Prečo Diéta Nerozpráva, Len Kričí? Objav Príčiny a Účinné Riešenia!

Čo robiť, keď dieťa nerozpráva? Ak vaše dieťa zaostáva v reči oproti rovesníkom, je pochopiteľné, že cítite obavy. Tento článok vám pomôže pochopiť, čo je ešte v norme a čo už môže naznačovať potrebu odbornej pomoci. Reč sa u detí vyvíja postupne a u každého dieťaťa iným tempom. Existujú však orientačné vývinové míľniky, ktoré pomáhajú sledovať, či sa vývin uberá správnym smerom.

Úvod

Vývoj reči je individuálny proces, ale oneskorený vývin reči u detí môže byť pre rodičov zdrojom obáv. V článku preskúmame možné príčiny, diagnostiku a stratégie, ako podporiť dieťa v rozvoji reči a komunikácie, a kedy vyhľadať odbornú pomoc.

Prípadová štúdia: Dvojročný syn nerozpráva

Dobrý deň, náš syn má 2 roky a 2 mesiace, vôbec nerozpráva, a vôbec nekomunikuje. Bohužiaľ manželka po pôrode ťažko ochorela a syna si v náručí pochovala, keď mal asi 4-5 mesiacov, a prvý rok života bol veľmi ťažký. Niesom na to pyšný ale bohužiaľ syn od 5 tich mesiacov pozeral rozprávky v televízii, pričom to bolo niekedy na hodiny denne. Od 1.5 roka sme to úplne zatrhli, teraz už nepozerá ani 10 minút denne. Kým pozerával televíziu bol zurivy nereagoval na meno, nic sa neucil, neposluchal hadzal sa o zem, odkedy sme úplne bez televízie tak dieťa reaguje na meno častejšie, očny kontakt je skoro stále, učí sa veľmi rýchlo, odnesie, donesie, poda, uloží, oblečie/vyzlečie si nejake veci ( záleží na motivácii samozrejme či sa mu chce), a rozumie veľkej zásobe slov už z nasej strany. Bohužiaľ su tam negativa ako absolutna absencia jeho komunikacie, ukazuje prstom a krici ( hmmmm, alebo uuuuuu ), ak to nedostane zuri, chodí po špičkach občas ( keď bol malý častejšie teraz už skoro vobec ), rád sa hrá, pozerá knižky už od 2-3 mesiacov je na nich priam závislý, vie ukázať úplne všetkzy zvieratka, veci, skoro vsetko co ho naucime, tak na 2-3 krat uz to vie ukazat . Chyba nam spetna vezba, ani nepovie ano, nie, alebo pokrutenie hlavou.. ak chce ukaze alebo zatleiska ze ano chcem to, alebo dakujem ( zatlieska). Hovorit vie, ( Mnam mnam, Ham ham, a podobne citoslovcia ), sluch ma vyborny. Je veľmi ale veľmi aktívny, beha skace, napriek tomu sa vie sam hrat, sustredi sa neikedy az moc, stava veze, auticka, knizky, puzzle, vsetko. Logopedicka nam povedala ze ma prirodzenu inteligenciu 2 rocneho dietata, ale zjavne naruseny vyvin reci. Detska psychologicka v podstate to iste, ale ze ma aj prejavy co mozu spadat do autistickeho spektra, kricanie, behanie, zurenie ked mu zakazete hracku.. takze nevieme ci treba ist do autistickeho centra, alebo sa mu este 2-3-4 mesiace venovat a pockat, aby sme neprepasli dajaky milnik vo vyvine, ale momentalne vidime ako napreduje vo vsetkom ( pohyb, rozum, motorika ) okrem reci, a spetnej vezby/komunikacie. Nechceme aby sa sustredilo na autisticke cvicenia ak ma skor poruchu reci alebo daco ine.

Analýza prípadu

V tomto prípade je zrejmé, že syn prežil náročné obdobie v ranom detstve, čo mohlo mať vplyv na jeho vývin. Dlhodobé sledovanie televízie v útlom veku mohlo tiež prispieť k oneskoreniu reči. Pozitívne je, že po obmedzení televízie dieťa reaguje na meno, udržiava očný kontakt a rýchlo sa učí. Napriek tomu pretrváva absencia komunikácie, krik a občasné chodenie po špičkách.

Logopedička potvrdila narušený vývin reči, a detská psychologička zaznamenala prejavy, ktoré môžu spadať do autistického spektra. Rodičia sú v dileme, či ísť do autistického centra, alebo ešte počkať a venovať sa synovi doma.

Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa

Míľniky vo vývoji reči

Reč sa u detí vyvíja postupne a u každého dieťaťa iným tempom. Existujú však orientačné vývinové míľniky:

Okolo 12. mesiaca: Dieťa začína chápať význam prvých slov a reaguje na svoje meno. Prvé výrazy ako „mama“ či „ham“ sprevádza gestami alebo ukazovaním.
Do 18 mesiacov: Slovná zásoba sa postupne rozrastá na 10-20 slov, dieťa vie pomenovať známe predmety alebo osoby, hoci výslovnosť ešte nie je úplne zreteľná. Okrem reálnych slov používa aj vlastné výrazy, ktorým rozumie najmä najbližšie okolie.
Do 2 rokov: Dvojročné dieťa rozumie jednoduchým otázkam a začína kombinovať dve až tri slová, čím vytvára prvé jednoduché vety. Slovná zásoba sa rozširuje zhruba na 50 slov.
Okolo 3 rokov: Reč sa rýchlo rozvíja - dieťa tvorí jednoduché súvetia a používa zámená, predložky či základné časy. Vie vyjadriť pocity („bojím sa“, „teším sa“) aj zážitky z bežného dňa.
Do 48 mesiacov: Rozprávanie v súvislých vetách, rozširujúca sa slovná zásoba.

Ak dieťa ešte v 3 rokoch nerozpráva alebo má v porovnaní s ostatnými deťmi malú slovnú zásobu a jeho slová sú pre okolie veľmi zle zrozumiteľné, ide s veľkou pravdepodobnosťou o oneskorený vývoj reči. Oneskorený vývoj reči zahŕňa celé spektrum prípadov od úplnej bezrečnosti až po prípady, ktoré sa len nepatrne odchyľujú od normy. Oneskorenie sa prejavuje na úrovni reči, ale má vplyv aj na celkový vývoj osobnosti dieťaťa.

Príčiny oneskoreného vývinu reči

Oneskorený vývin reči u detí môže mať viacero príčin, ktoré môžu byť biologické, vývinové alebo psychosociálne.

Porucha sluchu: Ak dieťa nepočuje dobre, nedokáže správne vnímať slová a napodobňovať reč.
Vývinová apraxia reči (dyspraxia): Dieťa vie, čo chce povedať, ale nedokáže správne vysloviť slová, pretože mozog a svaly úst nespolupracujú.
Znížený svalový tonus (hypotónia): Slabé svaly v oblasti tváre a úst môžu sťažovať artikuláciu aj tvorbu hlasu.
ADHD (porucha pozornosti s hyperaktivitou): Problémy so sústredením môžu brániť dieťaťu v tom, aby vnímalo jazyk a učilo sa nové slová.
Dedičné faktory: Ak má niekto z rodiny (napr. rodič) oneskorený vývin reči, je pravdepodobnejšie, že sa vyskytne aj u dieťaťa.
Dvojjazyčné prostredie: Deti bilingválnych rodičov môžu začať rozprávať neskôr alebo miešať slová z rôznych jazykov.
Trauma: Psychická alebo fyzická trauma môže negatívne ovplyvniť vývoj reči a jazyka.
Nedostatočná pozornosť od rodičov: Ak dieťa nemá dostatočnú verbálnu stimuláciu a interakciu, môže to spomaliť jeho rečový vývin.
Choroby a zdravotné problémy: Niektoré zdravotné problémy, ako napríklad poruchy sluchu alebo neurologické poruchy, môžu mať výrazný vplyv na schopnosť dieťaťa rozvíjať reč.
Genetické faktory: V rodinách s históriou rečových porúch môže byť vyššia pravdepodobnosť výskytu dysfázie.
Oneskorené vyzrievanie centrálnej nervovej sústavy
Negatívne výchovné vplyvy
Ľahká porucha sluchu

Diagnostika oneskoreného vývinu reči

V prípade oneskoreného vývinu reči je vhodné obrátiť sa na obvodného lekára, ktorý dieťa pošle na vyšetrenie ku klinickému logopédovi alebo lekárovi - foniatrovi. Klinický logopéd alebo foniater dieťa vyšetrí a zhodnotí, či dieťa má logopedickú chybu alebo či je vývoj reči dieťaťa v poriadku.

Je potrebné vykonať diferenciálnu diagnostiku a zabezpečiť odborné vyšetrenia, ktoré vylúčia:

Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa

Chybu sluchu
Chybu zraku
Poruchu intelektu
Chyby rečových orgánov
Orofaciálny rázštep
Akustickú dysgnóziu (neschopnosť zapamätať si slová, porozumieť zmyslu slov)
Poruchy autistického spektra, pri ktorých sa oneskoruje vývoj reči a často sa prejavujú práve neschopnosťou komunikovať
Vývojovú dysfáziu

Vývojová dysfázia

Vývojová dysfázia sa prejavuje nerovnomerným vývojom celej osobnosti. Dysfázia je špecifická porucha reči, ktorá sa prejavuje ťažkosťami v rozvoji reči a jazyka. Na rozdiel od všeobecného oneskorenia reči, ktoré môže byť spôsobené rôznymi faktormi, dysfázia je neurologická porucha. Deti s dysfáziou často rozumejú hovorenému slovu, ale majú problém s tvorbou slov a viet.

Ako zistiť, že má dieťa dysfáziu?

Prvými signálmi narušeného vývinu reči sú zvyčajne oneskorenia v tvorbe slov, kde deti zaostávajú za svojimi rovesníkmi. Neskôr môžu mať ťažkosti s tvorbou viet a gramatických štruktúr. Môžu sa prejaviť aj problémy s porozumením reči. Dieťa má problém s presným opakovaním slov, často komolí menej známe dlhšie slová.

Deti s vývinovou dysfáziou taktiež často nemajú jasnú laterálnu preferenciu, čo znamená, že rovnako používajú obe ruky a neuprednostňujú ani pravú, ani ľavú ruku.

Okrem toho sa u týchto detí môžu objaviť deficity v jemnej motorike, problémy s krátkodobou pamäťou a narušené sluchové vnímanie. Taktiež môžu ťažšie reagovať na pohybové hry a nerozumieť abstraktným pojmom, ako sú farby, geometrické tvary či dni v týždni. Intelekt sa rozvíja nerovnomerne, čo môže ovplyvniť celkový kognitívny vývin.

Kedy vyhľadať odbornú pomoc

Ak napríklad 15-mesačné dieťa nerozpráva, nereaguje na meno alebo nepoužíva gestá, je dobré spozornieť. Ak má dieťa 18 mesiacov a ešte nepovedalo prvé slová, prípadne v 2 rokoch stále hovorí len jednoslovne alebo veľmi málo, návštevu pediatra neodkladajte.

Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM

Včasná odborná pomoc dokáže zachytiť prípadný problém v rannom štádiu, kedy je práca s dieťaťom najefektívnejšia. Keď dieťa nerozpráva a problém sa zanedbá, nemusí už dobehnúť rovesníkov a ťažkosti môžu prerásť do problémov s učením v škole.

Ak máte pochybnosti o rečovom vývine svojho dieťaťa, poslúchnite vašu intuíciu a bez zbytočného otáľania vyhľadajte:

Pediatra
Detského psychológa: Posúdi celkový vývin dieťaťa - vrátane myslenia, pozornosti, správania a sociálnych zručností.
Neurológa: Skúma, či rečové ťažkosti nesúvisia s fungovaním nervového systému (napr. vývinová dyspraxia, epilepsia, hypotónia).
Foniatra: Špecializuje sa na vyšetrenie sluchu a rečových funkcií.
Logopéda

Ako podporiť rozvoj reči u dieťaťa

Pre správny vývoj reči je okrem biologických faktorov dôležitý aj vplyv prostredia, v ktorom dieťa vyrastá. Z hľadiska správneho vývoja reči je teda potrebné, aby rodičia poskytovali deťom dostatok primeraných rečových podnetov a stimulovali dieťa ku komunikácii (dôležité je na deti veľa hovoriť, venovať pozornosť básničkám, pesničkám, rytmizácii).

Rozprávajte sa s dieťaťom: Najdôležitejšie je s dieťaťom veľa a často hovoriť - opisujte mu, čo robíte, čo vidíte, čo sa deje okolo. Aj keď vám neodpovedá slovami, učí sa počúvať, rozumieť a neskôr aj napodobňovať.
Čítajte knihy: Veľmi dôležité je čítanie kníh - nahlas a s obrázkami.
Používajte kartičky: S rozšírením slovnej zásoby vám pomôžu napr. kartičky na rozvoj reči.
Obmedzte televíziu: Vyhýbajte sa dlhému pozeraniu televízie alebo videí.
Podporujte neverbálnu komunikáciu: Podporujte gestá a mimiku, naučte sa spolu rytmické riekanky a spievajte piesne.
Vytvárajte príležitosti na komunikáciu: Znamená to, že pasívna slovná zásoba je v poriadku, ale aktívna reč sa ešte nerozvinula. V takom prípade je dôležité vytvárať čo najviac príležitostí, aby sa dieťa pokúsilo vyjadriť samo.
Buďte trpezliví: Musíte byť vnímaví do maximálnej miery na úroveň komunikácie svojho dieťaťa. Je vhodné nič neurýchľovať.
Zapájajte dieťa do aktivít: Pre deti s oneskoreným vývojom reči má veľký význam dochádzka do materskej školy, kde sa stretávajú so svojimi rovesníkmi a majú dostatok príležitostí rozvíjať svoje komunikačné zručnosti.
Prispôsobte komunikáciu: Hovorte na dieťa pomalšie a vety skracujte na dvoj a jednoslovné, a tie opakovajte viackrát, kým sa nezačne pomaly na to chytať.
Hrajte sa: Rolové hry - hranie rolí, kde dieťa vystupuje ako rôzne postavy, môže byť zábavným spôsobom, ako rozvíjať reč. Povzbudzujte ho, aby rozprávalo ako daná postava a používalo rôzne slová a vety. Skladačky - podporujú rozvoj jemnej motoriky a rečových schopností cez opisovanie činností.
Používajte interaktívne hry: Existuje taktiež množstvo aplikácií a počítačových hier navrhnutých na rozvoj reči a slovnej zásoby. Vyberajte tie, ktoré sú vhodné pre vek vášho dieťaťa a ktoré ponúkajú interaktívne a zábavné učenie.
Spievajte: Spievanie pesničiek a rýmov je taktiež účinným spôsobom, ako zlepšiť výslovnosť a pamäť. Rytmus a melódia pomáhajú deťom lepšie si zapamätať slová a vety.
Rozvíjajte slovnú zásobu systematicky: Spočiatku sa venujeme vytváraniu zvukového materiálu. Pracujeme s hlasom dieťaťa, ktorý obmieňame podľa citového zafarbenia, napodobňujeme zvuky (prírodné i technické). Ak dieťa dokáže napodobniť základné zvuky, postupujeme k tvoreniu jednoslabičných slov. K prvým jednoslabičným slovám patria najmä zvukomalebné slová (mňau, haf, bum, hop). Ak dieťa bez problémov zvláda jednoslabičné slová, môžeme prejsť k tvoreniu dvojslabičných slov, ktoré vznikajú najmä opakovaním základných slabík (mama, baba, tata, pá-pá), postupne sa dostávame k slovám s kombináciou dvoch rôznych slabík (hojda, auto). Ak už dieťa dokáže používať jednoduché slová, mali by sme začať s vytváraním základnej slovnej zásoby a obohacovať slovnú zásobu dieťaťa o podstatné mená konkrétne a slovesá významové. Po zvládnutí predošlých fáz môžeme postupne prejsť k vytváraniu jednoduchých viet.

Správanie dieťaťa a možné súvislosti

Je dôležité si všímať aj správanie dieťaťa. V spomínanom prípade syna, okrem absencie reči, sa vyskytuje aj krik, občasné chodenie po špičkách a zúrivosť, ak nedostane, čo chce. Detská psychologička zaznamenala prejavy, ktoré môžu spadať do autistického spektra.

Autizmus a oneskorený vývin reči

Medzi poruchy autistického spektra (PAS) sa zaraďuje najmä detský autizmus, Aspergerov syndróm a atypický autizmus. Včasné varovné symptómy autizmu sa obvykle objavia pred tretím rokom veku.

Medzi príznaky autizmu patrí:

Vyhýbanie sa očnému kontaktu
Precitlivenosť na zmyslové podnety (zvuky, dotyk)
Skúmanie hračiek nezvyčajným spôsobom (zameriavanie sa na detaily)
Samostatná hra a nezáujem o interakciu s inými deťmi
Nedostatok predstavivosti
Fixácia na určité témy alebo veci
Nereagovanie na meno
Opakovanie určitých návykov alebo správaní
Neochota hovoriť
Neukazovanie na veci

Je dôležité si uvedomiť, že diagnostikovanie autizmu je zložité. To, že u dieťaťa sa objaví jeden či dva príznaky z celej škály, obvykle vôbec na túto poruchu neupozorňuje. Napriek tomu je potrebné všímať si správanie a prejavy dieťaťa.

Čo robiť, ak máte podozrenie na autizmus?

V takom prípade je dôležité vyhľadať odbornú pomoc v autistickom centre, kde dieťa komplexne vyšetria a stanovia diagnózu. Včasná diagnostika a terapia môžu výrazne zlepšiť kvalitu života dieťaťa a jeho rodiny.

Keď dieťa kričí a zúri

Dobrý deň, mám ročného syna, ktorý sa začal dosť často jedovať. A to vtedy, keď nemá niečo po vôli, keď sa mu niečo znepáči. Robí veľké scény. Nahlas kričí, doslova huláka. Niekedy až päste zatína. Raz som ho mala v kuchyni na rukách a uvidel surové zemiaky. Chcel ísť k nim, ale ja som povedala nie. Otočila som sa s ním opačným smerom a on sa tak najedoval, že ma 2x buchol rukou po tvári. Bolo to úmyselné, to bolo na ňom vidieť. Na všetko reaguje krikom. Kedysi ukázal prstom. Teraz ukáže a začne neskutočne kričať. Ako máme reagovať? Keď ho napomeniem, to akoby ho naštartovalo. Najlepšie je, keď si ho nevšímam. Vtedy po chvíli vychladne. Nechcem, aby veľa kričal. Bojím sa, aby nedostal pruh. Ako mu vysvetlím, že ak niečo chce, tak nemusí hneď iba kričať? A okrem toho sa mi niekedy v noci budí so strašným plačom, až revom. Oči má zatvorené, niekedy otvorené, ako keby sa mu niečo snívalo. Niekedy len tak zo sna pomrnká alebo zakričí. Nie je to niečo vážne? Máme harmonickú rodinu.

Agresívne správanie u detí, ako je krik, zúrenie a ubližovanie, môže byť pre rodičov veľmi stresujúce. Je dôležité rozlišovať, či ide o občasné prejavy hnevu alebo o dlhodobý problém, ktorý si vyžaduje odbornú pomoc.

Čo robiť, keď dieťa robí scény?

Zachovajte pokoj: Čím nervóznejšie bude rodič reagovať, tým viac nervóznejšie bude dieťa. Deti zrkadlia naše emócie, a preto keď chceme, aby sa dieťa upokojilo, musíme byť v prvom rade takí my.
Nastavte hranice: Pokojným, ale pevným a nekompromisným spôsobom dieťaťu nastavte hranice.
Nekritizujte dieťa: To, že dieťa hodnotíme, že je v danom momente zlé, vyvolá u neho negatívny efekt.
Zistite príčinu: Aj agresivita je u detí jedným z častých prejavov toho, že im chýba napríklad pozornosť rodiča.
Buďte trpezliví: Chvíľku to potrvá, ale dieťa sa nakoniec upokojí.

Forma obrany dieťaťa - Ak je kameňom úrazu autíčko v obchode alebo zmrzlina v stánku, pravdepodobne nepôjde o závažný problém psychologického charakteru, ale skôr o “skúšanie“ rodiča dieťaťom. Ak ste mu predsa včera dovolili pozerať rozprávky do desiatej (pritom bežne chodieva spávať o deviatej) alebo hrať sa s tabletom dlhšie ako obvykle, nemôžete predsa očakávať, že keď bude chcieť hračku či sladkosť, po jednom vašom NIE skloní hlavu a bude nečinne sedieť. Raz ste niečo zakázané povolili a dieťa si to zapamätá! Stane sa z neho malý bojovník a vyjednávač, preto je skutočne dôležité myslieť na to, že dieťa nielen zahŕňame láskou a nehou, ale aj vychovávame.

ADHD a zlá výchova

Medzi zlou výchovou a ADHD existuje skutočne veľmi tenká hranica. ADHD sa prejavuje zvýšenou motorickou aktivitou, rýchlymi a často neucelenými pohybmi. Deti sú netrpezlivé, mrvia sa alebo neustále poskakujú, často veľa a hlasno rozprávajú, vydávajú rôzne zvuky. Okrem motorického nepokoja sú prítomné aj poruchy pozornosti. Dieťa nevie vydržať pri jednej činnosti alebo ich rýchlo strieda. Takéto deti sa vedia rýchlo rozrušiť. Častým príznakom je aj to, že sa nudia. Väčšinou sa ADHD dá zistiť už v predškolskom veku.

Ak má dieťa tieto symptómy, nejde o neposlušnosť dieťaťa, ale diagnózu, ktorú treba riešiť s odborníkom. Detská psychologička prízvukuje, že ide najmä o určenie si mantinelov, ktoré vy ani dieťa neprekročíte. Práve vtedy možno určiť, či dieťa trpí na ADHD alebo nie.

Skúsenosti rodičov

Mnohí rodičia detí s oneskoreným vývinom reči zdieľajú podobné skúsenosti a pocity. Tu je niekoľko rád a postrehov od rodičov, ktorí si tým prešli:

Vnímajte iba svoje vlastné dieťa, neporovnávajte ho s druhými. Každé je iné, robí pokroky v rôznych oblastiach úplne iným tempom.. svojím tempom. Ako ono cíti a je schopné.
Nevšímajte si pohľady a reči okolia. Lebo jediné dôležité je vaše dieťa.
Milujte svoje deti so všetkým dobrým aj zlým. A netrápme sa lebo to nepomáha nikomu ani nám a ani našim deťom.
Prispôsobte sa dieťaťu. Určite by som sa mu viac prispôsobila k jeho reči už oveľa skôr.
Podporujte dieťa. Keď mu ja verím, ide mu to krásne.
Netrestajte sa. Samozrejme mňa ako mamu to veľmi trápilo a trápi, že moje dieťa ešte nerozpráva ako jeho rovesníci. Bolo ťažké prijať to. Bola som z toho smutná, nervózna, sklamaná, hľadala som chyby v sebe, že som niečo zanedbala, pokazila, obviňovala som chvíľu všetkých aj seba.
Hľadajte pomoc. Začala som veľa “skúmať“, čítať, ako mu dokážem pomôcť, ako ho rozrozprávať, hľadala som rôzne články, návody ako ho zaujať a ukázať mu, že reč je dôležitá, a keď bude hovoriť slová, vety tak si ľahšie porozumieme a budeme vedieť, čo on potrebuje a chce.

tags: #dieta #nerozprava #len #krici