Úvod
Výchova dieťaťa je komplexný proces, ktorý formuje jeho osobnosť a správanie. V minulosti boli rodičia vnímaní predovšetkým ako autority, no moderné prístupy kladú dôraz na rešpekt a komunikáciu. Tento článok sa zaoberá rôznymi výchovnými štýlmi, ich vplyvom na dieťa a dôležitosťou autority v procese výchovy.
Autorita v minulosti a dnes
Ešte pred niekoľkými desaťročiami bola autorita rodičov neotrasiteľná. Veta „Čo som povedala, to platí!“ bola bežnou súčasťou rodinného života. Deti sa museli podriadiť nielen rodičom, ale aj dospelým vo všeobecnosti. V niektorých rodinách bolo dokonca zvykom, že deti rodičom vykali, čo dnes už takmer nevidíme. Citový odstup medzi rodičmi a deťmi bol väčší a tresty, vrátane fyzických, boli bežnou súčasťou výchovy.
Neskôr sa však pohľad na výchovu začal meniť. Odborníci ako Benjamin Spock, Thomas Gordon a T. Berry Brazelton poukazovali na dôležitosť efektívnej komunikácie a vzájomného porozumenia. Tradičné disciplinárne opatrenia a fyzické tresty prestali byť vnímané ako riešenie. Spoločnosť začala fyzické tresty vnímať ako formu násilia na deťoch.
Výchovné štýly a ich vplyv
Odborníci identifikovali niekoľko základných výchovných štýlov, ktoré majú rôzny vplyv na vývoj dieťaťa.
Autoritatívny (diktátorský) štýl: Tento štýl je charakterizovaný prísnymi pravidlami a vysokými očakávaniami. Rodičia kladú veľký dôraz na poslušnosť a rešpektovanie autorít. O svojich rozhodnutiach nediskutujú a tresty sú bežnou súčasťou výchovy. Dieťa je často potrestané bez toho, aby pochopilo, čo urobilo zle. Tento štýl môže viesť k problémom so správaním, normalizácii násilia a nedostatku emocionálnej blízkosti.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Permisívny (zhovievavý) štýl: Je presným opakom autoritatívneho štýlu. Dieťa si robí, čo chce a rodičia sú veľmi zhovievaví. Snažia sa byť skôr kamarátmi ako autoritou. Stanovujú málo pravidiel a ešte zriedkavejšie trvajú na ich dodržiavaní. Zástancovia tohto štýlu tvrdia, že formuje nezávislých dospelých, no deti často majú problém s autoritami a ich požiadavkami. V budúcnosti môžu zažívať viac stresu a mať problémy s duševným zdravím.
Nezúčastnený štýl: Rodičia zabezpečia dieťaťu len základné potreby a inak sa v jeho živote angažujú minimálne. Tento štýl nemusí byť vždy voľbou, ale môže byť spôsobený okolnosťami. Deti vychovávané týmto štýlom sú síce húževnaté a samostatné, no často majú problém s pripútanosťou, nízkym sebavedomím a nadväzovaním vzťahov.
Rešpektujúci štýl: Je založený na vzájomnom rešpekte. Rodičia nastavia pevné hranice s cieľom, aby pravidlá a očakávania boli jasné a primerané. Deti majú veľkú šancu vyrásť v nezávislých, sebestačných a úspešných dospelých. Dokážu niesť zodpovednosť za svoje činy, rešpektujú druhých a vedia si vybudovať zdravé vzťahy. Výzvou pre rodičov je zachovať si chladnú hlavu aj v náročných situáciách a robiť vedomé a rešpektujúce rozhodnutia.
Ako nájsť správny prístup
Vybrať najlepší výchovný štýl je zložité, pretože každé dieťa a rodina sú iné. Do procesu vstupuje prostredie, kultúra, sociálny status a povaha dieťaťa. Dnes existuje mnoho rôznych výchovných postupov a nemusíte sa držať len jedného. Môžete ho upravovať v závislosti od konkrétnych situácií a potrieb, doplniť ho technikami z iného štýlu. Skrátka, „namiešať“ si to, čo najlepšie vyhovuje vám a vášmu dieťaťu.
Dôležité princípy výchovy
- Extrémy: Na jednej strane sú „samorasty“, ktorým rodičia zabezpečia iba základné potreby, na tej druhej „helikoptéroví“ rodičia, ktorí majú svojho potomka kompletne pod kontrolou a vo všetkom zaň rozhodujú.
- Láska: Láska rodiča k dieťaťu nemá byť podmienená jeho správaním či poslušnosťou. Vety typu: „Ak si neupraceš izbu, nedostaneš pusu na dobrú noc” by ste mali úplne vylúčiť zo slovníka. Vyrastie z neho človek s nízkym sebavedomím a sebadôverou, ktorý bude mať problém vyjadriť svoje potreby.
- Disciplína: Disciplína a správne nastavené hranice majú veľký význam. Ak neexistujú, môže dieťaťu neskôr chýbať sebakontrola a doviesť ho až k rizikovému správaniu. Rodičia by mali jasne definovať „pravidlá hry“ aj dôsledky, ktoré nastanú, ak ich dieťa poruší. Na dodržaní hraníc treba trvať stále. Nemajú efekt v prípade, že na nich trvá len jeden z rodičov alebo sa posúvajú podľa nálady.
- Zameranie na správanie: Ak dieťa pri hre udrie súrodenca, rodič ho hneď napomenie, no nemal by mu povedať, že je zlé a určite sa s ním nikto nebude kamarátiť. Áno, násilie nemôžeme ignorovať. Je však nutné zamerať sa na správanie, ktoré sa chceme zmeniť, nie „zaútočiť“ na osobnosť dieťaťa a vyvolať v ňom zlý pocit.
- Nekalé praktiky: Niekedy sa rodič, ktorý chce dosiahnuť poslušnosť, uchýli aj k „nekalým“ praktikám. Zastrašujúco pozerá alebo priamo hrozí, že dieťa zahanbí, udrie či mu vezme obľúbenú hračku. Všetko sú to praktiky, ktoré dieťaťu perfektne narušia zdravý morálny kompas. Problém budú mať aj deti, ktorých lásku a priazeň si rodičia kupujú drahými vecami či tým, že im všetko povolia.
- Rešpekt: Deti učíme, že majú rešpektovať starších. Nie je na tom nič zlé, avšak rešpekt, úcta k druhému človeku, jeho pocitom a spôsobu života, nemá byť vôbec podmienená vekom. Rešpektovať znamená umožniť všetkým ľuďom bez ohľadu na vek, aby mali pocit, že sú cenení, že na nich a ich názore záleží. Znevažovať by sme nemali ani jeho pocity.
- Dôverník: Niektorí rodičia si robia z dieťaťa už aj od skorého veku bútľavú vŕbu či dôverníka. Iní vôbec nefiltrujú, čo potomkom prezradia o svojej finančnej situácii alebo o partnerských problémoch. Dieťa negatívne emócie, že sa niečo deje, dokáže vycítiť. Neklásť im na ramená bremeno celej rodiny.
Prenášanie výchovných štýlov
Výchovné štýly sa zvyknú prenášať z generácie na generáciu. Ak mali otec či mama veľmi prísnych a autoritatívnych rodičov, je pravdepodobné, že budú vychovávať rovnako. Ak zažili násilie, zrejme budú tiež násilnícki. Stáva sa tiež, že rodičia si chcú prostredníctvom dieťa splniť svoje nesplnené sny a ambície. V oboch prípadoch nezahojené emocionálne rany rodiča vytvoria nové rany v dieťati. Preto ak si myslíte, že si nesiete náklad, ktorý nechcete odovzdať, či už je v podobe nesplnených ambícií, alebo iných tráum z detstva, vyhľadajte pomoc odborníka.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
Vplyv starých rodičov
Do výchovy dieťaťa často zasahujú aj starí rodičia, ktorí môžu mať odlišné názory a prístupy. Ak starý rodič neguje príkazy rodiča, môže to mať negatívny vplyv na dieťa. Je dôležité, aby rodičia a starí rodičia spolu komunikovali a dohodli sa na spoločnom postupe vo výchove.
Pozitívne násilie vo výchove?
Pojem „pozitívne násilie“ môže znieť kontroverzne, no v kontexte výchovy môže znamenať stanovenie pevných hraníc a trvanie na nich. Je dôležité, aby dieťa vedelo, čo sa smie a čo nie, a aby sa naučilo niesť dôsledky svojich činov.
Spoločné spanie s dieťaťom
Názory na spoločné spanie s dieťaťom sa rôznia. Niektorí odborníci ho odporúčajú, iní ho považujú za škodlivé. Je dôležité, aby sa rodičia rozhodli na základe vlastných inštinktov a potrieb dieťaťa. Ak dieťa potrebuje blízkosť rodiča, spoločné spanie mu môže poskytnúť pocit bezpečia a istoty.
Vplyv kamarátov
Kamarátstva hrajú v živote dieťaťa dôležitú úlohu. Je dôležité, aby si dieťa vyberalo kamarátov, ktorí ho budú pozitívne ovplyvňovať. Ak sa dieťa dostane do zlej partie, rodičia by mali zasiahnuť, no s citom a porozumením. Kritizovanie kamarátov môže byť kontraproduktívne, preto je lepšie zvoliť cestu dobrého policajta.
Syndróm zavrhnutého rodiča
Syndróm zavrhnutého rodiča je psychický jav, ktorý sa vyskytuje u detí počas rozvodových konfliktov. Dieťa bezdôvodne očierňuje jedného z rodičov, za čím stojí programovanie druhého rodiča. Tento syndróm má negatívny vplyv na psychický vývoj dieťaťa a môže viesť k problémom v dospelosti.
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM