Príprava dieťaťa na prvé sväté prijímanie je významný krok v jeho duchovnom živote, ktorý si vyžaduje citlivý prístup a pochopenie. Nie vždy je však táto cesta jednoduchá a dieťa môže prejavovať neochotu zúčastňovať sa na príprave alebo samotnom prijímaní. Tento článok sa zaoberá rôznymi aspektmi tejto situácie, ponúka pohľady na duchovnú prípravu, psychologické faktory a praktické rady pre rodičov.
Duchovná príprava a dozrievanie
Tak, ako nám život diktuje prirodzené potreby, v ktorých dieťa postupne dozrieva, tak postupne treba dozrievať aj pre chápanie nadprirodzených skutočností. Nič sa nemôže diať „z večera na ráno“. Ak teda chceme dieťa pripraviť na sviatostný život, treba, aby tým žilo pod starostlivým vedením rodičov, a to o to viac, že prijímanie sviatosti už samotným prijatím prináša mnohé milosti.
Obavy a otázky rodičov
Rodičia sa často stretávajú s rôznymi obavami a otázkami týkajúcimi sa prijímania, ako napríklad obsah alkoholu v kvapke vína podávanej deťom, ktoré ešte neprijímajú pevnú stravu. Je dôležité si uvedomiť, že táto prax má dlhú tradíciu v kresťanstve a ak by predstavovala reálne ohrozenie pre deti, mali by sme o tom skúsenosti z minulosti. Ak dieťa prejavuje neochotu alebo zlú náladu, rodič by mal byť citlivý a nenútiť ho násilím do prijímania. Prijímanie by malo byť možnosťou, nie rozkazom, a malo by prispievať k duchovnému rastu dieťaťa i rodiča.
Postupná príprava a trpezlivosť
Žiaden pôst nezaväzuje deti do šiestich rokov, ale v tomto období je dobré, ak ho postupne priúčame zdržanlivosti. To, že mladšie dieťa bude prijímať a staršie sa začne pripravovať na prvú svätú spoveď, je vážnou katechézou, ktorá postupne maličkým deťom odkrýva vážnosť hriechu. Vždy to však treba robiť s trpezlivosťou a materinskou láskou, s ktorou robíte aj bežné prirodzené veci.
Kňaz ako sprievodca a opora
Kňazi zohrávajú dôležitú úlohu v duchovnom živote veriacich. Aj keď nemusia mať osobné skúsenosti so všetkými rodinnými situáciami, ich poslaním je starať sa o duševné zdravie ľudí a pomáhať im v ich trápení. V ťažkých obdobiach, ako je strata dieťaťa, môžu kňazi poskytnúť iný pohľad na situáciu a ponúknuť útechu a povzbudenie.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Eucharistický pôst a jeho význam
Mnohí katolíci majú ešte z hodín náboženstva naučené, že hodinu pred svätým prijímaním sa nesmie nič jesť a piť s výnimkou vody a liekov. Eucharistický pôst je súčasťou procesu pokánia, ktoré máme konať pred tým, než sa spojíme s Kristom v Oltárnej sviatosti. Máme tri druhy pokánia: modlitba, almužna, pôst. Zmyslom pokánia je vnútorná premena a návrat k Bohu. Existujú však aj výnimky, napríklad pre kňazov, ktorí celebrujú viacero omší po sebe, alebo pre chorých, ktorým sa prináša sväté prijímanie k lôžku.
Nezvládnuteľné dieťa a výchovné výzvy
Niekedy sa rodičia sťažujú, že ich deti sú nezvládnuteľné a nerešpektujú príkazy. Uznávaná psychologička Eva Reichelová prezradila, do akej miery môžu za správanie svojich detí rodičia. Skutočne v súčasnosti pribúda počet rodičov, ktorí sa pri výchove svojich detí cítia úplne výchovne bezmocní, nešťastní a nevedia, čo majú robiť. Často čakajú malý zázrak, ktorý vyrieši ich výchovné problémy. Nezvládnuteľné dieťa z odborného pohľadu znamená, že nie je vývinovo zrelé. Dieťa sa naozaj nemá dobre, nie je spokojné, neprežíva radosť, nevie byť bezstarostné, často sa scvrkáva len na určitý svoj program, ktorým dookola prejavuje svoje vedomé a nevedomé potreby.
Hranice a dôslednosť vo výchove
Je dôležité, aby rodičia deťom stanovili hranice, ktoré budú rešpektovať. Deti sa cítia bezpečne, ak majú pevne stanovené hranice. Benevolentní rodičia, ktorí dieťaťu všetko dovolia, dieťaťu vlastne ubližujú, pretože napríklad malé dieťa nie je spôsobilé rozumne využívať všetky možnosti, ktoré táto sloboda umožňuje. Príliš veľká sloboda robí deti úzkostnejšími, nedovolí im zrelým spôsobom rozvíjať hravosť, detskú tvorivosť a múdrosť.
Kult dieťaťa a prehnaná starostlivosť
V súčasnosti existuje určitý „pomyselný“ kult dieťaťa. Dieťa v mysli rodičov zaberá veľmi veľký priestor a rodičia sa upnú na uspokojovanie potrebných, ale aj nezmyselných nárokov a požiadaviek svojho dieťaťa. Rodičia postavia dieťa na piedestál, ale stáva sa, že skôr presadzujú vlastnú subjektivitu a vlastné chcenie do výchovy. Navonok vyznievajú ako veľmi starostliví a dobrí rodičia, ale nechávajú dieťaťu veľmi malý priestor na to, aby sa samo rozhodovalo, aby malo možnosť kontaktovať sa s vlastným chcením a vlastnou vôľou, a nie len sa nechalo viesť svojimi extrémne starostlivými a zabezpečujúcimi rodičmi.
Stanovenie hraníc a rešpekt
Každé dieťa je spôsobilé počúvať a tolerovať to, čo od neho chce dospelý partner, ak je medzi dieťaťom a dospelým vytvorená bezpečná a dôverná citová väzba. Zdravo citovo naviazané dieťa je spôsobilé prispôsobiť sa a prijať hranice bez zlosti a bez strachu. Ak rodič akceptuje tieto vývinové snahy dieťaťa, potom aj emočne kritické obdobie (napríklad obdobie vzdoru) ostane bez následkov a dieťa si vytvorí žiaduci vzťah s realitou a naučí sa tolerovať potreby najbližších.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
Voľná výchova a jej riziká
Dnes sa môžeme stretnúť s rôznymi alternatívami, ktoré v zásade nevychádzajú zo zlých myšlienok, ale vždy som prekvapená z toho, ak rodič prestane mať vlastnú výchovnú intuíciu a empatické identifikovanie sa so svojím dieťaťom a hľadá akýsi štýl výchovy. Ani premyslený výchovný systém nikdy nemôže nahradiť citlivosť rodiča voči vlastnému dieťaťu. Žiadne trojročné dieťa nie je príliš zrelé, aby mohlo o sebe rozhodovať.
Problémy doby pri výchove
Najväčším problémom tejto doby pri výchove malých detí je, keď rodičia nie sú ochotní alebo nevedia byť „duchom prítomní“ pri starostlivosti a výchove svojho dieťaťa. Je dôležité, aby sa rodič identifikoval s potrebami svojho dieťaťa a nikdy sa nevzdal osobného kontaktu s ním, aby vedel vypnúť a skutočne vnímal, čo jeho dieťa cíti a čo robí.
Odmietanie svätého prijímania
Ak dieťa odmieta ísť na sväté prijímanie, je dôležité zistiť príčinu tohto odmietania. Nudí sa tam? Doteraz nechodilo a zrazu musí? Je to v čase, keď má niečo iné v pláne? Chodilo by tam samo? Dospelý človek, ktorý sa ide rozprávať s dieťaťom na túto tému, musí mať v prvom rade ujasnené priority. Pri duchovných záležitostiach však rodič musí ísť aj osobným príkladom, tam sa ide do hĺbky a preto je dôležité, ako je v tom ukotvený dospelý. Má byť jeho sprievodcom na duchovnej ceste, veľa vysvetľovať, ale občas byť aj nekompromisný a vyžadovať, najmä ak u dieťaťa nie je iný problém, len obyčajná lenivosť.
Vzťah k Ježišovi
Na prežívanie sviatostí treba vnútornú motiváciu, človek to sám musí chcieť, ale dieťaťu treba pomôcť, aby si uvedomilo benefity, ono tomu ešte nerozumie v tej hĺbke, akú sviatosti majú. A povedzme si rovno, že ani mnohí dospelí. Opytajme sa Ježiša, čo On na to hovorí. A On vraví jednoznačne: "Nechajte maličkých prísť ku mne." My ich musíme k Nemu privádzať. My im to musíme dovoliť, my im musíme ukázať, že Ježiš je tu pre nich. Že ich má rád, chce ich objímať a požehnávať a že vo sv. prijímaní sa to vždy deje.
Stav milosti a spoveď
Aby ste mohli ísť na sv. prijímanie, musíte byť v stave milosti. Ak nie ste, páchate svätokrádež, inými slovami, dopúšťate sa neúcty voči niečomu, čo je posvätné. Svätokrádež je hriech (1 Kor 11, 27). Ľudia, ktorí neboli na spovedi viac ako rok, mali by dlho a intenzívne porozmýšľať, či sú hodni ísť na prijímanie. Nemali by sme prijímať len preto, že sa nám zdá, že všetci ostatní prijímajú. Sväté prijímanie nie je spoločenská udalosť, je to osobné a dôverné spoločenstvo s Bohom.
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM
Odmietanie jedla a neofóbia
Väčšina detí netrpí žiadnymi poruchami príjmu potravy, ale mnohé z nich prechádzajú normálnou vývojovou fázou nazývanou neofóbia. Objavuje sa už okolo 12.-13. mesiaca a znamená, že deti, ktoré predtým bez problémov jedli rôzne jedlá, ich zrazu odmietajú a zároveň netolerujú novú potravu. Pre rodičov je odmietanie jedla stresujúca a náročná výzva, ktorá si vyžaduje veľkú dávku trpezlivosti a aj kreativity.
Zábavné aktivity a stravovacie návyky
Pripravte spoločne veľkú misu s niečím chutným - napríklad so želé, pudingom alebo jogurtom. Zakryte ju a vložte do nej nejaké malé plastové hračky, s ktorými sa môže váš drobec hrať. Dovoľte mu objavovať hračky a jedlo akýmkoľvek spôsobom, akým chce. Cieľom tejto hry nemusí byť jedenie, ale iba to, že dieťa vidí jedlo ako niečo zábavné. Nie je takmer nič prospešnejšie ako pestovať dobré stravovacie návyky - spoločné stolovanie a jedenie ako rodina. Sedenie spolu pri stole by malo byť spoločenské, a viac o spájaní ako o jedení. Všetci by ste sa mali medzi sebou rozprávať, napríklad o jedle, ktoré práve jete. V čase jedenia sa vyhnite telefónu, televízoru či hračkám, ktoré vášho drobca rozptyľujú.
tags: #dieta #nechce #ist #na #prijimanie