Diéta Nekomunikuje: Príčiny, Diagnostika a Možnosti Rozvoja Reči u Detí

Oneskorenie reči a jazyka u detí predstavuje komplexnú problematiku, ktorá môže mať rôzne príčiny a prejavy. Včasná diagnostika a intervencia sú kľúčové pre zabezpečenie optimálneho vývoja komunikačných schopností dieťaťa. Tento článok sa zameriava na príčiny oneskorenia reči, rozdiely medzi oneskorením reči a jazyka, dôležité míľniky vo vývoji reči a praktické rady pre rodičov, ako podporiť rozvoj reči u svojich detí.

Úvod do Problematiky Oneskorenia Reči a Jazyka

Už krátko po narodení začína dieťa komunikovať neverbálnym spôsobom. Prostredníctvom grimas, plaču a zmien výrazu tváre vyjadruje svoje potreby a emócie. Rodičia sa učia interpretovať tieto signály a reagovať na ne. Mozog dieťaťa sa rapídne rozvíja v prvých troch rokoch života, preto je dôležitá interakcia s okolím, vrátane rodičov.

Rozdiel Medzi Oneskorením Jazyka a Oneskorením Reči

Klinická logopedička Mgr. Lívia Hozlárová vysvetľuje rozdiel medzi jazykom a rečou nasledovne: "Jazyk je systém znakov, pravidiel (gramatických, lexikálnych), ktoré používame na vyjadrenie našich myšlienok a komunikáciu. Môže mať písanú, hovorenú a posunkovú formu. Reč je zase konkrétna forma jazyka, jeho realizácia v praxi, motorický akt."

  • Oneskorenie jazyka sa prejavuje neschopnosťou porozumieť jazyku a pomalším vývojom reči. Príkladom môže byť afázia spôsobená poranením mozgu alebo problémami s jeho fungovaním, alebo problém so sluchovým spracovaním, keď dieťa nevie spracovať význam zvukov.
  • Oneskorenie reči znamená, že dieťa nesprávne vyslovuje a tvorí slová a zvuky, alebo neformuje plynulo slová a vety. Môže ísť aj o prípad, keď je dieťa v poriadku, len je pozadu oproti rovesníkom.

Deti môžu mať problém s receptívnou zložkou reči (nerozumejú abstraktným slovám, zložitým vetám) alebo s expresívnou zložkou (nedokážu skladať slová dokopy). Často sa oneskorujú v reči deti s poruchou sluchu, kým sa problém zistí a nasadí sa napríklad naslúchadlo.

Príčiny Oneskorenia Reči a Jazyka

Existuje viacero príčin, prečo sa u dieťaťa objaví oneskorenie reči. Medzi najvýznamnejšie patria:

Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa

  • Prenatálne, perinatálne a postnatálne podmienky: Rizikové tehotenstvo, ťažkosti počas tehotenstva, prekonané choroby, priebeh pôrodu (prirodzený alebo cisárskym rezom), pridusenie dieťaťa počas pôrodu a adaptácia na prostredie po narodení.
  • Motorický vývin: Je dôležité, aby si dieťa prešlo všetkými štádiami vývinu, napríklad aby nepreskočilo štádium štvornožkovania.
  • Spoločenské prostredie: Dôležitá je pozornosť a komunikácia rodičov s dieťaťom.
  • Genetické predispozície: Niektoré deti môžu mať genetickú predispozíciu na oneskorený vývin reči.

Urýchliť vývin reči sa nedá, ale správnou komunikáciou a stimuláciou je možné dieťaťu dopomôcť a podporiť jeho vývin reči správnym smerom.

Míľniky vo Vývoji Jazyka a Reči

Logopédi používajú tabuľky vývinu reči alebo Laheyovej metódu na hodnotenie reči dieťaťa. Tieto nástroje uvádzajú, na akej úrovni by mala byť reč dieťaťa v určitom mesiaci života, aká by mala byť slovná zásoba, syntax a gramatika jazyka. Napríklad, 18-mesačné dieťa by malo mať slovnú zásobu najmenej 50 slov a začínať tvoriť krátke dvojslovné vety.

Ak sa dieťa oneskoruje voči svojim rovesníkom o 6 mesiacov, hovoríme o oneskorenom vývine reči. Ak o viac ako 6 mesiacov, ide o narušený vývin reči. Môže ísť o samostatný problém alebo o symptóm inej primárnej diagnózy (autizmus, ADHD, genetické ochorenia).

Učenie sa jazyku je komplexný proces, ktorý pomáha deťom vyjadrovať sa, komunikovať a spoznávať svet okolo seba. Deti s oneskoreniami sa môžu cítiť frustrované, preto je dôležitá včasná diagnostika a intervencia.

Kedy si všímať prvé varovné príznaky?

Oneskorenie reči si môžeme začať všímať od prvého roku dieťaťa, keďže vtedy sa majú objavovať prvé slová. Ak je dieťa voči svojim rovesníkom oneskorené o 6 mesiacov, považuje sa to za oneskorenie reči.

Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa

Príklady varovných signálov:

  • Dieťa v roku nedžavoce, neobjavujú sa u neho prekurzory reči ako spoločná pozornosť, hľadanie predmetu, stálosť predmetu, očný kontakt, uvažovanie o predmete.
  • V 18. mesiacoch nemá slovnú zásobu aspoň 50 slov (počítajú sa aj zvuky zvierat).
  • V 24. mesiacoch netvorí krátke vety, neohýba slová (teda si nezačína uvedomovať gramatiku slovenského jazyka).

Kedy vyhľadať lekára?

  • Do 3 mesiacov sa neusmieva a nereaguje na vás.
  • Do 5 mesiacov nereaguje na hlasné zvuky, nevydáva žiadne šťastné a smutné zvuky.
  • Do 6 mesiacov nehľadá zdroj zvuku - neotáča hlavičku ani ho nehľadá očami.
  • Do 7 mesiacov nebľaboce, do 11 mesiacov nevyužíva gestá, neimituje zvuky.
  • Do 10 mesiacov nereaguje akýmkoľvek spôsobom na svoje meno/oslovenie.
  • Do 12 mesiacov zriedkavo vydáva zvuky, nebľaboce, nevyužíva gestá, neukazuje prstom, aby s vami komunikovalo.
  • Do 15 mesiacov sa neobjavujú žiadne slová, nerozumie slovám ako „nie“, „papa“ (do 18 mesiacov nemá slovník ani 10 slov, resp. nepovedalo ani svoje prvé slovo), nehovorí slová ako „mama“, „tata“.
  • Do 2 rokov hovorí len pár slov, alebo zabudlo aj tých pár, čo predtým poznalo, má problémy s porozumením ostatným, s porozumením jednoduchých inštrukcií („poď ku mne“, „kopni do loptičky“).
  • Do 2 rokov by nemalo už len bľabotať, ale zvuky by sa mali viac podobať na slová, nespája dve slová dokopy, nemá slovnú zásobu ani 25 slov, neukazuje na obrázky ani časti tela napr. keď ich menujete, neodpovedá na otázky verbálne alebo aspoň pokrútením, prikývnutím hlavou.
  • Do 3 rokov rozpráva menej ako 50 slov a zriedkavo komunikuje a hrá sa s ostatnými deťmi, nie je schopné tvoriť krátke vety, objavuje sa echolália (opakuje frázy v odpoveď na otázku), nepýta si veci ich pomenovaním.
  • Má slabú artikuláciu alebo vyslovovanie, má problém skladať vety alebo vynecháva slová z viet.

Preventívne prehliadky u pediatra

Deti by mali absolvovať 9 preventívnych prehliadok u pediatra do prvého roku života, potom v 18. mesiaci a následne v 3. roku, potom každé dva roky. Pediatri sledujú psychomotorický vývin dieťaťa a majú k dispozícii vývinový skríning S-PMV, ktorý obsahuje aj otázky ohľadom reči. Takisto majú k dispozícii dotazník TEKOS, ktorý hodnotí aktuálne komunikačné schopnosti dieťaťa. Ak dieťa v dotazníku nezíska primeraný počet bodov, má byť odoslané na logopedické vyšetrenie.

Dôležité je, že ak dieťa navštívi ambulanciu v 18. mesiaci a následne až v 3. roku, je to dlhý časový úsek a toto obdobie je najcitlivejšie pre vývin reči. Ak dieťa nie je zachytené, začína sa jeho reč riešiť neskoro.

Čo robiť, keď si všimnete u svojho dieťatka problém?

Akonáhle má matka pocit, že reč jej dieťaťa sa nevyvíja tak, ako by sa mala, už to je prvý varovný signál, že je potrebné sa poradiť s odborníkom. Aj keď nie je možné v tomto veku 100% určiť a predpovedať, ako to bude do budúcnosti s rečou dieťaťa, je možné poučiť rodiča, zaučiť ho do efektívnych komunikačných stratégii a tým stimulovať reč dieťaťa.

Najhoršie je zvoliť vyčkávaci mód, čakať, že dieťa sa „rozhovorí“. Ak sa tak nestane, stratíte niekoľko mesiacov alebo rokov, kedy sa už s dieťaťom na jeho oneskorení mohlo pracovať a malo tak možnosť „dobehnúť“ rovesníkov.

Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM

Ak sa dieťa oneskoruje v reči od svojich rovesníkov o viac ako 6 mesiacov (napr. 3-ročné dieťa hovorí na úrovni jeden a pol ročného), vtedy už nehovoríme o oneskorení, ale narušení reči a dieťa už nemusí svojich rovesníkov dobehnúť. Jeho rečové schopnosti budú stále slabšie, a v školskom veku sa to môže pretaviť na problémy s učením (dyslexia, dysgrafia a pod.).

Kedy vyhľadať ďalších odborníkov?

Rodič sa môže sám rozhodnúť kontaktovať logopedičku či logopéda bez predchádzajúceho odporúčania pediatričky či pediatra, ak títo nepracujú v rezorte zdravotníctva. Klinická logopedička či logopéd však potrebujú výmenný lístok od pediatričky či pediatra.

Ďalších odborníkov je potrebné navštíviť, ak sa zistí, že dieťa má viac ťažkostí vo vývine. Napríklad audiológ a audiologička v prípade podozrenia na poruchu sluchu, psychológ, psychologička a psychiater a psychiatrička na vylúčenie PVP, ADHD. Dieťa môže byť odoslané aj neurologičke či neurológovi, na imunológiu alebo genetické vyšetrenie.

Ako rozvíjať jazyk a reč u dieťaťa doma?

Ak dieťa nemá žiadny problém, tak je dôležité s ním správne komunikovať. Spočiatku u najmenších detí používajte krátke, možno aj jednoslovné vety. Postupne hovorte vždy o niečo náročnejšie, ako hovorí ono, napr. ak dieťa tvorí 2-slovné vety, vy naň hovorte 3-slovne. Ak dieťa tvorí dlhé vety, používajte súvetia. Veci a predmety, o ktoré sa zaujíma, mu pomenujte, hovorte, na čo ich používame, ako fungujú. Spočiatku používajte otázky pomenej, nakoľko veľakrát nám dieťa nevie na otázky odpovedať - skúste hovoriť akoby za dieťa - napr. pozerá na džús, nepýtajte sa, čo chceš, ale povedzte zaň „chcem džús“. Tým sa dieťa naučí, ako si má veci vypýtať.

Ďalšie možnosti, ktoré máte doma k dispozícii zadarmo:

  • Od narodenia využívajte rôzne tóny reči, aby mohlo dieťa imitovať vaše ústa a učiť sa nové zvuky.
  • Reagujte na snahy dieťaťa komunikovať, pýtať sa, aktívne počúvajte, udržiavajte očný kontakt.
  • Spoločne sa hrajte.
  • Recitujte si spoločne detské riekanky a pesničky, asociujte slová v nich so skutočnými predmetmi, činnosťami, osobami, zvieratkami, vyťapkávajte si slová a slabiky.
  • Pridávajte k hrám a činnostiam slovíčka „ešte?“ „viac?“, aby ste upriamili a udržali jeho pozornosť.
  • Čítajte dieťaťu, správne artikulujte.
  • Využívajte jednoduché farebné knihy s obrázkami a veľkými slovami, ktoré vyslovujte, ukazujte prstom, čítajte si spolu (aj zábavné rýmovačky), používajte hračky, ktoré vydávajú zvuky a hrajú pesničky (musia byť však bezpečné, neškodné a čisté, bez častí, ktoré by dieťa mohlo prehltnúť, odtrhnúť, zvuky nesmú byť príliš hlasné).
  • Popisujte dieťatku, čo práve robíte, ako, popisujte objekty, hračky, oblečenie, časti tela, domácnosť, zvieratká, farby, tvary, čísla, materiály, veľkosti, opakujte slová, ktoré dieťa práve vníma (staňte sa „komentátorom“).
  • Neskôr nedopĺňajte jeho vety, neopravujte ho - vyslovte však slovo správne, keď naň ukazuje.
  • Dávajte na výber viacero možností - aby si vedelo vypýtať.

Na čo si dávajte pozor?

V tejto dobe je základným problémom aj priveľa mobilov, tabletov a rôznych elektronických hračiek. Treba sa vrátiť ku klasike - s dieťaťom komunikovať, venovať sa mu, čítať, hrať sa s ním. Zdrojom vývinu reči je sociálny kontext - okolie dieťaťa, raná komunikácia s dieťaťom.

Nemôžeme s 2-ročným dieťatkom komunikovať ako s dospelým, pretože nestíha spracovať v našom prúde slov jednotlivé slová, správne gramatické koncovky. V prvých rokoch života si preto dávajte pozor na rýchlosť reči a dĺžku prehovorov na dieťa. Dieťaťu dajte čas na to, aby sa prejavilo. Nestíha odpovedať na otázky tak rýchlo ako my.

Čo môžem od terapie očakávať?

Ak zistíte, že vaše dieťatko má predsa len problémy s jazykom a rečou, vedzte, že potrebuje špecifickú pomoc, ktorú mu môže poskytnúť len odborník či odborníčka. Opäť zdôrazňujeme význam včasnej diagnostiky a intervencie:

V prvom rade využívame komunikačné stratégie, ktoré boli opísané vyššie a kopírujeme normálny vývin reči. Snažíme sa dieťa postupne previesť jednotlivými vývinovým štádiami, rozvíjame slovnú zásobu, všetky slovné druhy, gramatiku, tvorbu viet. Každá terapia s dieťaťom je individuálna, šitá na mieru. A rovnako závisí od toho, akú má dieťa primárnu diagnózu, aj tomu terapiu prispôsobujeme.

Bilingválna domácnosť a vývin reči

Keď dieťa žije vo viacjazyčnej domácnosti, zvyčajne v bilingválnej (dvojjazyčnej), neznamená malé oneskorenie za tabuľkovými míľnikmi ostatných detí hneď problémy s jazykom či rečou. Vývojové míľniky u týchto detí nemusia byť rovnaké, dosiahnuté v rovnakom veku, než je to u detí učiacich sa len jediný, primárny jazyk. Ak v primárnom jazyku nemá dieťa z bilingválnej domácnosti žiaden problém, menšie oneskorenie riešiť nemusíte. Ak sa vám však zdá, že predsa len sa v reči akokoľvek oneskoruje, neváhajte sa poradiť s odborníkom či odborníčkou.

Míľniky dieťaťa v porozumení a vývoja jazyka a reči

  • 0-3 mesiace:
    • Reaguje na hlasné zvuky.
    • Stíchne alebo sa usmieva, keď rozprávate, teda cítite, že rozpoznáva váš hlas, počúva.
    • Snaží sa vydávať rôzne zvuky, jemne a repetitívne vokalizovať, akoby vrkalo, hrkútalo (zvuky v podobe hlások „ooo“, „ááá“, „eeee“ - snaží sa špúliť ústa, imitovať vaše otvorené ústa).
    • Rôzne typy plaču podľa potrieb.
    • Usmieva sa na ľudí, díva sa na vašu tvár.
    • Niektoré bábätká preferujú ženský hlas než mužský a hudbu či piesne, ktoré počuli, keď boli ešte v brušku.
  • 4-6 mesiacov:
    • Usmieva sa, díva sa na vás, hýbe sa a vydáva zvuky, aby zaujalo vašu pozornosť.
    • Hýbe očami v smere zvuku, obracia hlavu za vami, keď naň rozprávate a reaguje na zmeny v tóne vášho hlasu.
    • Registruje hračky, ktoré vydávajú zvuky.
    • Spoznáva známe tváre a ľudí (6 m).

Dvojročné Obdobie: Kľúčové pre Vývoj Reči

Dvojročné obdobie je kľúčové pre vývoj dieťaťa. V tomto veku sa dieťa učí mnoho nových vecí, rozvíja svoje schopnosti a formuje svoju osobnosť. Jednou z bežných obáv rodičov v tomto období je, keď sa dieťaťu "nechce rozviazať jazyk" alebo nechce ukazovať. Je dôležité pochopiť, čo sa skrýva za týmto správaním a ako s ním správne zaobchádzať.

Pochopenie vývoja reči u dvojročných detí

Je dôležité si uvedomiť, že každé dieťa sa vyvíja individuálnym tempom. Niektoré deti začnú rozprávať skôr, iné neskôr. Ak dvojročné dieťa hovorí len pár slov (mama, tata, baba, meno svojej sestričky, papám, mňam, papá, havo, cica, nono, nie) a opakuje písmenká, no nepovie celé slovo, nemusí to hneď znamenať problém. Lekár zvyčajne odporúča dať dieťaťu čas.

Kedy spozornieť?

Spozornieť by ste mali, ak:

  • Dieťa v jednom roku nevyslovuje absolútne žiadne slová a nekomunikuje.
  • V 12. až 14. mesiaci nevie stáť s oporou.
  • Po 15. mesiaci nedokáže chodiť, stáť a nastúpiť nohou dopredu.

Rodičia by mali dieťa viac sledovať a konzultovať situáciu s logopédom.

Možné príčiny oneskorenia reči

  • Individuálny vývoj: Každé dieťa má svoje vlastné tempo vývoja. Niektoré deti sa sústredia na motorický vývoj, iné na kognitívny alebo sociálny.
  • Nedostatok podnetov: Dieťa potrebuje dostatok podnetov na to, aby sa jeho reč rozvíjala. Ak sa s ním rodičia málo rozprávajú, čítajú mu alebo sa s ním hrajú, môže sa jeho rečový vývoj spomaliť.
  • Problémy so sluchom: Ak má dieťa problémy so sluchom, môže mať ťažkosti s porozumením reči a s jej napodobňovaním.
  • Motorické problémy: Problémy s motorikou úst a jazyka môžu dieťaťu sťažiť vyslovovanie slov.
  • Strach alebo neistota: Dieťa sa môže báť rozprávať alebo ukazovať, ak má pocit, že ho rodičia kritizujú alebo zosmiešňujú.
  • Dyspraxia: Vývinová porucha motoriky, ktorá môže ovplyvniť reč a motorické zručnosti.

Ako podporiť rozvoj reči u dvojročného dieťaťa

Existuje mnoho spôsobov, ako môžete podporiť rozvoj reči u svojho dieťaťa:

  • Rozprávajte sa s dieťaťom: Rozprávajte sa s dieťaťom čo najviac, aj keď vám nerozumie. Pomenúvajte veci okolo neho, opisujte, čo robíte, a odpovedajte na jeho otázky.
  • Čítajte dieťaťu: Čítajte dieťaťu knihy s obrázkami a rozprávajte sa o tom, čo vidíte.
  • Spievajte dieťaťu: Spievajte dieťaťu pesničky a riekanky.
  • Hrajte sa s dieťaťom: Hrajte sa s dieťaťom hry, ktoré podporujú rozvoj reči, ako napríklad "Čo je to?" alebo "Kde je?".
  • Používajte jednoduché vety: Hovorte s dieťaťom jednoduchými vetami a používajte krátke slová.
  • Opakujte slová: Opakujte slová, ktoré sa dieťa snaží vysloviť, a povzbudzujte ho, aby ich opakovalo po vás.
  • Buďte trpezliví: Buďte trpezliví a povzbudzujte dieťa, aj keď sa mu nedarí.
  • Navštívte logopéda: Ak máte obavy o vývoj reči svojho dieťaťa, navštívte logopéda.

Ako reagovať, keď dieťa odmieta ukazovať

Ak dieťa odmieta ukazovať, je dôležité zistiť, prečo to robí. Možno sa cíti neisto, bojí sa, že urobí chybu, alebo jednoducho nemá záujem. V žiadnom prípade by ste ho nemali nútiť alebo kritizovať.

Tipy, ako postupovať:

  • Buďte trpezliví a chápaví: Dajte dieťaťu čas a priestor, aby sa cítilo pohodlne.
  • Používajte pozitívne posilňovanie: Chváľte a povzbudzujte dieťa, keď sa mu niečo podarí.
  • Hrajte sa hry, ktoré podporujú ukazovanie: Hrajte sa hry, ktoré dieťa motivujú k ukazovaniu, napríklad "Kde je?" alebo "Ukáž mi…".
  • Ponúknite pomoc: Ak dieťa potrebuje pomoc, ponúknite mu ju, ale nenechajte ho, aby sa na vás spoliehalo úplne.
  • Zamerajte sa na zábavu: Urobte z ukazovania zábavnú aktivitu, aby sa dieťa cítilo motivované.

Dôležitosť Hraníc a Lásky vo Výchove

Pri výchove dieťaťa je dôležité nájsť rovnováhu medzi láskou a stanovením hraníc. Láska a podpora sú základom zdravého vývoja dieťaťa. Dieťa potrebuje cítiť vašu lásku a dôveru, aby sa cítilo bezpečne a mohlo sa rozvíjať.

Hranice sú dôležité preto, aby sa dieťa naučilo sebaovládaniu, spolupracovalo s ostatnými a poznalo nároky a limity každodenného života. Hranice by mali byť primerané veku dieťaťa a mali by sa postupne rozširovať, aby mu nechali viac voľnosti pri výbere.

Ako na to?

  • Buďte priateľskí a spravodliví: Dôverujte svojmu dieťaťu s prihliadnutím na jeho vek.
  • Hovorte rozhodne, ale potichu: Krik vyvoláva iba krik.
  • Buďte príkladom: Ak sa vy správate nedisciplinovane, neočakávajte od dieťaťa, že bude lepšie ako vy.
  • Vyhnite sa vyhrážkam a bitke: Telesné tresty vedú k nevraživosti a k väčšej neposlušnosti.

Dyspraxia ako Možná Príčina Oneskorenia Reči

Ak má dieťa oneskorený vývin reči a zároveň problémy s motorikou, môže ísť o dyspraxiu.

Príznaky dyspraxie

  • Oneskorenie v motorickom vývine (sedenie, štvornožkovanie, chôdza).
  • Ťažkosti s jemnou motorikou (obliekanie, jedenie, kreslenie).
  • Ťažkosti s koordináciou pohybov.
  • Ťažkosti s rečou.
  • Ťažkosti s plánovaním a organizovaním úloh.

Diagnostika a terapia dyspraxie

Diagnostika dyspraxie je komplexný proces, ktorý vyžaduje spoluprácu viacerých odborníkov (pediater, neurológ, psychológ, logopéd, fyzioterapeut). Terapia dyspraxie je dlhodobá a systematická a zameriava sa na rozvoj motorických zručností, reči a kognitívnych funkcií.

Problémy s Rečou a Duševné Zdravie

Strach je bežnou súčasťou vývoja dieťaťa. Niektoré deti sú však náchylnejšie na vznik úzkostí a fóbií. Problémy s rečou sa už dávno netýkajú len zlej výslovnosti. Existuje mnoho signálov, ktoré môžu upriamiť pozornosť rodičov na to, že niečo nie je v poriadku. Rodičia sú často, tí prví, ktorí zachytia prvé náznaky problému. Na pozore by ste sa mali mať vždy, keď si všimneme, že vývin reči dieťaťa je iný ako u rovesníkov. Väčšinou, keď rodičia zachytia problémy v reči, tak začnú pociťovať neistotu. Začnú sa zdôverovať svojmu okoliu. Tak môžu počuť rôzne rady. "Čo sa stresuješ, to určite dobehne" "Ja som poznala jednu a jej dcérka tiež dlho nerozprávala a nakoniec sa rozrozprávala." "Počkaj, chlapci začínajú rozprávať neskoršie." Niekedy takéto rady, počuť aj od odborníkov, čo ma osobne mrzí, pokiaľ tejto rade nepredchádza odborné posúdenie stavu. To je dôvod, prečo je v prípade neustupujúcich problémov vhodné osloviť odborníkov. Oneskorený vývin reči nie je "len o tom", že dieťa nerozpráva. Začať môžete pediatrom, ktorý pozná vývinové normy. Využiť môžete našu službu skríning vývinu, ktorá Vám dá obraz o stave celkového vývinu Vášho dieťaťa. Pokiaľ ste si istý, že problém je "len reč", tak logopédi majú k dispozícii test TEKOS. Ak sa dieťa nerozrozpráva a vy nestimulujete jeho reč, tak strácate čas. Je na vás koľko budete čakať. Ak sa dieťa rozrozpráva a vy ste stimulovali reč, nikomu ste neublížili. Logopedičky z Aktivka sa venujú rannej stimulácií a spustili on-line poradenstvo. Je určená rodičom, ktorí sú si nie istí, či majú navštíviť logopéda. Takže ak máte nejaké pochybnosti, tak neváhajte. Nemusíte ani nikam chodiť.

Včasná intervencia a prevencia dyslexie/dysgrafie

Ak dieťa po dovŕšení 2. V prípade, že ste skoro zachytili problém, môžete začať s jeho riešením. Existujú rôzne stimulačné programy pre deti od 2 rokov. Rodičia sa konzultáciami môžu naučiť ako doma rozvíjať dieťa tak, aby rešpektovali vývinové zákonitosti. Na vedomosti a zručnosti nazbierané počas stimulačného programu sa nabaľujú ďalšie vedomosti a zručnosti. Ako keď gúľate snehovú guličku. Najnovšie výskumy preukázali významné prepojenie medzi oneskoreným vývinom reči a vznikom dyslexie/dysgrafie v školskom veku. V dnešnej dobe je stále viac možností pre rodičov získať informácie o varovných signáloch pre dyslexiu, či o rizikových skupinách detí ohrozených dyslexiou. Existuje aj Test prediktorov gramotnosti (autorka Marína Mikulajová a kol.). Tento test vie pomerne s veľkou presnosťou predpovedať problémy v čítaní a písaní po nástupe na ZŠ. Realizuje sa pred nástupom do školy ešte počas navštevovania materskej školy. Pokiaľ sa v teste odhalí, že Vaše dieťa môže mať problémy dyslexiou/dysgrafiou, opäť môžete začať s prípravou dieťaťa. Kurz fonematického uvedomovania rozvíja predčitateľské zručnosti tak, aby bolo dieťa pripravenejšie na čítanie. Viem, že je vždy ťažké čeliť informácií, že nie je všetko úplne v poriadku. Namä, ak sa to týka Vášho dieťaťa. Žiaľ, pred takýmito problémami sa nedá utiecť. To čo môžete je, získať viacej času na prípravu do školy.

Logopédia: Čo to vlastne je?

V logopedickej praxi sa ešte stále stáva, že ambulanciu navštívi do krvi urazený rodič, ktorého upozornil pediater, učiteľka v materskej škole alebo niektorý príbuzný či známy, že by mal so svojou ratolesťou navštíviť logopéda. Urazený je väčšinou preto, lebo obsah pojmu “logopéd” chápe len veľmi nepresne alebo vôbec. Väčšinou požaduje potvrdenie, že “jeho dieťa nie je debil” ani “zaostalý”.

Slovo logopédia vzniklo zložením dvoch gréckych slov: logos znamená slovo, paidea výchova. Cieľom logopédie je rozvíjanie správneho vývinu reči z hľadiska formu aj obsahu, predchádzanie vzniku porúch a chýb reči a odstraňovanie už vzniknutých porúch a chýb reči. Zhrňujúci názov pre všetky chyby a poruchy reči je pojem “narušená komunikačná schopnosť”. Tá je podľa odbornej literatúry definovaná nasledovne: Komunikačná schopnosť človeka je narušená vtedy, keď niektorá rovina jeho jazykových prejavov (príp. niekoľko jazykových rovín súčasne) pôsobí interferenčne vzhľadom na jeho komunikačný zámer. Zjednodušene povedané - ak cítime, že reč nášho komunikačného partnera (hovoriaceho tým istým jazykom ako my) sa v niečom líši od normy, odhliadnuc od jeho nárečia a sociálneho prostredia, z ktorého pochádza.

#

tags: #dieta #nekomunikuje #ma #problem