Diéty sú v súčasnosti veľmi populárne, no ich úspešnosť je často minimálna a môžu narušiť vzťah k jedlu. Mnohé z nich sľubujú rýchle výsledky, no je dôležité si uvedomiť, že jedlo je viac ako len energia a živiny. V niektorých prípadoch, najmä ak ide o prísne obmedzenia alebo špecifické zdravotné stavy, je diéta pod dohľadom lekára nevyhnutná. Tento článok sa zameriava na riziká a benefity diét pod dohľadom lekára, s dôrazom na ketogénnu diétu, detoxikačné diéty a prerušované hladovanie.
Úspešnosť diét a ich vplyv na vzťah k jedlu
Úspešnosť diét je zhruba na úrovni piatich percent, a preto sú takmer u každého predurčené na neúspech a predstavujú významné ohrozenie fyzického, ako aj duševného zdravia. Diéty môžu viesť k narušeniu vzťahu s jedlom a dostať nás do začarovaného kruhu hladovania a prejedania, výčitiek a pocitov zlyhania. Akákoľvek prášková náhrada jedla nikdy plnohodnotne nenahradí pestrú stravu. Naše telo je prispôsobené na to, aby sme prijímali klasickú potravu a prežúvali. Určite by základ zdravého stravovania nemali tvoriť práškové náhrady jedla. Človek by mal mať primárne pestrú stravu v klasickej podobe, nakoľko aj prežúvanie potravy má svoj význam. Napríklad sacharidy prichádzajú do žalúdka už čiastočne naštiepené slinnými amylázami (tráviaci enzým - pozn. red.).
Ketogénna diéta: Rýchle chudnutie s potenciálnymi rizikami
Pri ketogénnej diéte človek pri nízkosacharidových diétach dokáže pomerne rýchlo schudnúť. Jedným z dôvodov je odvodňovanie, ale pri ňom nejde o redukciu tuku, ale o vodu, ktorá sa rýchlo „spláchne“. Keto diéta môže taktiež navodiť stav ketózy, čo je metabolický stav, keď naše telo využíva tuky ako primárny zdroj energie. Vznikla pred sto rokmi ako liečebná diéta pre deti s epilepsiou, kde sa potvrdili isté benefity. Ketogénna diéta bola od začiatku myslená ako klinická diéta, ktorá sa využíva na liečbu špecifickej formy farmakorezistentnej epilepsie (typ epilepsie, pri ktorej neprichádza po nasadení liekov k zlepšeniu stavu pacienta - pozn. red.). Ľudia majú na nízkosacharidovej diéte radi, že môžu konzumovať tučné a mastné jedlá (ak nejde o diétu iba v práškovej forme - pozn. red.) na úkor sacharidov. To, že úbytok na váhe môže byť spočiatku u nízkosacharidových diét o niečo vyšší ako u diét s normálnym obsahom sacharidov, je pravda. Môže za to však iba pokles obsahu vody a glykogénu (zásobný polysacharid vo svaloch a v pečeni - pozn. red.). Pri diétach by však človek mal chcieť schudnúť čo najviac z tukových zásob a v tomto ohľade je z dlhodobého hľadiska hlavným menovateľom kalorický deficit.
Navyše je z dlhodobého hľadiska takáto keto diéta absolútne neudržateľná. Pri tejto diéte ide iba o rýchlu redukciu hmotnosti, ktorá však nie je udržateľná, a preto po čase prichádza aj neúspech v podobe jojo efektu. Jedno z najväčších rizík je už spomínaná neudržateľnosť z dlhodobého hľadiska. Človek, ktorý sa po keto diéte vráti k predošlým stravovacím návykom s množstvom sacharidov, telu dosť ubližuje. Treba povedať, že nedostatok sacharidov je pre organizmus veľký stres, zvyšuje sa nám aj hladina stresového hormónu kortizolu. U žien má nedostatočný príjem sacharidov dokonca nepriaznivý vplyv na menštruačný cyklus, pričom strata menštruačného cyklu u ženy vo fertilnom veku (15 až 49 rokov - pozn. red.). Človek sa spočiatku môže cítiť viac unavene, môže mať bolesti hlavy, môže sa cítiť podráždený, a ako som už spomínal, môže dôjsť k zníženiu športovej výkonnosti. Odvrátenou stránkou diét, ktoré obmedzujú sacharidy, prípadne ich úplne vylučujú, môžu byť zdravotné problémy spôsobené napríklad zvýšenou mierou konzumácie červeného mäsa, spracovaných mäsových výrobkov alebo nasýtených tukov. Pokiaľ sa snažíme znížiť príjem sacharidov z klasickej stravy, často drasticky znižujeme aj príjem vlákniny, ktorá sa nachádza v týchto potravinách (strukoviny, obilniny - pozn. red.), a to je negatívne, pretože tá je pre naše zdravie veľmi dôležitá.
Štúdie pri vytrvalostnom športe nijako nepreukázali zlepšenie vytrvalosti. Primárnym palivom našich svalov je glukóza, teda sacharid. Ako iste vieme, kvalitná a vyvážená strava nám pomáha pri regenerácii a slúži tým aj ako prevencia voči zraneniam. Pri silových športoch, kde zápasníci musia kvôli váhovým kategóriám absolvovať rýchle a krátkodobé zníženie hmotnosti, sa diskutuje o využití keto diéty. Sú teórie, že jej krátkodobé využitie nemusí pri chudnutí natoľko ohroziť silu športovca, ale ani na tento problém ešte nemáme jednoznačnú odpoveď. Práve naopak. Napríklad pri športoch s vyššou intenzitou (futbal, hokej, šprint - pozn. red.), ktoré sú závislé najmä od energie prijatej zo sacharidov, dochádza u väčšiny športovcov k zníženiu ich výkonnosti. Samozrejme, vo výskumoch nájdeme aj výnimky. Vo všeobecnosti sa však dá povedať, že pre väčšinu z nás je najlepšou cestou mať v strave dostatok bielkovín, kvalitných sacharidov a zdravých tukov.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Detoxikačné diéty: Potrebuje telo detoxikáciu?
Väčšinou vnímame detoxikačnú diétu ako snahu zbaviť telo toxínov prostredníctvom konkrétnych doplnkov výživy alebo štiav. Je to večná téma, no veda nám jasne hovorí, že nič podobné nepotrebujeme. Kým nám správne fungujú obličky, pečeň či pľúca, detoxikovať určite nepotrebujeme, pretože telo sa detoxikuje neustále samo. Ak totiž netrpíme závažným ochorením, ako je napríklad cirhóza pečene či nedostatočná činnosť obličiek, náš organizmus si s toxínmi poradí sám. Aj predstava o zanesených črevách je mylná, keďže sa dokážu čistiť samy pomocou peristaltiky. Krátka odpoveď: Nie. Za normálnych podmienok je naše telo vybavené viacerými mechanizmami, ktoré pracujú na tom, aby bolo v homeostáze, teda v stave nevyhnutnom pre normálnu činnosť organizmu. Naše telo však žiadnu detoxikačnú očistu nepotrebuje. Detoxikačné liečby poskytujú v nemocnici alebo na špecializovanej klinike. Detoxikácia je proces odstraňovania drog, alkoholu, jedov alebo iných telu nebezpečných látok z tela. Často pri siahnutí na produkty, ktoré sľubujú odstránenie toxínov, prichádza takýto scenár. A práve toto nie je to, čo naše telo pre regeneráciu potrebuje. Nehovoríme o úprave stravy, ale o liečbe na konkrétnej klinike pod dohľadom odborníkov, kde ide o snahu zbaviť telo otravy alebo závislosti. Akútnu otravu muchotrávkou zelenou by normálny človek určite neriešil popíjaním „detox čajíka“ alebo pitím ovocných štiav.
Už krátkodobý pokus o detox môže predstavovať riziko - od únavy, pocitu na zvracanie, točenie, bolesti hlavy, až po problémy so spánkom a s vyprázdňovaním. Tieto pokusy nám dokážu drasticky narúšať pozitívny vzťah k strave a k samému sebe, čo je ďalším aspektom mentálneho a fyzického zdravia. Určite áno. To znamená, že aj zdravý človek môže byť ohrozený detoxikačnou diétou, kde prijíma nadmerné množstvo oxalátov (kyseliny, ktoré sa prirodzene nachádzajú v rastlinách - pozn. red.). Obzvlášť pozor by som si dala na neregistrované doplnky výživy z internetu, ktoré môžu obsahovať ťažké kovy. Veľmi záleží aj na tom, čo si pod pojmom detoxikačná diéta predstavíme.
Prerušované hladovanie (Intermittent Fasting): Časovo obmedzené stravovanie
Prerušované hladovanie je známe aj pod skratkou IF, ktoré pochádza z anglického slova intermittent fasting. Ide o vopred naplánované hladovanie v rámci nášho stravovacieho režimu. Človek si presne naplánuje, kedy bude jesť a kedy hladovať. Patrím k fanúšikom prerušovaného hladovania pri metóde 16:8, pri ktorej je šestnásť hodín okno, keď nič nejete, a osem hodín okno, keď konzumujete. Dôležité je zdôrazniť, že som fanúšikom vtedy, ak je okno s konzumáciou jedla v prvej polovici dňa. A teda napríklad od 8.30 do 17.00. Samotné prerušované hladovanie nemôžeme považovať za efektívny nástroj na cielenú redukciu hmotnosti. Ak pri ňom prichádza k negatívnej energetickej bilancii, tak schudneme, lebo chýbajúcu energiu musí telo čerpať zo svojich zásob. Mala som obéznych klientov, u ktorých sa opakovali rovnaké návyky: neraňajkovali, dali si iba rýchly obed a večer všetko dobiehali. Nejedli často, ale za krátky čas skonzumovali enormné množstvo kalórií.
V kontexte toho, čo si človek predstaví pod pojmom „časové okno“, teda kedy prijíma potravu, je veľmi pravdepodobné, že jej nebude schopný zjesť toľko, ako keby jedol normálne v priebehu celého dňa. Tento typ stravovania teda môže poslúžiť ako taktický nástroj pre vytvorenie kalorického deficitu, ktorý predstavuje alfu a omegu chudnutia. Závisí to aj od toho, o aký šport ide a kedy chceme športovať. Človek, ktorý chce hneď ráno dvíhať ťažké váhy, môže mať po predošlom dni vyčerpaný glykogén v svaloch (glykogén je dôležitým zdrojom paliva počas cvičenia - pozn. red.). Pre ranného rekreačného bežca, ktorý chce prípadne podporiť chudnutie, môže mať prerušované hladovanie pozitívny efekt. V prípade formy prerušovaného hladovania, pri ktorej prichádza v určité dni k extrémne nízkemu príjmu energie (menej ako 500 až 600 kilokalórií za deň - pozn. red.). V dôsledku hladovania klesá aj hladina glykémie, čiže hladiny cukru v krvi, a človek môže pociťovať slabosť a závrat. Keď sa na prerušované hladovanie pozrieme z trochu iného uhla, uvedomíme si, že ho vlastne praktizujeme všetci. Kedy? V noci počas spánku. Samozrejme, existujú rôzne protokoly, ktoré sa líšia v pomeroch fastingu (hladovania - pozn. red.) a časoch feedingu (jedenia - pozn. red.). Ak to človek zvláda a nevadí mu športovať hladný, nemal by to byť problém. Samozrejme, v kontexte toho, že zvládne za deň prijať dostatok všetkých živín. Dôležité je naplánovať si tento postup spolu s jednotlivými jedlami počas dňa, aby to malo systém. Ešte raz zdôrazním, že prerušované hladovanie nám ohraničuje okná, kedy konzumujeme a kedy nie, ale nedefinuje nám kompozíciu jedla.
U zdravého človeka môže riziko spočívať z krátkodobého hľadiska už v opísanej hypoglykémii. V závislosti od dĺžky hladovania sa môže prejaviť bolesť hlavy, letargia, únava či zápcha. Riziko spočíva aj v potenciálnom prejedaní, čo je prirodzenou odpoveďou tela na hladovanie. To môže viesť k nesprávnym stravovacím návykom v dni, keď nie je obmedzený príjem stravy. Určite ide o štýl stravovania, ktorý nebude vyhovovať všetkým. Takisto sa neodporúča v tehotenstve a pri dojčení, keďže je v týchto obdobiach dôležité mať dostatočný príjem všetkých živín.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
Vegetariánstvo a jeho riziká
Významná časť ľudí na celom svete uprednostňuje stravovanie bez živočíšnych produktov. Najčastejšie sa tak deje z etických, zdravotných alebo náboženských dôvodov. V ekonomicky rozvinutých krajinách asi 2 až 5 % obyvateľov vyraďuje zo stravovania živočíšne potraviny. Poznáme aj čiastočných vegetariánov (polovegetariánov), ktorí minimalizujú príjem mäsa, resp. nekonzumujú červené mäso.Mnohé výskumné štúdie potvrdzujú, že dobre naplánovanou, pestrou vegetariánskou stravou možno docieliť optimálny príjem živín, ktorý je v súlade s výživovými odporúčaniami. Toto stanovisko zastávajú aj renomované organizácie ako Americká dietetická asociácia či Americká pediatrická akadémia. V porovnaní s výživou bežnej, zmiešane sa stravujúcej populácie, správne zostavená vegetariánska strava býva bohatšia na polysacharidy, vitamíny C, E, nenasýtené mastné kyseliny, karotenoidy aj vlákninu. Výsledkom je, že u dospelých vegetariánov bol pozorovaný nižší výskyt civilizačných ochorení ako diabetes 2. typu, vysoký krvný tlak, hypercholesterolémia, niektoré druhy rakoviny či Alzheimerova choroba. Preukázaná je aj nižšia úmrtnosť na niektoré srdcovocievne choroby.
Vylúčenie mäsa zo stravovania samozrejme prináša aj nesporné riziká. Bezmäsitá strava je prirodzene ochudobnená o niektoré významné zdroje výživných látok. Ak sa dostatočne nenahradia rastlinnými alternatívami alebo vo forme výživových doplnkov, môže dôjsť k deficitu bielkovín, železa, vápnika, zinku, n-3 mastných kyselín, vitamínov D a B12. Toto riziko stúpa najmä pri vegánskej a frutariánskej výžive, resp. Čím je nemäsité stravovanie striktnejšie a dieťa mladšie, tým je vyššie riziko výživových deficitov, a s tým spojených zdravotných komplikácií. Pri prísnych formách vege-stravovania nie je jednoduché zostaviť nutrične vyváženú stravu s dostatočným obsahom živín. Preto Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) neodporúča výživu založenú výlučne na rastlinných potravinách u dojčiat a malých detí do konca 2. Ak sú rodičia rozhodnutí pre vegetariánsku výživu svojich detí, mali by uprednostniť lakto-ovo vegetariánstvo, prípadne polovegetariánsku stravu. Na jednej strane máme viacero štúdií potvrdzujúcich zdravotné benefity vyváženého vegetariánstva oproti bežnému stravovaniu, ktoré býva plné nedostatkov a chýb. Pravdou ale je, že vegetariáni sú zvyčajne odlišní voči väčšinovej populácii aj v ďalších faktoroch: viac športujú, mávajú nižšie BMI, menej fajčia, a celkovo sa viac zaujímajú o zdravý životný štýl. Taktiež je dobré vedieť, že k vegetariánstvu zo zdravotných dôvodov existuje aj mäsová alternatíva. Ide o tzv. mediteránsku stravu, ktorá má mnohé spoločné prvky s vegetariánstvom (napr.
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM