesiac po mesiaci - nakreslite niekoľko obrázkov toho, čo plánujete v danom mesiaci (napríklad plávanie, návšteva, prechádzka do lesa, cesta vlakom). Následne môžete pridávať fotky z realizovaných aktivít a podobne. Nezanedbávajte pravidelný pohyb: Pravidelný pohyb má nesmierny význam pre celkový vývin dieťaťa, vrátane jeho rečových schopností. Keď sa dieťa pravidelne venuje fyzickej aktivite, dochádza k stimulácii rôznych oblastí mozgu, ktoré sú zodpovedné za reč a jazyk. Knižka zážitkov je jednoduchá, no účinná aktivita, k…
Štatistiky a dôležité fakty
Oneskorený vývoj reči postihuje približne 17% detí do troch rokov. Hoci môžu rozumieť slovám, nerozprávajú a na komunikáciu používajú gestá ako ukazovanie. Niektoré deti sa učia nové slová pomalšie, majú problémy s artikuláciou alebo veľmi malú slovnú zásobu. Dieťa začína prejavovať svoje komunikačné schopnosti približne v prvom roku života. Avšak, ak dvojročné dieťa neprejavuje potrebu vyjadrovať svoje pocity, nekomentuje ani neverbálne nevyjadruje, čo vidí (napríklad gestami), ak používa menej ako desať zrozumiteľných slov, netvorí dvojslovné kombinácie, a v troch rokoch stále netvorí jednoduché vety, je potrebné vyhľadať odbornú pomoc. Takéto deti majú poruchu reči na všetkých jazykových rovinách. Ich vety bývajú neúplné a jednoduché, majú ťažkosti so správnym používaním rodov, čísel a pádov, často používajú nesprávne gramatické tvary slov a majú narušenú časovú a dejovú postupnosť. Oneskorenie reči môže mať rôzne príčiny - vývojové chyby, mentálna porucha, psychosociálna deprivácia, nesprávne návyky (cumlík), nedostatok podnetov a pod. Ďalším faktorom môže byť prioritizácia motorických schopností, kde niektoré deti sa viac sústredia na fyzické schopnosti, ako je lezenie a skákanie, čo môže znížiť ich záujem o rozprávanie. Okrem toho, ak rodičia alebo starší súrodenci rýchlo predvídajú potreby dieťaťa, dieťa môže mať menšiu motiváciu komunikovať ich, čo môže ovplyvniť jeho vývoj reči.
Skúsenosti mamičiek: Diskusia a podpora
Otvaram tuto temu kedze podobnu som nikde nenasla…. u nas to vyzera , ze asi ano. len cakam na vysledok je to ako cakanie ,ako na kata ☹velmi sa trapim kvoli tomu uz dlho a bola by som rada , ak by s atu nasli mamicky ktore maju podobny problem…myslim si ze by sa dalo o tom vela rozpravat a mne osobne dobre robi ak mozem o tom rozpravat a hlavne s niekym kto uz ma doma podobny problem alebo poznal niekoho… bude to ako skupinova terapia, inak to ani nazvat neviem ale myslim ze sa tu snad niekto najde.. a budem esi mat co povedat…myslim si ze je to tema, novodoba , ktora zacina trapit mnohe rodiny a nasu spolocnost…nehovori s ao tom lahko , ani medzi partnermi alebo v rodine, tak uvitam , dobru diskusiu na tuto temu..dakuejm Vam , vopred ak sa zapojite..
Logopedická terapia: Hra ako prostriedok rozvoja reči
Logopedička je „teta, ktorá sa k nám chodí hrať“. Takto by malo dieťa špecialistu vnímať a cvičenia, ktorých cieľom je rozrozprávať ho, by si ani nemalo všimnúť. Výborné je, že problém to býva naozaj veľmi zriedka. Ako by aj mohol, keď si spolu prezerajú obrázkové knižky a „tá teta“ mu podľa nich rozpráva rozprávky, stavajú si papierové lodičky a po vode ich poháňajú silou vlastných pľúc, koncertujú na flautičkách, trúbkach a ústnych harmonikách, fúkacími fixkami si spolu kreslia šarkany, alebo sa osviežujú nápojmi, ktoré pijú slamkami? Svalstvo sa posilňuje pred zrkadlom, napodobňovaním najrôznejších grimás, ale aj zaradením do jedálnička tvrdších potravín - rodičia už musia servírovať chlebík s kôrkou, na desiatu dávať chrúmať jabĺčko, hrušku, surovú mrkvu či kaleráb. V prípade, že má dieťa niektoré orgány alebo ich časti poškodené a rodičia sa obávajú dusenia, treba to konzultovať.
Dôležitosť verbálnej komunikácie a alternatívne metódy
„Zo všetkého najdôležitejšie je nerezignovať na verbálny prejav. To, že dieťa po mne neopakuje slová či vety, neznamená, že im nerozumie,“ pokračuje Ivona Malinovská. „Pri akejkoľvek činnosti treba popisovať, čo sa deje, čo ja alebo dieťa držíme v ruke, akej to je farby, z akého materiálu a podobne. Pomaly a zreteľne vždy vyslovujem „červená“, „zelená“ a „modrá“, aby videlo, kedy pery spájam, kedy ich špúlim, kam kladiem jazyk atď. Dnes je trend púšťať deťom rozprávky z YouTube, väčšinou anglické, čo si hneď všimnem podľa zvukov, ktoré dieťa vydáva a ktoré sú typické pre tie kreslené postavičky. Ale začiatok je to dobrý, pretože to ukazuje, že dieťa je schopné imitovať zvuky. Neraz ale deti dokážu povedať čísla alebo názvy farieb po anglicky.
Jednou z možností, ako učiť deti s oneskoreným vývinom reči rozprávať, sú aj špeciálne programy, ktoré si možno kúpiť a nainštalovať napr. do tabletu. Niektoré systémy sú vyslovene tlačidlové, kde sa dajú vytvoriť nahrávky v dĺžke maximálne 30 sekúnd. Siahnuť sa však oplatí aj po takých, ktoré obsahujú obrázky a lektor pri každom z nich nahlas povie, o aký predmet ide. Nacvičované písmeno stojí na začiatku, v strede alebo ním slovo končí. Úlohou dieťaťa je nielen naučiť sa, čo je čo, ale pochopiteľne aj opakovať vyslovované slová.
Náročnosť býva rôzna. Pre deti s ťažším a stredným stupňom mentálneho postihnutia treba určite začať tými, kde môžu rodičia vložiť fotografie presne toho macka, s ktorým ich dieťa zaspáva, presne toho auta, ktorým chodieva na výlety, presne toho pohára, z ktorého každé ráno pije kakao. Dieťa si totiž najprv musí zvyknúť na prechod z troj- na dvojrozmerné zobrazenie. Keď dosiahne vyššiu formu kognitívnych schopností a porozumenia, môže pristúpiť k ďalšiemu kroku, ktorým je generalizácia. Pretože „macko“ môže byť nielen hnedý, ale aj biely, môže mať nohavice na traky či sukničku alebo nemusí byť oblečený vôbec, raz stojí na dvoch labách, inokedy ťarbavo štvornožkuje. Úlohou dieťaťa je pochopiť a rozlíšiť spoločné črty a vyabstrahovať ich z akéhokoľvek zobrazenia. Pravdaže, tú „databázu“, z ktorej môže čerpať, treba neustále rozširovať - nestačí mu ale ukázať hračkárske autíčka! Musí si ich prezrieť reálne, každé si ohmatať, povoziť sa v ňom, počúvať zvuk motora, brzdenie, tresnutie dvierok a kufra.
Deťom s ľahším stupňom mentálneho postihnutia, s poruchou autistického spektra a deťom s DMO, kde bývajú porušené rečové orgány, môžu tieto programy takisto pomôcť, napr. pri spoznávaní a napodobňovaní zvukov domácich i lesných zvierat. Pozor však treba dať pri deťoch s poruchou pozornosti. Elektronické zariadenia sú totiž niekedy dobrý sluha, ale zlý pán - deti si vedia vytvoriť závislosť a nechcú ukončiť prácu s nimi. Vynikajúcim doplnkom ťažkej a nezrozumiteľnej reči sú dotyky, gestá a posunky. Niektoré vymyslené a viazané na konkrétne dieťa, mnohé sú však zrozumiteľné každému - pri otázke „chceš piť?“ rodič zovrie ruku v päsť a pohybom opisujúcim oblúk si ju približuje k ústam, „chceš spať?“ symbolizujú dlaňami spojené ruky, priložené k lícu mierne na stranu naklonenej hlavy, „chceš si čítať?“ zas vyjadruje posunok, akoby človek oboma rukami otváral knihu, tzn.
Je chybou myslieť si, že deti, ktoré nerozprávajú, nerozumejú a nekomunikujú. Každý rodič sa predsa prihovára novorodeniatku, hoci ono ešte nijako nereaguje. Vďaka tomu sa ale postupne učí rozumieť slovám, vnímať melódiu viet, význam práce s hlasom. Tá reč však musí byť jednoduchá. Žiadne dlhokánske súvetia, žiadne zápory („nemal by si to robiť“). Dobré je vystríhať sa viet, ktoré si vyžadujú priveľa rozmýšľania („čo by si si dal na raňajky?“) a priveľkého počtu možností („dáš si mlieko, kakao, vodu alebo čaj?“). Najvhodnejšie sú tzv.
tags: #dieta #s #oneskorenym #vyvinom