V súčasnosti sa čoraz viac stretávame s deťmi, ktoré majú ťažkosti v škôlke. Tieto ťažkosti môžu mať rôzne príčiny a prejavy, a preto si vyžadujú komplexný prístup. Tento článok sa zameriava na identifikáciu problémov, ich príčin a ponúka možné riešenia pre rodičov a učiteľov.
Problémy v škôlke a ich prejavy
Problémy v škôlke sa môžu prejavovať rôznymi spôsobmi, a to ako v správaní dieťaťa, tak aj v jeho emočnom prežívaní. Niektoré z bežných prejavov zahŕňajú:
- Nechuť chodiť do škôlky: Dieťa odmieta ísť do škôlky, plače, trucuje alebo sa sťažuje na rôzne ťažkosti.
- Zhoršené správanie doma: Dieťa je doma nepokojné, podráždené, agresívne alebo má iné problémy so správaním, ktoré sa predtým nevyskytovali.
- Problémy so stravovaním a spánkom: Dieťa odmieta jesť v škôlke, má problémy so zaspávaním alebo sa budí s plačom.
- Izolácia od kolektívu: Dieťa sa nezapája do hier s ostatnými deťmi, sedí samo alebo sa cíti osamelo.
- Fyzické prejavy stresu: Dieťa sa sťažuje na bolesti brucha, hlavy alebo iné fyzické ťažkosti, ktoré súvisia so stresom.
- Trhanie zaderov do krvi: Ide o prejav úzkosti a stresu.
Príčiny problémov
Problémy v škôlke môžu mať rôzne príčiny, ktoré sa dajú rozdeliť do niekoľkých kategórií:
Ťažkosti s adaptáciou
Nástup do škôlky je pre dieťa veľká zmena a niektoré deti sa adaptujú ťažšie ako iné. Nechuť, odmietanie či strach z neznámeho môžu byť silné prekážky. Je dôležité správne pripraviť dieťa na škôlku, aby sa na toto zo začiatku cudzie prostredie aklimatizovalo.
Problémy so správaním
Niektoré deti môžu mať problémy so správaním, ktoré súvisia s ich temperamentom, výchovou alebo inými faktormi. Špecifické poruchy správania bývajú diagnostikované už v rannom detstve, pred nástupom do školy. Typické prejavy porúch správania sa v plnom rozsahu najčastejšie prejavujú okolo 6. roku života dieťaťa. Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb zaraďujeme poruchy správania do skupiny tzv. Problémy sú dlhodobé a nie je možné ich vysvetliť na základe neurologických, zrakových, sluchových alebo motorických postihnutí, ale ani na základe emočných (citových) problémov. Anomálie sú evidentné a pozorovateľné už v rannom detstve.
Prečítajte si tiež: Čo robiť, ak učiteľka v škôlke nezvláda vaše dieťa?
Emocionálne ťažkosti
Dieťa môže prežívať stres, úzkosť alebo iné emocionálne ťažkosti, ktoré sa prejavujú v jeho správaní v škôlke. Deti, ktoré majú poruchu pozornosti, žijú stále pod tlakom značne náročných situácií, ktoré vznikajú vplyvom prejavov ich poruchy. Stále bojujú o uznanie a úspech a zväčša tento boj nezvládajú. Špecifické poruchy správania a poruchy učenia sú podmienené narušením jednotlivých funkcií, ktoré sú zodpovedné za riadenie, reguláciu a prepojenie prejavov správania a schopnosťou učenia sa žiaka. Tieto ťažkosti sa mnohokrát objavujú aj u detí, ktorých inteligencia nie je výrazne závažným spôsobom znížená. Takéto správanie je okolím vo väčšine prípadov vnímané veľmi negatívne a dieťa samotné je zo strany iných vnímané ako neposlušné, nevychované, drzé, excentrické, ba priam provokačné v zmysle non etiky správania sa v podmienkach triedy či školy.
Syndróm ADHD, ktorý je spojený s agresívnymi prvkami správania predstavuje náročnejšiu formu zvládania problému, nakoľko porucha je charakteristická neznášanlivosťou dieťaťa s ostatnými, hádavosťou, nedostatkom sebaovládania, často i antisociálnym správaním (krádeže, vzdory, verbálne konflikty, bitky).
Problémy na strane učiteľky
- Nedostatok skúseností alebo trpezlivosti: Práca s deťmi si vyžaduje veľkú dávku trpezlivosti a empatie. Niektorí učitelia môžu mať problém zvládať náročné situácie.
- Osobné problémy: Učiteľka môže prežívať osobné problémy, ktoré ovplyvňujú jej prácu s deťmi.
- Vyhorenie: Práca s deťmi môže byť veľmi náročná a učitelia sú vystavení vysokému stresu, čo môže viesť k vyhoreniu.
Rodinné faktory
- Narušené rodinné prostredie: Rodinné prostredie býva narušené a dysfunkčné.
- Nedostatok pozornosti: Dieťa môže pociťovať nedostatok pozornosti zo strany rodičov.
- Nadmerná ochrana: Sme aj my na ňu naučení takze do skolky sme ju dali skôr tak na “nátlak” okolia, že aby si zvykala na kolektív atd. My by sme ju asi ešte nechali doma.
Riešenia a prístupy
V prípade, že máte pocit, že vaše dieťa má problémy v škôlke, je dôležité konať. Tu je niekoľko krokov, ktoré môžete podniknúť:
Komunikácia
- Komunikácia s učiteľkou: Prvým krokom by mala byť otvorená a konštruktívna komunikácia s učiteľkou. Je dôležité vypočuť si jej pohľad na situáciu a pokúsiť sa pochopiť, čo sa deje. Zisťite si, kde strach pramení a s dieťaťom o všetkom hovoriť. Napríklad mu robia zle kamaráti, kričí pani učiteľka. Počúvajte dieťa pozorne, podporujte ho, dôvera, ktorú si vzájomne vybudujete, pretrvá až do obdobia školy. Oceňte úprimnosť, netrestajte a riešte problém.
- Komunikácia s riaditeľom škôlky: Ak komunikácia s učiteľkou nevedie k zlepšeniu situácie, je potrebné obrátiť sa na riaditeľa škôlky. Riaditeľ by mal byť schopný objektívne posúdiť situáciu a navrhnúť riešenie.
- Rozhovor s dieťaťom: Veľa sa s dieťaťom rozprávajte. Vyvarujte sa rozpačitých reakcií, kriku, prázdnych fráz, poučovania a dávajte jasne najavo, že vám záleží na porozumení s ním. Tiež ale stanovujte reálne hranice, aby ich dieťa poznalo a vedelo, čo ho čaká po ich prekročení.
Pozorovanie
- Pozorovanie dieťaťa: Sledujte správanie svojho dieťaťa doma. Je smutné, úzkostlivé, odmieta chodiť do škôlky? Fyzické prejavy stresu, ako bolesti brucha, kŕče, zvracanie aj nevoľnosť, bolesti hlavy a nechuť ísť do škôlky by ste nemali nikdy podceňovať.
- Zamyslite sa nad prejavmi: Ak máte v triede dieťa, ktoré sa javí ako nezvládnuteľné, zamyslite sa nad jeho prejavmi. Čo u neho vyvoláva stres, ktoré situácie sú rizikové, čo rozhodne o tom, že ide niekomu ublížiť. Pri menších deťoch zväčša nejde o sofistikované zákernosti, preto skúste odložiť hnev a pozorujte dieťa pri ataku.
Odborná pomoc
- Spolupráca s odborníkmi: V niektorých prípadoch môže byť potrebné vyhľadať pomoc odborníkov, ako je detský psychológ alebo pedagóg. Odborníci môžu pomôcť identifikovať príčiny problémov a navrhnúť vhodné riešenia. V nerozhodných situáciách sa môžete obrátiť na detských psychológov a vstup do predškolského zariadenia prekonzultovať.
- Špeciálny pedagóg: Špeciálny pedagóg sa zaoberá prípravou dieťaťa na školu, školskou úspešnosťou, zaradením dieťaťa s nejakým oslabením do bežnej triedy a informovaním o podporných opatreniach, ktoré môže dieťaťu zabezpečiť škola. Cieľom práce špeciálneho pedagóga je, aby dieťa dosiahlo v škole úspech, nadobudlo potrebné zručnosti. Poskytuje dieťaťu podporu v oblasti kognitívnych schopností (myslenie, pamäť, reč i pozornosť) a percepčných zručností, teda v oblasti sluchového, zrakového a priestorového vnímania.
- CPPPaP a CŠPP: CPPPaP a CŠPP sú zariadením, kde môže dieťa dostať diagnostiku a odbornú pomoc v oblasti psychológie, špeciálnej pedagogiky a poradenstva. Dieťa sa na vyšetrenie dostáva buď z iniciatívy rodiča, alebo na základe odporúčania učiteľa. Spravidla po ukončení diagnostiky zariadenie vypracúva správu s odporúčaniami.
Zmena prostredia
- Zmena škôlky: Ak všetky ostatné možnosti zlyhajú, môže byť zmena škôlky jediným riešením. Ak to nejde, tak to nejde. Nebojte sa byť trpezlivý a s dieťaťom tráviť viac času, napríklad ho vyzdvihujte zo škôlky skôr, alebo ho nechajte vyzdvihnúť skôr starším a zodpovedným súrodencom, babkou, tetou, ak máte možnosť, alebo zvážte výmenu škôlky za menšiu, prípadne skúste opatrovateľku. Ak máte tú možnosť, porozprávajte sa s pani učiteľkou prípadne vyhľadajte psychologickú pomoc a nebojte sa skúsiť to o rok znova a netrápiť sa zbytočne vy ako mamička a vaše dieťa. O rok (alebo aj skôr) možno bude pripravenejšie, zrelšie a aj vy budete mať čas pracovať s dieťaťom tak, aby sa do škôlky tešilo - na hry, kamarátov aj pani učiteľky.
- Prehodnotenie nástupu do škôlky: Necítim davat nijak vadna ani že by mi to dako ublížilo a tiez sme nemali moc deti okolo seba. Sme aj my na ňu naučení takze do skolky sme ju dali skôr tak na “nátlak” okolia, že aby si zvykala na kolektív atd. My by sme ju asi ešte nechali doma. Na druhej strane, keďže sme sa už rozhodli a dali sme ju tam, sa bojím s verziou že ak to preruším, bude to potom ešte vacsi problem, lebo bude vedieť že dosiahla “svoje” aj pred tým. Ale možno tu vôbec nejde o vzdor a ty pádom keďže sa formuje osobnost sa bojím aj dr. Naša povedala aby sa jej nejako nepoškodilo, že je na ňu veľký nátlak aby sa nebála do budúcna alebo proste podobne.
Aktívne počúvanie
Je žiadané, aby sa vedeli deti poriadne koncentrovať, najmä ak ich čakajú dlhé roky strávené v školských laviciach. Podľa psychológov uši nestačia. Ako dospelí zabúdame, čo naše „počúvanie“ zahŕňa. Vysvetlite deťom, AKO očakávate, že budú počúvať, aby sa pre nich táto činnosť stala jednoduchšou a ľahšie zvládnuteľnou. Aby sme prestali siahať ku kriku a nemysleli si, že nás deti ignorujú, neberú vážne, nebodaj je s nimi nejaký problém (deťom radi dávame nálepky „nepozorný, lenivý, problém so správaním, nespolupracuje“). Zabúdame, že aj deti sa cítia zúfalo, keď vidia našu nespokojnosť s ich „počúvaním“.
Koncept počúvania celým telom:
Vznikol už v roku 1990 (S.P.Truesdale, zaoberá sa patológiami reči), odvtedy sa ním psychológovia aktívne zaoberajú. Počúvame predsa aj ďalšími zmyslami - okrem uší zapájame oči, ústa, mozog, ruky, nohy, dokonca srdce. Položiť by sme si mali aj otázku PREČO počúvať. Navyše každé dieťa je iné - zatiaľ čo jedno je schopné sa sústrediť, druhé na to ešte nedozrelo. Čo teda robiť, aby sme počúvaniu napomohli? Tu sú inštrukcie, ktoré môžeme deti naučiť.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
- Uši. Použi ich na to, aby si počul, čo maminka rozpráva. (Ak je to možné, stlmte zvuky, ktoré uši vášho dieťaťa môžu rušiť - TV, rádio, zatvorte okno…)
- Oči. Použi ich na to, aby si sa pozrel na maminku, ktorá s tebou rozpráva. (Pokojne vezmite dieťa na miesto, kde ho nebude nič rozptyľovať, alebo si kľaknite, aby vaše oči boli na rovnakej úrovni ako jeho, obráťte mu hlavu…Upozornite dieťa, že očami zbadá emócie na maminkinej tvári, obočie, mimika, ktoré hovoria o tom, ako sa cíti. Pozor, autistom očný kontakt nerobí dobre. Iné deti zase nezvládajú množstvo informácií, ktoré tvár ponúka a odvádza to pozornosť od počúvania.)
- Ústa. Nechaj ich zavreté, aby si neprerušil maminku, ktorá rozpráva. (Pomôcť môže žuvačka. Pozor, niektorí ľudia potrebujú pohmkávať (mrmlať, hovoriť „áno, aha“), keď počúvajú - pomáha im to.)
- Ruky. Nechaj ich pokojne ležať vedľa seba alebo na kolenách (do vačkov, môže ich stiskať). (Pozor, niektoré deti potrebujú hýbať rukami, keď počúvajú.)
- Nohy. Nech ostanú spokojne uložené na zemi, alebo si sadne do tureckého sedu. (Môžu si prekrížiť nohy, sadnúť tak, aby im bolo pohodlne. Aj tu nájdete deti, ľudí, ktorí nohami potrebujú pri počúvaní hýbať, je to normálne.)
- Telo. Obráť ho na rozprávajúcu maminku. (Dieťa sa môže posadiť a zhlboka dýchať, aby telo udržalo obrátené k rozprávajúcemu.)
- Mozog. Nech premýšľa o tom, o čom maminka hovorí. (Pozor, niektoré deti premýšľajú o nedokončenej činnosti a chvíľu trvá, než začnú počúvať.)
- Srdce. Nech venuje pozornosť maminke. Uvidí, že mu záleží na tom, o čom rozpráva. (Deti sa postupne naučia vsadiť rozprávanie do kontextu emócií - ako sa cíti ten, kto rozpráva, ako ho podporiť priateľskými slovami. Ak budú deti na to pripravené, vysvetlite im, že počúvame iných aj preto, že nám na nich záleží, že dotyčný očakáva, že sa mu neobrátime chrbtom - aspoň nie bez slova. A ak nám na druhých záleží, chceme, aby sa v našej prítomnosti cítili príjemne. Rozvíja to empatiu a perspektívu.)
Práva a povinnosti učiteľa
Učiteľ má právo zasiahnuť, ak dieťa ohrozuje seba alebo iných. Musí však pritom postupovať primerane a s ohľadom na vek a zrelosť dieťaťa. Učiteľ je povinný za každých okolností zvládnuť situáciu, keď má niekto slabé nervy nech nerobí učiteľa! A čo je dnes práca učiteľa? Sedieť 4 hodiny v robote s vyloženými nohami na stole, mať voľné víkendy, sviatky, a dva mesiace voľna?
Dôležitosť spolupráce
Pri riešení problémov v škôlke je kľúčová spolupráca medzi rodičmi, učiteľmi a odborníkmi. Otvorená komunikácia, vzájomný rešpekt a snaha o pochopenie situácie sú základom pre nájdenie účinných riešení.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
tags: #dieta #nezvladaju #v #skolke