Je bežné, že rodičia chcú, aby ich deti boli slušné a rešpektovali spoločenské normy, vrátane pozdravov. Avšak, čo robiť, keď dieťa odmieta zdraviť? Prečo sa to deje a ako s týmto problémom efektívne pracovať? Tento článok sa zaoberá príčinami takéhoto správania a ponúka praktické rady pre rodičov, ako situáciu zvládnuť.
Prečo Dieťa Nechce Zdraviť?
Existuje niekoľko dôvodov, prečo dieťa odmieta zdraviť. Pochopenie týchto dôvodov je kľúčové pre nájdenie správneho prístupu.
Vnímanie Vzťahov
Dieťa nemusí považovať interakcie s ľuďmi za dôležité. Je dôležité s dieťaťom otvorene komunikovať o tom, koho a prečo zdravíme. Pomôže mu to pochopiť význam pozdravov v spoločenských vzťahoch. Koho všetkého zdravíme, a koho nie.
Povaha Dieťaťa
Niektoré deti môžu pri stretnutí s cudzími ľuďmi zažívať strach, neistotu alebo hanbu. V takýchto prípadoch je pre ne veľmi náročné pozdraviť. V tomto prípade je veľmi dôležité dieťa rešpektovať a ponúknuť mu možnosť, že pozdravíte aj za neho a keď sa nabudúce bude cítiť lepšie, môže to skúsiť sám.
Vzťah s Rodičom
Ak je dieťa verejne nútené zdraviť, môže sa dostať do nepríjemnej a zahanbujúcej situácie. V takej chvíli je dobré sa stiahnuť a potom niekde v súkromí sa k problému vrátiť a povedať o tom, ako sa v danej situácii cítite vy. Ak je verejne pred ostatnými dieťa nútené, aby pozdravilo, dostáva sa do veľmi nepríjemnej, zahanbujúcej situácie, kedy sa jednoducho zatne a je v odpore. V takomto momente zase tlačiť na pílu, nič nerieši.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Zahanbovanie vo Výchove: Čoho sa Vyvarovať
Zahanbovanie je neefektívny výchovný prostriedok, ktorý môže mať negatívne dôsledky na sebaúctu a vzťah medzi rodičom a dieťaťom.
Negatívny Vplyv Zahanbovania
Zahanbovanie zhoršuje vzťahy medzi rodičom a dieťaťom. Dieťa sa voči mame, otcovi či starým rodičom postaví do opozície, začne proti nim protestovať a vzniká začarovaný kruh. Ak je dieťa často vystavované zahanbovaniu, znižuje sa pocit jeho vlastnej hodnoty. Deti tomu, čo o nich rodičia hovoria, slepo veria. Nemajú inú možnosť, nemôžu si ešte vybrať a brániť sa. Sú nám v podstate vystavené na milosť a na nemilosť. A aj preto by zahanbovanie malo zmiznúť z repertoára výchovných prostriedkov.
Ako sa Vyhnúť Zahanbovaniu?
- Nepoužívajte slová ako "ty vždy" a "ty nikdy". Ako by sa však dieťa mohlo správať dobre, keď to podľa rodičov nedokáže? Dieťa má tendenciu naplňovať rodičovské očakávania. Či chce, alebo nechce. A tak si môžete byť takmer istý, že ak potomkovi neustále vyčítate, že on vždy a on nikdy, bude sa presne takto správať aj naďalej.
- Nesúďte celú osobnosť dieťaťa. Ak sa vám niečo nepáči a chcete to potomkovi dať najavo, skôr sa zamerajte na konkrétnu udalosť, činnosť či okolnosti, ktoré nastali. Povedzte: Pozerám, že táto písomka sa príliš nevydarila. Povedzte: Je pekné, ak sa ľudia navzájom pekne pozdravia, zlepšujú tak svoje vzťahy a deň je hneď krajší.
- Namiesto výčitiek a zahanbovania skúste dieťa vtiahnuť do riešenia vzniknutej situácie. Čo s tým môžeme urobiť, ako to môžeme zlepšiť? „Kto sa naučí používať tento postup, často žasne nad pozitívnou odozvou zo strany detí. Dejú sa doslova malé zázraky. Aká úľava pre dospelých vidieť, že deti nie sú len nezodpovednými objektami našej výchovy.
- Skúste vnímať svoje deti ako partnerov. To rozhodne neznamená, že si z nich urobíte kamarátov a že sa im budete podvoľovať. Deti nám nepatria, nie sú naším majetkom, s ktorým si môžeme robiť, čo sa nám zachce a správať sa k nim neúctivo. „Neexistuje žiadny rozumný dôvod, aby sme sa k nim správali inak ako k dospelým, čo sa týka spôsobuje komunikácie a slušného správania sa,“ prízvukujú autori knihy.
Ako Naučiť Dieťa Zdraviť: Praktické Tipy
Vlastný Príklad
Pre mňa bolo vždy dôležité, aby deti videli a počuli najprv pozdraviť mňa. Veď ako by som mohla od nich chcieť niečo, čo sama nerobím? A potom som im vždy povedala, nech sa pozdravia. Nenútila som ich, netlačila som na nich, ale len som ich tak nenápadne vyzvala. Nevadilo mi, že zatiaľ nerozumejú tomu, prečo to majú robiť. Návyky sú práve o tom. Malé deti sa ich najprv učia tým, že opakovane niečo robia. Ako rastú, postupne ich pochopia, no za predpokladu, že im aspoň krátko vysvetľujeme, prečo to majú robiť.
Vysvetľovanie Významu Pozdravov
My sme svojim deťom vysvetľovali, že svojím pozdravom ukazujú druhým, že ich vnímajú a berú ich prítomnosť na vedomie. Keďže sme to takto robili každé ráno, naše deti si navykli na takúto formu pozdravu. Časom som ich nemusela upozorňovať na to, aby išli pozdraviť, robili to samy.
Reakcia na Nepozdravenie
Aj našim deťom sa stane, že občas niekoho nepozdravia alebo si zamrmlú pozdrav popod nos tak, že ich nie je počuť. Pre mňa je to niečo, čo nikdy nenechám len tak a pripomeniem im, že ak pozdravím niekoho ja, majú pozdraviť aj ony, aj keď toho človeka nepoznajú. A najlepšie tak, aby pozdrav bolo počuť. Niekedy im je niekto nesympatický a nechcú zdraviť. Aj o tomto sa rozprávame, že to nie je vec sympatií, ale slušnosti, a ten človek si zasluhuje aspoň minimálnu úctu.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
Pozitívna Motivácia
Z času na čas deťom hovorím, že sa mi veľmi páči, že vedia pozdraviť. Možno sa to niekomu bude zdať nepodstatné, ale schopnosť zdraviť je jedna z ciest, ako z detí vychovať slušných ľudí. Navyše, pozdravy majú v sebe istú moc vyvolať v nás pocit spolupatričnosti, že niekam patríme a tvoríme komunitu. Vedieť pozdraviť je ideálny a najprirodzenejší spôsob, ako môžem deti k tomu viesť. Aj takýto malý krôčik môže pomôcť v tom, aby si raz v dospelosti vedeli vytvoriť dobré vzťahy s ľuďmi, ktorí im budú najbližší, s ktorými budú žiť a pracovať. To v konečnom dôsledku dáva pocit spokojnosti a šťastia v živote.
Príklad zo Škôlky
Keď naše posledné dve deti chodili do škôlky, pozdravy boli dôležitou súčasťou rituálu pri príchode aj odchode zo škôlky. Ráno pani učiteľka každé dieťa privítala, pozrela sa naň, usmiala sa, podala mu ruku a pozdravili sa. Úsmev, podanie ruky, pohľad do očí sa opakoval aj pri odchode. Samozrejme, že som vždy pozdravila aj ja. Možno maličkosť, ale skvelé bolo, že sme tak boli so škôlkou na jednej vlne a vzájomne sme sa dopĺňali vo výchove. Boli sme za to veľmi vďační.
Alternatívne Metódy a Skúsenosti Rodičov
Tabuľka s Bodmi: Funguje to?
Niektorí rodičia skúšajú motivovať deti pomocou tabuliek s bodmi, kde za pozdravy získavajú body. Elabela zaviedla tabuľku, ktorú sme pripli na chladničku a tam sa v jej prítomnosti značili čierne a červené body a každý sa odôvodnil, pretože neboli len za zdravenie keď bolo čiernych veľa tak som zabavila neakú obľúbenú vec s tým že ak bude červených bodov viac ako čiernych tak jej to vrátim. Na moje prekvapenie to účinkuje, niekedy ju musím popredu upozorniť že pozdrav a keď niekoho pozdravý tak ma nezaabudne na to upozorniť že pozdravila a že je pekná že zdraví. Ešte jej stále dookola vysvetujem, že keď nepozdraví tak je neviditeľná, že si ju nikto nevšimne aká je skušná, šikovná, pekne oblečená ….. Držím palce a veľa trpezlivosti.
Avšak, je dôležité zvážiť, či táto metóda nie je pre dieťa stresujúca. Včera som tú tabulku vyrobila a dnes ju ruším 🙄 Terezka je z toho nejaká preľaknutá ☹ bo sme nazbierali asi desať čiernych bodov a dva červené 😠 Nebolo to za zdravenie, ale za všetko možné 😕 Poobede, keď prišla zo škôlky sa už bála aj rozprávať, aby neschytala čierny bod. 😝
Pozitívne Hodnotenie a Odmena
Pedagógovia odporúčajú skôr pozitívne hodnotenie a odmenu namiesto trestov. Dieta by sa nemalo bat. malo by byt vychovavane odmenou. skuste viac pozitivneho hodnotenia. nech zbieraju nejake nalepky, peciatky…..cervene a cierne body psychologovia neodporucaju ako velmi cierno-biele. niekedy je pre dieta uspech, ked prejavi aspon snahu. niektore deti nezdravia, lebo sa zacninaju hanbit. je pre ne preto velmi stresujuce dostavat za to cierny bod. radsej im nedajte peciatku, ked pozdravia. za 5 - 10 peciatok si mozu vybrat nejaku odmenu.
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM
Upozornenie Pred Ostatnými
U nás dosť pomohlo,keď som ich pred tým koho nepozdravili upozornila pekne nahlas 😉 ,že "ty nezdravíš tetu,uja…" -zahanbili sa a niekedy pozdravili hneď,inokedy pri ďalšom stretnutí.
Dôležitosť Rodinnej Podpory
Mne ale vadí,ked nechce pozdraviť svokrovcov ,a ked ho chcem k tomu prinútiť tak so mna ešte spravia blbú,lebo ho učím slušnosti. 😠 To ma strašne vytáča.Jasné,ked ho oni nebudú podporovať v takýchto veciach,tak potom si robí čo chce.
Rodičovstvo Bez Stresu: Dôležitosť Vlastného Prístupu
Baby, ja si myslím, že by sme sa mali predovšetkým oslobodiť od toho stresu, že "čo si o mne pomyslia ľudia". Deti sú vaše, vy viete, ako ich vychovávate, k čomu ich vediete a názory ostatných vám v tomto môžu byť ukradnuté. Deti máme predovšetkým vychovávať k zodpovednosti a nie k slepej poslušnosti. Vychovávate ich pre ich dobro, nie pre potechu ostatných, ktorí vám predsa s výchovou nepomáhajú.
Obdobie Vzdoru a Puberta: Čas Zmeny
Deti okolo 5-6 rokov začínajú mať 2. obdobie vzdoru, začínajú byť kritické voči dospelým, rodičom, už neberú ich slová ako absolútnu pravdu. A už pomaly začínajú chápať, že ich konanie má nejaké dôsledky, že aj oni nesú zodpovednosť za svoje správanie, nie len vy rodičia.
15-ročné dievčatá sa väčšinou nachádzajú v strede puberty, kedy robenie naschválov rodičom a vôbec všetkým tým "nudným a trápnym" dospelým", prevracanie očami a totálna ignorácia je na vrchole. Je to proste veľká "prča" a "haluz" a neviem čo ešte 😝 😝 vytáčať svojich rodičov a staré babky, ktoré pohoršene krútia hlavami, keď sa im takáto slečna nepozdraví. (stavím sa, že svojím kámoškam či kámošom sa pozdraví) 😉. Čím viac jej budeš dohovárať, tým to bude horšie. Prípadné poznámky iných, ako máš nevychovanú dcéru, ignoruj, ty sa predsa zdravíš a je to JEJ hanba, ak sa ona nezdraví. Uvidíš, po čase, keď puberta odznie a tiež keď zistí, že tým nie je pre nikoho (a hlavne nie rodičov) zaujímavá, určite zdraviť začne. Minimálne zistí, že nezdravením si získava povesť namyslenej či hlúpej baby.
Slušnosť vs. Iniciatíva
Radšej nech sa dieťa pozdraví raz, ale z vlastnej iniciatívy, ako 5x ale nasilu.sue•18. apr 2011…hmm…no náš prcek zdravil do októbra…odvtedy max. zamáva…netuším prečo a neviem ako ďalej…
Rodičovstvo a Ľútosť: Otvorená Diskusia
Do psychologickej poradne Denníka N nedávno prišla otázka od 40-ročného dvojnásobného otca Michala, ktorý sa zveril, že ak by sa mal opäť rozhodnúť, nestal by sa nikdy rodičom. Uviedol viaceré dôvody, okrem iných aj ten, že si nepamätá deň, ktorý by zhodnotil ako lepší preto, že zahŕňal rodičovstvo.
Pocity Ľútosti: Sú Normálne?
Psychologička Jana Ashford zdôrazňuje, že medzi pocitom ľútosti alebo znechutenia z rodičovstva a lásky k deťom nie je priame prepojenie. Podľa psychológa Martina Milera je úplne v poriadku občas túžiť po prestávke od rodičovstva.
Spoločenský Tlak na Matky
Jedna z komentujúcich v online diskusii podotkla, že Michal má šťastie, že nie je žena, lebo ak by bol matkou, spoločnosť by ho za jeho postoj k rodičovstvu odsúdila dvojnásobne. J. Ashford: Myslím si, že je to tak. V spoločnosti je kladený väčší dôraz na to, aby žena bola univerzálne tá, ktorá chce mať deti a veľmi si to užíva aj so všetkým, čo k tomu patrí, a nie je to pre ňu veľká záťaž. Nie každý to takto vníma, ale mám pocit, že je prítomný tlak spoločnosti na to, že ženy by to takto mali mať. Ak to tak nemajú, často sú druhými vnímané ako sebecké, egoistické alebo karieristky.
Dôvody na Rodičovstvo: Egoizmus vs. Prirodzenosť
M. Miler: Dôvodov je veľa. Základný, logický asi aj zrejmý dôvod je ten, že mať potomstvo je prirodzenou funkciou našich organizmov. U ľudí, ktorí deti chcú mať, môže byť dôvodom aj to, že sami zažili pekné detstvo. Myslím si, že mať deti je bežný spoločenský úzus a ľudia idú v rovnakých intenciách ako spoločnosť. Je to trochu vidieť aj na demografii. Kým v niektorých krajinách je väčšina rodín viacpočetná, v iných je to inak a v nich ide väčšina ľudí opačným smerom. Otázka je, čo rozumieme pod pojmom egoistické a čo je naozaj egoistické. Egoistické by bolo, ak by chcel mať niekto dieťa ako, nazvem to, výkladnú skriňu, ktorú bude prezentovať a ktorá bude symbolizovať jeho dokonalosť, skvelosť a podobne. Toto je egoistické.
Sebaobeta vs. Odmena v Rodičovstve
J. Ashford: V tomto mám potrebu urobiť z čierno-bieleho sivé. Mám pocit, že ľudia málokedy zažívajú rodičovstvo len ako veľkú sebaobetu. Určite sú prípady, keď je rodičovstvo pre veľmi ťažkú životnú situáciu prevažne sebaobetou. Ale myslím si, že vo väčšine prípadov je v rodičovstve časť sebaobety, no človek zároveň veľmi veľa dostáva späť. A teda to vníma nie ako niečo, čo mu veľa berie, ale ako niečo, čo mu stojí za to.
Sociálne Siete a Ilúzia Dokonalosti
M. Miler: V dnešnej dobe sú práve sociálne siete a obrazy, ktoré nám predkladajú, tou pomyselnou dokonalosťou, o ktorej hovorila Janka. Ukazujú čosi ako „takto to je a takto by to m…
Málomluvnosť Dieťaťa: Kedy Je To Problém?
Mamička vidí ako problém to, že jej dcérka v škôlke nechce toľko rozprávať. Je vôbec potrebné to riešiť alebo to nechať na dievčatko? Moja šesťročná Anička jednoducho mlčí. To, že takmer nerozprávala v škôlke, som ešte dokázala preglgnúť. V triede ich bolo len dvanásť, učiteľka bola trpezlivá a deti poznala tak, že sa vlastne dohovorili aj bez slov. Tajne som dúfala, že sa Anička v škole rozrozpráva. Teda, nie že by mala moja dcéra nejakú poruchu, alebo že by rozprávať nedokázala. To nie! Len sa jej zrejme rozprávať nechce.
Názor Psychológa
„A prečo si myslíte, že by Anička mala viac rozprávať?“ pýta sa psychologička Katarína Filasová. „Rodičia často majú predstavu o tom, čo by ich dieťa malo alebo nemalo robiť, čo by už malo vedieť, ako by sa malo správať. Potom vyvíjajú na svoje dieťa veľký tlak, s ktorým si nemusí vedieť poradiť, zatvrdí sa a nedokáže sa nikam pohnúť. Možno totiž vaša dcéra nemá potrebu riešiť to, či jej málovravnosť je naozaj problém, keďže to za ňu riešite vy. Verte mi, že postupne sama príde na to, že keď nebude rozprávať, tak nebude mať také vzťahy, aké by chcela a rozprávať začne.
Žiarlivosť Medzi Súrodencami: Ako Predchádzať a Riešiť
Zjednodušene povedané, hlavná úloha pre rodičov je spravodlivo rozdeliť čas medzi súrodencov a zachovať v rodine hierarchiu, aby sa starší súrodenec necítil odstavený na druhú koľaj.
Prejavy Žiarlivosti
O žiarlivosti hovoríme, keď väčšie dieťa bez vnútornej príčiny dojčaťu ubližuje. Napríklad bábätko je v pokoji, spí a súrodenec ho buchne hračkou, pästičkou, uštipne ho, pohryzie alebo ho potiahne za vlásky… bábätko začne plakať. Žiarlivosť sa prejavuje aj tým, že sa batoľa začne opäť pocikávať a pokakávať - vracia sa akoby na úroveň bábätka. Ďalej sa mu môže zhoršiť reč, napríklad sa začne zakoktávať. A pretože je vo veku prvého vzdoru, začne byť vzdorovité.
Ako Predchádzať Žiarlivosti
Jedna dobrá rada, ako žiarlivosti predchádzať, znie: Keď príde návšteva do rodiny, kde je práve narodené bábätko, mala by staršie dieťa osloviť: „Poď mi ukázať svoju sestričku (bračeka)“ alebo: „Ukážeš mi bračeka (sestričku)?“ Je potrebné zachovávať rodinnú hierarchiu. Prvé by sa malo zdraviť vždy väčšie dieťa, potom malé. Keď návšteva prinesie darčeky malému, mala by priniesť i veľkému. Keď to rodičia neustriehnu, môže to mať negatívne dôsledky.
Kroky na Nápravu Žiarlivosti
- Keď sa už žiarlivosť prejaví, mali by sa rodičia zamyslieť nad tým, čo robia nesprávne. Napraviť sa dá relatívne všetko… Je hlavne potrebné dohodnúť sa so všetkými babičkami a s príbuznými, aby pri svojich návštevách zachovávali hierarchiu tak, ako už bolo opísané vyššie.
- Ďalej by rodičia mali batoľa zapájať do všetkých činností okolo bábätka a pritom mu vysvetľovať, že sa oň starali rovnako, ale bolo to pre nich ťažšie, pretože nemali pri sebe takého skvelého pomocníka, ako je ono.
- Rodičia by nemali bábätko uprednostňovať. Obaja by mali rozdeľovať svoju lásku spravodlivo. Vždy rodičom hovorím: „Na toto dávajte pozor, deti majú v sebe hodiny. Bezpečne spoznajú, ak ste skutočne boli polhodinu s väčším a polhodinu s tým menším.“
- Starostlivosť o väčšie dieťa by mala byť približne rovnaká ako o malé. Je to ťažké… Ale tu by som odporúčala - v prípade, že je mamička veľmi upnutá na bábätko - aby nastúpil otecko a venoval sa staršiemu súrodencovi. Ak to vyjde, mali by byť len sami dvaja.