Úloha otca v živote dieťaťa je mimoriadne významná a často si ju v každodennom zhone ani neuvedomujeme. Vzťah s otcom, či už sme s ním vyrastali alebo nie, zanecháva v nás hlbokú stopu a ovplyvňuje náš pohľad na život. Správanie k mužom, či budovanie dôvery k nim, úzko súvisí s naším otcom. Otec má nezanedbateľný vplyv aj na našu kariéru. Dnešní otcovia sa čoraz viac zapájajú do života svojich detí, pričom tradičný model rodiny - otec, matka, deti spolu - sa pomaly vytráca.
Vplyv otca na formovanie osobnosti dcéry
Pre dcéry je otec prvou platonickou láskou. Chcú sa vydávať a prenášajú na neho svoje nevedomé sexuálne túžby. Uznanie od otca je pre dcéru podnetom niečo dokázať. Otec poskytuje lásku aj ochrannú ruku a jeho reakcie sú odlišné od matkiných. Otec je pre dcéru vzorom dokonalého rodiča a pomáha s domácimi prácami.
Vzťah s otcom a partnerské vzťahy dcéry
Vzťah s otcom môže ovplyvniť aj výber partnera. Ženy si často nevedome hľadajú partnerov s podobnými vlastnosťami, aké mal ich otec. Psychologička Denisa Maderová potvrdzuje, že istá podobnosť tam môže byť, no nemusí to byť pravidlom. Je dôležité, aby si žena uvedomila, aké vlastnosti jej manžel môže mať a aké, naopak, nie. Ak žena vyrastala bez otca, môže mať problém pochopiť vzájomné partnerské vzťahy a môže striedať sexuálnych partnerov. V takom prípade je dôležité, aby mala iné mužské vzory, napríklad príbuzných, ktorí jej pomôžu utvárať si obraz o mužoch.
Keď otec chýba
Ak otec nie je prítomný, môže to u dcéry vyvolať pochybnosti o sebe a obavy, že zlyhá v rodinnom živote. Môže v sebe živiť zlosť na otca, že ju opustil, a vnímať to ako jasný dôkaz toho, že sa nedá na mužov spoľahnúť. Podľa Normana Wrighta, ak otec nie je prítomný, správanie dcéry nemusí byť v poriadku.
Vplyv otca na syna
Syn sa potrebuje s otcom identifikovať. Keď otec z nejakého dôvodu chýba, alebo keď o tom otcovi nemá chlapec vytvorený dobrý obraz, nemá sa s kým identifikovať a to spôsobuje jeho vnútornú neistotu.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Vplyv otca na kariéru
Otec má vplyv aj na kariérny život dieťaťa. Ženy na vysokých manažérskych postoch často uvádzajú, že ich úspech tkvie v tom, že mali otca, ktorý ich podporoval v mužských aktivitách. Takéto ženy sú odvážne a otvorené aj voči nezvyčajným úlohám. Na úspechy a zlyhania v práci vplýva aj cieľavedomosť, ktorá môže vyplývať z túžby dosiahnuť viac ako otec. Na druhej strane, negatívny vzťah s otcom môže viesť k tomu, že dieťa bude znenávidieť autority.
Zmeny v úlohe otca v priebehu času
V minulosti bol otec často skôr zaistencom domácnosti a s dieťaťom sa dotýkal menej. Matka stála s podporou po boku. Nové prístupy povzbudili mužov k aktívnej výchove, aby partnerka mala priestor na regeneráciu. Za posledných 50 rokov prebehli zásadné zmeny - otcovia sa viac zapájajú: bývajú prítomní pri pôrode, pomáhajú cez noc, zdieľajú domáce povinnosti. Výchova sa stala skutočným zdrojom radosti, nie povinnosťou. Toto platí rovnako pre chlapcov aj dievčatá.
Dôležitosť otcovského uznania a podpory
Otec má dôležitú úlohu v budovaní sebaúcty dieťaťa cez jednoduché vyjadrenia: "Som na teba hrdý, dcérka" a "Parádna robota, synak!". Keď otec dieťa hojdá a chytá ho, naučí sa: aj keď ma strach prepadne, vždy ma zachytia silné ruky. Kým mama často chváli, otcovské uznanie spôsobuje, že dcéra cíti vlastnú ženskosť. Vzťah, kde otec nehodnotí, ale podporuje dieťa, vytvára priestor pre odvážnosť, zodpovednosť a rozvoj identity.
Rodina ako primárne prostredie pre dieťa
Rodina je primárne prostredie pre dieťa - poskytuje ochranu a riešenia. Konflikty či vysoká únava matiek však môžu znižovať kvalitu rodinného života. Dieťa potrebuje vidieť otca v akcii - ako rieši situácie, nesie zodpovednosť a je súčasťou bežného života. Ak otec dokáže emocionálne rozvíjať dieťa (dotykom, hrou, výzvou), ide o výnimočný vplyv. Je synergiou materského slovného styku a otcovského fyzického kontaktu.
Náhradné mužské vzory
Ak otec chýba (rozvod, úmrtie či vzdialenosť), je esenciálne nájsť iného mužského vzor - starý otec, iný rodinný člen, mentor.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
Citová väzba k otcovi
Citová väzba detí k otcom je porovnateľná s citovou väzbou, akú si dieťa vytvára s matkou. Výskum spochybňuje predpoklad, že by boli muži menej vhodní primárni opatrovatelia než ženy. Moderné výskumy ukazujú, že otcovia, ktorí sa zapájajú do starostlivosti o dieťa od narodenia, si vytvárajú porovnateľne silnú citovú väzbu ako matky. Dôležité nie je pohlavie, ale citlivosť, dostupnosť a predvídateľnosť v správaní rodiča. Psychológovia zároveň upozorňujú, že otcovská angažovanosť môže znížiť riziko vzniku úzkostných porúch či problémov s dôverou v dospelosti.
Budovanie citovej väzby
Budovanie citovej väzby znamená byť prítomný, a to fyzicky, emočne aj mentálne. Vedieť rozpoznať, čo dieťa potrebuje, a primerane reagovať. Zabudnime na stereotypy, že len matka je „emocionálnou kotvou“ dieťaťa. Otcovia majú rovnakú schopnosť tvoriť hlboké a trvalé väzby, ktoré formujú psychické zdravie a vzťahovú istotu detí.
Dôležitosť prvých 5 rokov života dieťaťa
Pre zdravý psychický vývin, na formovanie osobnosti a pre zdravé budovanie pocitu vlastnej hodnoty je najdôležitejších prvých 5 rokov života dieťaťa. To, čo sa do dieťaťa v prvých piatich rokov vloží, z toho môže potom čerpať celý svoj život. Pokiaľ dieťa vyrastá v harmonickej rodine, má možnosť vytvárať si blízke a bezpečné vzťahy s matkou aj s otcom. Aby štart dieťaťa do života prebehol čo najlepšie, je dôležité, aby o dieťa v rannom veku bolo postarané kontinuálnym spôsobom, jednou osobou. Najčastejšie je to osoba matky, ktorá je na dieťa emočne napojená, prístupná.
Konflikty medzi rodičmi a ich vplyv na dieťa
Keďže rodičovská rola prináša na osobu matky a otca isté nové a nepoznané nároky, na ktoré rodičia nie sú niekedy dostatočne pripravení, často sa stáva, že práve v tomto období vznikajú prvé vážnejšie nezhody a konflikty medzi rodičmi. Sú často spôsobené tým, že matka sa cíti byť vyčerpaná starostlivosťou o dieťa, a otec sa cíti byť vyčlenený z novovzniknutej diády matka - dieťa. Otcovia by si mali byť vedomí svojej dôležitej a nenahraditeľnej role a toho, aby pri mame svojho dieťaťa stáli, aby jej boli oporou, aby sa mala o koho oprieť a mala tak dosť síl starať sa o to dieťa.
Rola otca vo veku 3 rokov dieťaťa
Približne vo veku 3 rokov života dieťaťa, rola otca naberá na svojej dôležitosti. Cez to, ako vníma dieťa vzťah medzi rodičmi, učí sa nielen vzťahu k svojmu pohlaviu, ale aj vzťahu k opačnému pohlaviu. Z toho dôvodu je preto veľmi dôležité, aby bol prítomný pri výchove aj otec. Ak otec chýba, nie je prítomný, alebo sa o ňom buduje negatívny obraz (platí to aj naopak, keď chýba matka), dieťa si nesie rozpoltený obraz rodičov.
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM
Rozchod rodičov a jeho dopad na dieťa
Ak sa rodina z nejakého dôvodu rozpadne, rodičia by mali svoj rozchod zrelo spracovať a fungovať na rodičovskej rovine tak, aby všetky rozhodnutia robili v prospech a záujme dieťaťa. Hovorí sa, že deťom treba dať korene a krídla. Korene sa dávajú v útlom detstve, krídla v puberte. Ak má dieťa dobrý základ a je dobre „zakorenené“, má aj vybudovaný dobrý sebaobraz, dobrú sebahodnotu.
Problémy v puberte a ich korene v minulosti
Ak sa v puberte vyskytnú nejaké ťažkosti v správaní, napríklad útek z domu, striedanie partnerov, alkohol, nevhodná partia, sebapoškodzovanie a pod., tieto prejavy majú vždy korene v minulosti. V období puberty, kedy už má mať dieťa krídla, je dôležité u dieťaťa vytvoriť pocit vlastnej zodpovednosti a slobody, nakoľko sa dieťa v rámci vývinu potrebuje prirodzene od rodičov odpútať. Nie je dobré brániť mu vo vzťahoch a v kontakte s rovesníkmi, medzi ktorými skúša svoje schopnosti, svoju sociálnu pozíciu, a medzi ktorými potrebuje svoju osobnosť rozvíjať a sociálne dozrievať.
Pohľad dieťaťa na rodičov a situácie
Dieťa sa na rodičov a situácie, ktoré prežíva, pozerá svojim, špecifickým pohľadom, a to vzťahovaním si všetkého, čo sa okolo neho deje, na seba. Keďže k prirodzenému správaniu rodičov patrí aj zlyhanie v dôsledku únavy, vyčerpania, či hádky medzi rodičmi, je potrebné uvedomovať si to, a ponúkať dieťaťu skutočný význam toho, čo sa deje. Vysvetliť mu, že teraz sa s ním nemôže mama hrať, pretože je veľmi unavená z práce, alebo že mala náročný deň. Dieťa si uvedomí, že mama je unavená, ale nesúvisí to s ním.
Hádky rodičov a ich dopad na dieťa
Rovnako aj po hádke rodičov musí dieťa vidieť, že sa tým nič nekončí. Potrebuje zažívať, že rodičia dokážu urobiť ústretový krok, že konflikty sa dajú riešiť, že život sa môže vrátiť do starých koľají. Dieťa sa učí, že hádky neznamenajú koniec vzťahu, ale že aj keď rodičia majú rôzne názory, dokážu sa zmieriť. Dieťa sa učí, že keď je nejaký problém, že sa nerezignuje, neodchádza.
Rola starých rodičov
Mnoho starých rodičov sa chce aktívne podieľať na výchove svojich vnúčat, a častokrát sú prvou voľbou pre rodičov, ak potrebujú pri starostlivosti o svoje deti pomoc. Podľa psychológa je preto dôležité, aby starí rodičia nenahrádzali rolu rodičov, aby pomáhali pri pomáhali, ale do nej nezasahovali a rešpektovali rozhodnutia rodičov. Dôležitá je tiež medzi starými rodičmi a rodičmi otvorená komunikácia o ich vlastných možnostiach a očakávaniach.
Harmonická rodina ako ideálne prostredie
Pre celkový rozvoj osobnosti dieťaťa vytvára najvhodnejšie podmienky práve úplná harmonická rodina. Vzájomný vzťah rodičov a im dané špecifické roly zohrávajú nezastupiteľnú funkciu rodiča.
Vplyv otca na dieťa v modernom svete
Otcovia, či rodičia vo všeobecnosti, často chcú, aby deti mali všetko, a preto trávia veľké množstvo času v práci. Až neskoro zistia, že deťom chýba rodič, jeho prítomnosť, fyzická aj mentálna. Vo finále je dieťaťu jedno, v akom aute sa vezie, aké má vajíčko, prípadne v akom dome býva. Omnoho dôležitejšie je, aký vzťah má otec k matke a matka k otcovi, aký vzťah majú k samotnému dieťaťu. Dieťa dozrieva aj bez takýchto externých vplyvov.
Vzťahová väzba medzi matkou a dieťaťom a zmena rolí
Dieťa v prvých mesiacoch svojho života potrebuje najmä matku. Naďalej sa rozvíja vzťahová väzba medzi ňou a dieťaťom, bábätko hneď po pôrode hľadá mlieko, identifikuje vôňu matky, a jej dotyky. Neskôr, po pár mesiacoch je však už bežnejším javom ako v minulosti, že roly otca a matky sa vymenia, otec ide na rodičovskú dovolenku k dieťaťu a matka sa vracia do práce.
Výhody stierania rozdielov medzi mužom a ženou v rodičovstve
Ak je muž schopný opustiť zaužívaný stereotyp, že on je ten, ktorý zarába a žena je tá, ktorá sa stará o domácnosť a dieťa, môže to mať výhody. Dieťa má zrazu intenzívnejší kontakt so svojím otcom, má pred sebou iný typ vzoru, robí iné aktivity, vidí iný postoj, prístup. Dieťa ťaží z prítomnosti osoby, ktorá s ním trávi veľké množstvo času. Matka má zase možnosť sebarealizácie, cíti sa viac ocenená a uznaná. Je dôležité, aby sa stierali tieto rozdiely medzi mužom a ženou, aby to nebolo len o tom, že výchova detí je len na matke, je aj o otcovi. Obaja majú svoj výrazný vplyv na dieťa, každý z tej svojej roly.
Vplyv rodičov na deti
Či chceme alebo nechceme, rodičia vplývajú na svoje deti. Otec vplýva inak ako vplýva matka a matka inak ako otec. Aj keď matka pracuje a otec je na rodičovskej, tak to nie je hanba a taktiež by hanbou nemalo byť, že žena je na materskej a otec pracuje. Deti sú od narodenia veľmi intenzívnym pozorovateľom, nasávajú informácie a na základe nich si vytvárajú obraz o svete, v ktorom žijú.
Dieťa ako pozorovateľ
Dieťa pozoruje, čo urobí rodič, keď príde z práce. Vyzlečie si bundu, privíta sa s nami, ideme večerať, a takýmto spôsobom si dieťa vytvára určitý model, ako funguje muž a žena, a môže to tak potom robiť v budúcnosti. Ale opäť, keď vidí iný vzor, rodič príde domov nahnevaný, sadne si k počítaču, kričí po nás… My sme pre dieťa film. To znamená, že dieťa je pozorovateľom rôznych filmov, niektoré sú akčné, niektoré sú komediálne, dobrodružné, niektoré sú sci-fi. My sme tí, ktorí mu tie filmy prehrávajú.
Rodičia ako vzor
Buďme deťom vzorom a ukazujme im rešpekt už od útleho detstva. Ak dieťa urobí chybu a my chceme, aby sa ospravedlnilo, musíme sa dokázať ospravedlniť aj my. Rodič by mal ukázať svojmu dieťaťu to, že chyba môže byť motorom učenia a práve vďaka chybe sa aj ja môžem niečo naučiť. Áno, môžeme robiť chyby a učiť sa z chýb druhých ľudí. Som za to, aby dieťa videlo vo svojom rodičovi vzor, ktorý následne ono bude zrkadliť.
Zanedbané potreby rodičov a ich vplyv na dieťa
Rodičia by mali brať do úvahy to, že keď príde dieťa, tak budú mať do istej miery zanedbané vlastné fyziologické potreby - potreba odpočinku, potreba najedenia sa, sexuálnu potrebu, a je to pochopiteľné, preto aj tá rola rodiča v sebe nesie zmenu stereotypu, životného štýlu, ale často je to pri dlhodobom behu omnoho krajšie obdobie ako obdobie bez dieťaťa.
Desatoro otca
V psychológii poznáme desatoro otca. Podľa neho je prvou povinnosťou otca voči svojim deťom milovať ich matku.
Príchod ďalšieho dieťaťa do rodiny
Tak, ako zmenilo dieťa život obom svojim rodičom, tak aj príchod ďalšieho člena domácnosti ovplyvní všetkých jej členov. Rodičia potrebujú svoju pozornosť a čas venovať obom deťom, aj sebe navzájom, no a staršie dieťa sa kvôli tomu hlavne spočiatku môže cítiť odstrčené či menej ľúbené. Dôležité je, aby rodičia staršiemu dieťaťu vysvetlili, opísali situáciu, a aby to dieťa malo možnosť navnímať. Môžeme použiť rôzne prirovnania, že mamino srdiečko je teraz väčšie a môže dať viac lásky aj súrodencovi. Je to psychicky veľmi náročné obdobie aj pre rodičov, nastavenie si nového režimu v rodine a v ešte väčšej miere zanedbávanie vlastných potrieb.
Pocity otca a matky pri príchode ďalšieho dieťaťa
Napríklad muž sa môže cítiť ukrátený z hľadiska pozornosti, lebo manželka mu možno už nevenuje toľko dotykov, nemajú taký frekventovaný sexuálny styk, muž sa môže cítiť fyziologicky zanedbaný v tejto oblasti. Žena sa môže cítiť nepochopená, neprijatá, neakceptovaná, frustrovaná z nedostatku spánku a odpočinku, čiže to následne ovplyvní aj vyššie potreby ako napríklad rozhovor, kontakt s partnerom…
Krajina detskej bolesti
Profesor Jiří Dunovský, doyen detskej psychológie, ktorý ako dieťa prežil vojnové roky a bol svedkom nepredstaviteľného psychického i fyzického utrpenia detí, si zvolil ako celoživotné poslanie zabraňovať detskému utrpeniu. Utrpenie detí neskončilo s vojnovým konfliktom, je stále súčasťou bežného života. Najmä teraz, keď sa takmer každé druhé manželstvo/rodičovstvo rozpadá a mnoho detí sa rodí mimo manželstva. Deti prichádzajú o rodinné väzby.
Vojna rozchádzajúcich sa mužov a žien
Nachádzame sa uprostred vojny rozchádzajúcich sa mužov a žien. Žiaľ, rodičia si svoje partnerské bolesti a zranenia nedokážu, nevedia, nechcú riešiť s ohľadom na dieťa. A dlhodobá rozvodová právna prax a spoločenské zvyklosti, rozvádzajúcich sa v ničivom postoji upevnilo. Tak často deklarovaný „najlepší záujem dieťaťa“ získal v skutočnosti trpkú príchuť bolesti, ktorá detstvom nekončí, ale sa prenáša do ďalších generácií cez dedičnosť sociálnu. Prameňom pre pochopenie identity je rodina.
Teória pripútania
Výskum pripútania sa datuje od roku 1948 a je spojený s menom Bowlbyho, ktorý definuje pripútanie ako trvalé emočné puto, charakterizované potrebou vyhľadávať a udržovať blízkosť s určitou osobou, a to najmä v podmienkach stresu. M. Ainsworthová definuje pripútanie ako väzbu, puto alebo pretrvávajúci vzťah medzi dieťaťom a osobou, ktorá sa oň stará.
Štádiá pripútavania sa
Pripútanie prebieha podľa M. Fáza zárodkov citového puta (približne 3. až 4. Fáza vyhraneného citového pripútania (6. až 9. Fáza cielene smerovaného vzťahu a partnerstva (končiaca niekedy okolo 4. roku) ale puto ako také sa vyvíja stále až do dospelosti.
Ťažkosti v štádiách pripútavania sa
Pokiaľ však došlo k ťažkostiam v niektorom zo štyroch štádií pripútavania sa, výsledkom je osobnostný obraz dieťaťa, ktoré stratilo schopnosť dôverovať ľuďom a vzťahom, ktorý popisuje P. Utiahnuté a odmietavé správanie - odmietnutie zanecháva v srdci hlboké, ťažko liečiteľné rany. ničí zmysel dieťaťa pre hodnotu a poškodzuje jeho schopnosť byť v živote sebaistým. spôsobuje, že dieťa si zachováva od potenciálne dôležitých ľudí v živote odstup, aby sa vyhlo bolesti. Ukrývanie jedla alebo prejedanie sa - tieto deti majú „chronické prázdno vo vnútri“. Agresívne správanie - agresia voči druhým alebo voči sebe samému je často jediný nástroj, ktorý dieťa má na uvoľnenie potlačovaných citov, ktoré nie je schopné vyjadriť. Niektoré deti prejavujú agresívne správanie ako odpoveď na strach, sklamanie alebo hnev. Čím sú staršie, tým majú viac príležitostí sa naučiť, že agresiou si udržia od seba ľudí v určitej vzdialenosti.
Potreby dieťaťa
Psychickú depriváciu definuje Z. Potreba stimulácie - ide o naladenie organizmu na určitú žiaducu úroveň aktivity. Podľa M. Roháčka a V. Máteja môže tieto potreby dieťaťu napĺňať prirodzená a primeraná starostlivosť matky a otca. Potreba zmysluplného sveta - práve zmysel a poriadok skladá jednotlivé poznatky do mozaiky, bez neho sa všetky poznatky trieštia, sú chaotické, nespracovateľné. Ak má svet dieťaťa stálosť a poriadok, stanú sa z jednotlivých poznatkov skúsenosti a stratégie. Sú to základné podmienky pre akékoľvek učenie. Dieťa potrebuje mať okolo seba zmysluplný svet, t.j. určitú stálosť vecného a sociálneho prostredia, ktoré dieťa prostredníctvom matky i otca poznáva a orientuje sa v ňom. Dieťa sa aktívne »zmocňuje sveta« a úspechy ho podnecujú k ďalším aktivitám. Zmeny prostredia vecného a najmä sociálneho (napr. pri prechode z jedného prostredia do druhého) dieťa traumatizujú, pretože stráca všetko, čo už chápalo. Potreba životnej istoty - iba vtedy, ak sa blízkosťou a opaterou svojich ľudí dokáže dieťa zbaviť úzkosti, môže začať zmysluplne objavovať svet. Potreba pozitívnej identity, vlastného Ja - znamená prijatie samého seba a svojej spoločenskej hodnoty, ktorá znamená predovšetkým náš pôvod, našu životnú históriu. Potreba otvorenej budúcnosti - uspokojenie tejto potreby dáva ľudskému životu časové rozpätie a podnecuje a udržiava jeho aktivitu.
Dôvera a stabilita
Je to štádium budovania základnej dôvery v iných a v seba, štádium budovania pretrvávajúcej viery v „dobro“, obdobie pripútania sa. Prostredie, ktoré neposkytuje dostatok dôvery a stability (takým je nielen detský domov, ale aj rozpadávajúca sa rodina alebo situácia nechceného dieťaťa) ohrozuje dieťa už v jeho ranom vývine.
Vôľa a rozhodnosť
Vôľa znamená slobodný výber. Vyvíja sa z úsilia dieťaťa o sebakontrolu v rámci konfliktu. Učí sa, čo môže a čo nemôže robiť, asertívne presadzovať svoje potreby. V tomto štádiu je pre dieťa striedanie partnerov v rodine, striedanie náhradných rodín i striedanie personálu v detskom domove komplikáciou vyriešenia psychosociálnej krízy. Rozhodnosť je odvaha sledovať ciele bez strachu z potrestania alebo viny
Identita a kompetentnosť
Okolo 4. roku má dieťa vytvorenú základnú identitu. Je to štádium rozporu medzi jeho mimoriadnymi ambíciami, ktoré sú spojené s veľkým rozvojom zručností a neraz i tým, že si dieťa priveľmi trúfa a prekračuje zákazy. To môže vyvolať pocity viny. Ako výchovný problém sa objavuje agresívne a manipulatívne správanie. Z hľadiska výchovy je významné, že obraz sveta ako ho vníma dieťa je intuitívno-projektívny. Kompetentnosť je využívanie fyzických i psychických schopností pri dokončovaní práce. Je v nej obsiahnuté prijatie inštrukcie, postupu, ale aj samostatné riešenie problému. Je to rozhodujúce obdobie pre prijatie povinností, disciplínu a výkon. Prehlbuje sa diferenciácia medzi „ženskou“ a „mužskou“ rolou. Obraz sveta má mýticko-literárnu podobu. Predchádzajúca imaginatívnosť sa cez príbehy mení na symboly a „pravdy“ späté s kultúrnou príslušnosťou. Výchovným problémom je domnelé alebo reálne zlyhávanie.
Vernosť a identifikácia
Vernosť je podľa E. Eriksona schopnosť uniesť lojalitu ako slobodný záväzok. Obdobie je spojené s procesom identifikácie so skupinou i vytváraním vlastnej identity. Súčasťou tohto procesu je synteticko - konvenčný obraz sveta. Na jednej strane tu je túžba po zmysluplnej role v spoločnosti spojená s pocitom vlastnej jedinečnosti, na druhej strane je tu pocit neistoty z nepripravenosti a nedefinovanosti toho, kto som a čím chcem byť. V kontexte primárneho rodičovského odmietnutia, alebo neprítomnosti jedného z rodičov, je predpoklad, že prežívanie negatívnej identity môže byť pre ne oveľa problematickejšie ako pre bežnú populáciu.
Identifikácia s rodičmi
Aby sa muž mohol vyvíjať, musí byť schopný sa identifikovať s matkou aj s otcom. Musí sa vytvoriť trojuholník otec-matka-syn, ktorý nahradí dyádu matka-syn. Ak otec nie je prítomný, nemôže prísť k prenosu identifikácie z matky na otca, syn ostáva uväznený v identifikácii s matkou.
Chýbajúci otcovia
Corneau dôrazne osvetľuje dokázané fakty o chýbajúcich otcoch v živote detí, keď spomína H. Otec je dôležitý už od začiatku: ak chýbal, prejavia sa nedostatky v oblasti kognitívnej, sociálnej, morálnej, sexuálnej, pričom chlapci, ktorí prišli o otca v prvých dvoch rokoch života, sú viacej hendikepovaní, ako tí, ktorí o neho prišli neskôr. Je to tak, že vrelý a zmysluplný vzťah otca a syna posilňuje rozvoj mužskej identity. Tiež prvým dôsledkom je, že synovia sa nebudú vyvíjať pozitívne vo vzťahu k telu otca (muža), ale skôr negatívne vymedzovať voči telu matky (ženy). A tak prvým dôsledkom zanechania syna vo výhradnej starostlivosti matky, je synov strach zo žien, ale najmä strach z toho, aby sa sám nestal ženou. Druhým dôsledkom je, že synovia budú mať po celý život strach z tela žien i zo svojho vlastného. Muži majú strach z otcovstva, pretože nechcú, aby ich syn znova prežíval trápenie, do ktorého boli uvrhnutí. .. keď sa rozhodnú vydobyť si u dieťaťa svoje miesto. Mlčanie otca, verbálne alebo fyzické, spôsobuje u dieťaťa absenciu „chrbtice“, ktorá ho podopiera, stratu vnútornej štruktúry, negatívneho otcovského komplexu. Také dieťa je zmietané nedostatkom vnútornej štruktúry, jeho myšlienky sú často zmätené, keď si má stanoviť nejaký cieľ, alebo keď si má zodpovedne vybrať, rozoznať dobré a zlé a tiež ťažšie organizuje svoje vnemy. Platí zákonitosť, že čím viac sa muž cíti vnútorne krehký, tým viac sa snaží vybudovať vonkajší pancier. Krehkosť mužskej identity je vždy spoľahlivo známkou chýbajúceho otca.
Subdeprivácia dieťaťa a jej následky
Puto a jeho roztrhnutie, s ním jeho ťažké, cez ďalšie generácie trvajúce následky sub/deprivácie dieťaťa, by mali byť predmetom neutíchajúcej diskusie slovenských odborníkov, ktorí majú moc rozhodovania o dieťati v bolestných mesiacoch rozvodového procesu. Na Slovensku sa toto ohrozenie dotýka približne 600.000 detí a každý rok k nim pribudne 16.500 ďalších, pričom nádoba bolesti sa časom nijako nevyprázdňuje, ale deštručkné sily subdeprivácie ich potrieb pretrvávajú cez generácie a deformujú spoločenské zdravie. Že je tomu tak, vidíme jasne a hovoríme o celospoločenskej kríze hodnôt a postojov.
Rozvodovosť a potreba angažovanosti otcov
Je isté, že rozvodovosť sa v dnešnej dobe principiálne ovplyvniť nedá a rozvod samotný môže byť niekedy veľmi dobrou odpoveďou na dlhotrvajúce, neprekonateľné nezhody medzi mužom a ženou. Žiaľ, náš spoločenský systém drví otcov ako stroj. Rozvedeným otcom je treba umožniť a pomôcť, aby sa mohli vo výchove ďalej angažovať. Teyber naliehavo prosí, aby sa rodičia snažili o ukončenie sporov a tvrdí, že advokáti majú morálnu povinnosť poučiť rozvádzajúcich sa rodičov, plných hnevu, a odradiť ich od bojov o deti.
Preferencia jedného rodiča
Vzťah medzi rodičmi a deťmi je komplexný a plný nuáns. Jedným z bežných, no často znepokojujúcich javov je, keď dieťa prejavuje silnejšiu náklonnosť k jednému z rodičov. Pre optimálny psychický vývoj dieťa potrebuje vzťahy s oboma rodičmi. Je úplne normálne, že dieťa v rôznych fázach svojho vývoja preferuje jedného rodiča pred druhým. Táto preferencia neznamená, že dieťa jedného rodiča miluje viac ako druhého, ani to nevypovedá o rodičovských schopnostiach.