Diéta pri horúčke, angíne a vhodná strava

Angína, známa aj ako tonzilitída, je bežné ochorenie, ktoré sa prejavuje bolesťou hrdla, ťažkosťami pri prehĺtaní a často aj vysokou horúčkou. Hoci je angína častá najmä u detí, nevyhýba sa ani dospelým. Správna liečba je nesmierne dôležitá, pretože pri zanedbaní môžu v neskoršom veku nastať závažné komplikácie, ktoré postihujú srdce, kĺby alebo obličky.

Čo je angína a prečo vzniká?

Angína (tonsilitis acuta) je zápal krčných mandlí, ktorý je vo väčšine prípadov spôsobený bakteriálnou infekciou. Až v 70 % prípadov je pôvodcom baktéria Streptococcus pyogenes. Medzi ďalšie baktérie, ktoré sa môžu podieľať na vzniku angíny, patria Streptococcus pneumoniae, niektoré stafylokokové infekcie alebo baktéria Escherichia Coli. Hnisavá angína je názov pre bakteriálnu angínu, pri ktorej prevažujú baktérie ako vyvolávajúci agens. Angína však môže byť spôsobená aj vírusmi alebo plesňami, napríklad Candida albicans.

Krčné mandle (tonsilla palatina) sú párový orgán, ktorý sa nachádza po stranách v ústnej dutine medzi koreňom jazyka a mäkkým podnebím. Patria do Waldeyerovho lymfatického systému a ich hlavnou funkciou je ochrana pred infekciami. Povrch mandlí je nerovný a tvorený priehlbinami, v ktorých sa často zachytávajú choroboplodné zárodky.

Klinický priebeh ochorenia

Príznaky angíny možno rozdeliť na lokálne, ktoré sa prejavujú v mieste pôsobenia baktérií, a celkové (systémové), ktoré sú podobné ako pri iných bakteriálnych infekciách.

Lokálne príznaky

Baktérie spôsobujú zápal mandlí, ktorý sa prejavuje sčervenaním, opuchom a bolesťou. Následne sa začína hnisavý proces, pri ktorom sa na mandliach vytvárajú hnisavé čapy, povlaky až hnisavé folikuly (vačky naplnené zápalovým infiltrátom). Povlaky sú biele až žltobiele a neskôr splývajú do väčších plôch. Na podnebí sa môžu objaviť petechiálne krvácania (bodkovité krvácanie).

Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa

Tieto zmeny sa navonok prejavujú bolesťou hrdla, ktorá je spontánna aj na dotyk z prednej časti krku. Bolesť môže vyžarovať až do sánky, ucha a zátylku. Prehĺtanie, kašeľ, kýchanie, rozprávanie a pohyby hlavy (hlavne rotačné) zhoršujú intenzitu bolesti. Opuch slizníc zužuje priestor v hrdle, čo spôsobuje ťažkosti pri prehĺtaní. Zúžený priestor hrdla spolu so zhrubnutou hltanovou mandľou môže spôsobiť aj ťažkosti s dýchaním, ktoré je vynútené ústami. Z rovnakého dôvodu môže dieťa počas spánku chrápať. Z dôvodu zúženia ústia sluchovej trubice býva časté aj zaľahnutie v ušiach. Pozorujeme aj zmeny hlasu, ktoré pripomínajú huhňanie.

Systémové príznaky

Pre angínu sú typické vysoké horúčky s triaškou (zimnicou), ktoré dosahujú hodnoty 39 °C a viac. Teploty spôsobujú nadmerné potenie, čo vedie k dehydratácii, slabosti a malátnosti. Typická je únava a spavosť. Raritné nie sú ani febrilné kŕče (kŕče z teploty). Menej často môže dôjsť k blúzneniu a dezorientácii. Hlavne u detí sa toto ochorenie začína horúčkou a vracaním. Úporné vracanie prispieva k prehlbovaniu dehydratácie a celkovej alterácie vedomia. Postupne sa pridružujú aj ďalšie príznaky ako škrabanie alebo pocit cudzieho telesa či sucha v krku. Sucho v hrdle dráždi na kašeľ, ktorý býva zväčša suchý a dráždivý. S každým zakašľaním sa stupňujú aj bolesti hrdla, čo robí dieťa viac mrzuté, plačlivé a nespokojné. Typicky sú zväčšené regionálne (susedné) uzliny, ktoré sa dajú nahmatať a pri pohmate a zatlačení sú lokálne bolestivé. Ide o jasný príznak toho, že telo bojuje s infekciou. Najčastejšie možno nahmatať submandibulárne uzliny (podsánkové).

Možné komplikácie

Väčšina angín sa dá zvládnuť správnou liečbou a izoláciou chorého dieťaťa v priebehu 10 dní bez toho, aby vznikli nejaké komplikácie. Komplikácie vznikajú skôr pri zlej diagnostike a následnej nesprávnej terapii. Napriek tomu sa však s nimi môžeme stretnúť a je dobré o nich vedieť.

Chronická angína

Vzniká ako následok predchádzajúcich a často sa opakujúcich akútnych angín. Tie zanechávajú v mandliach mikrobiálnu flóru, ktoré môžu spôsobiť recidívy chronických zápalov. Prejavujú sa rovnako ako aj akútny zápal mandlí.

Abces mandle

Pokiaľ sa baktéria dostala do hlbších štruktúr mandle a okolia, môže vzniknúť jej abces. Abces je ohraničený hnisavý zápal oválneho tvaru, respektíve dutinový útvar vyplnený hnisom. Zväčša sa tvorí pri chronických tonzilitídach a postihuje jednu stranu. Mandľa na strane abcesu je zväčšená, presiaknutá a bolestivá.

Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa

Sepsa

Ak sa baktéria presunie z ložiska (mandla) krvnou cestou do krvného obehu, je schopná sa tam ďalej množiť a spôsobovať ďalšie ťažkosti. Infekcia v krvi sa nazýva septikémia. Odtiaľ sa dokáže zachytiť v ktoromkoľvek orgáne tela a napadnúť ho. Príznaky sa líšia podľa toho, o ktorý orgán sa jedná. Takisto v týchto orgánoch spôsobuje metastatické abcesy.

Diagnostika a vyšetrenia

Najdôležitejšia je správna diagnostika. Na základe anamnézy, klinického obrazu chorého, krvných odberov a steru z mandle sa dá potvrdiť alebo vylúčiť. Pri angíne býva zvýšený počet leukocytov (bielych krviniek) a zvýšený titer ASLO, ktorý dokazuje, že v krvi sa nachádzajú protilátky proti streptokokovej infekcii. Zvyšuje sa sedimentácia erytrocytov (červených krviniek), ktorej rýchlosť menia (zvyšujú) bielkoviny typické pre zápal.

Ako správne liečiť angínu u detí?

Na bakteriálne infekcie sú liekom prvej voľby antibiotiká. Zápal mandlí býva spôsobený hlavne streptokokovými infekciami, čo vieme dokázať podľa krvných výsledkov. Najúčinnejším antibiotikom proti streptokokom je fenoxymetylpenicilín, čiže bežný a často používaný Penicilín. Liek treba brať v pravidelných časových intervaloch po dobu ako určí lekár. Ak by sme liek podali napríklad o dve hodiny neskôr, mohlo by sa stať, že by už nemusel účinkovať. Antibiotický účinok sa po 8 až 12 hodinách (v závislosti od druhu antiobiotika) znižuje a infekcia sa voči nemu stáva odolnou. Ak sa baktéria stane rezistentnou voči konkrétnemu antibiotiku, to už nezaberie a sťažuje sa tým ďalšia liečba.

Na bolesti, opuch, škrabanie a zápal v hrdle je v dnešnej dobe veľké množstvo voľnopredajných preparátov vo forme sirupov či pastiliek na cmúľanie. Okrem toho, že zmierňujú bolesť, pôsobia aj antisepticky a dezinfikujú ústnu dutinu a hltan. Vhodné sú aj lieky pôsobiace protizápalovo. Protizápalové a upokojujúce účinky majú aj niektoré kloktadlá alebo bylinné čaje. Výrazne zmierňujú opuch a uľahčujú dieťatku ľahšie prehĺtať, čo je nesmierne dôležité pri príjme potravy a tekutín, ktorá by mala byť bohatá na vitamíny. Zvýšený príjem vitamínov a minerálnych látok zvyšuje prirodzenú obranyschopnosť. Tekutiny sa potením a zvracaním strácajú z tela príliš rýchlo, hlavne u detí je to veľmi nebezpečné, preto ich treba aj dopĺňať. Pri angíne a celkovo pri bakteriálnych infektoch nie je dobré podávať horúce čaje a nápoje. Teplé prostredie je vhodné aj pre rozmnožovanie baktérií, preto treba voliť vlažné alebo len mierne teplé tekutiny.

Pri tonzilitíde vyvolanej iným infekčným agens napríklad vírusmi je liečba antibiotikami neúčinná! Liečba vírusových zápalov je čisto symptomatologická. Tlmia sa len príznaky ako je horúčka, zvracanie, bolesť a treba dbať na doplnenie vitamínov, minerálov a tekutín. Pri teplote vyššej ako 38 °C sa odporúčajú zábaly hrudníka a bruška vlhkým uterákom namočeným vo vlažnej vode. Vzhľadom na to, že teploty pri angíne bývajú naozaj veľmi vysoké, je niekedy potrebné kombinovať zábaly aj s antipyretikami (liekmi proti horúčke). Nie menej dôležitý je pokoj na lôžku. Chorý by sa mal vyhýbať akejkoľvek fyzickej námahe, ktorá by zhoršila priebeh ochorenia.

Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM

V minulosti sa veľmi často robila tonzilektómia (odstránenie mandlí). V dnešnej dobe sa odporúča len v niektorých prípadoch. Je to hlavne pri recidivujúcej chronickej tonzilitíde či abcesoch, ktoré sa nepodarí odstrániť antibiotickou liečbou. Robí sa, aby sa zabránilo opätovnému vzplanutiu infekcie a následnej septikémii sa odstránia mandle ako zdroj bakteriálnej infekcie - ložisko.

Čo môže spôsobiť neliečená angína z detstva v neskoršom veku?

Ako bolo už spomenuté, angína je ľahko liečiteľná, prevažne bakteriálna infekcia. V prípade, že sa v detstve jej liečba zanedbá však môže spôsobiť závažné až smrteľné následky, ktoré sa nemusia objaviť hneď. Neraz sa objavujú nenápadne alebo sa náhodne zistia počas preventívnej prehliadky s odstupom niekoľko rokov až desiatok rokov. Za najzávažnejšiu sa pokladá reumatická horúčka. Spôsobujú ju zle liečené infekcie vyvolané streptokokom skupiny A. Ide o zápalové ochorenie. Prejavuje sa zápalmi kĺbov a pohybového ústrojenstva a následne postihuje aj srdcový sval. Je príčinou zápalu srdcového svalu (myokarditídu), ktorá môže viesť aj k srdcovému zlyhaniu. Baktérie sa takisto krvnou cestou často usadzujú v oblasti srdcových chlopní.

Angína u detí - čo by ste mali vedieť?

Angína je nákazlivá, infekcia sa prenáša kvapôčkami vzduchom, deti sa ňou môžu ľahko nakaziť od iného chorého dieťaťa, ktoré kašle alebo kýcha. Jej príznaky sa objavia do troch dní od nakazenia a dieťa sa bude trápiť s chorobou v posteli minimálne týždeň. Najhoršie je, že hrdielko ho veľmi bolí a má problém s prehĺtaním nie len slín ale aj jedla, takže budete bojovať jednak s jedením, podráždenosťou, únavou ale aj horúčkou.

Aj napriek tomu, že ide o relatívne častú infekciu horných dýchacích ciest u detí, tak pri nesprávnej liečbe sa môžu časom objaviť veľmi závažné následky. Preto je správna liečba angíny u najmenších členov rodiny nesmierne dôležitá. Chorobu u nich nikdy nepodceňujte.

Ako rozlíšiť angínu od iných respiračných ochorení?

Angína je častým ochorením horných dýchacích ciest, ktoré sa prejavuje najmä bolesťami hrdla, ktoré môžu byť sprevádzané soplením, zápachom z úst, kašľom, zvýšenou teplotou až horúčkou, únavou, bolesťou svalov. Ak sa rodičovi podarí prehliadnuť dutinu ústnu svojho dieťaťa, môže pozorovať začervenanie či zväčšenie mandlí s povlakmi, hnisavými ložiskami alebo pľuzgierikmi. Typicky bývajú zväčšené regionálne lymfatické uzliny na krku, na dotyk sú často bolestivé. Pri angíne spôsobenej vírusom infekčnej mononukleózy (EBV) môže byť zväčšená pečeň alebo slezina, opuch očných viečok, nosový hlas.

Liečba angíny u detí

Keď u dieťaťa spozorujeme príznaky začínajúcej angíny, je potrebné mu zabezpečiť dostatok oddychu, pokoj na lôžku, dostatok tekutín a podporiť jeho obranyschopnosť vitamínmi či prípravkami na podporu imunity. Môžeme skúsiť aj rôzne „babské rady“, ktoré môžu príznaky zápalu mandlí zmierniť. Ak sa stav nezlepšuje, je potrebné začať cielenú liečbu angíny.

Liečba zápalu mandlí záleží od druhu infekčného agens, ktorý ju vyvolal:

  • Vírusové angíny: Liečia sa pomocou symptomatickej liečby. Podávajú sa lokálne analgetiká a antiseptiká vo forme pastiliek či sprejov, vitamíny, vhodný je pokojový režim s dostatkom oddychu a príjmom tekutín.
  • Bakteriálne angíny: Je nevyhnutné podanie celkových antibiotík (najčastejšie penicilín, amoxicilín, cefalosoríny, makrolidy).

Ako rozlíšiť vírusovú a bakteriálnu angínu?

Len na základe príznakov a fyzikálneho vyšetrenie je to často neľahké, i keď pri bakteriálnej infekcii bývajú väčšinou príznaky výraznejšie a lokálny nález v hrdle „škaredší“. Dobrým pomocníkom v sporných situáciách je vyšetrenie CRP (odoberie sa pár kvapiek krvi z prsta). CRP je zápalový parameter, ktorého hodnota je v prípade vírusovej infekcie nízka, naopak, pri bakteriálnej infekcii je CRP zvýšené. Pomocnými vyšetrovacími metódami sú kultivačné a serologické vyšetrenia, alebo rýchle ambulantné diagnostické testy (rapid strep test), ktoré nám môžu pomôcť dopátrať sa priamo k pôvodcovi daného ochorenia.

Čo dieťaťu uľaví od angíny?

Popri medikamentóznej liečbe existujú aj rôzne režimové opatrenia a „babské rady“, ktoré môžu malému pacientovi pomôcť. Bolestivé hrdlo dokáže upokojiť teplý čaj či polievka. Inokedy zas zaberá studené - napríklad zmrzlina, ktorá sliznicu lokálne znecitliví a uľaví tak od bolesti. Podobný efekt majú aj rôzne mentolové cukríky a žuvačky. Dôležité je vyhýbať sa jedlu, ktoré je tvrdé a suché, deti ochotnejšie prehltnú potraviny kašovitej konzistencie.

Odporúča sa aj kloktanie slanej vody (pol čajovej lyžičky soli rozpustenej v 250 ml teplej vody). Slaný roztok pôsobí antibakteriálne a zmierňuje opuch slizníc. Táto procedúra však nie je vhodná u malých detí, keďže hrozí riziko vdýchnutia. Treba tiež dbať na dostatočné vetranie a zvlhčovanie vzduchu, keďže suchý vzduch dráždi zapálené mandle. Vhodné je dopriať si hlasový pokoj a samozrejme čo najviac spánku a oddychu.

Kedy je potrebné odstránenie mandlí?

U niektorých detí sa angíny opakujú často, vtedy hovoríme o recidivujúcej alebo rekurentnej tonzilitíde. V tomto prípade je nevyhnutné pátrať po možnej príčine - alergii, ložisku infekcie, poruche obranyschopnosti organizmu atď. Dôležitá je realizácia kultivačných vyšetrení (výter z hrdla) ešte pred nasadením antibiotickej liečby a následne cielená liečba podľa výsledku. Priaznivý vplyv môže mať imunomodulačná liečba (podpora imunity) alebo chirurgické odstránenie nosovej mandle (adenotómia). Pokiaľ sa počet angín nedarí znížiť, pristúpi sa k chirurgickému odstráneniu podnebných mandlí (tonzilektómia). Vzhľadom na to, že mandle hrajú dôležitú rolu v imunite voči respiračným patogénom, je dôležité vždy dobre zvážiť, či je tonzilektómia naozaj nevyhnutná.

Na uľahčenie rozhodovania boli vypracované kritériá, ktoré by mal pacient splniť, aby bol vhodným adeptom na chirurgické riešenie. Angína by sa mu mala zopakovať 7 x za 1 rok alebo 5 x ročne po dobu 2 rokov, alebo 3 x ročne po dobu 3 rokov. Samozrejme, ide len o akúsi pomôcku a ku každému pacientovi treba pristupovať individuálne.

Prevencia angíny u detí

Vplyvom chladu je sliznica hltanu dráždená a stáva sa tak jednoduchším cieľom pre vírusy a baktérie. Angína je kvapôčková infekcia, a tak najlepšou formou prevencie je dodržiavanie základných hygienických pravidiel ako pri ostatných respiračných infekciách - umývanie rúk, časté vetranie, nosenie respirátora atď.

Diéta pri horúčke a angíne

Počas choroby je dôležité dbať na správnu stravu, ktorá podporí imunitu a urýchli uzdravenie. Keďže hlavná časť imunity sídli v črevách, je dôležité udržiavať črevný mikrobióm v dobrej kondícii.

Čo určite vynechať z jedálnička chorého dieťaťa:

  • Živočíšne produkty (mlieko, vajcia a mäsové výrobky): Sú ťažšie stráviteľné a môžu narúšať acidobázickú rovnováhu organizmu. Výnimkou sú niekoľko hodín varené vývary z kostí a sladkovodná ryba z overeného zdroja s ľahkou zeleninovou prílohou.
  • Vyprážané potraviny: Zaťažujú tráviaci systém a zhoršujú príznaky choroby.
  • Pikantné a silne korenené jedlá: Výrazne zaťažujú tráviaci a tým pádom aj imunitný systém.
  • Sladené nápoje, kola aj kofola: Sú presýtené cukrami a sladidlami, dráždia hrdlo a dehydratujú.
  • Sladkosti: Cukor podporuje množenie vírusov i baktérií a paralyzuje biele krvinky.

Je vhodné obmedziť aj príjem lepku a laktózy.

Čo zaradiť do jedálnička chorého dieťaťa:

  • Zelenina a ovocie: Tvoria gro detského jedálnička. Vhodné sú zeleninové polievky, najmä z hlúbovej zeleniny (brokolica, kapusta, kel a ružičkový kel, mangold, žerucha).
  • Teplé polievky a čaje: Upokojujú bolestivé hrdlo.
  • Studené potraviny (zmrzlina): Majú chladivý efekt na zapálené tkanivá, znižujú opuch v hrdle a zmierňujú bolestivé signály.
  • Fermentované potraviny (kyslá kapusta, pickles, nakladané uhorky): Predstavujú pre telo úžasný zdroj zdraviu prospešných látok.

Vzorový jedálniček pre choré deti v závislosti od choroby

Čo jesť v prípade horúčky:

  • Raňajky: Čistý zeleninový vývar alebo bezlepková nesladená obilná kaša doplnená semiačkami (konopné, ľanové, tekvicové).
  • Desiata: Sezónne ovocie.
  • Obed a večera: Polievka (zeleninová so strukovinou, vývar z kostí so zeleninou), krémová zeleninová polievka. Pečená či parená zelenina, zeleninové placky, zeleninové rizoto, pšenoto, krúpoto, kukuričné cestoviny so zeleninovou omáčkou.
  • Nápoje: Brusnicová šťava, 100% kokosová voda.

Čo jesť v prípade chrípky alebo kašľa:

  • Čajík dochutený šťavou, sirupom alebo extraktom z čiernej bazy.
  • Potraviny bohaté na zinok (sezam, dyňové semienka, fazuľa azuki, slnečnicové semienka, ryža).

Čo jesť v prípade žalúdočných problémov:

  • Po lyžičkách sladený a mierne osolený čaj.
  • Podusené jabĺčko alebo banán.
  • Mrkva.
  • Ryžová a ovsená kaša.

Bylinky v strave chorého dieťaťa

  • Pažítka: Bohatá na mikroživiny, teda vitamíny, minerály a antioxidanty.
  • Jarná cibuľka: Výborný zdroj rozpustnej vlákniny s bohatým zastúpením inulínu.
  • Reďkovka: Fenomenálny zdroj celého radu fytoživín (flavonoidy, polyfenoly, terpény, glukozinoláty).
  • Žerucha: Klíčené semienka sú považované za kľúčový zdroj živín potláčajúcich oxidačný stres, rozvoj zápalu či mutáciu vedúcich k nádorovému bujneniu.
  • Kôpor, petržlenová vňať, bazalka, mäta.

tags: #dieta #ma #rok #horucky #a #anginu