Diéta netreba vychovávať: Argumenty pre vyvážený prístup k výchove detí

Výchova detí je komplexný proces plný výziev a odmien. Často sa stretávame s rôznymi názormi na to, ako by mala výchova vyzerať, aké metódy sú najúčinnejšie a aké hranice by sme mali deťom stanoviť. Cieľom tohto článku je preskúmať argumenty pre vyvážený prístup k výchove, ktorý zohľadňuje potreby dieťaťa, rešpektuje jeho individualitu a zároveň ho pripravuje na život v spoločnosti.

Neposlušnosť ako prejav zdravého vývoja

Je dôležité si uvedomiť, že cieľom výchovy by nemala byť úplná poddajnosť dieťaťa. Snaha o 200% kontrolu nad dieťaťom je nielen nereálna, ale aj kontraproduktívna. Našou snahou by malo byť naučiť dieťa sebaovládaniu a rešpektovaniu hraníc, ktoré sú nevyhnutné pre fungovanie v spoločnosti.

Neposlušnosť je do istej miery dobrým znakom. Je dôkazom toho, že dieťa je zvedavé, plné entuziazmu a rozvíja svoje schopnosti. Dieťa, ktoré sa nebojí skúšať nové veci, nadväzuje kamarátstva a vníma nové pocity, je na dobrej ceste k zdravému vývoju. To však neznamená, že by sme mali neposlušnosť ignorovať. Dieťa musí poznať nároky a hranice ostatných a naučiť sa spolupracovať s rodinou a priateľmi. Sebaovládaniu sa dieťa naučí predovšetkým v spoločnosti iných detí, doma menej.

Základné princípy vyváženej výchovy

1. Láska a podpora ako základ zdravého vývoja

Láska, ktorú prejavujeme dieťaťu, je základom každého rodinného vzťahu a garantuje jeho zdravý vývoj. Dieťa potrebuje cítiť podporu a dôveru zo strany rodičov. Je dôležité nájsť si čas na spoločné aktivity, ako je čítanie rozprávok, hranie hier alebo jednoducho spoločné sedenie pri stole. Aj keď je potrebné dieťa pokarhať, je dôležité zachovať rozvážny postoj a prejaviť mu lásku a pochopenie.

2. Hranice, ktoré sa menia s vekom

Hranice dieťaťa sa menia z roka na rok. Každé dieťa skúša, pokiaľ siahajú tie jeho. Malé dieťa odmieta nechať sa uložiť do postieľky, neskôr prichádza obdobie domácich úloh, v puberte sa nevie dočkať, kedy bude samo rozhodovať o svojom živote. Je dôležité byť priateľským a spravodlivým rodičom a dôverovať dieťaťu s prihliadnutím na jeho vek. Dieťa sa môže hnevať a ohŕňať nosom, ale zároveň si uvedomí, že ho máte radi. Hranice, ktoré dieťaťu stanovíme, ho uisťujú a zvyšujú jeho dôveru voči nám. Ak dieťa nemá určené žiadne hranice, môže to pre neho znamenať nedostatok istoty zo strany dospelého a dokonca istú formu nezáujmu o jeho osobu.

Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa

3. Rozhodný a pokojný hlas

Krik vyvoláva iba krik. Hovorte rozhodne, ale potichu. Keď sa spoľahneme na to, že naše dieťa bude s nami spolupracovať, máme väčšie šance na úspech.

4. Príkladom ide najlepšie

Buďte dieťaťu príkladom. Ak sa správame nedisciplinovane, nemôžeme očakávať od dieťaťa, že bude lepšie ako my. Ak nie sme poriadkumilovní, ťažko takým bude naše dieťa. Rovnako je to aj so slušnosťou a podobne.

5. Rozvrh úloh a voľnosť pri výbere

Keď dieťa dosiahne školský vek, mali by sme mu dať rozvrh úloh, ktoré od neho očakávame (čas jedenia, odchod do školy, čas, keď má ísť spať, hygiena, upratanie izby, vynášanie smetí,…). Zároveň by sme mali nechať dieťaťu určitú voľnosť pri výbere kamarátov, filmov, hudby, oblečenia, samozrejme s naším dohľadom. Dieťa môže urobiť nejaké chyby, ale naučí sa.

6. Porozumenie a citové problémy

Ak sa naučíme v rodine porozumeniu, budeme lepšie pripravení zdolávať citové problémy. Nehrešte dieťa neustále, veľmi rýchlo nás prestane počúvať. Odmeny tiež pomáhajú málokedy, pretože dieťa bude s nami čoskoro vyjednávať lepšie ako my s ním. Vyhrážky sú neúčinné, pretože by sme ich mali aj zrealizovať. Vyhnime sa tiež bitke, pretože telesné tresty vedú k nevraživosti a k väčšej neposlušnosti. Buďme realisti a snažme sa dieťa presvedčiť, že sme na jeho strane.

7. Sebaovládanie a láska

Ak je pravda, že sebaovládanie je dôležitou vlastnosťou dieťaťa, je vyčerpávajúce naučiť ho tomu. Ak sa situácia skomplikuje, povedzme si: máme ho radi a kontrolujme ho. Hranice, ktoré mu určíme, budú po čase širšie, aby sme mu nechali viac voľnosti pri výbere, zároveň sa však dieťa bude môcť stále na nás a náš prejav lásky spoľahnúť.

Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa

Alternatívy k trestom a bitke

Výchova detí by nemala byť založená na strachu z trestu. Existujú alternatívne metódy, ktoré sú účinnejšie a zároveň rešpektujú potreby dieťaťa.

1. Prirodzené následky

Prirodzené následky prichádzajú samé. Ak si dieťa nechce dať kabát, nech ide von bez neho. Ak čmára na stenu, musí pomôcť upratať. Dôležitý je prístup rodičov. Ak následky aplikujeme s výzorom „ja ti ukážem“ a s krikom, následok sa mení na trest a deti to chápu.

2. Príprava na to, čo príde

Dajme deťom šancu pripraviť sa na to, čo príde. Predstavte si stáť na zastávke a nevedieť, či má autobus prísť o hodinu, či o minútu. Keď treba, použime kuchynské stopky alebo budík. Pomôže to deťom pripraviť sa na odchod. Dieťa nám môže pomôcť nájsť logický moment na ukončenie aktivity, napríklad prečítať stranu či kapitolu, ešte dva krát sa šmyknúť, a podobne.

3. Možnosť voľby

Ak je nejaké správanie nevhodné, dajme dieťaťu možnosť zvoliť si z dvoch vhodných alternatív. „Vidím, že máš chuť niečo hádzať. Môžeš hádzať loptu alebo vankúše.“

4. Zákazy nefungujú

Zákazy deťom vôbec nepomôžu naučiť sa vhodné správanie. Namiesto toho sa sústreďme na to, čo dieťa môže robiť.

Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM

5. Pozitívna motivácia

Posilňujme u dieťaťa pocit dôležitosti. Chváľme ho za to, čo robí dobre. „Bola som na teba veľmi hrdá, keď si mi pomohol nakladať nákup do auta, odpratať veci zo stola, upratal si si svoju izbu.“

6. Rutiny a príjemné veci

Zariaďme si rutiny tak, aby príjemné veci nasledovali až keď sú nepríjemné za nami. Aj my dospelí sa takýmto spôsobom odmieňame alebo motivujeme.

7. Pochopenie a kladná pozornosť

Deti potrebujú pochopenie a kladnú pozornosť od rodičov práve keď nám pripadá, že si to najmenej zaslúžia. Naša láska má predsa byť bezpodmienečná.

Vzťahová výchova ako cesta k pevnému putu

Rodičovský prístup k dieťaťu, ktorého hlavným cieľom je posilňovanie pripútania, vzťahovej väzby, u dieťaťa, sa nazýva vzťahová výchova. Rodič sa aktívne podieľa na tom, že dieťa si k nemu vytvorí pevné puto, teda bezpečnú vzťahovú väzbu. Čím lepšie a bezpečnejšie sa dieťa pripúta ku svojej matke a nadobudne tak základnú dôveru, tým bude v neskoršom veku samostatnejšie, psychicky vyrovnanejšie, bude mať pevnejšie sebavedomie a väčšiu sebadôveru.

Princípy vzťahovej výchovy sú zároveň veľmi jednoduché, vhodné pre život moderného človeka. Vzťahová výchova radí rodičom, ako sa o dieťatko správne starať, byť mu k dispozícii a zároveň pri tom ušetriť čo najviac síl a žiť naďalej aktívny život. Zjednodušene sa dá vzťahová výchova opísať ako: nosenie, dojčenie a spoločné spanie.

tags: #dieta #netreba #vychovavat