Je bežné, že rodičia sa cítia bezradní, keď ich dieťa neposlúcha, nerešpektuje príkazy alebo naň učitelia podávajú sťažnosti. Otázka, prečo práve oni majú "nezvládnuteľné" dieťa, je častá. Uznávaná psychologička Eva Reichelová ponúka pohľad na to, do akej miery môžu rodičia ovplyvniť správanie svojich detí.
Rastúci Problém "Nezvládnuteľných" Detí
Zdá sa, že počet rodičov, ktorí sa sťažujú na svoje deti ako na nezvládnuteľné, narastá. Často sa cítia výchovne bezmocní, nešťastní a nevedia, ako ďalej. Ich primárnou požiadavkou smerovanou na detských psychológov je otázka: „Čo mám robiť?“ V tejto otázke sa skrýva zlosť, pocity viny, sklamanie, bezradnosť a potreba nanovo sa zblížiť so svojím dieťaťom a prežívať vzájomnú radosť.
Čo Znamená "Nezvládnuteľné" Dieťa v Praxi?
"Nezvládnuteľné" dieťa je z odborného pohľadu dieťa, ktoré nie je vývinovo zrelé. Necíti sa dobre, nie je spokojné, neprežíva radosť, nevie byť bezstarostné a často sa zameriava len na určitý program, ktorým dookola prejavuje svoje vedomé a nevedomé potreby.
Príkladom môže byť chlapec, ktorý nie je ochotný urobiť ani na chvíľu to, čo od neho matka žiada, aj keď ide o jednoduché požiadavky ako „Tu si sadni“, „Neváľaj sa po zemi“, „Prestaň kričať“. Takéto dieťa nie je spôsobilé robiť to, čo sa od neho žiada, a nevyužíva svoje vnútorné možnosti ani detskú múdrosť na to, aby sa vývinovo posúvalo.
Tolerancia Hraníc a Vplyv Doby
Babky hovoria, že dnešné deti si toho k dospelým môžu dovoliť oveľa viac, než si mohli oni, pedagógovia zase, že kedysi deti v škole toľko nepapuľovali. Je to tak, že hranice toho, čo deťom tolerujeme, sa posúvajú? Dnešní rodičia to nemajú ľahké, pretože pre nich a ich deti sa otvára veľmi veľa možností a závisí len od nich, aby ich ponúkali svojim deťom v takej miere a takým spôsobom, aby sa deti mohli stále prejaviť, byť zvedavé, hravé a tvorivé.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Často zvykneme vlastné výchovné zlyhanie zvaľovať na „túto“ dobu. Je pravda, že žijeme v mediálnej kultúre, ktorá prináša určité riziká, ale vždy závisí od osobnosti rodičov, ako vedia tieto nástrahy precediť do vzťahového kontaktu so svojimi deťmi. Nahrádzanie "živého" správania k dieťaťu mediálnymi obrazovkami je jedným z príkladov toho, ako rodič výchovne spohodlnie a nahradí živú emočnú výmenu neosobnými obrazovkami.
Vývinová Zrelosť a Vzťah k Rodičovi
Dieťa sa učí prispôsobiť tomu, čo sa od neho chce, od raného veku v rámci separačno-individuačného procesu. Ak má dieťa vytvorený dôverný a bezpečný vzťah k rodičovi, je vnímavejšie k tomu, čo rodič chce, a začína tolerovať jeho požiadavky. Malé dieťa je potom poslušné, ak sa rodič najprv identifikuje s jeho potrebami, akceptuje ho a následne mu ponúkne svoje chcenie. Rodičia potrebujú byť najprv citliví voči vývinovým potrebám svojich detí a v láskyplnom prostredí ich potom učiť poslušnosti.
Kult Dieťaťa a Dôsledky Prílišnej Starostlivosti
Existuje určitý "pomyselný" kult dieťaťa, kde dieťa v mysli rodičov zaberá veľmi veľký priestor a rodičia sa upnú na uspokojovanie potrebných, ale aj nezmyselných nárokov a požiadaviek svojho dieťaťa. Rodičia postavia dieťa na piedestál, ale stáva sa, že skôr presadzujú vlastnú subjektivitu a vlastné chcenie do výchovy. Navonok vyznievajú ako veľmi starostliví a dobrí rodičia, ale nechávajú dieťaťu veľmi malý priestor na to, aby sa samo rozhodovalo, aby malo možnosť kontaktovať sa s vlastným chcením a vlastnou vôľou, a nie len sa nechalo viesť svojimi extrémne starostlivými a zabezpečujúcimi rodičmi.
Príkladom je mladá žena s ťažkými úzkostnými stavmi, ktorá spomína na obetavých rodičov, ktorí ju všade vozili, zo školy ju brali na krúžky, ktoré jej vybrali, a potom sa s ňou učili. Nevedela si spomenúť na žiadnu svoju hračku alebo aktivitu, keď by sa cítila spontánna, prirodzene hravá a radostná. Bola pochválená za dobré známky a jazykové znalosti, ale teraz pred ukončením štúdia začala byť úzkostná, lebo sa zľakla reality a otvorených možností, ktoré jej život ponúka. Hovorí, že by sa najradšej vrátila do čias, keď o ničom nemusela rozhodovať.
Prílišná zaujatosť dieťaťom obsadí jeho vnútornú realitu, a dieťa potom môže mať strach rozhodovať samo za seba a je úzkostné, ak má vstúpiť samostatne do života. "Len dosť dobrá mama" má emočne zdravé dieťa. Každé dieťa je spôsobilé počúvať a tolerovať to, čo od neho chce dospelý partner, ak je medzi dieťaťom a dospelým vytvorená bezpečná a dôverná citová väzba. Zdravo citovo naviazané dieťa je spôsobilé prispôsobiť sa a prijať hranice bez zlosti a bez strachu.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
Hranice a Sloboda
Ak deti majú zdravo stanovené hranice, ktoré korešpondujú s ich vekom a vývinovými možnosťami, dieťa získava možnosť zdravej separácie, viac dôveruje svojim snaženiam a nadobúda zrelú slobodu. Benevolentní rodičia, ktorí dieťaťu všetko dovolia, dieťaťu vlastne ubližujú, pretože napríklad malé dieťa nie je spôsobilé rozumne využívať všetky možnosti, ktoré táto sloboda umožňuje. Príliš veľká sloboda robí deti úzkostnejšími, nedovolí im zrelým spôsobom rozvíjať hravosť, detskú tvorivosť a múdrosť. Dieťa ostáva v akomsi veľkom otvorenom priestore, v ktorom sa jeho jedinečnosť stráca.
Krúžky a "Superdeti"
Rodičia chcú ísť s dobou, myslia si, že to, čo je úspešné a krásne, je aj hodnotné. Tešia sa, ak sú ich deti šikovné a rozvíjajú svoj talent, tešia sa z ich úspechov. Za riziko považujem len také rozhodnutia rodičov, keď silou-mocou pretláčajú to, čo oni sami chcú, a nevnímajú to, čo chce ich dieťa alebo čo by pre ich dieťa bolo prirodzené a skutočne obohacujúce. Akoby si niektorí rodičia cez úspech svojho dieťaťa kompenzovali vlastné frustrácie alebo to, čo mi sami veľakrát hovoria: „Viete, keď ja som nemal tie možnosti, nech moje dieťa má všetko.“ Každé dieťa potrebuje mať aj miesto a čas pre svoju hru, svoje aktivity a svoju fantáziu, aby v budúcnosti vedelo s radosťou a vedome rozvíjať svoje vnútorné možnosti.
Alternatívne Výchovy a Intuícia Rodiča
Ani premyslený výchovný systém nikdy nemôže nahradiť citlivosť rodiča voči vlastnému dieťaťu. Keď sa ma rodič spýta, či sa má orientovať podľa princípov Adlerovej výchovy alebo voľnej výchovy, alebo sa má pýta, aké knihy si má naštudovať, aby vedel vychovávať svoje dieťa, často si dovolím odpovedať: „Keď neviete, podľa akých výchovných princípov máte reagovať, reagujte podľa svojho srdca.“ Žiadna kniha nemôže nahradiť osobný a citlivý kontakt s vlastným dieťaťom. Mechanické plnenie výchovných postulátov znamená presadzovanie cudzej vôle a neidentifikovanie sa s potrebami vlastného dieťaťa. Žiadne trojročné dieťa nie je príliš zrelé, aby mohlo o sebe rozhodovať.
Duchom Prítomný Rodič
Najväčšia chyba v správaní rodičov k deťom je, keď nie sú ochotní alebo nevedia byť „duchom prítomní“ pri starostlivosti a výchove svojho dieťaťa. Je dôležité, aby sa rodič identifikoval s potrebami svojho dieťaťa a nikdy sa nevzdal osobného kontaktu s dieťaťom, aby vedel vypnúť a skutočne vnímal, čo jeho dieťa cíti a čo robí. To žiaduce a terapeutické „duchom prítomný“. Výchovnú nezvládnuteľnosť považujem za výkrik dieťaťa do prázdna, za provokáciu a hlučné a neutíšiteľné hľadanie blízkosti rodičovskej osoby.
Varovné Príznaky a Poruchy Autistického Spektra (PAS)
Je dôležité všímať si varovné príznaky, ktoré môžu naznačovať poruchy autistického spektra (PAS). Medzi ne patrí:
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM
- Nenadväzovanie očného kontaktu.
- Nesledovanie hračky, ktorú ukazujete.
- Odlišný vývoj reči.
- Nereagovanie na vlastné meno.
- Nenasledovanie inštrukcií.
- Neukazovanie prstom, nevyužívanie gest.
- Nezáujem o kontakt s druhými deťmi.
- Stereotypné činnosti.
- Citlivé reakcie na zmeny.
- Nereagovanie na dotyky.
- Nenapodobňovanie výrazov tváre.
- Neempatia.
- Nezvyčajné pohyby.
Prvé varovné príznaky sa môžu objaviť už v prvých mesiacoch života. Ak máte podozrenie, je dôležité vyhľadať odbornú pomoc.
Úzkosť u Detí: Príčiny a Ako Pomôcť
Obavy sú bežnou súčasťou života, problém však nastáva, ak narúšajú schopnosť dieťaťa normálne fungovať a zapájať sa do každodenných aktivít. Vtedy hovoríme o úzkosti. Za zhoršením duševného zdravia stojí mnoho faktorov - máme na deti vysoké nároky, aby v budúcnosti mali oproti iným výhodu a uspeli, kontakt nahrádzame obrazovkami telefónov a sociálnymi sieťami, prehnane ich chránime pred frustráciou, manažujeme každú voľnú chvíľu, len aby sa nenudili a sami prežívame nepokoj, ktorý ovplyvňuje atmosféru domova.
Znaky Úzkostného Dieťaťa
Medzi znaky úzkostného dieťaťa patria:
- Nariekanie a plač (u kojencov).
- Nočné mory, problémy so spánkom, sťažnosti na rôzne bolesti (brucho, hlava), nervozita, zvýšená agresivita alebo uzavretie do seba (u predškolákov).
- Uzavretie do seba, zmena chovania alebo vzhľadu, strata záujmu o krúžky a koníčky (u adolescentov a tínedžerov).
- Ťažkosti so sústredením, zhoršenie známok v škole, zabúdanie na povinnosti, neschopnosť relaxovať, zdráhanie sa skúšať nové veci, zmena apetítu, negatívne myslenie, ľahká rozrušiteľnosť.
Ako Pomôcť Dieťaťu Prekonať Úzkosť
- Zamerajte sa na svoju vlastnú reakciu. Cieľom nie je "vymazať" negatívny pocit, ale pomôcť dieťaťu ho zvládnuť a ovládnuť.
- Nevagatelizujte jeho strachy. Vypočujte si, čo má na srdci, alebo spoločne preberte, čo sa v tele deje.
- Pomôžte mu čeliť svojim obavám. Nebráňte dieťaťu čeliť svojim obavám, ale naopak mu podajte pomocnú ruku, aby ich krok po kroku zvládlo.
Mechanizmy Zvládania Traumy a Stresu
Jedným zo spôsobov, ako sa dieťa snaží vysporiadať sa s traumatickými spomienkami, je ich vytesnenie. Ak niekto v dôsledku chronického stresu potláča všetky bolestivé spomienky, stráca kontakt sám so sebou a so svojím prežívaním.
Emócie a Zmena Správania
Emócie sú dôležitý vnútorný nástroj, ktorý nám hovorí neskreslenú pravdu o nás. Keďže sú emócie benzínom do motora nášho správania - ak chceme zmeniť správanie, potrebujeme sa naučiť emócie regulovať. Sú to práve intenzívne emócie našich detí, čo nás privádza do zúfalstva a pochybností o správnosti našich výchovných metód či prístupu. Hanbíme sa za ich správanie. Lenže emócie neodrážajú charakter. Predstavujú energiu, ktorú treba vypustiť tak, aby sme neublížili sebe ani okoliu. Teda ich regulovali a nekonali pod ich vplyvom. Nezaslúžia si potláčanie, ani zatracovanie.
Ako Pracovať s Emóciami
Je dôležité uvedomiť si dve veci:
- Každé vývojové štádium nesie so sebou dávku frustrácie.
- Dieťa v amoku nevníma rácio.
Dieťa bojuje za svoju pravdu, pretože chce, aby sme ju videli a porozumeli. Silná emócia je zúfalé volanie dieťaťa o pomoc, že niečo nezvláda a potrebuje podporu. Ideálne je naučiť sa hnev akceptovať.
Úloha Rodiča a Zmena Správania Dieťaťa
Rodič je sprievodca - trpezlivý a pokojný. Rodičovstvo je o kreativite, o schopnosti prispôsobovať sa zmene charakteristickej pre život s dieťaťom. Dieťa je vo svojej podstate dokonalé.
Problémy so Začleňovaním do Kolektívu
V predškolskom veku existujú väčšinou dva dôvody, pre ktoré majú deti problém začleniť sa do kolektívu. Jednak je to extrémna plachosť a na druhej strane určitá hyperaktivita, v rámci ktorej dieťa ešte nevie ovládať svoje pocity.
Ako sa Dá Deťom Pri Začleňovaní do Kolektívu Pomôcť?
- Porozprávajte sa s dieťaťom o probléme, ktorý pri hre vznikol.
- Plachým deťom pomáhajte budovať vzťahy pomaly a postupne.
Dôvody, Pre Ktoré Deti v Škole Nie Sú Obľúbené
Medzi najčastejšie dôvody patria:
- Snaha neustále poučovať spolužiakov.
- Snaha neustále rozprávať len o sebe.
- Snaha nasilu sa vnucovať.
Ako Pomôcť Dieťaťu, Ktoré je Šikanované?
Ak dieťa šikanuje celá trieda, problém je potrebné riešiť kompletne predovšetkým za pomoci učiteľov. Ak je však šikanované jedným-dvoma spolužiakmi, pomôcť si dieťa môže aj samo. Dôležité je, aby dieťa na posmešky nereagovalo.
Poruchy Reči u Detí
Poruchy reči u detí môžu mať rôzne príčiny a prejavy. Medzi najčastejšie patria oneskorený vývin reči (OVR) a vývinová jazyková porucha (VJP).
Kedy Vyhľadať Logopedickú Pomoc pre Vaše Dieťa?
- V 2. roku dieťaťa, ak má dieťa slabú slovnú zásobu, nerozpráva, nerozumie, netvorí dvojslovné vety, má problémy s príjmom potravy, hrá sa prevažne osamote, hra je stereotypná, nenadväzuje očný kontakt.
- V 3. roku dieťaťa, ak má výrazne lepšie porozumenie ako je jeho reč, reč je ťažko zrozumiteľná pre okolie, má slabú slovnú zásobu a často používa nesprávnu gramatiku, má nesprávnu výslovnosť hlások, dýcha ústami, má problémy s jemnou a hrubou motorikou.
- V 4. roku dieťaťa, ak komolí dlhé slová a jeho reč je pre okolie ťažšie zrozumiteľná, má hrdelné R, sykavky (Č, Š, Ž, DŽ C, S, Z, DZ), alebo hlásky D, T, N, L tvorí medzi zubami, netvorí súvetia a má zlú gramatiku, sa objavia neplynulosti (zajakávanie sa) po dobu niekoľkých mesiacov, prípadne si svoje zajakávanie začne uvedomovať a trápi ho to, dýcha ústami alebo má problémy s jemnou a hrubou motorikou.
- Po 5. roku treba vyhľadať klinického logopéda v prípade, ak má dieťa problém s porozumením a nevie si zapamätať dlhšie inštrukcie, jeho rečové a jazykov schopnosti nie sú plne rozvinuté, nie je plnohodnotným komunikačným partnerom so správnou výslovnosťou a gramatikou. slovná zásoba nie je dostatočná na to, aby bez problémov prerozprávalo príbeh alebo osobný zážitok.
Emočný Vývin Detí v Závislosti od Vývinového Obdobia
Emočný vývin detí sa mení v závislosti od vývinového obdobia, v ktorom sa dieťa nachádza. Dalo by sa povedať, že je ako na hojdačke, ktorú majú deti tak radi. Emočný vývin je prítomný už v prenatálnom období. Matkine emócie sa môžu preniesť na dieťa v maternici skrz hormonálnu informáciu.
Čo Môže Matka Urobiť Pre Priaznivý Emočný Vývin Prenatálneho Dieťaťa?
Základ je, ak zostane psychicky pokojná počas tehotenstva. Ak matka pridá nežný hlas, ktorým sa dieťaťu cez brušnú stenu prihovára a pohladenia tzv. “cez bruško”, môže prispieť k pokojným emóciám dieťaťa.
Emočný Vývin Po Narodení
Keď sa dieťa narodí, emočne významným komunikačným prostriedkom medzi matkou a dieťaťom je neverbálna komunikácia, pretože tej rozumie aj novorodenec. Z hľadiska správneho emočného vývinu je dôležitý dotyk, držanie dieťaťa v náručí, pohladenie, objatie.
Separačná Úzkosť
Separačná úzkosť sa vyskytuje v 9. mesiaci. Trvá približne mesiac a je zdravé, ak dieťa za matkou plače, keď odíde do inej miestnosti. Plačom sa ju snaží privolať. Dieťa kognitívne vie, že matka existuje, na základe Piagetovej teórie je schopné pochopiť to už vo veku 8 mesiacov. Emočne si však potrebuje potvrdiť blízkosť matky.
Obdobie Batoľaťa
Pri batoľati je dobré pokračovať v dotyku, napr. objať dieťa, keď spadne, ošúchať mu kolienko, keď si ho odrie, pohladiť ho pri pochvale, potúliť pri hre. Môžeme mu tak navodiť emočne pokojný stav v búrlivom období vzdoru, ktorý vrcholí v 2,5 rokoch. A čo robiť, keď dieťa vzdoruje, kope, kričí, búcha, hádže sa o zem? Nepopustiť, aj keď je to niekedy trápne, najmä ak robí scénu na verejnosti. Vzdor je v poriadku, je to emočný míľnik obdobia batoľa, len dieťa sa potrebuje naučiť vyjadriť emócie kultivovane.
Obdobie Predškoláka
V období predškoláka hnev nie je taká častá emócia ako v období batoľaťa. Typickou emóciou predškolákov je radosť spojená so zmyslom pre humor. Rozvíjajú sa tiež sebahodnotiace emócie ako hrdosť a pocity viny. Rodičia a pedagógovia by mali rozlišovať pri neúspechu dieťaťa, či bol prítomný úmysel alebo nie. Rozvíjať schopnosť odložiť uspokojenie.
Obdobie Mladšieho Školáka
U mladšieho školáka od 6 rokov dochádza k zvýšeniu emočnej stability. Práve obdobie mladšieho školáka je vďaka svojej stabilite vhodné na rozvoj EQ v kľúčoch sebapoznanie, sebaovládanie, sebamotivácia, empatia a sociálne zručnosti.
Predpuberta
Prvá predzvesť puberty nastupuje od 8. rokov a nazýva sa predpuberta. Typické prejavy sú nervozita, citlivosť a výbuchy smiechu, ktoré nie sú tak extrémne ako v puberte, ale niekedy sa vyskytnú. Treba na deti reagovať pokojne, brať to ako súčasť vývinu, odporúčam vtedy skúsiť nežne objať dieťa.
Puberta
U staršieho školáka v období puberty prichádza k zníženiu emočnej stability oproti mladšiemu školskému veku. Emočnými výkyvmi to pripomína štádium batoľaťa, ktoré sa niekedy nazýva prvá puberta, ibaže tá ozajstná puberta je výraznejšia a komplexnejšia. Pre dospievajúcich je typická nechuť prejaviť city navonok, uzatvárajú sa do seba a na rozdiel od mladších detí sa neprejavujú tak emočne spontánne. Rodič by mal rešpektovať túto zmenu vo vyjadrovaní. Dospievajúci potrebujú premýšľať o svojom hľadaní identity, preto je dobré im na to dať čas.