Prekvapujúce fakty o diétach mysle: Ako ovplyvňujú sluch, motoriku a kreslenie detí!

Porucha sluchu je komplexný problém, ktorý môže mať rôzne príčiny a dopady na život dieťaťa. Okrem priameho vplyvu na schopnosť počuť môže ovplyvniť aj vývoj reči, motoriky, sociálnych zručností a celkovú kvalitu života. Dôležité je preto venovať pozornosť prevencii, včasnej diagnostike a adekvátnej intervencii.

Sluchový systém a porucha sluchu

Sluchový systém pozostáva z ucha a mozgu, ktoré spoločne spracúvajú zvukové vlny. Zvuk sa šíri vzdušnou a kostnou cestou, pričom obojstranné počutie je kľúčové pre lokalizáciu zvuku a priestorové vnímanie. Porucha sluchu môže ovplyvniť ktorúkoľvek časť tohto komplexného systému.

Medzi príznaky poruchy sluchu patrí oneskorený vývin reči, problémy s porozumením, časté pýtanie sa na zopakovanie informácií, zvýšená hlasitosť pri sledovaní televízie alebo počúvaní hudby a izolácia od sociálnych aktivít. Dôsledky poruchy sluchu na dieťa môžu byť rozsiahle, vrátane problémov v škole, nízkeho sebavedomia a ťažkostí v medziľudských vzťahoch.

Príčiny poruchy sluchu

Poruchy sluchu môžu mať genetické aj negenetické príčiny.

Negenetické príčiny

Infekcie a choroby u mamy počas tehotenstva: Rubeola, cytomegalovírus (CMV) a toxoplazmóza môžu poškodiť sluch vyvíjajúceho sa plodu.
Problémy počas pôrodu: Nedostatok kyslíka (hypoxia) alebo poranenie hlavy počas pôrodu môžu viesť k poruche sluchu.
Lieky: Niektoré lieky užívané počas tehotenstva alebo v ranom detstve môžu byť ototoxické, čo znamená, že poškodzujú sluch.
Nízka pôrodná hmotnosť: Deti s nízkou pôrodnou hmotnosťou majú vyššie riziko poruchy sluchu.
Infekcie počas detstva: Meningitída, osýpky, mumps a iné infekčné choroby môžu spôsobiť stratu sluchu.
Infekcia stredného ucha u dieťaťa: Chronické alebo opakované infekcie stredného ucha môžu viesť k prevodovej poruche sluchu.
Zväčšený vestibulárny akvadukt (EVA alebo LVAS): Táto abnormalita vnútorného ucha môže spôsobiť progresívnu alebo náhlu stratu sluchu.
Hluk, náraz a poranenie hlavy: Nadmerný hluk, silný náraz alebo poranenie hlavy môžu poškodiť sluch.

Genetické príčiny

Genetické faktory hrajú významnú úlohu pri vzniku porúch sluchu. Genetické vyšetrenie môže pomôcť identifikovať konkrétne gény zodpovedné za poruchu sluchu. Existujú rôzne typy geneticky podmienených porúch sluchu:

Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa

Nesyndrómová porucha sluchu: Ide o stratu sluchu, ktorá nie je spojená s inými zdravotnými problémami.
Mitochondriálna porucha sluchu: Tento typ poruchy sluchu je spôsobený mutáciami v mitochondriálnej DNA.
Syndrómová geneticky podmienená porucha sluchu: Strata sluchu je súčasťou širšieho spektra príznakov, ktoré definujú konkrétny syndróm (napr. Usherov syndróm, Waardenburgov syndróm).

Typy a stupne straty sluchu

Poruchy sluchu sa klasifikujú podľa stupňa straty sluchu (mierna, stredná, ťažká, veľmi ťažká) a typu postihnutia:

Prevodová porucha sluchu: Problém je v prenose zvuku z vonkajšieho alebo stredného ucha do vnútorného ucha.
Percepčná porucha sluchu: Poškodenie vnútorného ucha (slimáka) alebo sluchového nervu. Náhla percepčná strata sluchu je akútny stav, ktorý vyžaduje okamžitú lekársku pomoc.
Zmiešaná porucha sluchu: Kombinácia prevodovej a percepčnej poruchy sluchu.
Sluchová neuropatia: Zvuk je detegovaný vnútorným uchom, ale signály sa nesprávne prenášajú do mozgu.
Centrálna porucha sluchu: Problém je v spracovaní zvuku v mozgu.
Jednostranná porucha sluchu: Strata sluchu postihuje len jedno ucho.
Progresívna porucha sluchu: Strata sluchu sa postupne zhoršuje.
Kolísajúca porucha sluchu: Sluch sa mení, striedajú sa obdobia lepšieho a horšieho počutia.

Vyšetrenia sluchu

Včasná diagnostika je kľúčová pre minimalizáciu dopadov poruchy sluchu. Používajú sa rôzne vyšetrenia sluchu:

Skríningové vyšetrenie sluchu v pôrodnici: Vykonáva sa u novorodencov na identifikáciu potenciálnych problémov so sluchom.
Vyšetrenie stavu a funkcie vonkajšieho a stredného ucha: Otoskopia, tympanometria.
Subjektívne vyšetrenia sluchu v centre: Audiometria - pacient reaguje na zvukové podnety.
Objektívne vyšetrenia sluchu v centre: Otoakustické emisie (OAE), vyšetrenie evokovaných sluchových potenciálov (BERA) - nevyžadujú aktívnu spoluprácu pacienta.
Vyšetrenie sluchu a reči počas prevencie u pediatra: Pediatri sledujú vývin reči a sluchu dieťaťa počas pravidelných prehliadok.

Audiogram

Audiogram je grafické znázornenie sluchu. Ukazuje prah počutia, krivku počutia a ziskovú krivku. Audiogram pomáha určiť stupeň straty sluchu a typ poruchy sluchu. Rôzne značky na audiograme označujú počutie pre rôzne frekvencie a uši. Príklady rôznych audiogramov ilustrujú rôzne typy a stupne straty sluchu.

Kompenzačné pomôcky

Pre deti s poruchou sluchu sú dostupné rôzne kompenzačné pomôcky:

Načúvacie prístroje: Zosilňujú zvuk a umožňujú lepšie počutie. Existujú rôzne typy načúvacích prístrojov, vrátane závesných digitálnych načúvacích prístrojov. Dôležité sú pravidelné kontroly u foniatra a nastavenie načúvacích prístrojov u dieťaťa. Je potrebné vyvracať mýty a fakty o načúvacích prístrojoch a dbať na správnu starostlivosť o ne. Aj privyknutie dieťaťa na nosenie načúvacích prístrojov si vyžaduje trpezlivosť.
FM systém: Bezdrôtový systém, ktorý prenáša zvuk priamo do načúvacieho prístroja, čím zlepšuje počutie v hlučnom prostredí.
Kochleárne implantáty: Elektronické zariadenia, ktoré obchádzajú poškodené časti vnútorného ucha a priamo stimulujú sluchový nerv. Kochleárny implantát má svoje výhody, riziká a limity. Implantačné kritériá sa posudzujú individuálne. Proces rozhodovania o implantácii je komplexný a vyžaduje účasť odborníkov a rodiny. Po operácii nasleduje nastavenie kochleáru a sluchová výchova. Aj udržanie implantátu na hlave dieťaťa si vyžaduje špeciálne postupy.
Stredoušný a kmeňový implantát: Iné typy implantovateľných sluchových pomôcok.
Implantovateľné systémy pre kostné vedenie: BAHA, Bonebridge, ADHEAR - využívajú kostné vedenie zvuku na prenos zvuku do vnútorného ucha.

Komunikácia a sluchová výchova

Komunikácia a sluchová výchova sú kľúčové pre rozvoj reči a jazyka u detí s poruchou sluchu.

Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa

Komunikácia a sluch: Je dôležité naladiť sa na bábätko, udržiavať očný kontakt a využívať odzeranie. Komunikácia sa začína doma a rodičia zohrávajú kľúčovú úlohu vo vývine jazyka u malých detí.
Posunkovať alebo neposunkovať: Posunkový jazyk môže byť užitočným nástrojom na komunikáciu s deťmi s poruchou sluchu. Existujú dôvody prečo posunkovať a ako začať s posunkami. Dôležité sú rutiny a prirodzené prostredie.
Reč, čítanie, kreslenie a prvé 3 roky života: Čítanie s dieťatkom s poruchou sluchu má mnoho výhod. Dôležité je vedieť kedy, kde a ako často čítať. Existujú 3 pravidlá, aby sa z dieťatka mohol stať zanietený čitateľ. Čítanie a posunkovanie sa môžu kombinovať. Rozprávanie príbehov a kreslenie sú základom budúceho písania a tvorivosti.
Sluchová výchova: Rozvíja sluchové schopnosti dieťaťa.
Rané poradenstvo: Poskytuje podporu a informácie rodinám s deťmi s poruchou sluchu.

Rodina a dieťa s poruchou sluchu

Rodina zohráva kľúčovú úlohu v živote dieťaťa s poruchou sluchu. Rodičia potrebujú podporu, informácie a praktické rady, ako minimalizovať dôsledky poruchy sluchu.

Rozvoj motoriky u detí s poruchou sluchu

Rozvoj motoriky úzko súvisí s rozvojom myslenia a reči. Pohyb je v prvých rokoch života dieťaťa doslova motorom pre vývin mozgu dieťaťa. Už malé bábätko tým, že sa pohybuje, získava nové možnosti spoznávať svet, komunikuje s okolím a tým sa denne učí. Tým, že dieťa rastie, jeho pohyby sa každodenným „tréningom“ spresňujú a postupne dokáže veľké veci: skákať na jednej nohe, chodiť dozadu, nakresliť postavu, navliekať koráliky. Pretože sluch je motivátor k pohybu a objavovaniu. Počujúce dieťa, ktoré počuje nové zvuky, sa ich vyberie objavovať.

Je potrebné upozorniť na fakt, že mnohé deti s poruchou sluchu nezaostávajú v oblasti motoriky za svojimi počujúcimi rovesníkmi. V takomto prípade ponúkajte dieťaťu bežné pohybové aktivity: pobyt vonku, na ihrisku, kolobežkovanie, bicyklovanie. Nebráňte dieťaťu v pohybe len preto, že slabšie počuje.

Prečo je dôležité podporovať motorický vývin detí s poruchou sluchu?

Porucha rovnovážneho orgánu: Porucha sluchu môže zasiahnuť aj oblasť rovnovážneho orgánu, ktorý zohráva významnú úlohu pri udržiavaní rovnováhy tela.
Senzomotorická koordinácia: Strata alebo obmedzenie funkcie sluchu má negatívny vplyv na súhru a fungovanie celého organizmu - takzvanú senzomotorickú koordináciu.
Oromotorika: Ak bola porucha sluchu diagnostikovaná v neskoršom veku dieťaťa, môže spolu s vývinom reči a komunikácie zaostávať aj vývin oromotoriky, to znamená, že dieťa má problémy s koordináciou pohybov úst pri hovorení.

Ako podporovať motorický vývin?

Rozlišujeme dva typy motoriky:

Hrubá motorika: Predstavuje pohyby celého tela, veľkých svalových skupín.
Jemná motorika: Predstavuje jemnejšie pohyby: prstov, rúk, svalov rúk a pohyby artikulačných orgánov.

Aktivity na podporu hrubej motoriky:

Od raného veku nechajte dieťa pohybovať sa a podporujte ho v plazení, lození, štvornožkovaní, samozrejme, pod vaším dozorom a v bezpečí.
Hojdajte sa spolu s dieťaťom alebo hojdajte dieťa na hojdačke.
Učte dieťa pomenovať a ukázať časti jeho tela (ak to do veku troch rokov ešte nevie).
Dieťa môže ležať na zemi, môžete obkresliť jeho telo a ono, naopak, môže obkresľovať vaše telo.
Ležiacemu staršiemu dieťaťu prikladajte na telo kamienky. Jeho úlohou je chytiť si ich raz jednou rukou a raz druhou.
Poproste dieťa, aby zatvorilo oči. Potom sa dotknite niektorej časti jeho tela. Úlohou dieťaťa je pomenovať časť tela, ktorej ste sa dotkli, alebo sa jej dotknúť po vás.
Poproste dieťa, aby sa točilo okolo vlastnej osi. Po niekoľkých otočkách mu povedzte, aby zastavilo a so zatvorenými očami zostalo stáť.
Poproste dieťa, aby chvíľu stálo vzpriamene so zatvorenými očami. Stojte za ním, aby ste ho zachytili, keby náhodou padalo.
Behajte s dieťaťom po priestore rovnako ako vtáčiky. Napodobňujte mávanie krídlami. Po chvíli zastavte a chvíľu stojte na jednom mieste.
Posaďte dieťa na malú stoličku. Poproste ho, aby zatvorilo oči. Hudobným nástrojom zahrajte na pravej alebo na ľavej strane dieťaťa. Úlohou dieťaťa je ukázať, z ktorej strany počulo zvuk.
Podobne sa môžete hrať na mačku a myš. V hračkárstve alebo v potrebách pre zvieratá je možné kúpiť naťahovaciu myš, ktorá vydáva smiešne zvuky. Poproste dieťa, aby zatvorilo oči.
Ak máte doma látkový stan pre deti, skúste si zahrať hru na hľadanie zvuku: dieťa (alebo aj vy spolu s dieťaťom) sa schováte do stanu. Niekoho ďalšieho poproste, aby hral na hudobných nástrojoch alebo vydával rôzne zvuky na rôznych stranách stanu.

Aktivity na podporu jemnej motoriky:

Od raného veku mu umožnite skúmať svet rukami (rôzne hrkálky, detské manipulačné hračky).
Umožnite dieťaťu manipulovať s drobným materiálom pod vaším dozorom (šošovica, fazuľa, piesok).
Umožnite mu otvárať škatule, nádoby s vrchnáčikmi.
Trhajte, krčte papier, vytvárajte z neho „snehové gule“.
Umožnite mu stavať veže z kociek, hrať sa s legom alebo s inými stavebnicami.
Nechajte dieťa hrať sa s cestom, plastelínou, hlinou. Mieste, odtŕhajte, vaľkajte, krájajte, tvorte guľôčky, šúľajte valčeky.
Nechajte ho hľadať v piesku alebo v šošovici ukryté malé predmety.
Nechajte dieťa pomáhať vám pri varení - miešať, krájať, pučiť, natierať chlieb maslom.
Vo veku päť až šesť rokov už dieťa zvládne prácu s nožnicami. Hrajte sa „na dážď“, „na padajúce listy“, hru „na klavír“, „na pavúčika“.

Grafomotorika a kreslenie:

Už malé deti okolo jedného roka prejavujú živý záujem o kreslenie. Fascinujú ich zvláštne podlhovasté predmety, ktorými sa dá nechať čiara na papieri, ale aj na stene, dverách, na podlahe). Dieťa rozotiera penu po vani, hrá sa s pieskom, paličkou ťahá čiarku v snehu, tlčie kladivkom po klinčeku, vtláča fazuľky do plastelíny - to všetko podporuje vývin grafomotoriky. Kreslenie a maľovanie je zábava, ktorá rozvíja vaše dieťa a mnohokrát pomôže pekne prežiť škaredé dni alebo dni, keď je dieťa choré.

Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM

Dôležité je aj umiestnenie kresliacej plochy. Malé deti kreslia na steny z jednoduchého dôvodu: zvislá plocha viac vyhovuje ich motorike. Pohyb pri kreslení vychádza najprv z ramenného kĺbu, až neskôr sa naučia ovládať svoju rúčku tak, že bez problémov kreslia na papier položený na stole.

Na papier: Najprv na veľký. Malé deti určite potrebujú na kreslenie väčšiu plochu. Odporúčame zvoliť veľké plochy papiera - najlepšie formáty A3 a väčšie. Čím väčší papier zvolíte, tým je menšia pravdepodobnosť, že dieťa bude písať po iných plochách. Postupne papier zmenšujte.
Do vzduchu: Jeden z momentov, ktorí si mnohí dospelí pamätajú z detstva, je, keď pani učiteľka povedala „a teraz budeme písať písmenko do vzduchu“. Zážitok z vpisovania obrovských tvarov rukou do vzduchu pomôže dieťaťu zapamätať si, akým spôsobom kreslili.
Do cesta, piesku, krupice, šošovice: Vyskúšajte si sami, aké úžasné je ponoriť prst do týchto materiálov. Vášmu dieťaťu umožnia zažiť senzorický zážitok z kreslenia. Krupicu alebo piesok nasypte napríklad do prázdnej škatule od bonboniéry alebo do hlbšej škatule.
Na zrkadlo: Vyrobte z mydla malé množstvo peny a naneste ho na zrkadlo. Radosť dieťaťa bude zaručená!
Na zamrznuté okno.
Na chrbát, na časti tela: Kreslenie na telo je príjemné a pôsobí ako masáž.

Čím kresliť?

Prstové farby potešia každé dieťa (hoci upratovania po nich je neúrekom).
Štetky na holenie. V drogériách ešte kúpite za skvelú cenu štetky na holenie. Sú skvelé na prvé experimentovanie s vodovými alebo temperovými farbami.
Ruky. Ak kreslíte do piesku, múky, krupice, penou, úplne postačia vaše prsty alebo celé ruky, aby ste mali skvelý zážitok.
Rôzne špongie. Rozstrihajte obyčajnú špongiu na riad a získate skvelú pomôcku, ktorou môžete rozotierať farby alebo penu.
Pastelky, voskové pastelky. Najvhodnejšie pastelky pre menšie deti by mali byť hrubšie a mali by mať trojuholníkový profil. Tento tvar pasteliek bude dieťa nabádať na to, aby písaciu potrebu držalo správne.
Kriedy.
Štetce.

Ako kresliť?

Čmárajte. S malým dieťaťom môžete najprv po papieri čmárať. Postupne ho skúste naviesť, aby napodobňovalo pohyby, ktoré pri kreslení vykonávate vy - špirály, čiary z jedného konca papiera na druhý.
Vyfarbujte. Prvá maľovanka pre malé dieťa nemusí byť náročná - stačí veľký kruh. Dieťaťu ukážte, že vyfarbovať budete len vnútri, za čiaru nepôjdete. Môžete vystriedať rôzne farby, aby činnosť dieťa dlhšie zaujímala. Päť- až šesťročným deťom už môžete dávať vyfarbovať náročnejšie maľovanky - najlepšie podľa záujmu dieťaťa (obľúbená rozprávková postavička, zvieratko…).
Choďte po cestičke. Na papier nakreslite cestu - najprv väčšej hrúbky. Dieťa môže po nej najprv chodiť s naozajstným autíčkom. Potom už bude autíčkom pastelka alebo ceruza. Cestičky postupne zužujte. Cestičky môžu mať rôzny tvar - najprv ich spravte rovné, potom ich tvar môžete rôzne zaobľovať a komplikovať.
Krúžte okolo. Nakreslite kvietok a spolu s dieťaťom krúžte okolo neho ako včielka. Nakreslite hrniec a krúžte v ňom, akoby ste varili polievku.
Obchádzajte. Na papier môžete prilepiť vrchnáčiky od PET fliaš a vytvoriť tak prekážky. Úlohou kresliaceho je obchádzať vlnovkou vrchnáčiky.
Obkresľujte. Zdatnému kresliarovi môžete nakresliť ceruzou tvary a jeho úlohou bude ich po čiare obkresliť. Začnite jednoduchými tvarmi - kruh, polmesiac, postupne pridávajte na náročnosti. Ak dieťa ešte nevie obkresliť čiaru, môžete na papier nalepiť napríklad špagát, dať ho zalaminovať alebo vystrihnúť tvar z brúsneho papiera a dieťa bude obkresľovať prstom po nich.
Kreslite postavu. Postupne učte dieťa nakresliť človeka. Samozrejme, najprv bude kresliť hlavonožca, postupne budú detaily na jeho kresbe pribúdať. Povzbudzujte ho v jeho pokusoch a za každú kresbu ho pochváľte!
Dokresľujte obrázky. Nakreslite dieťaťu polovicu kvietka alebo stromu a jeho úlohou bude dokresliť tú druhú. Nalepte vystihnutú hlavu človeka z novín a dieťa bude dokresľovať jeho telo.
Podporte snahu dieťaťa písať písmená a čísla. Napíšte mu vzor a dieťa sa bude snažiť napodobniť tvar písmenka. Naučte ho písať jeho meno, každé dieťa nesmierne motivuje, keď sa vie podpísať.
Vystavujte! Nezabudnite výtvory dieťaťa náležite oceniť a vystaviť ich. Naplní ho to hrdosťou ako naozajstného maliara.

Oromotorika:

Precvičujte pohyblivosť jazyka: vyplazujte jazyk, olizujte si pery, skúšajte pohyby jazyka v ústach.
Precvičujte pohyblivosť pier: posielajte pusinky, napodobňujte pohyby pier ako rybičky, striedajte úsmev a zamračenie.
Pohybujte celou čeľusťou: žuvajte, otvárajte a zatvárajte ústa, pohybujte hornou čeľusťou opačným smerom ako spodnou.
Nacvičujte dýchanie: fúkajte do vaty, papierika, používajte bublifuk, sfúknite sviečku.

Pravidelné cvičenia a aktivity zamerané na rozvoj hrubej a jemnej motoriky, grafomotoriky a oromotoriky môžu výrazne prispieť k celkovému vývinu dieťaťa s poruchou sluchu.

Kresba ako prostriedok vyjadrenia a diagnostiky

Kresby nie sú len umeleckým prejavom malých detí. Napovedajú toho mnoho o celkovom vývoji dieťaťa. Rovnako ako dieťa, aj jeho kresba prechádza vývojom. Súvisí so skúsenosťami dieťaťa, rozvojom jeho emocionálnych i intelektuálnych schopností a tiež jeho motorickými schopnosťami. Existujú určité vývojové štádiá, kedy dieťa kreslí určitým spôsobom. Nie všetky deti ho však dosahujú v rovnakom čase. Na vývoj kresby u dieťaťa vplýva v značnej miere aj jeho okolie.

Vývojové štádiá kresby

Prvé štádium kresby: Je to nezobrazujúce obdobie, kedy sa dieťa iba oboznamuje s podstatou kreslenia a vytvára prvé čarbanice, ktoré nemajú žiadny zmysel. Deje sa tak okolo 11 - 20 mesiaca jeho života.
Druhé štádium kresby: Je obdobie, kedy dieťa začína formovať na papieri tvary a prechádza do štádia izolovaných predstáv. Dokáže už kresliť postavy, predmety, ktoré nie sú súčasťou nejakého deja alebo priestoru, napriek tomu, že dieťa to tak vníma. Vidí svoje postavy ako živé a konajúce.
Tretie štádium kresby: Predstavuje ho situačná kresba. Viacerí odborníci prirovnávajú tieto vývojové štádiá k vývoju detskej reči. Prvé kresby sú ako detské hravé džavotanie, ktoré sa neskôr zdokonaľuje a vznikajú z neho ucelené vety. Sú akýmsi vnútorným detským vyjadrením, keď nedokáže dieťa povedať, čo cíti. Je to z pohľadu odborníkov istá forma komunikácie. Prakticky nahrádza písmo. Túto teóriu psychológov podporuje aj fakt, že akonáhle začne dieťa rozprávať a dokáže sa na vysokej úrovni písomne vyjadriť, stráca záujem o kresbu.

Vývoj kresby podľa veku dieťaťa

Okolo 1 roka: Dieťa okolo jedného roka zisťuje, že ceruzka alebo štetec s farbou zanecháva určitú stopu. Spočiatku dokáže vytvárať iba bodky alebo škvrny, neskôr sa dostáva k čmáraniu.
Okolo 2 rokov: Dieťa v tomto období už dokáže zvládať čmáranice rôzneho druhu. Dokáže už rozpoznávať rozdiely vo svojich čmáraniciach a je preň obyčajný krúživý pohyb v rýchlom tempe uspokojivý. Neskôr sa toto tempo spomalí. Dieťa sa naučí časom vytvoriť uzavretý objekt, ovál. Hoci pre dospelého človeka tieto čmáranice nemajú žiadny význam, resp. nedokáže ich k ničomu prirovnať, deti v tom majú úplne jasno. Dokážu povedať, čo nakreslili a zmeniť tento obsah aj niekoľko krát. Vo veku 1,5 - 2 roky už po prvý krát dokáže dieťa vymyslieť konštrukciu skutočnosti. Svojím pozorovaním a vnímaním vzťahov okolo seba sa snaží o ich zachytenie.
Okolo 3 rokov: Už 2,5 ročné dieťa je schopné hrať sa s kľukatou čiarou, z ktorej neskôr vytvorí abstraktný ornament. Pred tretím rokom života spoznáva tvary ako je kruh, špirála a pod. Dieťa potrebuje zminimalizovať automatizmus. Aj keď celkom sa to nikdy nepodarí, čím viac sa zapája rozum, tým skôr automatizmus ustupuje. Dieťa začne hĺadať rovnováhu a objaví ďalšie dva tvary, štvorec a trojuholník. Tieto pratvary je možné už zmysluplne kombinovať, obmieňať a vyberať z nich jednotlivosti - uhly a krivky. Okolo tretieho roku dieťa kreslí univerzálne postavy ľudí - hlavonožcov. Postava je vyjadrená kruhom predstavujúcim hlavu aj trup súčasne. K nemu prirobí dieťa dve čiarky - nohy. Niekedy prikreslí ešte ruky. Ako dieťa rastie, na postave mu pribúdajú detaily. V tvári pribudnú oči, ústa, nos. V 3. roku prechádza čmáranie do uzavretej formy. Tvar je už ohraničený a podobá sa na človeka.
Okolo 4 rokov: Dieťa skúša kresliť na papier svoje predstavy. Rozvíja si vnímanie pre proporcie. Dokáže zakresliť menší tvar do väčšieho, oči na tvár a gombíky na košeľu. Malý umelec už nie je sám, kto vie, čo namaľoval. Jemná motorika tu zohráva veľkú rolu, pretože práve jej stupeň vývoja dokáže rozhodovať o presnosti čiar. Dieťa sa snaží prostredníctvom svojich kresieb komunikovať s okolím a zachytáva svoje zážitky, spomienky, priania. Zobrazuje ešte predmety a ľudí, ktorí nie sú zasadení do priestoru, ani deja, aj keď ich tak dieťa popisuje. Akonáhle je schopnosť kritizovať u dieťaťa vyvinutejšia ako jeho schopnosť kresliť, dieťa sa môže začať kresleniu vyhýbať. V kresbe možno pozorovať aj rozdiely medzi dievčatami a chlapcami, aké predmety si vyberajú na zobrazovanie. Do 4. roku dieťa zobrazuje asi 5-6 detailov. Po dovŕšení 4.
Okolo 5 rokov: V zobrazení ľudskej postavy nastane veľký pokrok medzi 4. a 5. vekom. Dieťa začína rozlišovať hlavu a trup, ktoré sú priamo spojené. Začínajú používať už aj krk. Trup môže mať rôzne tvary: kruhový, oválny, štvorcový, alebo obdĺžnikový. Dieťa často končatiny kreslí ešte jednodimenzionálne- teda jednou čiarou.
Okolo 6 rokov: V tomto veku už zvláda dieťa zobraziť postavu človeka kompletne. Dvojdimenzionálna kresba je v tomto veku už častejšia a postavy sú proporcionálnejšie. Podľa štúdie, ktorú uverejnila Roseline Davido, 71,5% päťročných detí kreslí končatiny ako čiarky. Ľudská postava je zreteľne členená na hlavu a trup. Ruky sú nasadené k trupu a smerujú von do strán a lebo hore.
Okolo 7 roka: Dieťa začína kresliť, čo vidí. Kresba sa nachádza v období tzv. vizuálneho realizmu. Dochádza k zlepšovaniu proporcií ľudského tela. Nohy majú postavy bližšie k sebe, paže sú vo výške ramien, znázorňujú už aj krk. Oblečenie, vlasy a pod. je viac prepracované.

Odborníci tvrdia, že porovnávanie kresby dieťaťa s danými štandardmi by nemalo byť pri jeho posudzovaní psychológmi jediné. Upozorňujú, že aj medzi deťmi, ktoré majú podpriemernú kresbu sa môžu nachádzať nadpriemerne inteligentné deti. Posudzovať tak ich vyspelosť iba podľa kresby je problematické, resp. nedostatočné.

tags: #dieta #kresli #hore #hlavou