Prvé príznaky duševných problémov u detí rodičia neraz bagatelizujú, čo je veľmi nebezpečné. Samozrejme, netreba sa hneď strachovať, ale dôležité je vedieť, kedy spozornieť, v akých situáciách a kde hľadať pomoc. Príznaky duševných porúch sú rôzne, a preto je často problém identifikovať ich.
U detí je to ešte ťažšie, pretože majú obmedzené možnosti vyjadrovania a veľkú časť dňa trávia v školách či v škôlkach. Dôležité je všímať si zmeny, ktoré pretrvávajú dlhšie obdobie a ovplyvňujú bežnú rutinu dieťaťa alebo iných osôb.
Duševné Poruchy u Detí: Príznaky a Diagnostika
Pedopsychiatri sa stretávajú s viacerými psychickými ťažkosťami u detí, od malých detí po adolescentov. Ak sa vo vašej rodine vyskytuje duševná porucha, je možné, že ňou bude trpieť aj dieťa. Úlohu zohráva nielen genetická predispozícia, ale tiež prostredie, v akom dieťa vyrastá, a správanie rodičov, ktoré môže byť poznačené psychickou poruchou. Niektoré duševné poruchy sa priamo spájajú so špecifickými chemickými látkami uvoľňovanými mozgom. Hovorí sa im neurotransmitery a ich primárnym účelom je komunikácia. Ak sa tieto chemické látky vychýlia z rovnováhy, môže sa to prejaviť príznakmi psychickej poruchy. Aj vážne poranenie mozgu môže mať za následok vznik duševnej poruchy. Ak si všimnete na dcére alebo synovi zmeny správania a máte podozrenie, že trpí duševnou poruchou, nepanikárte.
Úzkosti a Depresívne Poruchy
Úzkosti u detí zahŕňajú neustále obavy a strachy, ktoré narúšajú ich každodennú činnosť. Úzkosti ovplyvňujú účasť detí na spoločenských aktivitách, na športe, hrách a v iných typických sociálnych situáciách. Dieťa často plače bez jasného dôvodu, je neustále smutné, nebavia ho aktivity, ktoré predtým zbožňovalo, izoluje sa, nechce vstať z postele, ignoruje kamarátov či blízkych. To sú signály, že môže ísť o depresívnu poruchu. Pri depresii majú deti problémy dokončiť bežné školské práce alebo sa spoločensky začleniť. Keď sa stav zhorší, môže sa objaviť riskantné správanie vrátane sebapoškodzovania.
Bipolárna Afektívna Porucha (BAP)
Bipolárna afektívna porucha (BAP) sa kedysi nazývala maniodepresívna psychóza. Je biologicky podmienená psychická porucha, ktorá neraz vzniká už v detstve alebo v období dospievania. Tento stav charakterizujú výrazné výkyvy nálady, myslenia, telesnej a psychickej aktivity a správania. V typickom prípade sa striedajú obdobia poruchy nálady - depresia a mánia. Depresívna fáza trvá zvyčajne najmenej 2 týždne, manická fáza najmenej týždeň. Počas manickej fázy je osoba s BAP euforická, expanzívna alebo podráždená, čo nie je pre ňu typické v bežnom stave.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Poruchy Príjmu Potravy
Existuje viacero typov porúch príjmu potravy. Typická býva posadnutosť ideálnym telom a mierami, neustále myšlienky na hmotnosť a možnosti jej úbytku a chorí sú pre to schopní urobiť čokoľvek. Často držia hladovky či nebezpečné diéty. Poruchy príjmu potravy, ako sú bulímia nervosa, anorexia a prejedanie sa, sú sprevádzané mnohými problémami, a to nielen emočnými či sociálnou dysfunkciou, ale veľmi často aj vážnymi telesnými ťažkosťami - stratou menštruácie, celkovou slabosťou, odpadávaním, vypadávaním vlasov, zubov, rednutím kostí s následkom častých zlomenín až rozvratom metabolizmu.
Posttraumatická Stresová Porucha (PTSD)
Prejavy PTSD zahŕňajú výraznú emocionálnu úzkosť, nočné mory, rušivé správanie a úzkostné spomienky.
Liečba a Terapia
Psychoterapia je najdôležitejšou súčasťou liečby psychických porúch u detí, a ak vyhľadáte terapeuta včas, je možné zabrániť rozvoju ochorenia. Je to „rozprávanie sa“ s odborníkom, počas ktorého má dieťa možnosť byť sprevádzané odborníkom v bezpečnom prostredí pri riešení svojich ťažkostí. Nemusí mať obavy zdôveriť sa - často je to preň jednoduchšie, ak ide o neznámu osobu. Detské terapie zahŕňajú aj hry, dobrý psychoterapeut formou hry a nenásilnej diskusie odhalí mnohé, čo pomôže aj pri diagnostike. Deti a dospievajúci sa zároveň učia, ako sa deliť o svoje pocity a myšlienky, ako reagovať na niektoré situácie, a naučia sa nové vhodné spôsoby správania. Lieky predpisuje pedopsychiater na základe dôslednej diagnostiky.
Starostlivosť o Postihnuté Deti
Telesne postihnuté dieťa, či chceme alebo nie, vždy zmení život celej rodine - rodičom i zdravým súrodencom. Fakt, že niekto z našich blízkych trpí závažným fyzickým či mentálnym postihnutím nie je ľahké prijať hneď, chce to istý čas, aby sa tak stalo. Každý rodič na začiatku pociťuje obrovské sklamanie, ľútosť, bezmocnosť, smútok i zlosť a pocit nespravodlivosti s otázkou - prečo sa práve naše dieťa muselo narodiť postihnuté? To všetko sú však úplne prirodzené reakcie na túto tvrdú realitu.
Trauma a Zodpovednosť
Napriek počiatočnému šoku a strachu z budúcnosti sa však nájde veľmi málo rodičov, ktorí by sa odmietli starať doma o svoje postihnuté dieťa. Rodine sa tým zmení sociálna identita a stáva sa niečím výnimočná. Existencia postihnutého dieťaťa je dôvod, ktorý podstatným spôsobom zmení životný štýl rodiny, pretože sa musí prispôsobiť možnostiam a potrebám dieťaťa. Narodenie postihnutého dieťaťa totiž predstavuje nečakanú záťaž a je traumou vyplývajúcou z pocitu zlyhania v úlohe rodičov a viny.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
Obdobie, keď sú rodičia konfrontovaní so skutočnosťou, že majú postihnuté dieťa možno nazvať krízou rodičovskej identity. Dá sa chápať ako reakcia na fakt, že ich dieťa je „iné“, s čím súvisí aj jeho perspektíva v budúcnosti, javiaca sa v čiastočne nejasných, negatívnych a horšie akceptovateľných obrysoch. Starostlivosť o postihnuté dieťa v domácom prostredí je veľmi náročné pre každého člena rodiny, preto je nevyhnutné zaviesť pevný režim, ktorého dodržiavanie pomôže udržať v rovnováhe potreby celej rodiny. Zároveň si treba uvedomiť, že pozornosť by sa nemala sústreďovať len na postihnuté dieťa. Neprospelo by to nikomu, vrátane dieťaťa, ktoré by sa naopak malo cítiť ako rovnoprávny člen domácnosti, nie ako jej príťaž. Povinnosti spojené so starostlivosťou o takéto dieťa by sa mali postupne rozdeliť medzi všetkých a nenechávať všetko len na matke, ktorej takáto deľba práce umožní viesť kvalitný život. Ostatné deti sa súčasne naučia zodpovednosti, trpezlivosti a citlivému prístupu k iným. To však neznamená, že zdravé deti budú preťažované a časovo obmedzované vo vlastných aktivitách.
Najčastejšie Postihnutia
Telesné postihnutie možno charakterizovať ako poruchu pohybového a nosného aparátu (svalov, kostí, kĺbov, šliach, príslušných ciev) a nervového ústrojenstva, ktoré sa prejavuje porušenou hybnosťou.
Downov Syndróm
Downov syndróm je jedna z najčastejších foriem mentálneho postihnutia, spôsobený poruchou chromozómov. U takto postihnutých detí je vždy prítomná mentálna retardácia rôzneho stupňa, narušený imunitný systém, často sa vyskytujú vrodené chyby srdca a tráviaceho ústrojenstva, poruchy štítnej žľazy a iné metabolické poruchy. Downov syndróm nie je možné vyliečiť, ale optimálnou zdravotníckou starostlivosťou a výchovou, ktorá je náročná pre rodičov i profesionálov, možno následky syndrómu zmierniť. K hlavným príznakom patria napr. šikmé očné štrbiny, kožná riasa pri vnútornom očnom kútiku, široký koreň nosa, plochý vzhľad tváre, ušnice sú menšie, nižšie uložené, veľký jazyk, vysoké podnebie, odchýlky vo vývoji zubov, zvýšená pohyblivosť kĺbov, široké dlane a krátke prsty, znížený svalový tonus či menší obvod hlavy. Príznaky nemusia byť prítomné všetky, ale môžu byť prezentované na rôznom stupni.
Detská Mozgová Obrna (DMO)
Dôsledkom detskej mozgovej obrny (DMO) je spravidla okrem telesného postihnutia aj narušenie komunikačnej schopnosti, zmyslové postihnutie, veľakrát aj mentálne postihnutie a poruchy správania. Príčinami sú v prenatálnom období ochorenia matky počas tehotenstva, nedostatočná výživa, RTG žiarenie, nadmerné duševné zaťaženie, genetické činitele, rubeola matky, obličkové ochorenia a poruchy krvného obehu u matky, vedúce k tzv. hypoxii plodu. Neskôr sú to komplikácie pri pôrode, nedonosenosť plodu a v postnatálnom období všetky infekcie dieťaťa vo veku asi 6 mesiacov, keď ešte nie je tvorená tzv. hematoencefalická bariéra, a tak pri infekcii prenikajú toxíny bez prekážky z krvi do mozgu. Charakteristickými príznakmi DMO sú napr. poruchy hybnosti, oneskorený motorický vývin, poruchy okohybného aparátu a zraku, poruchy reči, nadmerné slintanie, epileptické záchvaty, časté je zníženie intelektových schopností pod normu, neurotické poruchy, slabá odolnosť voči infekciám a intoxikáciám.
Svalová Dystrofia
Svalová dystrofia je ochorenie, ktoré postihuje najprv svalovú sústavu. Typickou črtou je porucha hybnosti a postihnuté bývajú veľké svaly v panvovej a brušnej oblasti. Postihnutí ňou bývajú výlučne chlapci. Ochorenie začína zvyčajne v útlom veku, nenápadne, s postupným zhoršovaním stavu. Zväčša do desiatich rokov od vypuknutia choroby stráca chorý schopnosť chodiť. Smrť nastáva väčšinou po rozličných infekčných ochoreniach, alebo zlyhaním srdca.
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM
Príčiny Postihnutí u Detí
Túžbou každej matky i otca je mať zdravé deti. No nie vždy je táto túžba naplnená a neraz sa stane, že sa bábätko narodí s nejakým zdravotným postihnutím. Hoci ani zďaleka nie je možné odhaliť príčiny alebo predpokladať narodenie postihnutého dieťaťa, sú určité rizikové faktory.
Vek Matky a Otca
S vekom matky súvisí riziko rôznych zdravotných porúch u bábätka. Obzvlášť u starších rodičiek, ktorých vek sa blíži k štyridsiatke, je riziko vrodených chýb vrátane Downovho syndrómu pomerne vysoké. Dnes sú ale mamičky po 35. roku sledované prísnejšie počas tehotenstva práve kvôli vyššiemu riziku rôznych vrodených chýb u dieťatka. Ak je otecko staršieho veku, hrozia najmä rôzne psychické choroby ako schizofrénia alebo autizmus. Spermie starších mužov totiž môžu so sebou niesť genetické mutácie, v dôsledku čoho dochádza k vrodených ochoreniam u ich potomkov.
Dedičnosť a Vonkajšie Vplyvy
Veľmi častou príčinou postihnutí u detí je aj dedičnosť. Ak niektorí z rodičov alebo niekto z blízkej rodiny trpí nejakým postihnutím, spravidla vzrastá aj riziko, že takéto postihnutie môže mať aj dieťa. Veľa však závisí od konkrétneho ochorenia. Niektoré postihnutia dieťaťa sa objavia v dôsledku pôsobenia vonkajších vplyvov. Často je to teda napríklad požívanie nadmerného množstva alkoholu, fajčenie či užívanie drog. V neposlednom rade treba spomenúť aj množstvo liekov a ich vedľajšie účinky. Obzvlášť rizikový pre rozvoj rôznych vrodených chýb u dieťaťa je prvý trimester, teda prvé tri mesiace. Mamičky, ktoré podstúpia vyšetrenie röntgenom netušiac, že čakajú bábätko, môžu mať takisto vyššie riziko postihnutia bábätka. Každý prípad je individuálny, veľa závisí od toho, v ktorom týždni bolo vyšetrenie absolvované, aká oblasť tela bola vystavená žiareniu a podobne.
Choroby
Postihnuté bábätko sa neraz narodí aj mamičke, ktorá v tehotenstve prekonala nejaké ochorenia. Napríklad ovčie kiahne, listéria či toxoplazmóza môžu mať za následok rôzne poškodenia bábätka. Spozornieť treba aj pri herpetickom víruse, ktorý predstavuje riziko pre nenarodené bábätko ale aj niektoré pohlavné choroby. Opäť ale veľa závisí od konkrétneho ochorenia ako aj od toho, v ktorom týždni tehotenstva k nákaze došlo a podobne.
Testy
Vďaka rôznym testom, ktoré sa vykonávajú počas tehotenstva, je možné mnoho rizík odhaliť včas. Niekedy však tieto testy vykazujú falošnú pozitivitu a sú zbytočným postrachom budúcich mamičiek. Na druhej strane ani výborné výsledky testov nezaručujú, že sa dieťa nemôže narodiť s nejakým postihnutím. Stále sú totiž pre nás mnohé veci neovplyvniteľné a sú v rukách osudu.
Syndróm Náhleho Úmrtia Dojčiat (SIDS)
(Sudden infant death syndrome- SIDS). Stav, kedy dôjde k neočakávanému, náhlemu úmrtiu dieťaťa (dojčaťa) mladšieho ako jeden rok, pričom ani podrobný patologicko-anatomický rozbor získaný pitvou dieťaťa, obhliadka miesta úmrtia a podrobné informácie o zdravotnom stave dieťaťa neobjasnia príčinu úmrtia. V západných krajinách je to v súčasnosti s 25% najčastejšia príčina úmrtia detí v období medzi prvým a dvanástym mesiacom života. Napriek tomu, že v posledných desiatich rokoch došlo k skoro dvojnásobnému poklesu výskytu tohto javu, stále postihuje približne 30-60 detí na 100 000 novonarodených jedincov a tieto hodnoty sa v posledných rokoch už nedarí znižovať.
Príčiny a Rizikové Faktory SIDS
Moderná medicína nevie pri pôrode dieťaťa predpovedať či bude alebo nebude postihnuté SIDS, avšak vie určiť rizikové skupiny detí (viď. Rizikové faktory), ktoré by mohli byť viacej ohrozené týmto stavom. Prepokladá sa porucha inervácie a regulácie dychovej aktivity dýchacieho svalstva v spolupráci s nezrelosťou centrálnej nervovej sústavy dieťaťa (viď. V predĺženej mieche mozgu existujú nervové bunky, ktoré sú zodpovedné za schopnosť spontánneho dýchania ľudského jedinca. U niektorých detí lekári a genetici zistili dedičný defekt spôsobujúci poruchu vodivého systému srdca. Niektorí autori považujú aspiráciu žalúdočného obsahu s reflexnou zástavou dýchania za možnú príčinu SIDS, aj keď v poslednej dobe sa od tohto názoru ustupuje. Veľmi pestrá skupina faktorov, ktoré sú prítomné u väčšiny postihnutých detí. Napriek tomu, že SIDS sa vyskytuje u detí pochádzajúcich z rôznych sociálnych prostredí, jednoznačne s vyššou frekvenciou postihuje deti pochádzajúce z nižších spoločenských vrstiev, deti príliš mladých alebo slobodných matiek a rodičiek s nižšou vedomostnou úrovňou. Rizikovejším pohlavím je chlapčenské (o 30-50%) a najrizikovejšou skupinou sú deti medzi 2.-4. Nízka pôrodná hmotnosť novorodenca (<2500g), predčasný pôrod (>6 týždňov pred predpokladaným termínom), kratšie odstupy medzi jednotlivými graviditami, druhé a ďaľšie tehotenstvá sú z pohľadu štatistiky spojené s vyšším výskytom SIDS (3-4x násobné riziko). Plody matiek, ktoré fajčili počas tehotenstva majú 3- 5x vyššie riziko postihnutia SIDS, pričom pravdepodobnosť narastá úmerne v závislosti od dennej dávky cigariet. Jedným z najznámejších nepriaznivých rizikových faktorov je jednoznačne neprimeraná poloha dieťaťa pri spánku. Americká spoločnosť detských lekárov (AAP) už približne 10 rokov odporúča, aby zdravotnícky personál a matky neukladali dieťa pri spánku na bruško (tzv. pronačná poloha). Vhodnými polohami sú len poloha na chrbte (tzv. supinačná poloha) a poloha na boku dieťaťa. V poslednom období sa však hromadia závery, že aj posledné menované uloženie dieťaťa prináša približne dvojnásobný nárast rizika SIDS. V minulosti sa tradovalo, že pri polohe na chrbte hrozí u dieťaťa riziko vdýchnutia potravy (aspirácia), avšak rôzne štúdie prinášajú so sebou prekvapujúci dôkaz, že najväčšie riziko aspirácie a následne udusenia dieťaťa ide ruka v ruke s polohou dieťaťa na brušku. Nevhodné matrace, príliš mäkké alebo zdeformované dlhším používaním, rôzne vankúšiky v okolí dieťaťa, obliečky presahujúce výrazne rozmery periniek a voľné prestieradlá, v kombinácii s polohou na brušku, znamenajú až 20- násobne zvýšené riziko výskytu SIDS. Matka spiaca so svojím dieťaťom v posteli je tiež rizikovým faktorom, obzvlášť pokiaľ je dieťa mladšie ako 4 mesiace. Riziko sa zvyšuje aj vtedy ak dieťa spí so svojim súrodencom. Dlhé obdobie sa tradoval pozitívny vplyv kojenia matky na zníženie pravdepodobnosti SIDS. Posledné práce síce potvrdzujú, že kojené deti majú nižší výskyt SIDS, ale súvisi to skôr s faktorom matky, nakoľko sa preukázalo, že matky, ktoré koja patria k matkám vzdelaným a uvedomelým a vnímajú riziká hroziace ich novorodencom a uplatňujú opatrenia, ktoré riziko SIDS znižujú. Kojenie však jednoznačne znižuje pravdepodobnosť úmrtia dojčaťa na iné príčiny. Detský cumlík považuje väčšina súčasných odborných publikácií za dôležitý ochranný faktor dieťaťa, ktorý výrazne znižuje pravdepodbnosť rizika na SIDS aj keď vedci nevedia vysvetliť dôvod tohto javu.
ALTE (Apparent Life-Threatening Event)
Jedná sa o stav, kedy sa prejavia niektoré z faktorov uvedených vyššie. U dieťaťa sa najčastejšie prejaví zástavou dýchania, pričom však okolie (matka) túto udalosť spozoruje a zareaguje. Väčšinou postačí potriasť s dieťaťom a dychová aktivita sa spontánne objaví.
Prevencia SIDS
Vyhýbajte sa aktívnemu a pasívnemu fajčeniu počas tehotenstva a po pôrode, neužívajte drogy a alkohol. Dieťa ukladajte do polohy na chrbát na tvrdší alebo nedeformovaný matrac, oblečte ho primerane teplote prostredia, obliečky a plachta by mali kopírovať rozmery perinky a matraca. Vak na spanie je vhodnejší ako prikrývky a perinky. V miestnosti nastavte radiátory v zhode s odporúčanými normami pre teplotu v spálni. Pri ukladaní dieťaťa na spánok používajte detský cumlík. Ak tento dieťaťu počas spánku vypadne z úst, nevkladajte mu ho naspäť. Deti z rodín, v ktorých sa vyskytli nevysvetliteľné úmrtia novorodencov ako aj deti, ktoré prežili v minulosti ALTE (udalosť ohrozujúcu ich život) by mali mať zabezpečený monitoring počas spánku (napríklad apnoe monitor). Dieťa s kombináciou rizikových faktorov (napr.
Psychomotorická Retardácia (PMR) a Mentálna Retardácia (MP)
Každý rodič si predstavuje, že jeho potomok bude zdravý fyzicky, s primeraným psychomotorickým vývinom a najlepšími možnosťami pre úspešné pracovné zaradenie v budúcnosti. „Nie každé dieťa má však takéto šance, hoci pri narodení sa zdá, že jeho zdravotný stav nie je ohrozený nepriaznivou prognózou,“ hovorí pre Bedeker zdravia doc. MUDr. Darina Chovancová, CSc., prednostka Novorodeneckej kliniky M. Schopnosti dieťaťa sa vyvíjajú v niekoľkých základných oblastiach.
Oblasti Vývoja Dieťaťa
Prvou je jemná a hrubá motorika - ovládanie malých svalových skupín v oblasti ruky, napríklad úchop predmetov a manipulácia s nimi a veľkých svalov pre pohyby tela, ako sed, chôdza, neskôr skákanie, jedenie, obliekanie a hygienické návyky. Ďalšou oblasťou je rozvoj reči a schopnosť komunikácie, čo sa začína džavotom, vyslovovaním slabík, schopnosťou porozumieť a správne používať slová. Medzi kognitívne schopnosti patrí schopnosť učiť sa, rozmýšľať a riešiť úlohy. Dieťa spočiatku objavuje svet okolo seba najmä prostredníctvom zraku, sluchu a hmatu. No a posladnou zo základných oblastí sú sociálne a emocionálne schopnosti - schopnosť komunikovať s inými ľuďmi, vyjadrenie a ovládanie svojich emócií. Hoci jednotlivé míľniky vo vývoji dojčiat môžu mať určitú variabilitu, ak dieťa nedosiahne predpísané schopnosti v jednotlivých prelomových vývinových štádiách, hovoríme o psychomotorickej retardácii. Ak má dieťa vo veku tri až päť rokov na základe psychomotorických testov podpriemerné intelektové schopnosti, hovoríme o mentálnej retardácii. Býva aj deficit v niektorých z uvedených adaptívnych schopností: komunikácia, sebestačnosť, sebakontrola, sociálne a medziľudské schopnosti, organizácia prace, voľného času, bezpečnosť a vzdelávanie.
Rozdiely Medzi PMR a MR
Psychomotorická retardácia (PMR) nie je vždy spojená s mentálnou retardáciou. Príčina mentálnej retardácie je rôznorodá, vzniká na podklade vnútorných alebo vonkajších faktov, z časového hľadiska pred pôrodom, počas pôrodu alebo v priebehu života. Z hľadiska prognózy sú zaujímaví aj pacienti s poruchami autistického spektra. V ich prípade ide o narušenie komunikácie, sociálnej interakcie s obmedzenými, často stereotypnými vzorcami správania, záujmov a aktivít. Autistické rysy majú aj mnohí s mentálnou retardáciou alebo genetickými syndrómami.
Detská Mozgová Obrna (DMO) a Jej Vplyv na Vývoj
Za detskú mozgovú obrnu (DMO) sa považuje skupina trvalých porúch hybnosti a držania tela, vedúcich k obmedzeniu činnosti. V mnohých prípadoch sa pridávajú aj senzorické poruchy. Vznikajú na podklade neprogredujúceho postihnutia vyvíjajúceho sa mozgu plodu a dieťaťa. Ide o poškodenie mozgu, ktoré je najčastejšou príčinou postihnutia detí. Nezrelosť a nízka pôrodná hmotnosť patria medzi rizikové faktory nepriaznivej prognózy. Komplikácie vyplývajúce z nezrelosti, ako je krvácanie a poruchy prekrvenia spojené s hypoxiou (stav spojený s nedostatkom kyslíka - pozn. red.) v mozgu, nedostatočná výživa, infekcie, zmyslové poruchy, to všetko môže spôsobiť DMO, deficit v oblasti kognitívnych schopností, ale aj poruchy pozornosti s hyperaktivitou. Zvýšené prežívanie predčasne narodených detí pred ukončeným 37. týždňom tehotnosti a detí s nízkou pôrodnou hmotnosťou pod 2500 g viedlo k nárastu DMO.
Riziká Pôrodu
Pôrod patrí medzi vysoko rizikovú etapu v živote dieťaťa. Analýza desiatich miliónov pôrodov v USA potvrdila, že až v 29 % prípadov nízko-rizikových tehotných žien vznikli počas pôrodu neočakávané komplikácie. Väčšina novorodencov sa z hypoxického inzultu veľmi rýchle spamätá. Prerušenie krvného zásobenia a nedostatok kyslíka pre mozog dieťaťa môžu však znamenať aj zvýšené riziko perinatálnej asfyxie (dusenie z nedostatku vzduchu - pozn. red.), ktorá môže spôsobiť poškodenie neurónov s rozvojom hypoxicko-ischemickej encefalopatie s nepriaznivou prognózou dieťaťa. Samotné faktory, ktoré ohrozujú dieťa v maternici môžu súvisieť s funkciou placenty, do úvahy však prichádzajú aj genetické, infekčné a metabolické príčiny a v približne 20 % je dokonca príčina neznáma. Výskyt asfyxie sa vo vyspelých krajinách odhaduje asi na 1,6 prípadov na tisíc pôrodov. Terapeutická hypotermia, ktorá je dostupná aj v našich špecializovaných centrách, zlepšila prežívanie týchto detí a zvýšila ich šancu na dobrý psychomotorický vývin bez neurologických následkov. Samostatnú kapitolu predstavuje detská mozgová obrna. Ako sme už spomínali, DMO je ochorenie, ktoré postihuje hybnosť, ovplyvňuje aj mentálny vývoj a zmyslové orgány. Epilepsia sa pridružuje v 20 až 40 % prípadov. Rozvinutý obraz DMO pozorujeme vo veku minimálne 12 mesiacov. Podľa neurologickej klasifikácie DMO delíme na spastické formy (kvadru-, hemi-, diparézy), dystonicko-dyskinetické a ataktické. Deti so spastickou hemiplégiou majú závažnejšie postihnutie v oblasti manuálnych funkcií. Hrubú motoriku majú narušenú deti so spastickou diplégiou a diskinetická DMO sa spája s problémami v oblasti hrubej motoriky, ako aj manuálnymi schopnosťami. Príčiny vzniku DMO sú v poslednom období predmetom prehodnocovania. Medzi rizikové faktory vzniku DMO patria v 40 až 60 % nezrelosť a rastová retardácia plodu, asfyxia a pôrodný traumatizmus v 25 až 30 %, perinatálne infekcie, cerebrálny infarkt, chromozómové anomálie a vrodené metabolické poruchy tvoria asi 5 až 10 %. Mnoho takto postihnutých detí sa narodí bez identifikovanej príčiny - ide pravdepodobne o genetické vplyvy. Podľa najnovších vedeckých odhadov až 30 % DMO vzniká na podklade genetický a epigenetických faktorov. DMO sa môže týkať rovnako donosených, ako aj nedonosených detí. Dôsledky sú však rôzne.
Diagnostika DMO
V súvislosti s DMO sa hovorí aj o tzv. Zobrazenie mozgu pomocou magnetickej rezonancie (MRI ) je vhodným pomocníkom pri hodnotení závažných zmien na mozgu z prognostického hľadiska v súvislosti s DMO. V prípade predčasne narodených detí napr. v dôsledku menšieho objemu mozgu dochádza k zníženiu kognitívneho skóre alebo k vzniku ADHD. Závažnejšie zmeny v zmysle periventrikulárnej lézie bielej hmoty mozgu možno spoľahlivo zachytiť pomocou MRI v termíne pôrodu nedonoseného dieťaťa, resp. ak je dieťa donosené, lézie v hypotalame a bazálnych gangliách po asfyxii sa dajú zachytiť na piaty či šiesty deň po pôrode. V prípade donosených detí po asfyxii alebo pri vrodených chybách mozgu vzniká kvadruparetická forma DMO. Prejavuje sa najzávažnejším postihnutím, obvod hlavy sa nezväčšuje, pridávajú sa zmyslové chyby a motorický vývin stagnuje. Dieťa nechodí, nehovorí, chýba mu schopnosť úchopu na rukách a vyvíja sa kvadruspasticita, častá je epilepsia. V prípade nedonosených detí je častá spastická diparéza. Jej ľahká forma môže viesť k minimálnym problémom vo vývoji motoricky, manuálne schopnosti a mentálny vývoj bývajú v pásme priemeru. Pri spastickej diparéze závažného stupňa s postihnutím dolných končatín dieťa nechodí, zaostávajú aj manuálne funkcie, reč a mentálny vývin. Môže byť postihnutie zraku v zmysle retinopatie, strabizmu až refrakčných chýb.
#
tags: #dieta #mensie #je #postihnute