Dieťa narodené v Austrálii, ktorého rodič alebo rodičia sú občanmi Slovenskej republiky, má nárok na slovenské občianstvo. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o tom, ako získať slovenské občianstvo pre dieťa narodené v Austrálii, s dôrazom na potrebné kroky, dokumenty a právne aspekty.
Automatické nadobudnutie občianstva
Dieťa slovenského občana sa stáva slovenským občanom automaticky narodením. Ak teda porodíte dieťa v Austrálii, nie je potrebné mu slovenské občianstvo "vybavovať". Stačí, ak je občanom Slovenskej republiky len jeden z rodičov. Zákon umožňuje dieťaťu mať slovenské občianstvo, aj keď sa nenarodilo na území Slovenskej republiky. V zmysle § 5 ods. 1 písm. a) zákona č. 40/1993 Z.z. môžeme tvrdiť, že slovenské občianstvo automaticky "dedí" po svojom rodičovi.
Rodný list ako kľúčový dokument
Na to, aby Slovenská republika právoplatne dieťa uznala za svojho občana, je nutné, aby preň rodičia získali na Slovensku rodný list. Rodný list je verejná listina, matričný doklad, ktorý obsahuje informácie o narodení dieťaťa (deň, mesiac, rok, miesto narodenia a rodné číslo dieťaťa), základné údaje o dieťati (meno a priezvisko dieťaťa, pohlavie dieťaťa) a údaje o jeho rodičoch (meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum a miesto narodenia, štátne občianstvo a rodné číslo rodičov). Rodný list potrebuje rodič na tieto úkony: pri zápise dieťaťa na trvalý pobyt, pri vybavovaní zdravotného poistenia pre dieťa, pri žiadosti o materské a rodičovské príspevky, keď chce pre dieťa vybaviť cestovný doklad, atď.
Osobitná matrika a proces získania rodného listu
Ak sa dieťa narodí v zahraničí, na zápis o narodení bude príslušná špeciálna matrika, tzv. Osobitná matrika, ktorú vedie Ministerstvo vnútra SR. Na základe oznámenia sa do Osobitnej matriky zapisujú údaje o narodení štátnych občanov SR, ktoré nastali mimo územia SR. Mimo územia SR znamená na území cudzieho štátu, na zastupiteľskom úrade SR v cudzom štáte, na lodi alebo v lietadle mimo územia SR, či na území nepatriacom žiadnemu štátu.
Komunikácia s Osobitnou matrikou
Ak chcete požiadať o slovenský rodný list pre dieťa, ktoré sa narodilo v Austrálii, neobraciate sa priamo na Osobitnú matriku. Komunikácia s Osobitnou matrikou prebieha cez "sprostredkovateľa", buď prostredníctvom zastupiteľského úradu SR v cudzom štáte alebo cez matričný úrad, v ktorého územnom obvode má alebo mal občan posledný trvalý pobyt, alebo cez ktorýkoľvek matričný úrad, ak občan nemal na území SR trvalý pobyt. Narodenie vášho bábätka teda oznámite jednej z týchto inštitúcií - je treba, aby ste sa pri tejto príležitosti osobne dostavili aj s potrebnými dokladmi na zápis matričnej udalosti. Žiadosť sa podáva na slovenských veľvyslanectvách alebo priamo na príslušných okresných úradoch v Slovenskej republike.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Doba vybavenia rodného listu
Osobitná matrika má zo zákona vykonať zápis najneskôr do troch mesiacov, v odôvodnených prípadoch sa táto lehota môže predĺžiť, a to najviac o tri mesiace, o čom by vás ale písomne upovedomili. Nepísaným pravidlom je, že stíhajú vydať rodný list do 9 týždňov. Zastupiteľské úrady však zo zákona žiadnu lehotu na vybavenie nemajú, čo môže vybavenie zdržať.
Potrebné dokumenty
Čo budete potrebovať na vybavenie slovenského rodného listu?
- rodný list - vydaný štátom, v ktorom sa dieťa narodilo (teda austrálsky rodný list),
- sobášny list rodičov (ak sú rodičia zosobášení), ev. doklad o otcovstve,
- platný doklad o štátnom občianstve SR rodiča (občiansky preukaz alebo cestovný pas),
- prípadne aj rodný list rodiča, ktorý je občanom SR.
- Budú potrebné dokumenty, ako napríklad rodný list Vašej dcéry, doklad o Vašom slovenskom občianstve (v čase jej narodenia), sobášny list a iné relevantné dokumenty.
Preklad a legalizácia austrálskeho rodného listu
V zmysle § 23 ods. 2 zákona č. 154/1994 Z.z. je rodný list dieťaťa narodeného v cudzine nutné preložiť súdnym prekladateľom do slovenčiny. Nakoľko ide o "cudzozemskú verejnú listinu," zákon vyžaduje, aby bola úradne preložená súdnym prekladateľom do slovenského jazyka. Preklad sa týka aj takzvaného "medzinárodného" rodného listu.
Overenie pravosti dokumentu (Apostille)
Skôr však, ako dáte cudzí rodný list preložiť súdnemu prekladateľovi, overte si, či nebude potrebné najprv zaobstarať aj vyššie overenie (legalizáciu, resp. superlegalizáciu alebo tzv. apostilu) - overenie pravosti podpisov a pečiatok na cudzom dokumente, aby bol doklad platný aj na Slovensku.
V prípade Austrálie, keďže je zmluvným štátom tzv. Haagskeho dohovoru, na osvedčenie hodnovernosti verejnej listiny stačí, že orgán na to určený, opatrí takúto listinu jedným zvláštnym osvedčením - tzv. apostilou. Takto overený doklad sa ďalej neosvedčuje, predloží sa na preklad súdnemu prekladateľovi (slovenskému) a je pripravený na predloženie slovenským úradom. Doklad opatrí overením, nazývaným Apostil, úrad Department of Foreign Affairs and Trade (DFAT) v Austrálii.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
Ako zistiť, či budem potrebovať aj vyššie overenie listiny?
Informácie o tom, či budete potrebovať vyššie overenie cudzích verejných listín (superlegalizáciu, legalizáciu, apostile), si môžete overiť na príslušnom zastupiteľskom úrade v zahraničí, telefonicky alebo na webstránke.
Dvojité občianstvo
Austrália pripúšťa dvojité občianstvo. Austrálske zákony umožňujú svojim občanom získať občianstvo inej krajiny bez toho, aby sa museli zriecť austrálskeho občianstva. Ak Austrálčan získa slovenské občianstvo na základe svojho pôvodu (napr.
Slováci žijúci v zahraničí a ich práva
Osoby, ktoré žijú v zahraničí, nemajú štátne občianstvo Slovenskej republiky, majú štátne občianstvo cudzieho štátu, prípadne sú osobami bez štátneho občianstva, hlásia sa však k slovenskej národnosti a majú záujem a zásluhy na rozširovaní, alebo udržiavaní slovenskej národnosti v zahraničí. Sú to však aj osoby, ktoré sa hlásia k slovenskej národnosti po svojich príbuzných v priamom rade. Okrem uvedených osôb však v zahraničí žijú dlhodobo, prípadne trvalo aj osoby, ktoré majú štátne občianstvo Slovenskej republiky a takisto sú Slovákmi žijúcimi v zahraničí. V tomto prípade ide o slovenských štátnych občanov, na ktorých sa vzťahujú všetky všeobecne záväzné právne predpisy Slovenskej republiky a z nich vyplývajúce práva a povinnosti voči Slovenskej republike.
Právny rámec
- Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb.
- zákon č. 474/2005 Z. z. o Slovákoch žijúcich v zahraničí a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tento zákon zrušil zákon č. 70/1997 Z. z.
- § 29 v spojení s § 31 až 33 zákona č. 404/2011 Z. z.
- § 7 ods. 3 zákona č. 40/1993 Z. z.
- § 23 ods. 1 písm. g) zákona č. 5/2004 Z. z.
- § 2 zákona č. 417/2013 Z. z.
- § 3 ods. 2 písm. l) zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb.
- § 146 ods. 2 zákona č. 245/2008 Z. z.
- § 82a zákona č. 461/2003 Z. z.
- zákon č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý nadväzuje aj na zákon č. 5/2004 Z. z. - nelegálnou prácou je závislá práca, ktorú vykonáva štátny príslušník krajiny, ktorá nie je členským štátom Európskej únie, iným zmluvným štátom Dohody o Európskom hospodárskom priestore alebo Švajčiarskou konfederáciou, alebo osoba bez štátnej príslušnosti a nie sú splnené podmienky na ich zamestnávanie podľa § 21 ods. 1 zákona č. 5/2004 Z.
- § 19a ods. 1 zákona č. 202/1995 Z. z.
- zákon č. 49/2002 Z. z.
- zákon č. 543/2002 Z. z.
- zákon č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z.
- zákon č. 326/2005 Z. z.
- zákon č. 140/2014 Z. z.
- § 5 ods. 3 a 4 zákona č. 455/1991 Zb.
- podľa § 5 ods. 4 zákona č. 455/1991 Zb. sa bydliskom na území Slovenskej republiky na účely tohto zákona rozumie trvalý pobyt na území Slovenskej republiky (podľa zákona č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov), prípadne prechodný pobyt alebo trvalý pobyt na území Slovenskej republiky na základe povolenia podľa osobitného predpisu (zákon č. 404/2011 Z. z.
- zákon č. 513/1991 Zb.
- § 33 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov upravuje kolízne ustanovenia aj k právnemu postaveniu osôb, ktoré majú okrem slovenského aj iné cudzie štátne občianstvo a § 32 ods.
- § 3 ods. 1 písm. b) zákona č. 474/2005 Z. z.
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM