Slovo "hranica" môže vyvolávať predstavu obmedzenia, ale v kontexte diéty a výchovy detí, hranice vymedzujú priestor pre zdravý vývoj a správne návyky. Hranice nie sú len o obmedzovaní, ale aj o ochrane. Tento článok sa zameriava na to, ako efektívne nastaviť hranice v stravovaní detí, aby sa cítili bezpečne, rešpektovane a zároveň sa učili zdravým návykom.
Význam Hraníc v Diéte a Rodičovstve
Rodičia často spochybňujú význam hraníc, no tie sú kľúčové pre zdravý vývoj dieťaťa. Predstavte si zábradlie na schodisku - limituje pohyb dieťaťa, ale zároveň ho chráni pred pádom. Rovnako aj poistka na zásuvke bráni dieťaťu otvoriť ju, čím ho chráni pred nebezpečenstvom.
Prvé hranice dieťa pocíti už v ranom veku, keď musí počkať na jedlo alebo keď ho zobudí starší súrodenec. Hoci sa spočiatku zdá, že sa svet točí okolo potrieb bábätka, existujú situácie, kedy musí aj ono počkať. Hranice sa dajú chápať ako pravidlá a zvyky, ktoré si každá rodina vytvára na základe svojich hodnôt, skúseností a kultúry.
Pravidlá a Zvyky Poskytujú Bezpečie
Bábätká majú pravidlá rady. Známe zvyky, tradície a rituály im poskytujú pocit bezpečia, pretože sú pre ne predvídateľné a pomáhajú im orientovať sa. S rastom dieťaťa pribúdajú nové obmedzenia a pravidlá.
Pri malých deťoch nastavujú hranice dospelí, no rodič môže dieťaťu ponúknuť možnosť voľby v rámci dohodnutých pravidiel. Napríklad: "Môžeme dnes vynechať čítanie rozprávky, ak si želáš dokresliť obrázok, no o ôsmej sa zhasína." Či už hovoríme o hraniciach ("Nikto v našej rodine nechodí spať bez vyčistených zúbkov") alebo o pravidlách ("Ráno aj večer si čistíme zuby, aby žiarili ako perličky"), vždy ide o prijímanie návykov.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Čím skôr sa pravidlo stane zvykom, tým ľahšie ho dieťa prijme ako súčasť svojho života. Je preto dôležité, aby sme dodržiavanie pravidiel vyžadovali hneď, ako je toho dieťa schopné. "Túto skrinku bezo mňa neotváraj. Hračky upratujeme sem. S vodou sa môžeš hrať iba v kúpeľni."
Prispôsobovanie Pravidiel Veku a Potrebám
Pravidlá by sme mali neustále prispôsobovať veku a schopnostiam dieťaťa, ako aj potrebám zabezpečujúcim bezpečie a fungovanie rodiny. Je dôležité, aby boli zrozumiteľné, jednoduché, spravodlivé a rešpektujúce. Nemali by sa meniť príliš často, aby si na ne dieťa mohlo privyknúť.
Neznamená to však, že by pravidlá mali byť striktne nemenné. Deti ani rodičia nie sú stroje. Denný program aj situácie sú rôzne, a preto aj okolnosti môžu byť odlišné. Ak napríklad rodičia vidia, že je dieťa unavené po tréningu, je namieste v týchto dňoch posunúť čas odchodu do postele. Občas je dobré pravidlá aj trochu povoliť, napríklad, keď rodina ostane dlhšie na návšteve, lebo sa deti výborne zabávajú. Flexibilita robí ľudí spontánnymi a život pestrým.
Zásadovosť a Bezpečnosť
Rodičia by však mali obozretne narábať s výnimkami. Čím častejšie sa robia, tým ľahšie si na ne dieťa zvyká. Preto treba dobre zvážiť, pri ktorých pravidlách je nutné byť zásadoví. Sú to najmä pravidlá súvisiace s bezpečím dieťaťa: "Pred každou cestou sa musíš zastaviť!" alebo so zdvorilosťou "Takéto výrazy doma nepoužívame."
Keď je dieťa staršie, je dôležité tvoriť pravidlá spolu s ním. Dieťa ľahšie rešpektuje pravidlá, ak sa podieľalo na ich tvorbe, lebo vníma, že spoločne vytvorené pravidlá rešpektujú názory a potreby všetkých zúčastnených, teda aj jeho. Keď sa nastavujú hranice v pokoji, je väčšia šanca, že dieťa pochopí ich význam.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
Konečnú podobu pravidiel má v kompetencií dospelý, či už je to rodič, učiteľ, tréner. Má viac skúseností a nesie za dieťa zodpovednosť. Je pravdepodobné, že nie všetky pravidlá sa budú dieťaťu páčiť. Dospelí by mali svoje rozhodnutie dieťaťu odôvodniť a ak si za ním stoja, tak aj vyžadovať. Staršie deti o pravidlách rady diskutujú. Snažia sa ich zmierniť a často dávajú za príklad svojich rovesníkov.
Dôsledky a Skúsenosti
Dieťa sa učí rešpektovať hranice a pravidlá vďaka dôsledkom, ktoré po ich prekročení zažíva. Najužitočnejšia životná lekcia je pre dieťa vlastná skúsenosť. Prirodzené dôsledky dieťa učia, ako to v živote chodí. Ak si zle zatvorí fľašu s vodou, bude mať v školskej taške mokré zošity a učebnice. Ak si v škole zabudne učebnicu, nebude sa mať z čoho učiť na písomku.
Dieťa, ktoré svojím konaním sebe alebo druhým spôsobilo problémy, musí nájsť riešenie, ako sa so situáciou vysporiadať. Správanie dieťaťa si niekedy vyžaduje prijať nové pravidlá, posunúť hranice, nájsť logické dôsledky. Ak dieťa napríklad opakovane nosí zlé známky a súčasne dlhé hodiny vysedáva pred počítačom, bude nutné tento čas skrátiť aspoň dovtedy, kým sa v škole nezlepší.
Pri presadzovaní pravidiel je podstatná dôslednosť. Pravidlá, ktoré platia iba niekedy alebo iba pri niekom, strácajú svoju váhu a dieťa rýchlo zistí, kedy sa dajú porušovať.
Hranice a Odolnosť
Hranice sú kľúčové pre odolnosť dieťaťa. Vďaka nim sa učí, že nemôže mať všetko, povedať všetko ani robiť všetko, čo si zaumieni. Učí sa nachádzať hranice medzi svojimi potrebami a potrebami druhých, teda miesto, kde končí jeho sloboda a kde začína sloboda niekoho iného.
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM
Hranice a sloboda sú v súčasnosti jednou z najdiskutovanejších tém pri výchove detí. Prečo sú tak pálčivé? Čo nás tu vlastne trápi? V jadre ide o snahu stanoviť hranice tak, aby sa dieťa necítilo príliš obmedzované, či nepociťovalo, že sa s ním zle zaobchádza.
Hranice ako Prirodzená Súčasť Života
Jednou zo základných skutočností, ktoré si my ako rodičia potrebujeme uvedomiť je, že hranice sú prirodzenou súčasťou každého živého bytia. Platí to pre každého jedinca, aj napriek tomu, že často pociťujeme pri výchove neistotu nastavovania hraníc. Aj tie najjednoduchšie organizmy majú na povrchu jemnú blanu, pomocou ktorej rozhodujú o tom, čo do tela prijmú alebo naopak zo svojho vnútra vylúčia . Táto blana - hranica im umožňuje žiť. Je to teda podmienka a nevyhnutnosť existencie bytia.
Práve toto poznanie, že život sám obsahuje rôznorodé hranice, nám rodičom môže slúžiť na pomoc pre pokojné ale pevné a nedirektívne určovanie hraníc v živote našich detí.
Rešpekt a Empatia
Dieťa beží po ulici, spadne a srdcervúco sa rozplače. Nebudeme mu hovoriť, že to nič nie je, že sa to zahojí, že ho to predsa nemôže tak veľmi bolieť. Naopak, čupneme si vedľa neho, dotýkame sa ho, aby sme ho ukľudnili, aby cítilo, že sme tu s ním. Prejavujeme mu súcit slovami: „Spadla si a bolí to. Máš odreté kolienko,…Som tu s tebou!
Takéto riešenie problému poukazuje na rešpekt rodiča voči fyzickému ako aj emocionálnemu zraneniu. Dáva deťom odkaz, že ich vnímame a zároveň rešpektujeme ich hranice. Potom im bude celkom prirodzené, stavať sa k hraniciam okolia rešpektujúco.
Platí zásada: na to, aby sme sa cítili v poriadku a bezpečne, musí nám vonkajšie okolie poskytovať isté hranice. A opačne platí to isté: aj my musíme rešpektovať hranice druhých. Keď sme ochotní vcítiť sa do detí, zistíme, že aj oni potrebujú jasné hranice, aby sa cítili dobre a komfortne.
Nezabúdajme však na fakt, že deti sa postupne vyvíjajú a adekvátne k tomu je potrebné meniť naše rodičovské hranice.
Hranice a Kreativita
Mnoho rodičov má obavu, že hranice potláčajú kreativitu človeka. Vzťah medzi hranicou a slobodou je veľmi často vnímaný ako protikladný alebo nejasný. Rodičom potom chýbajú potrebné východiská pre ich uplatnenie v praxi. Treba však podotknúť, že jednotlivé potreby majú rôzny význam v rôznych fázach života.
Príkladom by mohla byť potreba uspokojenia hladu. Táto je v novorodeneckom období veľmi silná a kritická pre rozvoj jedinca, avšak jej naliehavosť a dopady vekom slabnú a postupne sa ustália.
Potreba Lásky a Náklonnosti
Potreba lásky a náklonnosti je veľmi dôležitá ale v podstate aj zložitá vec. Všetci sa zhodneme na tom, že láska bez hraníc je základom života. Musí byť nepodmienená a nepodmieňujúca. Jej vplyv sa dotýka všetkých rastových a vývojových procesov. Žiaľ nie je zriedkavosťou, že lásku poškodzuje aj skrytý strach rodiča, či dieťa nie je nejakým spôsobom „nedostatočné“ alebo či uspeje v živote.
Dieťa sa hralo vonku a prišlo domov veľmi spokojné. Vrátilo sa však úplne zašpinené od blata. Mamička ho privíta buď so skrývanou alebo otvorenou nespokojnosťou, rýchlo dáva z neho šaty dole a pošle ho do sprchy. Až keď je dieťa čisté ako zo škatuľky, dostáva signály náklonnosti. To isté dieťa sa neskôr snaží získať pozornosť svojho ocka, ktorý sedí v kresle a číta noviny. Čo však spraví, aby sa nedostalo do problémov? Šikovne sa mu vkĺzne na kolená a začne sa vypytovať o čom píšu. A takýchto stratégií pre získanie náklonnosti rodičov používajú deti mnoho. Poslúži im k tomu hra na klavíri, prezentácia inteligencie a dobrého prospechu v škole, lásky k rodičom alebo ochoty pomáhať. Zvlášť dievčatkám záleží na harmónii, a tak používajú rôzne príležitosti , aby si vyslúžili náklonnosť a pozornosť.
Bezpodmienečná Láska a Samostatnosť
Z vyššie uvedeného by sa mohlo zdať, že rodičia by mali byť deťom vždy a okamžite k dispozícii. Znamená to, že rodičia by mali deťom snáď všetko dovoliť, aby mali pocit, že ich naplno milujú? Kde je tá správna hranica? Je v nás, v našom vnútri. Je to presvedčenie, že sloboda a samostatnosť sa rozvinú len keď sú si deti isté našou bezpodmienečnou láskou. Sme zodpovední za napĺňanie tejto prirodzenej potreby. Popri tom nám pomôže aj uvedomenie, že lásku môžeme prežiť naplno len vtedy, pokiaľ vzájomne do seba nezasahujeme, a každý z nás pozná svoju hranicu bytia.
Vráťme sa s touto logikou k nášmu príkladu s dieťaťom, ktoré pôvodne získalo pozornosť dobrou stratégiou. Po príchode dieťaťa mama zareaguje na jeho spokojnosť. Uzná tým potrebu hry v blate a ponúkne možnosť podeliť sa s jeho zážitkom. Venuje dieťaťu pozornosť tak ako ju v danej chvíli potrebuje, vypočuje ho, zdieľa s ním pôžitok z hry. Keď dieťa vkĺzne ockovi k novinám, ktorý zachytí potrebu byť spolu a nechá sa viesť tam, kde dieťa potrebuje napríklad otázkou: „ Čo pekné sa ti dnes prihodilo?“ V prípade, že je ocko veľmi unavený poprosí dieťa o krátky čas pre seba a potom sa mu venuje.
Časové Obmedzenia a Pozornosť
My rodičia sa často stretávame s problémom časového obmedzenia náklonnosti, keďže okrem detí máme zamestnanie, domácnosť, ostatných členov rodiny, priateľov, čas pre seba a vlastné záujmy. Mnoho detí si vyžaduje pozornosť práve v situáciách, keď sa nám to vôbec nehodí, ako sú: telefonát, návšteva, varenie,…Pri opakovanom správaní tohto druhu, ktoré priťahuje pozornosť nevhodným spôsobom, je dobré sa opýtať: Má dieťa skúsenosť s pravidelnou pozornosťou bez toho, že by o ňu muselo žobroniť?
Každý človek a najmä dieťa potrebuje konkrétne zážitky, ktoré mu dokážu, že ho okolie vníma a považuje za dôležité. Ak sa tieto nepretržite opakujú narastá v dieťati dôvera, ako základ samostatnosti a radosti zo skúmania sveta. Dieťa potom podniká prieskumné akcie okolia bez rodiča, postupne a stále na dlhší čas. Dieťa, ktoré si je isté láskou a prijatím, je aj schopné akceptovať stanovenie hraníc rodičovskej náklonnosti v mnohých situáciách. Napríklad aj pri súrodeneckom boji o pozornosť maminy.
Súrodenecká Rivalita a Pozornosť
Povedzme ako v rodine , kde majú dve deti, obe veľmi malé (1 a 4 roky), a teda na rodičovi v podstatnej miere závislé. Často sa stáva, že deti pociťujú nedostatok náklonnosti. Jednoducho už len preto, že mamina je len jedna aj keby sa obetovala do roztrhania. Pokiaľ sa však mama odváži jasnými slovami a signálmi postaviť hranicu, keď sa práve venuje jednému z detí, situácia sa časom výrazne zmení. Dieťa, ktoré hranicu pocíti na vlastnej koži, pri ďalšej príležitosti zistí, že aj ono dostáva výhradnú pozornosť maminy a „rival“ musí čakať.
Hranice v Stravovaní
Dostatočne vyvážená a zdravá strava patrí k základným ľudským potrebám, a preto by mala byť poskytovaná bez akejkoľvek manipulácie a poučovania. Kto má naozajstný hlad pochutí si aj na obyčajnom jedle. Ak pochopíme túto jednoduchú rovnicu všetko, čo je nad rámec skutočnej potreby jedla, patrí do kategórie vecí u ktorých nielenže môžeme, ale niekedy aj musíme definovať jasné hranice.
Čo konkrétne sem zaradíme? Určite pôjde o sladkosti, rôzne lahôdky a iné potraviny, ktoré môžu byť pri vybraných príležitostiach vhodné (slávnosti, fyzický výkon,…). Nie však ako každodenný chlieb. Problémom sa stávajú vtedy, keď začína na nich závisieť pocit spokojnosti dieťaťa. Tu je nutné si uvedomiť, že ide iba o náhradnú potrebu dieťaťa a nie základnú- inštinktívnu, ktorá je nevyhnutná pre jeho rozvoj.
Aby sme zistili príčinu takejto závislosti je potrebné sa odvážiť k obmedzeniu dobrôtok a potešenia z nich.
Rozvoj Motoriky a Zmyslov
K základným potrebám dieťaťa nepatria len tie, ktoré zabezpečujú jeho prežitie, ale aj ostatné, ktoré umožňujú jeho vývoj a rast. Jedná sa o rozvoj motoriky, zmyslov a celého komplexu schopností, ktoré tvoria ľudský potenciál. Tieto sú riadené akýmsi vlastným vnútorným plánom každého jedinca. Ten dovedie dieťa do stavu zrelého človeka.
Rozhodovať sa môže už kojenec pokiaľ rodič berie do úvahy jeho vlastný spôsob komunikácie. Konkrétne to znamená, že sa učí rozumieť jeho neverbálnym prejavom a riadi sa podľa nich pri zaobchádzaní s dieťaťom. Tak sa napríklad dozvie, či má bábätko zdvihnúť hneď alebo až neskôr, či si dá najprv kašu alebo mliečko. Pre nás dospelých sa môžu zdať tieto rozhodovania nepodstatné, ale pre vývoj dieťaťa sú dôležité z hľadiska získavania dôvery a pocitu istoty v prostredí, kde žije.
Akú úlohu tu však zohrávajú hranice? Sú prostriedkom pre zaistenie bezpečnosti a vhodnosti prostredia pre rozvoj dieťaťa. Takéto prostredie musí spĺňať základnú podmienku: rešpekt k skutočným životným a učebným procesom, teda takým, ktoré vychádzajú z potreby dieťaťa.
Niet pochýb o tom, že bábätká nepotrebujú nekonečné diaľky, ale obmedzený a chránený priestor, aby sa mohli začať cítiť dobre a bezpečne. Rodič je tu v úlohe pozorného pozorovateľa, ktorý sa vyvaruje toho, že berie deťom z ruky to, čo je pre nich obtiažne, čaká na iniciatívu dieťaťa a nie ju predvída, nemanipuluje s pocitmi dieťaťa, alebo neprekrýva myšlienky dieťaťa vlastným vysvetľovaním.
Aktívna Prítomnosť Rodiča
Pri stanovovaní hraníc sme vlastne prišli k tomu, že existujú základné- inštinktívne potreby, ktoré musia byť uspokojené, aby sa dieťa mohlo harmonicky rozvíjať a rásť vo svojej prirodzenosti. Avšak dieťa z prirodzených potrieb vyvíja činnosti, ktoré môžu byť za istých okolností nebezpečné. Napríklad pri hádzaní je potrebné mať predmety malé aj veľké, ťažké a ľahké, guľaté a hranaté.
Stanovovanie hraníc stojí na našej aktívnej prítomnosti v živote detí. Znamená to rešpektovať neustále sa meniace vývojové potreby detí a našu ochotu vytvárať pre ne podporné prostredie.
Vzťah k Sebe a Emócie Matky
Vráťme sa úplne na začiatok cesty, kde to všetko začína. Žeby samotným narodením sa na túto matku zem? Nie. Ono sa to začína oveľa skôr. Ešte pred narodením. Vzťah k sebe si tvoríme ešte pred samotným narodením. To čo prežíva a zažíva matka počas svojho tehotenstva má vplyv aj na plod dieťaťa. Všetky jej emócie, ktoré počas 9 mesiacov má, sa prenášajú aj na dieťa.
Ak je jej tehotenstvo v poriadku a ona je zdravá, šťastná, privádza na svet dieťa, ktoré má veľkú šancu byť spokojné. V opačnom prípade, ak je matka úzkostlivá a v strese, už samotný pôrod môže byť pre ňu výzva a tak príchod dieťaťa nemusí byť prechádzka ružovou záhradou. Dieťa prichádza na svet s emóciami, ktoré nie sú ani jeho. Sú prenesené. Môže byť viac uplakané, viac ustráchané….Typ dieťaťa, ktoré už od mala má väčšiu potrebu byť pri vás. Aby vás náhodou nestratilo z dohľadu, alebo „nestratilo“ vôbec. Je to však len jeho pocit.
Škôlka a Kolektív
Ako sa dieťa pomaly vyvíja, neskôr príde na rad škôlka. A s tým spojený kolektív. Prvá skúška, ktorej je vystavené. Najprv sú to nové pani učiteľky a potom plná trieda nových žiakov. Dieťa, ktoré je menej sebavedomé a ustráchané zrazu stráca pôdu pod nohami a potrebuje sa samo naučiť ako fungovať v kolektíve. Zisťuje, že keď mu niekto zoberie hračku a jemu sa to nepáči, ale napriek tomu nič nepovie, hračka mu je zobraná…alebo v horšom prípade vytrhnutá z ruky.
Dieťa nechápe čo sa deje. Nebolo na to zvyknuté. A zamýšľa sa prečo sa to udialo. Príde domov a posťažuje sa rodičovi. Uvedomelý rodič mu to vysvetlí a povie mu ako sa môže nabudúce správať. Dieťa pochopí a na druhýkrát to vyskúša. Rada však nezaberie. Prichádza domov a posťažuje sa rodičovi. Uvedomelý rodič ho aj napriek rovnakému výsledku pochváli, že postupoval správne a dieťa sa cíti prijaté a pochopené. Cíti, že má doma pochopenie a jeho sebavedomie napriek incidentu v škôlke rastie.
Základná Škola a Nové Výzvy
Po škôlke nastupuje základná škola. Dieťa otestované škôlkou prichádza opäť do nového kolektívu a opäť je vystavované zmenám. Nová učiteľka, noví spolužiaci, nový systém učenia. Opäť zaberák, ktorý mu dáva priestor otestovať si svoje hranice v praxi.
Dieťa, ktoré je podporované doma a zároveň má dobrý príklad od rodičov ako sa správne nastaviť hranice, tieto zmeny zasiahnu menej. Ale čo také dieťa, ktoré je stále málo sebavedomé? To si pritiahne k sebe prísnejšiu pani učiteľku, spolužiakov, ktorí nebudú vždy kamarátski.
Prečo sa to deje? Pretože presne to dieťa potrebuje, aby si to svoje sebavedomie upevnilo. Aby našlo spôsob (buď sám, alebo s pomocou) ako sa v takýchto situáciách správať. Má pracovať na svojej vnútornej sile. Je to dar v podobe prísnej učiteľky, alebo neprajných spolužiakov, ktorý dostal od života, aby sa stal silnejším jedincom.
Áno súhlasím, že to veľakrát tak nevyzerá a už vôbec to nie je pre dieťa a jeho rodiča ľahké. Ale keď už tá situácia príde, skúste sa na ňu pozrieť iným uhľom pohľadu. Čo vás to učí? Čo vás to táto situácia ako rodiča prišla naučiť? Dám pomôcky: „Aké je vaše sebavedomie ako dospeláka? Čo očakávate od dieťaťa a pritom sami nie ste schopní urobiť? Možno je to priestor na zlepšenie komunikačných schopností v rámci vašej rodiny…“. Porozmýšľajte.
Puberta a Intenzívnejší Stret s Druhými
Prichádzame do obdobia puberty, kde dieťa zažíva už intenzívnejší stret s druhými. Už to nie je o braní hračiek. Hranice sú tu prekračované iným spôsobom. Je to ich doterajšou výchovou vrátane príchodu na svet. Ak je dieťa od malička podporované, vyrastá v zdravom prostredí, stáva sa z neho uvedomelý jedinec, ktorý dokáže reagovať aj v takýchto situáciách.
Nie je to náhoda, že niektoré deti sú ustráchané. Iné sebavedomejšie. Nie je náhoda, že niektoré dieťa túži viac po uznaní, po pochvale, po láske z vonku. Pretože ak ju nedostávalo v dostatočnej miere doma, kde to najviac potrebovalo, hľadá ju vonku. Hľadá niekoho vonku v externom prostredí, kde bude prijaté. Pretože človek je tvor spoločenský a aj najväčší introvert by nedokázal žiť sám ako vojak v poli. Hľadá skupinu (žial niekedy aj nevhodnú), alebo niekoho u koho nájde to uznanie, pochopenie, podporu, ktorú nedostal od najbližších. Pretože vo finále, každý z nás túži byť milovaný.
Pracovný Život a Kolegovia
Začína vtedy, keď už to nie je len o študovaní, ale reálnom živote, kedy začíname pracovať. Do života nám začínajú prichádzať kolegovia, šéf a iní. Opäť noví ľudia do nášho života, s ktorými sa potrebujem učiť žiť, existovať, spolupracovať. Zo začiatku to nie je ľahké. Pretože nielen prostredie, ale aj práca je nová. Všetko je nové a ľudia všeobecne nemajú radi zmeny. Opäť prostredie, kde sú naše hranice skúšané. Či už kolegom, ktorý ich prekračuje, alebo nedajbože šéf, ktorý využíva svoje postavenie.