Rodina, ako základná jednotka spoločnosti, zohráva kľúčovú úlohu vo vývoji a formovaní osobnosti dieťaťa. Poskytuje mu nielen pocit bezpečia a istoty, ale taktiež ho pripravuje na život v spoločnosti. V dnešnej dobe, keď sa tradičné hodnoty rodiny dostávajú do úzadia, je dôležité si uvedomiť, aký vplyv má rodinné prostredie na dieťa a aké kroky môžeme podniknúť pre jeho harmonický vývin. Tento článok sa zaoberá významom rodiny pre život dieťaťa, možnosťami správnej výchovy a dôležitosťou vytvorenia pevného rodinného prístavu, kde sa dieťa cíti milované a šťastné.
Rodina ako základný kameň vývinu dieťaťa
Rodina je pre dieťa prvým a najdôležitejším miestom, kde získava pocit istoty a bezpečia. Je základom pre rozvoj jeho osobnosti a má nesmierny vplyv na jeho citový vývin. Dieťa dokáže veľmi vnímať udalosti v rodine, pretože sa v nej pohybuje každý deň. Rodina mu pomáha začleniť sa do spoločnosti, osvojiť si kultúrne návyky a učiť sa tolerancii. Pomáha mu určovať si vlastné hodnoty, ale taktiež ho vystavuje aj istým konfliktom, aby sa naučilo zvládať svoje budúce nezhody s priateľmi, partnermi, ale i vo svojej budúcej rodine.
Výchova v rodine: Láska a hranice
Pre správnu výchovu je podstatné, aby sa dieťa naučilo pochopiť, čo znamená ÁNO a čo NIE. Situácia, kedy sa rodičia nevedia zhodnúť na jednom spôsobe výchovy, kde matka tvrdí jedno, otec zasa druhé, spôsobuje u dieťaťa nerozhodnosť. Nevie koho má poslúchať a upadá do obrovského smútku. Výchova je ako keď sa k stromu priviaže z jednej aj z druhej strany palica. Obidve sú dôležité, aby mohol strom začať rásť rovno. Pri výchove je jedna palica nahradená láskou a druhá trestom. Ani bez jednej palice, nemôže byť človek správne vychovaný. Ak by sa vychovával bez lásky, vyrastie z dieťaťa bezcitný človek. Ak zasa bez trestu, môže z neho vyrásť človek, ktorý si nikdy nič v živote nebude vážiť.
Rodinné rituály a ich význam
Okrem pravidiel má rodina aj svoje vlastné „rituály“, ktoré sú jedinečné. Ako prvým rituálom môže byť návrat každého člena domov z práce, či školy, alebo z nejakej zábavy. Ak niekto z členov rodiny chýba, pociťujeme to ako neúplnosť celku. Mali by sa navzájom radovať z príchodu toho druhého, aby bolo cítiť dôležitosť konkrétneho človeka. Pre nadobudnutie pocitu istoty dieťaťa v rodine, je podľa A. Škovieru jednou z možností stôl. Pri ňom sa všetci spoločne stretnú, konzumujú jedlo a popritom komunikujú. Ale pred tým musí matka navariť jedlo, deti prichystať príbor a taniere a otec ich všetkých usadí.
Úloha otca a matky vo vývine dieťaťa
Dieťa sa učí najmä napodobňovaním svojich blízkych. Výrazne ho formuje spoločnosť a okolie, v ktorom vyrastá a nie nadarmo sa hovorí, že dieťa vychováva celá dedina. Otec a matka sú však pre dieťa primárnym zdrojom lásky, bezpečia, vedomostí, získavania sociálnych zručnosti, obrazu o sebe samom a formovania svetonázoru. Rodičia sú tí, ktorých dieťa chce nasledovať, chce sa im podobať a chce ich tešiť. Preto je nesmierne podstatné, aký príklad deťom dávame.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Výnimočnosť otca
Otec je viac, ako len druhý dospelý v rodine. David Popenoe vo svojej knihe Život bez otca, popisuje významné faktory, ktoré má prítomnosť a starostlivosť najmä biologického otca na rozvoj osobnostných charakteristík dieťaťa. Otec predstavuje pre dieťa ekonomickú stabilitu, ochranu, bezpečie a spravodlivosť. Postavenie otca v rodine a jeho výchovný štýl je signifikantne rozdielny od princípov, ktoré dieťaťu sprostredkováva matka a zohráva nesmiernu dôležitosť v zdravom vývine dieťaťa a jeho sociálnych zručností. Štúdie dokazujú, že deti, ktorým otec prejavuje lásku, náklonnosť a podporu, disponujú lepšími schopnosťami v oblasti kognitívnych schopností, sociálneho vývinu a lepšie sa začleňujú do kolektívu.
Rozdiel medzi matkou a otcom vo vzťahu k dieťaťu
Najzákladnejším princípom je fakt, že vzťah matky a dieťaťa je vrodený. Je to prvá väzba, ktorú dieťa nadväzuje už počas doby, kým je ešte v matkinom tele. Napriek tomu, otec je pre dieťa nemenej dôležitý. Hoci sa v živote dieťaťa vyskytuje menej často, keďže spravidla pracuje, alebo je inak neprítomný, v jeho prípade je dôležitá kvalita času, ktorý strávi s dieťaťom. Dieťa a otec sú prvé osoby, ktoré spolu nadväzujú vzťah. Ich vzťah nie je vrodený, o to dôležitejšie je, aby bol nadviazaný správne, zdravo a rešpektujúco. Richard Koestner vo svojej viac ako 26-ročnej štúdii dokazuje, že rozhodujúcim faktorom vo vývine empatie dieťaťa je prítomnosť a starostlivosť otca o dieťa.
Vplyv otca na dcéry a synov
Otec je pre dcéru prvým a najdôležitejším mužom v živote. Od ich vzájomného vzťahu závisia všetky jej ďalšie vzťahy. Otec dcére ukazuje, ako má vyzerať zdravý vzťah s mužom. Ak je otec nežný a milujúci, dcéra zvykne rovnaké kvality hľadať aj vo svojom partnerovi. Ak je otec prísny a neprístupný, dcéra inklinuje k mužom, ktorých musí dobíjať. Otec ukazuje dcére, ako sa má muž k nej v budúcnosti správať aj tým, ako sa on správa k jej matke a ďalším ženám v okolí. Otec, ktorý prejavuje lásku, úctu a podporu voči žene, učí svoju dcéru sebahodnote a dôvere voči mužom. Na rozdiel od dcér, ktoré si budujú vzťahy s druhými ľuďmi na základe toho, aký vzťah mali so svojím otcom, synovia zvyknú správanie otca, hoci aj nevedomky, kopírovať. Ak je otec spravodlivý a rešpektujúci, rovnakým kvalitám učí aj svojho syna. V prípade, ak otec nie je v rodine prítomný, chlapci hľadajú iných mužských predstaviteľov, podľa ktorých si utvárajú obraz o mužskom svete a o správaní sa v ňom. Takýmto vzorom pre nich môže byť nevlastný otec, starý otec, učiteľ, starší kamarát.
Roly otca v živote dieťaťa
- Otec ako učiteľ: Pre dieťa je otec učiteľom a vzorom číslo jeden, dieťa si ho celý život idealizuje, dobrovoľne ho nasleduje a zo šťastných spomienok čerpá cely život.
- Otec ako spoluhráč: Vďaka hre s otcom sa učí dieťa pravidlám, správnym zásadám, rozvíja spoločenské zručnosti, trénuje si zmysel pre humor, zmysel pre fair play.
- Otec ako príklad: Svojím každodenným správaním dávajú príklad deťom, určujú mu, čo je správne a čo je nevhodné správanie.
- Otec ako živiteľ: Dieťa preberá od otca spôsob narábania s financiami a s majetkom. Vníma otca ako živiteľa rodiny, pričom matka je väčšinou na materskej dovolenke a zabezpečuje každodenné potreby dieťaťa.
- Otec ako ochranca: Otec je pre dieťa symbolom bezpečného domova, v ktorom sa cíti ono aj jeho matka a súrodenci dobre.
Čo ak otec chýba?
V situáciách, ak je otec neznámy alebo nevykazuje záujem o dieťa, je vhodné ak slobodná matka vyhľadá pomoc vo forme starého otca, blízkeho mužského priateľa, zodpovedného pedagóga, alebo iného predstaviteľa mužského pohlavia, ktorý by sa pravidelne s dieťaťom stretával a sprostredkoval mu mužský pohľad na svet. Nie je dobré, ak žena zanevrie na mužov a pred dieťaťom sa o nich negatívne vyjadruje.
Parentifikácia: Keď dieťa preberá rolu rodiča
Pojmom parentifikácia označujeme jav, keď dieťa v rodine preberá vývinovo neprimeranú zodpovednosť za emocionálnu, fyzickú alebo psychickú pohodu svojej rodiny (rodičov, mladších súrodencov). Vo veľkej miere sa odohráva v nefunkčnom rodinnom prostredí, kde nie sú jasne definované roly a úlohy rodičov a detí.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
Typy parentifikácie
- Emocionálna parentifikácia: Dieťa napĺňa emocionálne či psychické potreby rodiča, čo vedie k obráteniu rolí. Dieťa je dôverníkom svojho rodiča/rodičov - rodič je zvyčajne ten, kto žiada o radu, vyžaduje od dieťaťa prijatie, pochopenie, neadekvátne s ním zdieľa vlastné pocity a prežívanie, využíva ho na ventiláciu svojich emócií. Dieťa nemá priestor na rozoberanie vlastných tém.
- Inštrumentálna parentifikácia: Prideľovanie funkčných povinností, ktoré spadajú do rodičovskej roly. Pri spomenutých činnostiach je dôležité zohľadňovať intenzitu a primeranosť vo vzťahu k vývinovému obdobiu dieťaťa.
Rizikové faktory a dôsledky parentifikácie
Existujú životné situácie, s ktorými sa spája vyššie riziko pre vznik parentifikácie dieťaťa rodičom. Ďalšou ohrozenou skupinou sú deti, ktoré žijú iba s jedným rodičom, ktorý z nejakého dôvodu nemá vytvorený partnerský vzťah. Dieťa, na ktoré sú denne rodičmi kladené veku neprimerané požiadavky a na ktoré je prenášaná rodičovská zodpovednosť, môže prežívať stres, pocity neúspechu, zlyhania a nedostatočnosti a emocionálneho preťaženia. Dlhodobá parentifikácia nepriaznivo ovplyvňuje vývin emocionálnej inteligencie a sebaúcty.
Ako sa vysporiadať s parentifikáciou
- Prvým krokom k uzdraveniu z parentifikácie je uznanie a pripustenie skutočnosti, že sa to jednoducho stalo a pochopenie všetkých následkov.
- Kľúčovým je uznanie, že ste boli ako dieťa v role dospelej osoby.
- Náročnou výzvou pre ľudí, ktorí zažili parentifikáciu, je stanovenie a udržiavanie zdravých hraníc. Naučiť sa stanoviť si hranice znamená rozpoznanie vlastných potrieb a obmedzení a precvičovanie asertivity.
Súrodenecké vzťahy a ich význam
Ak dieťa vyrastá s bratom alebo sestrou, učí sa robiť kompromisy, učí sa vyjednávať aj sa vzdávať. Alebo naopak - tvrdohlavo si presadiť svoj názor. V rodinách s jedným dieťaťom táto potreba nevzniká a to vedie k vzniku ďalšieho problému - silnej závislosti na rodičoch. Deti, ktoré spolu vyrastajú, pociťujú vzájomné prepojenie, spoločne prechádzajú náročnými etapami výchovy, vzájomne si pomáhajú v ťažkých životných situáciách. Objavujú sa prvé tajomstvá pred rodičmi, majstrovské plány, prvé “skrýše” - rodí sa skutočné priateľstvo.
Výchova jedináčika
Rodičia by mali o problémoch svojho jediného dieťaťa v rodine vedieť všetko. Dieťa do 7 rokov je zrkadlom, v ktorom sa odráža všetko, čo sa v rodine deje. Hlavným dôvodom vzniku problému preto prekvapivo nie je túžba po súrodencovi, ale správanie sa rodičov voči dieťaťu. Je dôležité socializovať sa a komunikovať. To pomôže vášmu dieťaťu naučiť sa komunikovať s rovesníkmi, podeliť sa s hračkami, nachádzať spoločné riešenia, atď.
Domáce zvieratko ako súčasť rodiny
Výcvik psa alebo starostlivosť o mačku pomôže vášmu dieťaťu osvojiť si koncept zodpovednosti, starostlivosti aj lojality. Okrem toho bude mať váš syn alebo dcéra povinné domáce práce, ktoré budú súvisieť so starostlivosťou o zvieratko. To pomôže rozvíjať rodinnú disciplínu.
Vplyv zdravotného postihnutia dieťaťa na rodinu
Narodenie dieťaťa so zdravotným postihnutím predstavuje pre rodinu náročnú situáciu, ktorá si vyžaduje prehodnotenie hodnôt a postojov. Rodina musí dieťa prijať so všetkými obmedzeniami a možnosťami, ktoré postihnutie so sebou prináša.
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM
Psychologický aspekt
Najdôležitejšou úlohou rodiny je poskytnúť dieťaťu bezpečné, podporné prostredie, prijať jeho postihnutie so všetkými obmedzeniami a možnosťami, ktoré postihnutie so sebou prináša. Prekonať prvotné psychické reakcie a stavy a zaujať konštruktívny postoj k výchove dieťaťa. Ďalším problémom môže byť nadmerná závislosť matky a dieťaťa, čo môže brzdiť rozvoj dieťaťa. Narodením postihnutého dieťaťa rodina prehodnocuje svoje postoje k postihnutým všeobecne, často sa mení hodnotový rebríček rodičov.
Sociálno-psychologické problémy
Preťažovanie jedného z rodičov (väčšinou matky), chýbanie opory v rodine, únik rodičov z problémov, obviňovanie sa kvôli postihnutiu dieťaťa, jeho výchove. Nedostatok pozornosti ostatným členom rodiny, súrodencom dieťaťa. Problém správneho postavenia dieťaťa v rodine napr. súrodenci musia vyhovieť, ustúpiť postihnutému dieťaťu, žiarlivosť detí.
Ekonomická situácia
Problémy so zamestnaním matky, nemožnosť zamestnať sa, kým dieťa nie je zaškolené, resp. umiestnené vo vhodnom zariadení. Časté návštevy lekárov, operácie, nákupy pomôcok, hračiek pre dieťa.
Sociálna pozícia rodiny
Častá nutnosť zmeny profesie u rodiča, prípadne zanechanie zamestnania, obmedzenie sebarealizácie rodičov alebo vnútorné konfliky rodiča, či sa dosť venuje dieťaťu. Prenechávanie starostlivosti na iných.
Etapy prijatia postihnutia dieťaťa
- Fáza šoku: Iracionálne myslenie, zmätok a dezorientácia.
- Fáza popretia: Rodičia až vylúčia nepríjemnú skutočnosť, teda informáciu o diagnóze.
- Fáza smútku: Pocit viny, zlosti, úzkosti - vtedy sú už rodičia schopní racionálne uvažovať o konkrétnej skutočnosti.
- Fáza rovnováhy: Ústup depresií a úzkostí a prichádza k čiastočnému prijatiu situácie.
- Fáza reorganizácie: Rodičia hľadajú cesty do budúcnosti.
Postoje rodičov k postihnutému dieťaťu
- Prirodzený rodičovský postoj: Zdravá podpora rozvoja dieťaťa.
- Prehnaná starostlivosť: Hyperprotektívna výchova, vyplývajúca zo strachu o dieťa a niekedy aj z nespracovaného pocitu viny.
- Strata záujmu: Po neúspechoch v napredovaní dieťaťa aj o stratu záujmu o dieťa a o jeho postihnutie.
- Nenávisť k dieťaťu: Z dôvodu nespracovania vlastného pocitu viny, prípadne nestotožnenia sa s neúspechmi dieťaťa.
- Úplné odmietnutie dieťaťa: Prípadne aj zrieknutia sa rodičovských práv.
Pomoc rodinám s postihnutým dieťaťom
Rodičia potrebujú pomoc, a to predovšetkým v tom, aby postihnutie svojho dieťaťa prijali, aby pochopili svoju nenahraditeľnú úlohu v živote vlastného dieťaťa a aby prijali túto situáciu sami v sebe i medzi sebou navzájom.
Funkcie rodiny a ich význam pre spoločnosť
Rodina je spoločensky schválená forma spolužitia rodičov a detí. Je všeobecne považovaná za malú sociálnu skupinu, ktorá plní v ľudskej spoločnosti mnoho funkcií. Dieťa sa v rodine na názornom príklade jemu najbližších učí chápať, že v spoločnosti vládne istý poriadok. Rodina poskytuje svojim členom - deťom aj rodičom, potrebné zázemie, uspokojuje ich potreby a sprostredkúva skúsenosti, ktoré nie je možné získať mimo rodinu.
Funkcie rodiny
- Stabilný emocionálny vzťah: Základ utvárania osobnosti dieťaťa.
- Ochranná funkcia: Vytvorenie bezpečného miesta, kde sa dieťa cíti chránené pred nebezpečenstvami vonkajšieho sveta.
- Uspokojovanie potrieb bezpečia a istoty: Funkcia matky a otca je nezastupiteľná.
- Poskytovanie zázemia: Potrebné ku spoločenskej sebarealizácii.
Súrodenecké poradie a jeho vplyv na osobnosť
Súrodenecké poradie môže mať vplyv na formovanie osobnosti dieťaťa. Jedináčikovia, prvorodení, benjamíni a stredné deti môžu mať odlišné charakteristiky a sklony.
#