Autizmus: Svet informácií o poruche autistického spektra

Autizmus, alebo porucha autistického spektra (PAS), je komplexný stav, ktorý ovplyvňuje spôsob, akým človek vníma svet a interaguje s ním. Hoci sa autizmus tradične diagnostikuje v detstve, čoraz viac dospelých zisťuje, že sú autisti aj vo vyššom veku. Tento článok poskytuje ucelený pohľad na autizmus, od jeho definície a prejavov až po diagnostiku, terapie a rady pre rodičov a osoby s PAS.

Čo je autizmus?

Autizmus je neurologicko-vývinová porucha, ktorá zasahuje oblasť interakcie s ostatnými ľuďmi, komunikáciu s okolím a správanie voči ostatným ľuďom. Je to pervazívna vývinová porucha, čo znamená, že zasahuje do viacerých funkčných oblastí života. Každé dieťa s autizmom je jedinečné a nemusí mať nevyhnutne rovnaké prejavy, znaky a symptómy.

Prejavy autizmu

Autizmus sa prejavuje rôznorodo a intenzita symptómov sa u každého autistu líši. Medzi hlavné prejavy patria:

  • Narušená sociálna interakcia: Problémy s porozumením emóciám iných ľudí, neschopnosť reagovať na ne, vyhýbanie sa spoločnosti, slabý očný kontakt, odmietanie fyzického kontaktu.
  • Narušená komunikácia: Oneskorený vývin reči, echolálie (opakovanie počutého), problémy s nadväzovaním a udržiavaním rozhovoru, obmedzená neverbálna komunikácia (mimika, gestikulácia).
  • Stereotypné správanie: Opakujúce sa pohyby (kývanie sa, točenie, mávanie rukami), rituály (vykonávanie činností vždy rovnakým spôsobom), fascinácia určitými predmetmi alebo činnosťami.

Psychológ Mgr. Ivan Belica z Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie zdôrazňuje, že deti s autizmom bežne prežívajú a prejavujú emócie, no často ich majú problém regulovať a identifikovať u iných ľudí.

Príznaky autizmu u detí

Rodičia si môžu všimnúť prvé príznaky autizmu už v ranom veku, najčastejšie medzi 2. a 4. rokom života. Medzi ne patria:

Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa

  • Dieťa má akoby vlastný svet a nezaujíma ho kontakt s ľuďmi.
  • Nereaguje na meno, nenadväzuje očný kontakt.
  • Ešte nezačalo rozprávať alebo náhle prestane rozprávať.
  • Stále je v pohybe, má záchvaty zlosti, ak nedosiahne, čo chce.
  • Nepoužíva gestá, nechýba mu symbolická hra.
  • Preferuje zvukové alebo blikajúce hračky, ovoniava predmety.
  • Opakuje činnosti ako roztáčanie koliesok na autíčku alebo ukladanie predmetov do radu.
  • Vyžaduje určitú postupnosť v činnostiach a má problém so zmenami.

Je dôležité si uvedomiť, že tieto príznaky sa môžu objaviť aj u detí bez autizmu, preto je potrebná odborná diagnostika.

Diagnostika autizmu

Diagnostika autizmu je komplexný proces, ktorý zahŕňa viacero vyšetrení. Na prvodiagnostiku sa rodičia môžu obrátiť na pediatra, centrum včasnej intervencie, detského psychiatra, psychológa alebo priamo na pracoviská špecializované na diagnostiku autizmu.

Proces diagnostiky

  1. Skríning: Pediatri by mali v rámci preventívnych prehliadok v ranom veku používať dotazník M-CHAT-R (pre deti vo veku 16-30 mesiacov). Ak dotazník preukáže riziko PAS, odporúča sa kontaktovať odborné pracovisko.
  2. Komplexná diagnostika: Zahŕňa psychologické a špeciálno-pedagogické vyšetrenie.
    • Psychologické vyšetrenie: Prebieha formou hier, úloh a rozhovorov. Odborník zaznamenáva prejavy, ktoré môžu súvisieť s PAS.
    • Špeciálno-pedagogické vyšetrenie: Zamerané na deficity, ktoré môžu súvisieť s PAS a ovplyvňovať vzdelávací proces.
  3. Ďalšie vyšetrenia: V prípade potreby sa vykonávajú aj neurologické, genetické a iné vyšetrenia na vylúčenie iných príčin ťažkostí.

Diagnostické kritériá

Na diagnostiku autizmu sa používajú medzinárodné klasifikačné systémy, ako napríklad:

  • MKCH-10 (Medzinárodná klasifikácia chorôb): Vydáva a reviduje WHO (Svetová zdravotnícka organizácia). Autizmus patrí medzi poruchy psychického vývinu a pervazívne vývinové poruchy.
  • DSM-V (Diagnostický a štatistický manuál duševných porúch): Vydáva a reviduje Americká psychiatrická asociácia. Autizmus je zaradený medzi neurovývinové poruchy v rámci porúch autistického spektra.

Detská hodnotiaca škála autizmu (CARS)

Klinický psychológ môže využívať Detskú hodnotiacu škálu autizmu (CARS) na identifikáciu autistickej symptomatológie. Táto škála sleduje 15 tematických okruhov, ako napríklad:

  • Vzťah k ľuďom
  • Emocionálne reakcie
  • Hra a zaobchádzanie s predmetmi
  • Zrakové a sluchové reakcie
  • Verbálna komunikácia
  • Neverbálna komunikácia
  • Úroveň aktivity
  • Úroveň a konzistentnosť intelektuálnych schopností
  • Adaptácia na zmeny
  • Fyzické reakcie
  • Chuťové, čuchové a hmatové reakcie
  • Strach
  • Nervozita
  • Celkový dojem

Terapie a intervencie

Neexistuje biologická liečba autizmu, no existujú rôzne terapie a intervencie, ktoré môžu výrazne zlepšiť kvalitu života osôb s PAS. Cieľom terapeutických intervencií je:

Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa

  • Maximalizácia funkčných schopností dieťaťa
  • Posilnenie samostatnosti, sociálnych a komunikačných zručností
  • Zlepšenie adaptívnych a akademických schopností
  • Skvalitnenie domáceho prostredia
  • Zníženie nefunkčného správania (agresia, sebapoškodzovanie)

Typy terapií

  • ABA terapia (Aplikovaná behaviorálna analýza): Podporuje rozvoj reči, učí dieťa používať gestá, vyjadriť potreby a redukovať nežiaduce správanie.
  • Logopedická terapia: Zameraná na rozvoj reči a komunikačných schopností.
  • Špeciálno-pedagogická terapia: Podporuje rozvoj kognitívnych a akademických zručností.
  • Senzorická integračná terapia: Pomáha deťom spracovávať senzorické podnety a znižovať senzorickú preťaženosť.
  • Sociálny tréning: Učí deti sociálnym zručnostiam a interakciám.

Konkrétne terapie je potrebné voliť po dôkladnom zhodnotení stavu a potrieb dieťaťa odborníkom.

Život s autizmom

Život s autizmom prináša výzvy, ale aj možnosti. Dôležitá je včasná diagnostika a intervencia, ktorá môže výrazne ovplyvniť vývin dieťaťa.

Rady pre rodičov

  • Vzdelávajte sa o autizme: Získajte čo najviac informácií o autizme, aby ste lepšie rozumeli svojmu dieťaťu.
  • Vytvorte bezpečné a štruktúrované prostredie: Dieťa s autizmom potrebuje predvídateľný a usporiadaný režim.
  • Komunikujte jasne a jednoducho: Používajte krátke vety, konkrétne pokyny a vizuálne pomôcky.
  • Podporujte silné stránky dieťaťa: Zamerajte sa na to, v čom je dieťa dobré, a rozvíjajte jeho talent.
  • Spojte sa s inými rodičmi: Vymieňajte si skúsenosti a podporu s inými rodinami s deťmi s autizmom.
  • Nezabúdajte na seba: Starostlivosť o dieťa s autizmom je náročná, preto je dôležité nájsť si čas aj na seba a svoje záľuby.

Evka Petričková, známa z blogu Spolu aut, v ktorom dokumentuje život svojej rodiny s dcérkou s autizmom, zdôrazňuje dôležitosť vizualizácie ako spôsobu komunikácie. Vizualizácia pomáha deťom s autizmom lepšie porozumieť svetu a znižuje stres.

Faktory ovplyvňujúce prognózu

  • Úroveň intelektu: Deti s vyšším intelektom majú väčšiu šancu na lepšie fungovanie v bežnom živote.
  • Úroveň reči: Včasný nástup reči je dôležitý pre dobrú prognózu.
  • Samostatnosť: Schopnosť sebaobsluhy a motorické zručnosti sú dôležité pre samostatný život.
  • Včasná terapia: Čím skôr dieťa podstúpi intervenciu, tým je vyššia jej účinnosť.

Autizmus v dospelosti

Štúdia vedcov z Univerzity v Bathe a King´s College v Londýne zistila, že vek, v ktorom je autizmus diagnostikovaný, nemá podstatný vplyv na kvalitu života. Na kvalitu života majú väčší vplyv iné faktory, ako napríklad pohlavie a celkové psychické zdravie.

Psychologička Lucy Livingstonová uviedla, že diagnóza stanovená vo vyššom veku môže byť pre ľudí pozitívnou skúsenosťou, ktorá im pomôže lepšie pochopiť samých seba a zlepšiť kvalitu ich života.

Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM

tags: #dieta #ma #svoj #svet