Detská mozgová obrna (DMO), známa aj ako cerebrálna paréza, je komplexný neurologický stav, ktorý ovplyvňuje motorické funkcie a môže mať rozsiahle dôsledky na celkový vývin dieťaťa. Tento článok poskytuje podrobný pohľad na DMO, vrátane jej príčin, prejavov, diagnostických postupov a dostupných možností liečby.
Úvod do detskej mozgovej obrny
Detská mozgová obrna (DMO, cerebrálna paréza, CP) je neurologické ochorenie, prevažne spastická porucha nervovej a svalovej sústavy. Ide o termín pre poruchu motorických funkcií, ktoré sa zjavia vo včasnom veku a sú charakterizované zmenou svalového napätia. To sa prejavuje neschopnosťou udržiavať normálnu polohu a uskutočňovať prirodzené pohyby. Motorické prejavy (napr. abnormálne zvýšenie svalového napätia - tzv. spasticita, narušená koordinácia, mimovoľné pohyby alebo ich kombinácia) bývajú často sprevádzané zmenami psychiky, reči, zraku, sluchu, epilepsiou, sekundárnymi muskuloskeletálnymi problémami.
Detská mozgová obrna vzniká na podklade poškodenia mozgu dieťaťa, ktoré vzniklo pred pôrodom, počas pôrodu alebo hneď po pôrode. Poškodí sa tak funkcia mozgu, ktorá sa prejaví zhoršeným vnímaním, narušením motoriky a komunikácie, môžu sa objaviť epileptické kŕče.
Príčiny detskej mozgovej obrny
DMO je porucha pohybového aparátu, ktorá vzniká nedostatočným alebo žiadnym okysličením mozgových buniek, ku ktorému dôjde v priebehu vývoja hybnosti. Príčin, kedy sa mozgovým bunkám nedostane kyslík je niekoľko: krvácanie matky počas tehotenstva, vážne úrazy v gravidite, infekcie, komplikácie s pupočnou šnúrou, komplikované alebo zle vedené pôrody, komplikácie pri pôrode, úrazy hlavy v ranom veku detstva. Najčastejšie k nej dochádza v priebehu pôrodu.
Existuje mnoho príčin, ktoré sú zodpovedné za vznik detskej mozgovej obrny. Medzi prenatálne, perinatálne a postnatálne príčiny patria:
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Prenatálne príčiny (pred pôrodom)
- infekcie počas tehotenstva- toxoplazmóza, rubeola, HIV, herpetická infekcia. Infekcie všeobecne vedú k predčasným pôrodom.
- vývojové anomálie mozgu
- poruchy štítnej žľazy u matky počas tehotenstva
- nedostatočný rast plodu v maternici- vzniká najmä pri vysokom krvnom tlaku u matky alebo pri nedostatočnej výžive matky, tým pádom nie sú v tele matky živiny potrebné pre vyvíjajúci sa plod.
- intoxikácie plodu- nadmerné pitie alkoholu u matky, užívanie drog
- krvácanie do mozgu- do mozgu najčastejšie krvácajú deti, ktoré sa predčasne narodia, pretože ich mozog nemá dostatočne vyvinuté mechanizmy, ktoré ochránia mozog pri strese.
- hypoxicko-ischemické postihnutie mozgu- je najčastejšou príčinou detskej mozgovej obrny v dnešnej dobe. Hypoxické poškodenie je vlastne nedostatok kyslíka pre plod v maternici. Nedostatok kyslíka spôsobí, že tkanivá plodu nemajú kyslík, ktorý je pre nich životne dôležitý. Mozog je najcitlivejší na nedostatok kyslíka a preto je ako prvý poškodený mozog, vzniká teda ischémia, čiže mozog sa poškodí tak, že sa už nedá opraviť toto poškodenie.
Perinatálne príčiny (počas pôrodu)
- dlhotrvajúci pôrod s koncom panvovým
- asfyxia novorodenca
- zápal plodových obalov na konci tehotenstva
Postnatálne príčiny (po pôrode)
- vrodené ochorenie srdca, ktorého prejavom je nedostatočné zásobenie krvi mozgom
- intoxikácie
- zápaly mozgových blán, infekcie
Prejavy detskej mozgovej obrny
Najvýraznejším prejavom DMO je ochrnutie. Rozsah poškodenia mozgových buniek a pohybových mozgových centier je závislý od dĺžky nedokysličenia. DMO sa prejavuje zmenou svalového napätia. Nieketoré deti s mozgovou obrnou majú abnormálne svalové napätie už ako novorodenci - hypotóniu (zníženie svalového napätia - prílišné uvoľnenie - dieťa bezmocne leží, nedokáže zaktivovať svalovú aktivitu, alebo len s veľkou námahou. Naopak hypertónia je nárast svalového napätia - dieťa je neohybné, tuhšie). V niektorých prípadoch hypotónia prejde po prvých mesiacoch života do hypertónia.
Počiatočné klinické prejavy mozgovej obrny sa formujú v prvom roku života. Jednotlivé príznaky sa postupne hromadia, až kým si ich nevšimnú rodičia, alebo lekár. Ich včasná diagnostika a skorá adekvátna korekcia má rozhodujúci význam pre predchádzanie ťažkých porúch pohybu, reči a psychiky v nasledujúcich etapách vývoja. Medzi najčastejšie prejavy patria:
- oneskorenie motorického vývoja v prvom roku života- postihnuté môžu byť iba nohy, alebo nohy a jedna končatina alebo obidve ruky a obidve končatiny
- nadmerné alebo slabé svalové napätie
- poruchy rastu, neprospievanie
- poruchy hybnosti
- epilepsia
- nadmerné slinenie
- poruchy reči, oneskorený vývin reči
Formy detskej mozgovej obrny
Detská mozgová obrna sa rozdeľuje na dve veľké skupiny:
- spastická forma- svaly majú stále zvýšené napätie
- nespastická forma- svaly majú znížené svalové napätie, sú ochabnuté
Spastická forma DMO
Je vôbec najbežnejšou formou a postihuje 70-80% ľudí s detskou mozgovou obrnou. Je charakterizovaná trvalo zvýšeným svalovým napätím, ktoré obmedzuje až znemožňuje pohyb v postihnutých oblastiach. Spasticita tiež spôsobuje kĺbovú stuhnutosť. Typický obraz je nasledovný - nohy v bedrách sú pokrčené, do uhla a vytočené dovnútra. Lakeť, zápästie a koleno majú tendenciu stuhnutých flexií. Predlaktie je zohnuté a palex vytočený dovnútra. Členok a chodidlo sú v tzv. špičkovom postavení (pes equinovarus).
Dyskinetická forma DMO
Ide o poškodenie bazálnych ganglií. Prejavuje sa patologicky rýchlym a neovládateľným striedaním napätia a uvoľnenia svalstva v postihnutých oblastiach. Typickými príznakmi sú atetóza (prudké nepotlačiteľné vlnité pohyby) a chorea (drobné mimovoľné neovládateľné trasľavé pohyby). Tu patrí aj hypotonická forma DMO - ktorá sa prejavuje znížením svalového napätia na trupe a končatinách. Je typická v kojeneckom veku a neskôr prechádza do niektorých zo spastických alebo najčastejšie do dyskinetických formiem.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
Ataktická forma DMO
Ide o poškodenie mozočku (5-10% pacientov). Pri tejto forme je poškodené vnímanie rovnováhy a citlivosti, čo spôsobuje poruchu koordinácie pohybov. Chôdza je nestabilná a chodidlá sú kladené ďaleko od selba - tzv. opilecká chôdza. Títo pacienti môžu trpieť tzv.
Ďalšie delenia DMO
- Hemiplégia (postihuje jednu polovicu tela - pravú alebo ľavú).
- Diplégia (ochrnutie postihujúce obe polovice tela, väčšinou však nohy).
- Zmiešaná forma - nie je možné rozlíšiť príznaky len jednej formy detskej mozgovej obrny, ktorá je dominantnejšia, ale príznaky rôznych typov sa prejavujú súčasne.
Komplikácie spojené s DMO
K DMO sa môžu pridružovať mentálna retardácia alebo autizmus. Mozgová obrana má teda aj vplyv na ostatné oblasti ako reč, vnímanie a emocionalita. V oblasti zmyslového vnímania sa tieto zmeny prejavujú aj v prípade, že dieťa nemá zmyslové postihnutie. Problémy sa prejavujú v oblasti koncentrácie, deti sú ľahko unaviteľné. Zapamätajú si útržkovito a náhodne. Vývin je reči môže byť oneskorený alebo nevivinutý. Typická je dyzartria - porucha reči sprevádzaná narušeným dýchaním, tvorbou a moduláciou hlasu a rezonanciou. U 35-55% detí sprevádza DMO epilepsia. DMO nevzniká z epilepsie, ale dôsledkom poškodenia mozgu je mozog náchylný na vznik epilepsie. Zvyšuje sa pravdepodobnosť abnormálnej aktivity neurónov, čo vyústi do vzniku záchvatu. Deti s hemiplégiou alebo kvadruplégiou sú najviac náchylné k vzniku epilepsie.
Detská mozgová obrna ovplyvňuje viacero orgánov v organizme. Pre pacientov s DMO je veľmi dôležité udržiavať správnu telesnú hmotnosť a výživu, s vysokým príjmom vápnika, pretože u týchto detí je vyššie riziko skorého nástupu osteoporózy. Medzi ďalšie komplikácie patria:
- Tráviace a nutričné problémy
- neprospievanie dieťaťa kvôli problémom s prehĺtaním- niekedy je potrebné zaviesť sondu na príjem potravy cez ústa až do žalúdka alebo sa robí vývod, ktorý sa robí zo žalúdka priamo von cez kožu.
- gastroezofageálny reflux
- zápcha
- vysoký výskyt zubných kazov
- Dýchacie problémy
- zvýšene riziko vzniku častých zápalov pľúc
- astma
- zápal priedušiek- bronchiolitída
- Neurologické komplikácie
- epilepsia
- strata sluchu
- zhoršovanie zraku
- Psychologické komplikácie
- mentálna retardácia
- poruchy učenia
- zvýšený výskyt depresie
Diagnostika detskej mozgovej obrny
Plný klinický obraz DMO sa vyvinie až po niekoľkých mesiacoch. Po narodení je náročné stanoviť diagnózu. Je nevyhnutné dynamicky sledovať vývoj dieťaťa. DMO je neprogresívne ochorenie, ale nie nemenné postihnutie vyvíjajúceho sa mozgu s poškodením viacerých oblastí.
Vzhľadom k tomu, že plný klinický obraz DMO sa vyvinie zväčša až po niekoľkých mesiacoch, je pomerne náročné stanoviť diagnózu hneď po narodení. To je prakticky možné len pri veľmi ťažkých formách mozgového a telesného postihnutia, v ostatných prípadoch je nevyhnutné dynamicky sledovať vývoj dieťaťa. Avšak podozrenie na riziko rozvoja DMO môžeme vysloviť už v prvých týždňoch života dieťaťa a to na základe podrobného rozboru psychomotorického vývoja, neurologickým vyšetrením, polohovými testami, ultrasonografiou mozgu a pod. Preto deti zo skupiny „rizikových detí" je potrebné kontrolovať každé 2-3 týždne a kriticky hodnotiť existujúce poruchy.
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM
Diagnóza sa stanoví na základe:
- klinických prejavov
- magnetickej rezonancie mozgu
- skríning psychomotorického vývoja v ambulancii detského lekára pri preventívnych prehliadkách. Lekár vyšetruje všetky reflexy dieťaťa, ich prítomnosť.
Liečba detskej mozgovej obrny
Prevencia voči DMO nie je možná. Dôležitá je včasná identifickácia a včasne začatá terapia - najmä rehabilitácia, ktorá má dôležitý a rozhodujúci význam. Včasná rehabilitácia, najmä do 1 roka, dokážu zlepšiť kvalitu života s DMO aj ich rodiny. Celkový vývin pohybových schopností je pomalší ako u zdravého dieťaťa. Základom terapie je ucelená a pravidelná terapia určená rehabilitačným lekárom. Pacienti s DMO častokrát podstupujú chirurgickú liečbu za účelom uvoľnenia stuhnutého a nefunkčného svalstva a šliach, operácia poškodených kĺbov alebo operácia skoliózy.
Základným krokom v liečbe detskej mozgovej obrny je rehabilitácia. Dieťa sa rehabilituje už v prvom roku života. Najčastejšie sa používa Vojtova metóda. S dieťaťom by sa malo cvičiť približne 5x denne. Ak sa nebude cvičiť s dieťaťom hneď od začiatku, hrozí, že dieťa bude mať trvalé následky. Vo vyššom veku dieťaťa sa cviky prispôsobujú na základe postihnutých svalov a od formy detskej mozgovej obrny.
V liečbe sa využívajú aj lieky, tie ktoré uvoľňujú zvýšené napätie svalov, napr. baklofén alebo benzodiazepíny a lieky, ktorými sa lieči epilepsia. Pacienti, ktorí majú nezvládnuteľné svalové napätie, musia navštíviť ortopéda, ktorý zhodnotí klinický stav dieťaťa. Ortopéd môže indikovať operáciu alebo predpíše dieťaťu pomocné prostriedky- ortézy chrbtice, ortopedické topánky a iné pomôcky. Chirurgická liečba sa zameriava na svaly a šľachy- ich predĺženie alebo skrátenie. Dieťa však musí byť na operačný výkon dostatočne vyspelé a po operácii musí spolupracovať.
Deti s DMO vyžadujú zvyčajne spoluprácu nasledovných odborníkov: detský lekár, neurológ, rehabilitačný lekár, fyzioterapeut, psychológ, logopéd a sociálny pracovník.
Metódy a postupy používané pri liečbe DMO
Na liečbu pacientov s detskou mozgovou obrnou sa používa mnoho metód konzervatívnej a alternatívnej medicíny. Cieľom je maximalizovať účinok liečby a pomôcť dosiahnuť maximálne výsledky. Pri rehabilitácii detí s DMO sa používa veľké spektrum metód a postupov, vyberúc ich tak, aby sme dali možnosť každému pacientovi dosiahnuť čo najväčšie dlhodobo udržateľné výsledky. Pri prvej návšteve skúšame viac druhov terapií s cieľom vyhodnotenia ich efektívnosti a individuálnej akceptovateľnosti každým pacientom.
Medzi často využívané techniky patria:
- polohovanie,
- handling,
- respiračná fyzioterapia,
- kontaktné dýchanie,
- Bobath koncept,
- kojenecké masáže,
- bazálna stimulácia,
- exteroreceptívna facilitácia a inhibícia podľa Hermachovej,
- techniky na uvoľnenie mäkkých tkanív.
- Vojtova metóda, najčastejšie pri centrálnej tonusovej a koordinačnej poruche (CKP).
Terapia hypertonického syndrómu závisí od správnej diagnostiky a liečby príčiny vyvolávajúcej hypertonus. Najdôležitejšie je uvedomiť si, že prístup k takému novorodencovi musí byť individuálny. To, čo platí na jedného, nemusí platiť aj na druhého. Často sa stáva, že túto terapiu rodičia a ani dieťa netoleruje, preto netreba zabúdať aj na celkový stav rodiča. A rovnako tak neignorujme ani 24 hodinovú manipuláciu s novorodencom. Nestačí si zacvičiť štyri krát denne po pár minút, ak maminka/otecko nevie ako celodenne pracovať s novorodencom a dieťa trávi väčšinu dňa v nevhodných polohách. Vojtova terapia nemusí mať v tom prípade také výsledky, aké sa očakávajú. Pri každom probléme s dieťatkom je však najdôležitejšou terapiou, ktorú každý z nás vie odovzdať svojmu dieťatku láskyplný dotyk (plošný a hrejivý) a príjemný hlas rodiča. Všetko je potrebné robiť v pomalom, kolísavom tempe, vyvarovať sa rýchlej manipulácii, nestabilným pohybom a štekleniu. Takto sa nám darí budovať aj emočne stabilné dieťatko, ktoré je pokojné a v pohode. V opačnom prípade sa zvyšuje svalové napätie.
Bazálna stimulácia
Bazálna stimulácia je komunikačný, interakčný a vývoj podporujúci stimulačný koncept, ktorý sa orientuje na všetky oblasti ľudských potrieb. Podporuje primeraný prísun podnetov z vlastného organizmu a tiež z okolia. Týmto podporuje udržanie hustoty dendritickej arborizácie a vznik nových dendritických spojení medzi neurónmi Teoretická základňa konceptu je založená na predpokladoch neurofyziologického modelu vývoja, genetických prvkoch vývojovej psychológie, poznatkov fyzioterapie (predovšetkým Bobathovej konceptu), psychológie a pedagogiky. Základnými prvkami konceptu je pohyb, komunikácia a vnímanie a ich úzke prepojenie. Medzi techniky konceptu, využívajúce sa v neonatológii môžeme zaradiť prvky základnej stimulácie i prvky nadstavbovej stimulácie. K základnej stimulácii patrí somatická stimulácia (orientácia na postihnutú stranu, polohovanie), vibračná stimulácia (hladenie, masáže a pod), vestibulárna stimulácia (polohovanie hlavy).
Dojčenská masáž
Dojčenská masáž podporuje zdravý vývoj dieťatka, stimuluje krvný obeh, posilňuje imunitu, zlepšuje spánok, rozvíja motoriku a v neposlednom rade prináša potešenie a uvoľnenie.
Polohovanie
Polohovanie je neoddeliteľnou súčasťou terapie, aj keď nie je aktívnou formou manipulácie. V prvej polovice tehotenstva keď má fetus dostatok miesta pre pohyb. V druhej polovice tehotenstva má miesta stále menej obklopený plodovou vodou. Maternica v tomto období dáva dieťati predovšetkým v posledných 6 týždňov viacej opory a istoty. Nenecháva mu už viacej priestoru pre pohyblivosť. Predčasne narodené dieťa má skrátením vývojovej fázy v matkinom tele deficit zrenia. Mimomaternicové prostredie neumožňuje dieťaťu možnosť aktivity odstrčenia, a možnosť opory hlavy, trupu a končatín. Tým chýba senzorický podnet, ktorý je potrebný k vnímaniu vlastného tela. Dieťa si s ťažkosťou buduje svalové napätie proti pôsobeniu gravitácie. Týmto nedostatkom vznikajú kompenzačné pohybové vzory. Preto je dôležité u predčasne narodených detí prispôsobiť prostredie ako predpoklad pre normálny motorický a senzomotorický vývoj polohovaním. Polohovanie sa prispôsobuje miestu, kde je dieťa umiestnené, v inkubátore, v postieľke. Novorodencovi je ponúknutá možnosť opory o hlavu, trup a končatiny. Môže byť v polohe na chrbte alebo na boku v embryonálnej polohe.
Orofaciálna stimulácia
Orofaciálna stimulácia podľa konceptu Castillo-Morales - aktivácia a regulácia orofaciálnych funkcií (sania, hltania, kontrola slinenia, žuvania, mimiky a hltania).
Kontaktné dýchanie
Kontaktné dýchanie, pri ktorom ruky terapeuta vedú a stimulujú dýchacie pohyby dieťaťa. Terapeut musí zachytiť frekvenciu a rytmus dýchania, striedanie nádychu a výdychu. Technika sa prevádza dlhodobo na jednom mieste hrudníku a väčšinou sa kombinuje s polohovaním / zmenami polohy, s manuálnou vibráciou vo výdychovej fázy dychového cyklu a mäkkými technikami, uvoľňujúce kožu fascie a svaly. Cieľom týchto techník je prehĺbenie dýchacích pohybov a zlepšenie pohyblivosti hrudníku s následným rozpustením a odstránením sekrétu.
Kinezioterapia
Cieľom kinezioterapie - pohybovej terapie je potlačenie patologických reflexných mechanizmov, podpora posturálnych reflexov a integrácia antigravitačných a fázických mechanizmov. Pri terapii prostredníctvom reflexnej lokomócie, sú modely abnormálnej posturálnej reaktivity nahradené ideálnymi parciálnymi modelmi z novorodeneckého obdobia. Terapia prematúrnych novorodencov má ťažisko v aktivácii zón s následným ovplyvnením satia, hltania, dýchania a vylučovania. Nastupuje ihneď po stabilizovaní vitálnych funkcií. Počas terapie sledujeme zmenu šírky rebier, frekvenciu dýchania, spontánnu rotáciu hlavy. Aktivácia by nemala presahovať časový horizont 5 minút. Už počas hospitalizácie kladieme dôraz na aktiváciu dieťaťa rodičmi, resp. matkou, pod vedením vyškoleného fyzioterapeuta.
Handling
Cieľom Handlingu je redukovať množstvo prichádzajúcich podráždení odpovedajúcich úrovni vývojového veku. (tlmenie svetla, hlasných prejavov, poplašných situácii, rôznych situácií napr. odber krvi v dobe keď je dieťa v bdelom stave). Je treba dodržiavať pokoj ak dieťa spí a nestimulovať ho bazálnou stimuláciou.
Bobathovej koncept
Bobathovej koncept využíva i dotykovo - kinestetickú manipuláciu v ranom období, čo zahŕňa systém manuálnych kontaktov, pôsobiacich na kľúčové body tela (ramená, panva, sternum, chrbtica) dieťaťa, ktoré vedú k tlmeniu nežiaducich reflexov, regulácii tonusu a ovplyvneniu kompenzačných mechanizmov v spontánnom pohybe. Tým sa podporuje tvorba normálneho pohybového vzorca a hlavne sa podporuje správny senzorický vnem podľa veku dieťaťa.
Hermachovej hladkacia metóda
Hermachovej hladkacia metóda manipulácie mäkkých tkanív je cielená na kožu, fascie a svaly. Špeciálna metodika manuálnej medicíny, ktorá ovplyvňuje reflexné zmeny v svaloch a podkoží, s cieľom zníženia svalového napätia a uľahčenia následnej mobilizácie či manipulácie. U nedonosených detí sa využíva aj celkom ľahký dotyk kože prstom tzv.
Prognóza
Prognóza závisí od typu DMO, od postihnutia končatín a samozrejme od rozsahu poškodenia mozgu. Detská mozgová obrna je nevyliečiteľné, jeho typickým znakom je rôzne ťažké obmedzenie hybnosti. Nejde však o dedičnú chorobu.
Hypertonus - zvýšené svalové napätie
Zvýšené svalové napätie, známe aj ako hypertonus, môže mať vplyv na detský vývoj a ovplyvniť pohybové vzory v budúcnosti. Možno ste už niekedy počuli výraz od lekára, že „dieťa je hypertonické,“ alebo naopak „je hypotonické,“ čo tieto zaklínadlá vlastne znamenajú? Pre dobré pochopenie si na začiatok musíme vysvetliť význam tohto slova.
Slovo tonus znamená napätie, často hlavne označované ako svalové napätie. Pokiaľ je svalové napätie v norme označujeme to ako normotonus alebo eutonus. Ak je zvýšené označuje sa to ako hypertonus a naopak ak je znížené, tak je to hypotonus.
Ako rozpoznať zvýšené svalové napätie?
Najčastejšími prejavmi zvýšeného svalového napätia sú: zakláňanie sa dieťaťa, prehýbanie do luku, prepínanie horných a dolných končatín, zovretie ručičiek v päsť. Pri vývoji bábätka je dôležité sledovať aj detaily. Ak sa vám niečo nezdá, je vždy lepšie poradiť sa so skúseným fyzioterapeutomKeď ležia na bruchu sú nespokojné, zakláňajú hlavu a nevedia sa oprieť o predlaktia. Spolu s týmito prejavmi je spojený neutíchajúci plač, nepokoj a neustále kopanie rukami a nohami. Celkovo dieťa vyzerá akoby bolo v kŕči.
Príčiny hypertonu
Príčin je mnoho. Medzi veľmi časté patrí detský reflux a koliky. Pri nich dochádza k dráždeniu brušnej steny. Dieťatko na uľavenie od boľavého bruška a dráždeniu pažeráka, zvyšuje svalové napätie v tele a dochádza k prehýbaniu sa do luku. Hypertonus v tomto prípade je prítomný často len prechodne. V období okolo 3. mesiaca, keď sa dieťa začne viac hýbať, problémy s kolikami odchádzajú a s tým aj hypertonus.
Zvýšené svalové napätie môže byť spôsobené aj nevhodným nosením a manipuláciou s dieťatkom. Medzi závažnejšie príčiny patrí porucha centrálnej sústavy, vtedy hovoríme o centrálnom hypertonickom syndróme. Môže sa vyskytnúť u predčasne narodených detí alebo aj u donosených detí s komplikáciami pri pôrode. Hypertonus z neurologickej príčiny je často prítomný v priebehu celého dňa, kdežto hypertonus spôsobený kolikami spravidla nebýva ráno ale skôr poobede a k večeru. V tomto prípade je veľmi dôležité problémy riešiť s detským neurológ a následne fyzioterapeutom.
Následky neriešeného hypertonu
Ak sa problém nerieši, detský vývoj sa môže spomaliť, prípadne dané pohybové vzory bude robiť s neideálnym stereotypom. V tomto prípade najčastejšie so záklonom hlavy a prehýbaním celého tela do záklonu. Častým prejavom je aj asymetria, to znamená otáčanie len cez jeden bok, pivotovanie len na jednu stranu prípadne asymetrické plazenie a úplná absencia lezenia po štyroch. Pri postavovaní bude dlhodobo pretrvávať stoj na špičkách, vytáčanie chodidiel do vonkajšej strany a takmer vôbec sa nebude vedieť oprieť o celé chodidlo. Dlhšie môže trvať, kým dieťa začne samostatne chodiť a keď už začne tak prevažuje chodenie po špičkách a tým aj nestabilita pri stoji a chôdzi. Celkovo dieťa môže byť citlivé na dotyky hlavne v oblasti krku, chrbta a chodidiel. V neskoršom veku ako dôsledok neriešenia problému môžu byť rôzne poruchy učenia, nesústredenosť a sklony k hyperaktivite.
Riešenie hypertonu u bábätka
Pri týchto problémoch je dôležité správne nosenie a manipulácia s bábätkom. Vyvarovať sa rýchlym, nestabilným pohybom a štekleniu, ktoré môže dieťa viac dráždiť. Dôležité je, bábätka sa často dotýkať jemným, plošným dotykom. V rámci spoločnej aktivity môžete dieťatku dopriať baby masáž a k tomu napríklad využiť masážny olej. Dôležitá je vaša vrelá náruč a pokojný hlas, ktoré dokážu ovplyvniť pohodu dieťatka a tým pádom aj jeho svalové napätie. Ak niečo z vyššie zmienených príznakov pozorujete u svojho bábätka, je vhodné nato upozorniť svojho pediatra a navštíviť detského fyzioterapeuta.
Tip na cvik 1: Ak dieťatko je nespokojné na chrbte, zakláňa sa a kope rukami a nohami, dajte celé dlane na jeho hrudník a ľahučko zatlačte do podložky. Dieťa skúste zaujať, tak aby sa na vás pozeralo. Môžete mu zaspievať nejakú vašu obľúbenú pesničku.
Tip na cvik 2: Zrolujte deku alebo uterák a rozložte ho tesne okolo bábätka. Nohy pokrčte k brušku a ruky tiež. Detičky majú radi ohraničený priestor, vtedy sa vedia viac dostať do pokoja.