Život každého z nás je plný úloh a poslaní. Jednou z najdôležitejších je služba rodine, deťom a budúcnosti ľudstva. Rodičia sú prvými kňazmi svojich detí, ktorí ich vychovávajú a pomáhajú im prijať spasiteľné dielo Pána Ježiša, aby ich priviedli k večnému životu.
Výchova detí je komplexný proces, ktorý si vyžaduje pochopenie ich špecifických potrieb a vlastností. Deti sú jedinečné osobnosti s vlastnou hodnotou, na ktorú nás upozorňuje aj Pán Ježiš: "Dokiaľ nebudete ako deti, nikdy nevojdete do kráľovstva nebeského." Preto je dôležité zamyslieť sa nad tým, aké sú deti a ako sa k nim priblížiť, aby sme im lepšie dokázali zvestovať slovo Božie a viesť ich k Pánu Ježišovi.
Detský vek a jeho špecifiká
Detský vek sa vyznačuje mnohými špecifickými vlastnosťami, ktoré sa s vývojom menia alebo zanikajú. Psychologické učebnice rozdeľujú detstvo na obdobia po 2-3 rokoch, pričom každé obdobie má svoje zvláštnosti. Medzi najbežnejšie delenia patria: dojča, batoľa, predškolský vek, mladší školský vek, starší školský vek a puberta.
V kontexte náboženskej výchovy sa u detí prejavujú tri základné skutočnosti:
- Túžba rozoznať dobro a zlo.
- Túžba po radosti a pokoji.
- Potreba autority.
Túžba rozoznať dobro a zlo
Deti majú silnú potrebu rozoznávať dobro a zlo. Túžia po tom, aby dobro zvíťazilo a zlo bolo potrestané. Neznášajú, keď sú hrdinovia príliš komplikovaní a nie je jasné, akí vlastne sú. Deti majú čierno-biele rozlišovanie a jednoznačne sa prikláňajú na stranu dobra.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Náboženská výchova môže výborne nadviazať na túto detskú túžbu a uspokojiť ju. Biblické príbehy sú plné bojov medzi dobrom a zlom, pričom Pán Boh, ako bytosť najvyššieho dobra, vždy napokon zvíťazí. Dôležité je, aby sme biblické pravdy nepodávali ako rozprávky, ale ako pravdy podopreté vlastnými skúsenosťami.
Túžba po radosti a pokoji
Pre deti je bytostne dôležité, aby bola ich túžba po radosti a pokoji uspokojená. Ak tomu tak nie je, ohrozené je ich fyzické aj psychické zdravie. Život bez radosti, v prostredí nervozity, hádok a rozporov, zákonite vedie k narušeniu vývoja.
Láska, prítomnosť a spoľahlivosť rodičov a harmonické spolužitie rodiny vytvárajú priaznivé podmienky pre rozvoj osobnosti, vrátane náboženského rozvoja. Dieťa za pojmom otec postupne objavuje stvoriteľa, za pojmom matka stvorenie. J.A.Komenský odporúča pôsobiť deťom čo najviac radosti, lebo ju potrebujú tak ako pokrm a nápoj.
Potreba autority
Ďalším dôležitým predpokladom pre náboženskú výchovu detí je vedomie závislosti na vyššej moci a s tým spojená potreba autority. Malé dieťa je bezmocné a bez pomoci rodičov stratené. Preto inštinktívne cíti potrebu útočiska pri rodičoch, na ktorých je závislé.
Výchova k poslušnosti voči rodičom je predpokladom poslušnosti k Bohu. Rodičia musia prirodzenú poslušnosť dieťaťa rozvíjať a upevňovať, s vedomím, že ich autorita je od Boha a neslobodno ju sebecky zneužívať. Pre staršie dieťa sa autoritou stáva učiteľ, farár alebo vedúci detskej besiedky, ak ich má prečo uznávať.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
Prejavy duše dieťaťa: Cit, fantázia, vôľa, rozum a pamäť
Tri hlavné prejavy, schopnosti alebo zložky duše sú rozum, cit a vôľa. K nim možno priradiť aj fantáziu a pamäť.
Cit a fantázia
Deti sú citové bytosti, ktoré sa rýchlo smejú aj plačú, ľahko sa nadchnú aj rozľútostnia. V rannom detstve sú skôr egoisticky zamerané, neskôr sa začína prejavovať altruizmus: súcit, schopnosť rozdávať darčeky i sympatie, vzťah k detskému spoločenstvu.
Dieťa je schopné zaujať citový vzťah aj ku rozprávkovým hrdinom, ba i k veciam. Preto je dôležité učiť dieťa najprv báť sa Boha a milovať Krista, než mu začať podávať náuku o Bohu a Kristu. Deti majú silný zmysel pre obradné konanie a myslenie, cit pre rituál. Majú rady pevný poriadok, symboly a obradné gestá.
Fantázia je veľmi potrebná, pretože z nej vyrastá tvorivá práca, ale aj duchovné myslenie. Deti dokážu antropomorfizovať a personifikovať takmer všetko. Bez problémov sa porozprávajú s vymysleným princom, kvetinkou, kocúrikom či hračkou. Vedia sa vžiť do jeho úlohy. Preto si ľahko vedia predstaviť i náboženské pojmy, ktoré dospelému robia problémy.
Vôľa
Aj dojča už prejavuje svoju vôľu, najmä pokiaľ sa týka jeho potrieb. Dožaduje sa jedla, tepla, nežnosti. Neskôr sa prejavuje čulou aktivitou, hravosťou, pohyblivosťou. Pri Detských službách Božích je dôležité pamätať na tieto prejavy vôle, pretože pasívne sedenie a kŕmenie detí náboženskými frázami nemôžu malí poslucháči dlho vydržať.
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM
Rozum a pamäť
Deti vedia veľmi pozorne sledovať dianie i obraz. Síce len chvíľu, ale všimnú si často také detaily, ktoré nám unikajú. Až do podrobností nás dokážu napodobňovať a každé slovo berú veľmi vážne. S obľubou si vyžadujú opakovanie.
Rešpekt a dôvera vo vzťahu k deťom
Je dôležité budovať vzájomný rešpekt a dôveru medzi rodičmi a deťmi. Rešpekt znamená, že vás uznávam rovnako ako seba a správam sa k vám tak, ako chcem, aby ste sa vy správali ku mne. Dieťa beriem také, aké je, s tým, že mám zodpovednosť a povinnosť doviesť ho k dospelosti.
Rodičia by mali akceptovať a rešpektovať názory a potreby svojich detí. Aj väčšia voľnosť totiž znamená rešpekt, aj keď sa to rodičom nemusí zdať. Je dôležité učiť sa rešpektovať aj v dospelosti. Keď si to ako dospelí zrovnáme v hlave, naraz vidíme, že sa to dá.
Rešpektovať sám seba znamená mať rád sám seba, mať pozitívny vzťah k sebe, hovoriť si, že sme dobrí, šikovní. Vtedy, keď človek prijme sám seba, aký je a nebude si dávať podmienky, vtedy sa berie, aký je.
Výchova bez trestov
Predstava, že sa s dieťaťom vyberiete do piesku a capnete ho po zadku cez plienku, je neakceptovateľná. Spoločnosť hovorí, že niečo nie je korektné a ja som tom zo psychologického hľadiska presvedčený. Netreba robiť z toho dieťa nebude mať celoživotnú traumu.
Myslím si, že sa dá vychovávať bez trestov, problém však je, že to nevieme. Svojím detstvom sme nastavení tak, že keď sme niečo urobili, dostali sme na zadok alebo nasledoval trest. Nikto nás neučil, či by to nešlo aj inak, pretože riešiť sa to musí. Otázka je, ako na to rodič príde. Tu je dôležitá prevencia, pretože niektorým problémom sa dá predísť.
Výskumy ukazujú, že telesné tresty nefungujú. Radšej by sme mali povedať, že sa nám to nepáči, takto sa nesprávame, upozorníme, že si niečo neprajeme. Vyzerá to byť slabé, ale je to rovnako silné ako facka. Naviac, keď dieťa udrieme, neurobí to znova, lebo sa bojí. Ale nemali by sme chcieť, aby sa nás deti báli. To nie je perspektívna výchova do dospelosti.
Duševné zdravie detí a vplyv pandémie
Aktuálna situácia s pandémiou trvá dlho a spôsobuje deťom úzkosti, strachy a smútky. Deti sa musia vidieť osobne každý deň, aby udržiavali vzťahy. Keď sa nevidia, situácia sa komplikuje. Čoraz problematickejší je už aj vzťah učiteľ - žiak, keďže sa vidia často iba cez obrazovky.
Spoločnosť má školu a tá by sa mala zameriavať aj na etiku či mravnú výchovu. Tak ako dospelí, aj deti sa dajú učiť. Želal by som si, aby sme deti viac viedli aj k tomu, že keď vidia neprávosť, aby zasiahli. Aby neboli ľahostajné.
Rané detstvo a jeho vplyv na život
Posledné výskumy ukazujú, ako náš život najviac ovplyvňuje úplne rané detstvo. Deti strácajú svoje základné istoty práve rozpadom rodiny, ale aj spochybňovaním rodiny ako takej.
Zdeněk Matějček povedal: „Najdôležitejšie je dať deťom istotu vo vzťahoch.“ To je to, čo dáva dieťaťu základnú podmienku bezpečia. Keď je dieťa v bezpečí, môže optimálne rozvinúť to, čo dostalo v genetickom potenciáli, pretože žije v rovnováhe.
Úloha otca vo výchove
Vieme o mame a jej vzťahu, to nik nespochybňuje, že mama je extrémne dôležitá. Ale dnes už vieme, že dieťa je špecificky pripútané k otcovi, mužovi. Zas je to ako tá pravá a ľavá ruka: mama dáva teplo, otec svetlo, mama dáva bezpečie dovnútra, otec odovzdáva bezpečie navonok.
Otcova úloha je dať dieťaťu schopnosť žiť bezpečne navonok, naučiť ho objavovať svet a podporovať túto schopnosť. Na to, aby som bol dobrým otcom, stačí používať sedliacky rozum. Všetci máme v génoch rodičovské správanie, to nám ani ťažký život nevymaže.
Dôležitosť času stráveného s deťmi
Čas je to najvzácnejšie, čo deťom môžeme dať. Štatistiky nám hovoria, že rodičia sa venujú deťom priemerne sedem minút denne. Ukázalo sa, že najdôležitejšia pre dieťa je atmosféra lásky, prijatia a dôvery.
Liečivá moc rodiča spočíva v obyčajne strávenom čase: boli sme chytať ryby, boli sme sa bicyklovať… To je pre dieťa viac ako množstvo liekov a tento spôsob pomoci platí hlavne pre rodičov.
Výchova a osobnosť dieťaťa
Rodičia majú tendenciu za každú cenu vychovávať a neuvedomujú si, že cieľom rodičovstva nie je dieťa neustále vylepšovať, ale iba s ním byť. Dieťa má v sebe vrodený program na pozitívny psychický a sociálny vývin a potrebuje na to iba bezpečné rodinné prostredie a príjemnú atmosféru. Nemusí byť vždy a za všetkých okolností vychovávané.