Úvod
V oblasti výživy a rodičovstva existuje množstvo presvedčení, ktoré sa tradujú z generácie na generáciu. Niektoré z nich sú založené na vedeckých dôkazoch, zatiaľ čo iné sú len mýty. Cieľom tohto článku je preskúmať niektoré z týchto populárnych tvrdení a oddeliť fakty od fikcie.
Výživa: Fakty a mýty
Mrkva a zrak: Skutočnosť alebo fikcia?
"Ak budeš jesť veľa mrkvy, budeš mať skvelý zrak." Pamätáte si to? Čo je na tom pravdy? Chceli nás rodičia iba prinútiť jesť veľa zeleniny? Mrkva je významným zdrojom provitamínu A, nielenže teda skrášľuje pleť, ale vyživuje aj sietnicu v oku. Dioptrie to však, bohužiaľ, neodstráni. Mrkva obsahuje vitamín A, ktorý je nevyhnutný pre zdravý zrak. Nedostatok vitamínu A môže viesť k problémom so zrakom, ako je šeroslepota. Konzumácia mrkvy preto môže pomôcť udržať zdravý zrak, ale nezlepší zrak nad rámec jeho prirodzených možností.
Cukor a hyperaktivita: Súvislosť alebo náhoda?
Majú vaši malí „čertíci“ stále chuť na sladké? Naháňa ich mlsná? Tento mýtus je rozšírený najmä medzi rodičmi malých detí, no žiadna štúdia ho nepotvrdila. Práve naopak. Dnes je všeobecne známe, že hyperaktivita je dlhodobá vrodená porucha, ktorá je z 80% dedičná a prejavuje sa predovšetkým poruchou pozornosti. Je preto potrebné rozlišovať skutočnú hyperaktivitu od krátkodobo zvýšenej aktivity spôsobenej cukrom. Všetko s mierou! Hoci sa často hovorí, že cukor spôsobuje hyperaktivitu u detí, vedecké dôkazy to nepodporujú. Štúdie nepreukázali žiadnu priamu súvislosť medzi konzumáciou cukru a hyperaktívnym správaním. Je však dôležité mať na pamäti, že nadmerná konzumácia cukru môže viesť k iným zdravotným problémom, ako je obezita a zubný kaz.
Wi-Fi a zdravie detí: Skutočné riziko alebo poplašná správa?
Nebojte sa nič, keď vaše zlato používa Wi-Fi, rakovinu nedostane. Články o škodlivosti Wi-Fi sú len návnada. Autorom týchto poplašných správ ide len o ich šírenie za účelom zárobku. Nie je to dokonca ani príčina bolesti hlavy a nemá na svedomí ani hyperaktivitu detí. Obavy o škodlivosť Wi-Fi na zdravie detí sú často prehnané. V súčasnosti neexistujú žiadne presvedčivé vedecké dôkazy, ktoré by potvrdzovali, že Wi-Fi žiarenie spôsobuje rakovinu alebo iné zdravotné problémy u detí. Je však dôležité dodržiavať odporúčané bezpečnostné opatrenia a obmedziť vystavenie detí nadmernému žiareniu.
Ryby a zdravie mozgu: Prevencia Alzheimerovej choroby?
Výskumy ukázali, že porcia pečených alebo dusených (nie vyprážaných) rýb týždenne má ochranný účinok na neuróny v sivej hmote - zabraňuje ich úbytku v časti mozgu, ktorá súvisí s pamäťou a učením. Vedci sa preto domnievajú, že častá konzumácia rýb by mohla byť dobrou prevenciou Alzheimerovej choroby. Konzumácia rýb, najmä tých bohatých na omega-3 mastné kyseliny, môže mať pozitívny vplyv na zdravie mozgu. Niektoré štúdie naznačujú, že pravidelná konzumácia rýb môže znížiť riziko vzniku Alzheimerovej choroby a iných neurodegeneratívnych ochorení.
Prečítajte si tiež: Vplyv genetiky na zdravie
Nočné jedenie a nočné mory: Súvislosť alebo náhoda?
Či už si dáte vy alebo váš drobec na noc akékoľvek jedlo a hlavne veľké množstvo jedla, môže spôsobiť poruchy trávenia a následne narušiť spánok s nočnými morami. Konzumácia ťažkých jedál pred spaním môže viesť k poruchám trávenia a narušeniu spánku. Niektorí ľudia tiež uvádzajú, že po konzumácii ťažkých jedál pred spaním majú častejšie nočné mory.
Rodičovstvo: Fakty a mýty
Rozdelenie úloh v rodine: 50/50?
S rapídnymi zmenami v spoločnosti sa mení aj optika, ktorou sa pozeráme na otcov. Ženy sa chcú o všetko deliť presne na polovicuTvrdenie, že moderné ženy chcú, aby sa otec rodiny podelil o svoj čas v presnom pomere, 50 % práci a 50 % rodine, je mýtus. Väčšina matiek síce chce, aby sa ich manželia zúčastňovali aktívne nielen na výchove detí, ale aj na práci v domácnosti, nedá sa zovšeobecniť ich očakávania. Mamy si uvedomujú kľúčovú úlohu otca ako živiteľa rodiny. Pritom svoju prácu vnímajú ako doplnok k mužovmu hlavnému zdroju príjmov do rodinného rozpočtu. Navyše vedci v USA na základe svojej dlhodobej štúdie zistili, že len 23 % žien s deťmi do 18 rokov chce pracovať na plný úväzok, pričom 53 % uprednostňuje prácu na polovičný úväzok a zvyšok by rado zostalo s deťmi doma. Hoci dnes nie je zriedkavé nájsť muža, ktorý je doma s dieťaťom, kým jeho žena pracuje a ona sa tak stáva hlavným živiteľom rodiny, predsa len tento jav nemôžeme pokladať za všeobecne rozšírený. V priemere sú to stále častejšie muži, ktorí ťahajú povestnú pílku, keď je matka doma s dieťaťom a je odkázaná na otcov príjem. Myšlienka, že moderné ženy chcú, aby sa otcovia podieľali na výchove detí a práci v domácnosti presne na polovicu, je mýtus. Väčšina matiek si uvedomuje dôležitosť otca ako živiteľa rodiny a svoju prácu vníma ako doplnok k príjmu muža.
Forma vzťahu rodičov: Záleží na manželstve?
Nezáleží na forme vzťahu otca a matkyV Amerike je na vzostupe trend spolužitia partnerov a odborníci odhadujú, že až 40 % detí strávi istý čas v takejto domácnosti, buď preto, že sa do takejto domácnosti narodia alebo jeden z rodičov nadviaže takýto vzťah s iným partnerom/kou po tom, ako sa rozvedie s matkou/otcom svojho dieťaťa. Podľa vedcov sa ženatí otcovia zapájajú do výchovy detí oveľa intenzívnejšie, než otcovia, ktorí žijú s matkami svojich detí. Navyše, u ženatých otcov sa zvyšuje šanca, že zostanú s rodinou, než by sa rozhodli ju opustiť. Štúdie dokazujú, že deti, ktoré sa narodia mimo manželstva čelia dvojnásobne vyššiemu riziku, že sa ich rodičia rozídu do ich 12. roku života než tie, ktorých rodičia sú manželia. Dokonca sa zistilo, že až polovica detí do 5 rokov, ktorých rodičia nemajú sobášny list, bola svedkom rodičovského rozchodu, v porovnaní s 15% rovesníkov, ktorých rodičia žili v manželskom zväzku. Zdá sa, že manželstvo a rodičovstvo sú akési spojené nádoby. Až 81 % otcov sa zhoduje v tom, že sú lepšími otcami, keď sú ženatí s matkou svojich detí. Tí, ktorí bývajú v inej domácnosti majú často pocit, že netrávia s deťmi toľko času, koľko by si predstavovali, a preto ani necítia vzájomnú blízkosť. Pre otcov je takáto situácia často príliš náročná, keďže lásku vyjadrujú najmä prostredníctvom toho, že chcú a dokážu dieťa zabezpečiť a ochrániť, čo sa len ťažko realizuje, keď nemôžu so svojim dieťaťom byť. Inak sa z otca na plný úväzok stáva návštevník, ktorý dieťaťu poskytuje len malú časť svojho času, pozornosti a podpory. Spoločný čas sa zužuje na víkendové návštevy, telefonické rozhovory a alimenty. Situáciu zhoršujú aj romantickí partneri, ktorí vstupujú do hry a negatívne ovplyvňujú vnímanie dieťaťa, ktoré si želá len, aby boli rodičia spolu a všetko fungovalo podobne ako pred rozchodom. Čas sa začne deliť medzi starú a novú rodinu a už nikdy to nebude rovnaké. Tak či onak, vzťah otca a dieťaťa trpí vzdialenosťou a nedostatkom spoločného času. Zdá sa, že otcovstvo funguje najlepšie vtedy, keď je spojené s materstvom a spečatené manželstvom. Hoci je bežné, že deti vyrastajú v domácnostiach, kde rodičia nie sú zosobášení, výskumy naznačujú, že manželstvo má pozitívny vplyv na zapojenie otca do výchovy detí a stabilitu rodiny. Ženatí otcovia sa častejšie zapájajú do výchovy detí a je u nich menšia pravdepodobnosť, že rodinu opustia.
Nahraditeľnosť otcov: Mýtus alebo skutočnosť?
Niekedy sa roli otcov nepripisuje taká dôležitosť, akú by si zaslúžila a jej dôležitosť sa znižuje na úkor matkinho postavenia. Pred časom takto rozvíril hladinu verejnej mienky príspevok psychoterapeutky Jane Matters, ktorá tvrdila, že dieťa potrebuje jedného rodiča ako stabilný a pevný oporný bod vo svojom živote, ktorý mu dokáže dať dostatok lásky a podpory a zároveň stanoviť pevné hranice. Lenže pri takýchto a podobných tvrdeniach sa často zabúda, že otcovia prispievajú k pohode svojich detí tak zásadne, že sa to nedá len tak ľahko nahradiť. Otcovia totiž zohrávajú v živote detí dôležitú úlohu už od počatia. Napríklad ak sa zapájajú do života dieťaťa ešte počas tehotenstva matky, znižuje sa u bábätiek riziko predčasného pôrodu alebo nedostatočnej váhy, teda faktory, ktoré potenciálne negatívne ovplyvňujú zdravie novorodenca. Navyše, tie deti, ktorým sa otcovia venujú, hrajú sa s nimi, čítajú im a berú ich von, majú vyššie IQ, menej problémov so správaním a nižšie riziko kriminálneho správania v tínedžerskom veku. Navyše otcovia prispievajú aj k rozvoju reči detí, dokonca viac ako matky. Keď sa v predškolskom veku venujú svojim deťom a používajú viac slov počas hry s deťmi, jazykové schopnosti sa prejavia o rok neskôr a sú na vyššej úrovni. Otcovia zohrávajú v živote detí nezastupiteľnú úlohu. Zapojenie otca do života dieťaťa, už od tehotenstva, má pozitívny vplyv na zdravie dieťaťa, jeho kognitívny vývoj a správanie. Otcovia prispievajú k rozvoju reči detí a pomáhajú im rozvíjať sociálne zručnosti.
Otcovia ako prísni vychovávatelia: Realita alebo stereotyp?
Každý pozná klasické výchovné klišé: „Veď počkaj, kým príde domov otec!“ Pravdou je, že otcovia síce bývajú priamejší a tvrdší než matky, pokiaľ ide o výchovné prostriedky, a často naplnia reputáciu prísnych vychovávateľov. Lenže nie je to celkom tak. Dnešní otcovia nie sú symbolom hnevu a tvrdých trestov, deti si ich od raného veku skôr spájajú s hrou a zábavou. Odkedy sa sám starám o svojho syna, akosi podvedome si všímam podobné prípady mužov, ktorých rozhodne nie je veľa. Z tých známejších asi osud herca a zabávača Petra Sklára, hoci ma vždy viac zaujmú príbehy anonymných ľudí, ktorí sa dožadujú nielen svojich rodičovských práv, ale aj práv detí na oboch rodičov. Bohužiaľ, nie vždy sa to končí happyendom. Hoci sa otcovia tradične vnímajú ako prísni vychovávatelia, dnešní otcovia sa čoraz viac zapájajú do života svojich detí a budujú s nimi vzťahy založené na hre a zábave. Mnohí otcovia sa aktívne podieľajú na výchove detí a snažia sa byť pre ne oporou a vzorom.
Prečítajte si tiež: Komplexný sprievodca: Starostlivosť o 8-mesačné bábätko
Únosy detí: Kto je častejším páchateľom?
Fakty nepustia a reč čísel je nepriestrelná - v médiách je prezentovaný boj matky o svoje dieťa, ktoré do zahraničia uniesol zlý otec. Realita je však opačná - vo všetkých prípadoch sú deti únášané matkami častejšie než otcami! Dokonca matky unášajú deti niekoľkonásobne častejšie, než otcovia. Akýkoľvek únos dieťaťa kýmkoľvek je obmedzovanie osobnej slobody dieťaťa. A žiaľ, je to veľmi často spôsob, ako si rodičia medzi sebou vybavujú účty. Cez dieťa. Je to trestný čin hodný opovrhnutia a takýchto únoscov treba trestať za úmyselné a bezdôvodné obmedzovanie osobnej slobody dieťaťa. (Slovenská republika sa stala zmluvným štátom Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí s účinnostou od 1. februára 2001, tzv. Napriek tomu, že sa v médiách často prezentuje únos dieťaťa otcom, štatistiky ukazujú, že matky unášajú deti častejšie ako otcovia. Únos dieťaťa je závažný trestný čin, ktorý má negatívny dopad na dieťa a oboch rodičov.
Striedavá starostlivosť: Riešenie pre rozvedené rodiny?
Aké sú riešenia tejto situácie? Poskytuje nám ich európska prax. Vo viacerých krajinách ako je napríklad Nemecko alebo Nórsko existuje inštitút tzv. striedavej starostlivosti, ktorý je súčasťou rodinného práva. Doterajšie skúsenosti s týmto opatrením sú vynikajúce.Spoločná starostlivosť o dieťa totiž nielen znížila potenciál konfliktu medzi rozvedenými partnermi, ale predovšetkým zabezpečila deťom vytúžený a uspokojujúci kontakt s oboma rodičmi i po ich rozchode. Podmienkou, aby takýto systém fungoval, je samozrejme obojstranný záujem a spolupráca matky a otca pri výchove dieťaťa, blízkosť oboch domovov a prihliadnutie na želanie samotných detí. Striedavá starostlivosť, pri ktorej sa dieťa striedavo stará o oboch rodičov, sa v niektorých krajinách stáva čoraz populárnejšou. Skúsenosti ukazujú, že striedavá starostlivosť môže znížiť konflikty medzi rozvedenými rodičmi a zabezpečiť dieťaťu kontakt s oboma rodičmi. Podmienkou úspešnej striedavej starostlivosti je obojstranný záujem a spolupráca rodičov, blízkosť domovov a zohľadnenie želaní dieťaťa.
"Dosť dobrý" rodič: Stačí to?
Netreba byť dokonalým rodičom, stačí byť „dosť dobrým“. Taký rodič neubližuje svojmu dieťaťu, podporuje jeho rozvoj, ale nepotrpí si na dokonalosti ani pri dieťati, ani pri sebe, vraví Zuzana Masopustová z Masarykovej univerzity. Byť "dosť dobrým" rodičom znamená snažiť sa napĺňať potreby dieťaťa, podporovať jeho rozvoj a byť mu oporou. Rodičia by sa nemali snažiť o dokonalosť, ale mali by sa zamerať na to, aby sa v rodine cítili dobre všetci jej členovia. Je dôležité, aby rodičia učili deti, že aj ostatní ľudia majú svoje potreby a prežívanie a že dokonca robia chyby.
Vplyv matky na dieťa: Totálne sebaobetovanie?
Totálne obetovanie vlastných potrieb v prospech dieťaťa neprospieva jemu ani rodičom, skôr naopak. Každý extrém je zlý. Intenzívne materstvo, pri ktorom je matka absolútne zodpovedná za šťastie dieťaťa, nie je pre rozvoj dieťaťa prospešné. Matka by nemala potláčať svoje vlastné potreby a neustále vypĺňať čas dieťaťa aktivitami a pozornosťou.
Zapojenie otcov do výchovy: Trendy a realita
Jednoznačne väčšie zapojenie otcov. Dnes nám to možno už pripadá ako jasná vec, ale väčšie zapojenie, alebo skôr snaha o zapojenie mužov do starostlivosti a výchovy už od bábätka, to je naozaj niečo, čo prednovembrová generácia - zo všeobecného pohľadu, určite boli aj takí oteckovia - nepoznala. Na druhej strane, síce je vidieť oveľa viac oteckov s kočíkmi a malými deťmi, starostlivosť je stále aj tak väčšinou na matkách. Zapojenie otcov do výchovy detí sa v posledných rokoch zvyšuje. Mnohí otcovia sa aktívne podieľajú na starostlivosti o deti a snažia sa byť pre ne oporou a vzorom. Napriek tomu je starostlivosť o deti stále väčšinou na matkách.
Prečítajte si tiež: Slobodné matky na Slovensku: Práva a nároky
Dojčenie: Mýty a fakty
Od vynálezu umelej výživy sa výrazne skracovala dĺžka dojčenia a všetci odborníci sa zhodnú, že to dobré nie je. Ale je extrém považovať dojčenie za synonymum dobrého materstva. To vnímam ako nebezpečné. Dojčenie má pre dieťa mnoho výhod, najmä v prvých mesiacoch života. Je dôležité pre imunitu dieťaťa a poskytuje mu potrebné živiny. Avšak, nie je správne považovať dojčenie za synonymum dobrého materstva. Matky, ktoré nemôžu alebo nechcú dojčiť, by sa nemali cítiť menejcenné.
Komunikácia s dieťaťom: Stratégie a tipy
Efektívna komunikácia: Ako na to?
Predstavujú niekoľko postupov - stratégií, ktoré vám pomôžu stať sa efektívnym komunikačným partnerom svojho dieťaťa, nech je na akejkoľvek vývinovej úrovni. Možno mnohé z nich už intuitívne používate. Pridajte k svojmu repertoáru ešte niekoľko stratégií a odmenou vám bude úsmev, nové slovo alebo aj dlhá veta z úst vášho dieťaťa. Efektívna komunikácia s dieťaťom je kľúčová pre jeho vývoj a pohodu. Rodičia by mali používať stratégie, ktoré im pomôžu stať sa efektívnymi komunikačnými partnermi svojich detí.
Priblížte sa k dieťaťu a buďte mu tvárou v tvár:
skloňte sa k nemu, vyložte si ho do lona alebo sa posaďte vedľa neho. Priblížte sa k nemu tak, aby vám videlo tvár - váš pohľad a vaše ústa. Dieťa bude vedieť, na čo sa práve pozeráte. Bude lepšie vidieť, ako pohybujete perami a jazykom pri vytváraní zvukov reči a slov.
Čakanie:
Ak počkáte, dieťa vám ukáže, čo chce: výrazom tváre alebo pohľadom, pohybom tela alebo ruky, prstom, gestom, zvukom alebo slovom. Čakanie je silným komunikačným nástrojom, pretože dáva dieťaťu možnosť vyjadriť sa jeho spôsobom. Naše mlčanie mu hovorí: „Verím, že to dokážeš.
Nasledovanie záujmu dieťaťa:
Keď sa dieťa o niečo zaujíma alebo na niečo pozerá, jepravdepodobné, že na to aj myslí. To je najvhodnejšia chvíľa na poskytnutie slov vyjadrujúcich práve prebiehajúcu situáciu, pretože dieťa môže slová priradiť k svojim myšlienkam. Keď budete vychádzať zo záujmu dieťaťa, zvýšite šancu, že sa s vami podelí o svoje pocity a myšlienky.
Opakovanie:
Deti sa najlepšie učia nové slová alebo pravidlá materinského jazyka, keď ich počujú a zažívajú znova a znova. Niektoré deti potrebujú počuť nové slovo alebo pravidlo 20 krát, iné 1000-krát. Vytvárajte komunikačné situácie, ktoré poskytujú možnosť na neustále opakovanie nových slov alebo viet. Vynikajúcim prostredím na neustále opakovanie komunikačných situácií je vytváranie rutín.
Vyladenie sa na správnu rečovú úroveň:
Ak zaplavujete dieťa nepretržitým tokom reči zloženej z dlhých viet, dieťa vám nielen horšie rozumie, ale má aj sťažené podmienky na osvojovanie si materinského jazyka. Je dôležité spomaliť tempo reči (reč však musí aj naďalej znie prirodzene) a prispôsobiť dĺžku viet aktuálnej vývinovej úrovni dieťaťa. Pokúste sa hovoriť vo vetách, ktoré sú len o krôčik zložitejšie, ako sú vety dieťaťa.
Napovedanie:
Napovedanie pomáha udržať konverzáciu. Napovedajte vtedy, ak vidíte, že dieťa vám chce odpovedať, ale nevie ako. Povedzte prvú slabiku alebo dajte dieťaťu na výber.
Otázky:
Nečakajte, kým sa začne dieťa pýtať, začnite sa pýtať vy. Pri rozhovore sa pozerajte na dieťa, sústreďte na neho celú svoju pozornosť. Deti cítia, keď sú rodičia mysľou inde. Vyhýbajte sa otázkam, ktoré dieťa testujú, napr. Čo je to? Ako sa to povie? Aká je to farba? Vyhýbajte sa otázkam, ktoré si samy odpovedajú, napr. Vyhýbajte sa otázkam, ktoré sa pýtajú na zjavné informácie, napr. Vyhýbajte sa bombardujúcim otázkam, napr. Čo je to? Čo je to? Vyhýbajte sa častému používaniu otázok, na ktoré sa dá odpovedať áno/nie napr. Postavíme vežu? Ideme spať? Chceš sa hrať?Používajte otázky, ktoré vytvárajú atmosféru očakávania, napr. Čo ďalej? Používajte otázky ponúkajúce výber, napr. Používajte otázky podporujúce myslenie dieťaťa, napr. Čo sa stalo? Používajte otázky interpretujúce zvedavosť, napr. Čo? Kto? Kde? Prečo? Používajte otázky týkajúce sa pocitov a názorov, napr. Čo si myslíš? Používajte otázky podporujúce tvorivosť dieťaťa, otázky, ktoré nemajú jednu správnu odpoveď, napr. Čo chceš robiť? S čím sa zahráme?
Opisovanie:
Opisujte predmety, deje a udalosti, ktoré práve pozoruje. Rozprávajte mu o tom, čo sa deje v jeho okolí. Rozprávajte dieťaťu o tom, čo práve robíte. O tom, že umývate riad, periete, pozeráte televíziu, kreslíte dom a oblaky, nakladáte kocky do auta alebo že ukladáte bábiku spať. Nezabudnite hovoriť aj o tom, ako sa cítite. A môžete hovoriť aj o tom, čo dieťa práve robí.
Pomenúvanie a vysvetľovanie:
Aby sa dieťa naučilo mená ľudí a predmetov vo svojom okolí, potrebuje ich viackrát počuť. Pomenúvanie však na osvojenie si nových slov nestačí. Dieťa potrebuje počuť o ľuďoch a predmetoch viac ako sú ich mená. Nové slová vysvetľovali. Prepájate, premosťujte poznané s nepoznaným -hovorte o hlavných črtách predmetov a javov, ktoré slová označujú tak, ako by ste boli výkladovým slovníkom. Napríklad, ak učíte dieťa slovo pes, povedzte mu, že je to zviera, že je chlpaté a že robí „hav-hav“. Alebo ak chcete dieťa naučiť slovo pohár, povedzte mu, že z neho pijeme, že sa môže rozbiť a že do neho nalievame džús. Používajte nové slovo opakovane, v rôznych vetách a v rôznych situáciách. Ukážte dieťaťu psa v knižke a na ulici. Nechajte dieťa ohmatať pohár, ukážte mu rôzne poháre.