Úvod
Materská a rodičovská dovolenka sú dôležitou súčasťou sociálnej politiky každého štátu. Na Slovensku prešla táto oblasť od svojho vzniku v Československu rozsiahlymi zmenami, ktoré odrážali hospodárske, spoločenské a politické transformácie. Tento článok sa zameriava na vývoj materskej dovolenky na Slovensku, so zvláštnym dôrazom na zavedenie a vplyv 3-ročnej materskej dovolenky.
Počiatky populačnej politiky v Československu (1918-1945)
Československá republika, ktorá vznikla v roku 1918, zdedila rôznorodé hospodárske, spoločenské a kultúrne prostredie, čo sa prejavilo aj v rozdielnych reprodukčných vzorcoch obyvateľstva. V Česku sa na prelome 19. a 20. storočia začali objavovať prvé práce o negatívnych dôsledkoch poklesu pôrodnosti, ktorý pokračoval aj v 30. rokoch. Opatrenia v západnej časti republiky boli zamerané na podporu pôrodnosti.
Situácia na Slovensku bola odlišná, so zmenami v reprodukčnom správaní zaznamenanými koncom 19. storočia, najmä v Hontianskej župe, Tekove a na Gemeri. Výraznejší pokles pôrodnosti a zmenu populačnej klímy bolo možné pozorovať od prvej dekády 20. storočia, čo sa prehĺbilo počas prvej svetovej vojny. Medzivojnové obdobie prinieslo ďalšie znižovanie manželskej plodnosti, ktorému venovali pozornosť odborné kruhy. Hospodárske problémy, nezamestnanosť a dozvuky hospodárskej krízy boli najčastejšie uvádzané ako dôvody poklesu pôrodnosti. Dôležitú úlohu zohrala aj transformácia podmienok vlastníctva pôdy súvisiaca s dedením.
Analýzy ukazujú, že dochádzalo k vedomému obmedzovaniu plodnosti. Plodnosť začala byť vnímaná ako vedomá voľba, redukcia plodnosti ako sociálne a ekonomicky prínosná a medzi partnermi musela existovať komunikácia a vôľa na používanie efektívnych techník kontroly pôrodnosti. Vysoká religiozita, odmietavý postoj cirkví k antikoncepcii, nižšia gramotnosť a pevné kontrolné mechanizmy rurálnych spoločenstiev však brzdili tieto zmeny.
V medzivojnovom období štát podporoval pôrodnosť u sociálne zabezpečených rodín, sústredil sa na starostlivosť o matky s deťmi a mládež, skvalitňoval zdravotníctvo a hygienu a znižoval detskú a dojčenskú úmrtnosť. Zároveň sa diskutovalo o kvalite populácie, čo reflektovalo československé eugenické hnutie. Dôležitým faktorom sa stávali samotné ženy, ktorých emancipácia, vzdelávanie a pracovné uplatnenie sa podporovali. Mnohé zamestnané ženy s kariérou boli odsudzované okolím, ale v odborných kruhoch sa kládol dôraz na zdravé prostredie pre výchovu dieťaťa a jeho ekonomické zabezpečenie.
Prečítajte si tiež: Alternatívy k noseniu detí vpredu
V rokoch 1938 až 1945 predstavitelia vojnovej Slovenskej republiky sa inšpirovali nemeckými vzormi v oblasti populačnej politiky, avšak v konzervatívnom kontexte.
Populačná politika v socialistickom Československu (1948-1989)
Po roku 1948 Komunistická strana Československa (KSČ) ovládla hlavné oblasti hospodárskeho a spoločenského života. V rokoch 1948 až 1950 vláda prepracovala rodinné právo, vytvorila systém mladomanželských pôžičiek, podporovala zamestnanosť žien, zjednodušila rozvodovú legislatívu, pokúsila sa kolektivizovať domáce práce a zakázala činnosť Československej eugenickej spoločnosti. V manželských príručkách sa kládol dôraz na lásku ako základ zväzku a presadzovalo sa rovné postavenie partnerov.
Socialistický režim čelil nepriaznivému demografickému vývoju. V 40. rokoch sa štát musel vyrovnať s vysokou dojčenskou úmrtnosťou, v 50. rokoch s vysokou potratovosťou a klesajúcou pôrodnosťou. Štát presadzoval zvyšovanie počtu pôrodov v nemocniciach, čo viedlo k postupnému klesaniu dojčenskej úmrtnosti. Problémom bol aj úbytok ekonomicky aktívnej časti populácie.
Režim zaviedol prídavky na deti, novomanželské pôžičky a mimoriadne príspevky pri narodení dieťaťa. Materská dovolenka sa postupne predlžovala a v roku 1964 bola zavedená tzv. ďalšia materská dovolenka (dnes rodičovská dovolenka) až do jedného roka života dieťaťa, pričom nadväzovala priamo na materskú dovolenku. Peňažná pomoc v materstve sa navyšovala. V roku 1969 bola tzv. ďalšia materská dovolenka predĺžená na dva roky. V roku 1970 začal platiť zákon o materskom príspevku, ktorý bol vyplácaný ženám, ktoré sa starali aspoň o dve maloleté deti. V roku 1971 bolo vyplácanie materského príspevku predĺžené z jedného na dva roky. V roku 1979 sa zvýšili prídavky na deti a výchovné, v roku 1982 aj výška materského príspevku a niektorých sociálnych dávok na deti.
Režim priznal rodine výchovnú funkciu a očakával pokles záujmu o jasle. Výchova najmenších detí sa mala preniesť späť do rodín. Okrem zlepšenia sociálno-ekonomického postavenia rodín s deťmi, ale aj samotných žien, režim týmito opatreniami sledoval snahy „udržať“ ženy v domácnosti a pri starostlivosti o dieťa. Dôležitú úlohu zohrávali sociálno-zdravotné zariadenia pre deti (jasle, škôlky, družiny, školské jedálne), dostupná zdravotná starostlivosť a sieť poradní. Opatrenia a nástroje sociálnej politiky sa viazali na uzatvorenie sobáša. Socialistický režim podporoval sobášnosť a preferoval manželskú rodinu. Manželstvo a narodenie dieťaťa zvyšovali pravdepodobnosť získania bytu alebo povolenia na výstavbu rodinného domu a poskytovali sa mladomanželské pôžičky.
Prečítajte si tiež: Pravidlá ubytovania pre neplnoletých
Socialistický režim ovplyvňoval procesy individuálneho rozhodovania o uzavretí manželstva, počatia dieťaťa či umelom prerušení tehotenstva. V odbornej literatúre, tlači a televízii sa prezentovali idealizované obrazy socialistickej rodiny a manželského života. Režim využíval aj symbolickú rovinu a oceňoval materstvo, napríklad prostredníctvom inštitútu zaslúžilých matiek. Propagovanie viacdetných rodín však narážalo v spoločnosti na rozšírený názor, že malý počet detí je prejavom kultúrnosti rodičov.
V období socializmu došlo k rýchlemu rastu zamestnanosti, ktorý súvisel so snahou o dosiahnutie plnej zamestnanosti. Intenzívna industrializácia a kolektivizácia boli metódami utvorenia materiálno-technickej základne socializmu, ktorá zaisťovala zamestnanie pre všetkých. Došlo k presunu mužskej pracovnej sily do ťažkého priemyslu a na obsadenie uvoľnených pracovných miest bol potrebný masívny nábor žien. Ženám sa ich pracovná mobilizácia predkladala ako spôsob na dosiahnutie rovnosti a emancipácie. Súčasťou zmien sa stala aj tzv. kultúrna revolúcia, ktorá prinášala rozvoj oblastí súvisiacich s postavením a miestom žien v spoločnosti. Ženy sa stali súčasťou propagandy, ktorá im sľubovala veľkorysé sociálne a zdravotné zabezpečenie. Prostriedkami boli rovnaká šanca na zamestnanie a rozsiahly program „na oslobodenie žien od handicapu materstva“ realizovaný výstavbou siete predškolských zariadení (škôlok a jaslí).
Po niekoľkých rokoch sa ukázalo, že totálna mobilizácia ženskej pracovnej sily je ekonomicky problematická. Matky malých detí často absentovali v práci pre častú chorobu dieťaťa a náklady na jedno miesto pre dieťa v jasliach boli vyššie ako vyčíslená nadhodnota z práce zamestnanej ženy. Keďže sa príjmy mužov znížili natoľko, že základnú životnú úroveň si udržala len rodina, v ktorej boli zamestnaní obaja rodičia, opätovná pracovná demobilizácia žien neprichádzala do úvahy. Hľadal sa kompromis, a ten sa od polovice šesťdesiatych rokov začal otvárať v možnosti predĺženia neplatenej materskej dovolenky na dva roky. Tie isté expertné skupiny, ktoré sa pokúsili oživiť socialistickú plánovanú ekonomiku, vypočítali daňové zvýhodnenie a rodinné prídavky a navrhovali reformy, vďaka ktorým budú môcť matky zostať v domácnosti.
Zamestnané manželky a matky museli zladiť platenú prácu a rodinný život, čím režim reálneho socializmu udržiaval kontinuitu rodového usporiadania. V slovenskom prostredí pretrvával konzervatívny postoj niektorých žien, ako aj mužov k zamestnaniu a platenej práci žien mimo domácnosti. Jedným z následkov enormného pracovného, rodinného a spoločenského zaťaženia žien boli nepochybne aj problémy v manželskom súžití.
Zavedenie 3-ročnej materskej dovolenky
Predĺženie materskej dovolenky na tri roky bolo významným krokom v sociálnej politike socialistického Československa. Hoci presný rok zavedenia 3-ročnej materskej dovolenky nie je v poskytnutom texte explicitne uvedený, je zrejmé, že nadväzovalo na predchádzajúce kroky predlžovania materskej a rodičovskej dovolenky. Tento krok bol motivovaný snahou o zlepšenie demografickej situácie, podporu rodiny a vytvorenie lepších podmienok pre výchovu detí.
Prečítajte si tiež: Ako prebieha spontánny potrat a rekonvalescencia
Materská a rodičovská dovolenka po roku 1989
Po roku 1989 došlo k zásadným zmenám v spoločenskom a politickom systéme, ktoré sa dotkli aj rodinnej politiky. Materská a rodičovská dovolenka zostali dôležitou súčasťou sociálneho systému, ale ich podoba a financovanie sa prispôsobovali novým ekonomickým podmienkam.
Súčasná právna úprava
Zákonník práce (zákon č. 311/2001 Z. z.) upravuje postavenie tehotných žien a matiek z hľadiska zvýšenej zdravotnej i spoločenskej ochrany. V súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o novonarodené dieťa patrí žene voľno bez náhrady mzdy - materská dovolenka a rodičovská dovolenka.
- Materská dovolenka: V súvislosti s pôrodom a so starostlivosťou o narodené dieťa patrí žene materská dovolenka v trvaní 34 týždňov. V prípade, ak žena porodila zároveň dve deti alebo viac detí alebo ak ide o osamelú ženu, patrí jej materská dovolenka v trvaní 37 týždňov. Ak žena vyčerpá z materskej dovolenky pred pôrodom menej ako šesť týždňov, pretože pôrod nastal skôr, ako určil lekár, patrí jej materská dovolenka odo dňa nástupu až do uplynutia 34 týždňov, resp. 37 týždňov. Materská dovolenka pri náhradnej rodinnej starostlivosti sa poskytuje žene odo dňa prevzatia dieťaťa v trvaní 22 týždňov, resp.
- Rodičovská dovolenka: Po vyčerpaní materskej dovolenky na prehĺbenie starostlivosti o dieťa má žena alebo muž nárok na rodičovskú dovolenku až do troch rokov veku dieťaťa (resp. až do šiestich rokov veku dieťaťa, ak ide o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom), kedy sa jej (mu) po splnení zákonom stanovených podmienok poskytuje štátna sociálna dávka - rodičovský príspevok. Od 1. septembra zamestnávateľ v zmysle § 166 ods. 4 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení zákona č. 257/2011 Z. z. môže so zamestnancom (ženou alebo mužom) dohodnúť, že rodičovskú dovolenku možno poskytnúť najdlhšie do dňa, v ktorom dieťa dovŕši päť rokov veku, a ak ide o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom vyžadujúcim osobitnú starostlivosť, najdlhšie do dňa, v ktorom dieťa dovŕši osem rokov veku, a to najviac v rozsahu, v ktorom sa táto dovolenka v období do troch, resp. do šiestich rokov veku dieťaťa nečerpala.
Finančné zabezpečenie počas materskej a rodičovskej dovolenky
Počas materskej dovolenky sa poskytuje dávka nemocenského poistenia - materské. Materské je obligatórna, opakujúca sa peňažná dávka nemocenského poistenia, ktorá nahrádza mzdu alebo plat počas materskej dovolenky. Nárok na materské má poistenkyňa (zamestnankyňa, povinne nemocensky poistená SZČO a dobrovoľne nemocensky poistená osoba), ktorá spĺňa podmienky ustanovené v zákone č. 461/2003 Z. z. Základnou podmienkou vzniku nároku na materské je účasť na nemocenskom poistení a tzv. čakacia doba, t. j. účasť na nemocenskom poistení musí trvať najmenej 270 dní v posledných dvoch rokoch pred pôrodom.
Počas rodičovskej dovolenky sa poskytuje rodičovský príspevok, čo je štátna sociálna dávka.
Rodičovská dovolenka pre otcov
Zákonník práce umožňuje aj otcom čerpať rodičovskú dovolenku, a to v rovnakom rozsahu ako žene, ak sa stará o narodené dieťa. Počas čerpania tejto rodičovskej dovolenky muža nesmie zamestnávateľ obsadiť pracovné miesto iným zamestnancom, iba ak na pracovný pomer na dobu určitú. Po návrate do práce po skončení tejto rodičovskej dovolenky je zamestnávateľ povinný muža zaradiť opätovne na pôvodnú prácu a pracovisko.
Aktuálne trendy a diskusie
V súčasnosti sa vedú diskusie o zlepšení podmienok pre rodiny s deťmi, o zosúladení pracovného a rodinného života a o podpore rovnocenného zapojenia žien a mužov do pracovného procesu. Dôležitou témou je aj dostupnosť kvalitných služieb starostlivosti o deti (jasle, škôlky), ktoré by umožnili rodičom skĺbiť rodičovské a pracovné povinnosti.