Najlepšie Tipy, Ako Zvládnuť Stres a Úzkosť pri Nástupe do Škôlky

Nástup do škôlky je významný míľnik v živote dieťaťa a celej rodiny. Pre niektoré deti je to radostné očakávanie, pre iné stresujúca zmena. Odmietanie škôlky, úzkosť a obavy sú bežné javy, ktoré môžu mať rôzne príčiny. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na túto problematiku a ponúka praktické rady pre rodičov, ako uľahčiť adaptáciu dieťaťa a zvládnuť stres spojený so škôlkou.

Príčiny odmietania škôlky a úzkosti u detí

Odmietanie škôlky môže mať rôzne príčiny, od bežných fáz až po signály, že je potrebné niečo zmeniť. Detská psychika je individuálna a každé dieťa má iné tempo adaptácie. Niektoré deti potrebujú mesiace, kým sa v škôlke cítia naozaj bezpečne. Medzi najčastejšie príčiny patria:

Strach z odlúčenia: Deti sa boja odlúčenia od rodičov, najmä od matky, a majú obavy, že sa už nevrátia.
Strach z neznámeho: Nové prostredie, noví ľudia a nové pravidlá môžu byť pre dieťa stresujúce.
Zmena doma: Zmena v rodinnej situácii, napríklad narodenie súrodenca, môže ovplyvniť adaptáciu dieťaťa v škôlke.
Individuálne tempo adaptácie: Každé dieťa má iné tempo adaptácie, niektoré potrebujú viac času a podpory.
Akademická úzkosť: Obava pramení zo študijného neúspechu. Zlyhanie pri teste, na skúške, problémy so sústredením sa či s celkovým výkonom v škole.
Sociálna úzkosť: Strach zo sociálnych interakcií v škole, ako je komunikácia so spolužiakmi, učiteľmi alebo zapojenie sa do skupinovej činnosti.
Úzkosť z verejného vystupovania: Strach z rozprávania pred celou triedou.
Strach zo zlých známok: Deti sa boja sklamania rodičov.
Nízke sebavedomie: Deti pochybujú o svojich schopnostiach.
Rodinné problémy: Aj ťažkosti odohrávajúce sa mimo školy môžu významne prispievať ku školskej úzkosti.
Postavenie mimo triedneho kolektívu.
Strach z toho, že nesplní očakávania rodičov.
Nedostatok vlastnej zodpovednosti.
Šikanovanie: Niektorí učitelia sa len tvária, iní takí naozaj sú.
Stresujúce prostredie: Písomky, prísne známkovanie a pod.
Neznáma príčina: Niekedy dieťa čelí problému, ktorého príčinu nedokážete identifikovať.

Príprava na škôlku: Kľúč k úspešnej adaptácii

Príprava dieťaťa na škôlku je kľúčová pre úspešnú adaptáciu. Rodičia môžu cielenou prípravou veľmi uľahčiť nástup detičiek do materskej školy. Dôležité je začať s prípravou vopred, ideálne aj niekoľko mesiacov pred nástupom.

Rozprávajte sa s dieťaťom o škôlke: Čo najviac sa s dieťaťom rozprávajte o tom, prečo je škôlka pre detičky dôležitá a dobrá, že sa tu naučia množstvo nových vecí, spoznajú nových kamarátov a môžu sa hrať s cudzími hračkami. Vysvetlite im však aj pravidlá správania sa. Hovorte s dieťaťom o tom, čo sa v materskej škole robí a aké to tam je. Vyzdvihujte pozitívne veci, že sa veľa naučí, spozná nových kamarátov, bude sa hrať s novými hračkami a dieťa sa do škôlky začne tešiť. Nezabudnite deťom dopredu vysvetľovať, čo sa v škôlke bude diať, na čo sa majú pripraviť, ako bude prebiehať ich deň, na aké aktivity sa môžu tešiť aj aké prekvapenia ich tam čakajú či si pre ne pani učiteľky pripravili.
Režim: Skúste aplikovať dostatočne vopred (aj niekoľko mesiacov) režim, ktorý bude škôlka vyžadovať. Minimálne týždeň pred nástupom do škôlky svoj denný režim prispôsobte tomu, aký bude v škôlke. Ranné vstávanie, hygiena, obliekanie, raňajky, hry, obed, poobedný spánok. To všetko by malo mať dieťa nastavené aspoň približne tak, ako v škôlke.
Návšteva škôlky: Ak to režim škôlky umožňuje, navštívte ju počas leta niekoľko krát (i bezprostredne pred prvým septembrom), aby dieťa vstupovalo do relatívne známeho prostredia. Hovorte detailne o režime, ktorý škôlka vyžaduje.
Zoznámenie s deťmi: Ak vám to situácia umožňuje, pokúste sa zoznámiť a spriateliť s deťmi, ktoré nastúpia do vašej triedy ešte pred začiatkom roka.
Tréning odlúčenia: Ak si myslíte, že by vaše dieťa mohlo odlúčenie od vás niesť obzvlášť ťažko a finančná situácia vám to umožňuje, zvážte dočasný pobyt v súkromnej škôlke. Pokúste sa s dieťaťom nástup do materskej školy jednoducho natrénovať v súkromnej škôlke. Cca 3 mesiace pred nástupom do škôlky začnite so začleňovaním do kolektívu. Využiť detské centrá, alebo krúžky, kde sa o dieťa postarajú na určitý čas. Tento čas predlžovať. Poprosiť starých rodičov alebo priateľov o postráženie dieťaťa a vzdialenie sa od neho. Nacvičte si rozlúčenie. Objatie, bozk, pohladenie, pekné slová, vytvorte si vlastný zvyk. Rozlúčku však netreba naťahovať. Nezabudnite však dieťaťa ubezpečiť, že po neho prídete.
Vysvetľovanie: Nezabudnite deťom dopredu vysvetľovať, čo sa v škôlke bude diať, na čo sa majú pripraviť, ako bude prebiehať ich deň, na aké aktivity sa môžu tešiť aj aké prekvapenia ich tam čakajú či si pre ne pani učiteľky pripravili.
Hranie hier: Vzťah medzi rodičmi a deťmi sa môže posilniť aj hraním hier. Treba však sledovať určité signály. Rodičia by mali pozorovať napríklad postoj dieťaťa k hre.
Spoločné nákupy: Spríjemnite toto neľahké obdobie tým, že dieťa zapojíte do nákupov. Zoberte dieťa do obchodu a nechajte ho, aby si prezrelo pomôcky. Vysvetlite mu, na čo ich bude potrebovať a ako sa používajú. Ak máte možnosť, dajte mu na výber a nechajte ho, aby si vybralo samo z modelov, ktoré mu ponúknete. Bude sa do školy tešiť viac, ak bude mať školskú tašku s jeho obľúbeným hrdinom alebo prezúvky v jeho obľúbenej farbe. Niektoré nákupy môžete realizovať aj po nástupe do školy. Môžete takto dieťa motivovať. Po škole ho vezmete do obchodu a spolu vyberiete zošity, obaly na knihy, pomôcky presne podľa požiadaviek danej školy.

Adaptácia v škôlke: Fázy a tipy pre rodičov

Adaptácia dieťaťa v škôlke prebieha v niekoľkých fázach:

Orientačná fáza: Dieťa sa stáva pozorovateľom nového prostredia, ľudí, pravidiel a aktivít. Býva málo výrečné a kontaktné voči svojmu okoliu a snaží sa spracovať všetky podnety zo svojho okolia.
Kontaktná fáza: Dieťa sa snaží o svoje presadenie v kolektíve, hľadá si svoje miesto a upútava na seba pozornosť. Všíma si, čo je pre rovesníkov zaujímavé a snaží sa získať si ich priazeň. Dieťa je komunikatívnejšie, hravejšie, no stále veľmi vyčerpané zo spracúvania nových podnetov. Musí si zvykať na nové povahy spolužiakov, zvládať riešenia konfliktov pod vedením učiteľky. V prítomnosti rodičov môže byť plačlivejšie a pôsobiť nevyrovnane.
Fáza ukľudnenia: Dieťa sa stáva vyrovnanejšie, je menej plačlivé a chápe pravidlá materskej školy. Prejavuje svoju náklonnosť, napodobňuje iné deti a prehlbuje priateľstvá. Priestory školy sú pre neho známe a upokojenie umožňuje štandardné stravovanie.

Tipy pre rodičov počas adaptačného procesu:

Postupná adaptácia: Ak vám to učitelia dovolia, poproste ich o možnosť prvé dni zostať nejaký čas v triede. Snažte sa však dieťa nekontaktovať a napríklad si čítať. Každý deň tento čas skracujte a pomaličky sa po veľmi rýchlej rozlúčke s dieťaťom vytraťte.
Žiadne ďalšie aktivity: Dieťatku nedávajte po škôlke žiadne ďalšie aktivity, bolo by preťažené.
Snack po škôlke: Nakoľko deti veľmi málo prípadne vôbec v škôlke nechcú jesť, ich nervozita, prípadne plačlivosť sa zvyšuje aj kvôli tomu. Majte po príchode do škôlky pripravený malý snack, ktorý má rád a potlačte tak ďalšiu vlnu nervozity z vášho stretnutia. Z detí zvykne opadnúť stres a po uvoľnení sa opäť rozplačú.
Rozhovor o strachu: Hovorte o jeho strachu a úzkosti. Snažte sa zistiť, čoho konkrétne sa dieťa bojí. Má strach, že sa nevrátite? Ublížil mu niekto? Alebo nevie, kde je toaleta?
Trpezlivosť: Ak ste boli trpezliví a nenechávali ste svoje dieťa celodenne v škole, teraz je ten správny čas. Dieťa je na to pripravené. Vyčerpanie stále pretrváva, a preto sa neodporúča po škôlke žiadny fyzicky náročnejší režim.
Individuálny prístup: Kto prežil nástup svojich detí do škôlky, vie že každé to prežívalo úplne inak. Nestanovujte si preto žiadny limit a neporovnávajte vaše dieťa s inými. Pamätajte, že každé dieťa je jedinečné a má iné povahové črty a predispozície. Niektoré deti fyzické prejavy úzkosti či teatrálne záchvaty vôbec nemajú. U iných sa objavia na pár dní a u ďalších môžu pretrvávať týždne.
Nenútiť do vystúpení: Počas roka sa v škôlke koná mnoho slávnostných podujatí - Deň detí, Jasličky, Deň starých rodičov, Deň matiek a otcov - na ktoré deti spolu s učiteľmi pripravujú predstavenia. Rodičom treba pripomenúť, že dieťa by nemali nútiť do vystúpenia ani ho motivovať odmenami, najmä ak to kategoricky odmieta.
Komunikácia s učiteľmi: Je dôležité, aby rodičia komunikovali s učiteľmi a informovali ich o prípadných problémoch alebo obavách dieťaťa.
Rýchla rozlúčka: U týchto malých detí to platí dvojnásobne. Odovzdávať dieťa a ešte si ho postískať, vyobjímať, pohladiť, škodí nielen deťom, ale aj rodičom. Niekedy sa mamičky môžu v návale emócií z odlúčenia aj rozplakať. Čím rýchlejšia bude rozlúčka, tým to bude prijateľnejšie pre obe strany. Ak dieťa vidí plakať mamu, vníma, že niečo nie je v poriadku.
Obľúbená hračka: Preklenúť prvé dni v jasliach pomôže aj obľúbená hračka. Pani vychovávateľky tak môžu s dieťaťom nadviazať prirodzený rozhovor a záujem. Malé plyšové zvieratko alebo obľúbenú postavičku, ktorá mu pomôže pri zaspávaní alebo aj pri kontakte s učiteľkami a inými deťmi.
Spokojná mamina = spokojné dieťa: Prvé dni v škôlke sú náročné aj pre mamy. Snažte sa byť čo najviac pokojná.
Dieťa škôlkou nikdy nestrašte: Ak to systém škôlky a pani učiteľky umožnia, pripravte dieťaťu na prvé dni jeho obľúbenú hračku. Malé plyšové zvieratko alebo obľúbenú postavičku, ktorá mu pomôže pri zaspávaní alebo aj pri kontakte s učiteľkami a inými deťmi.
Rozprávajte sa a nacvičujte: Rady a tipy psychológov sú predovšetkým o otvorených rozhovoroch. Dieťaťu pred nástupom do škôlky vysvetlite, ako to tam funguje, čo budú robiť a že po neho v určitý čas prídete. Nebojte sa nacvičovať aj odlúčenie. Ak máte možnosť, nechajte dieťa u starých rodičov, alebo známych. Najprv hodinu a postupne interval zvyšujte. Nacvičte si rozlúčenie. Objatie, bozk, pohladenie, pekné slová, vytvorte si vlastný zvyk. Rozlúčku však netreba naťahovať. Nezabudnite však dieťaťa ubezpečiť, že po neho prídete.
Trénovať separáciu: Využiť detské centrá, alebo krúžky, kde sa o dieťa postarajú na určitý čas. Tento čas predlžovať. Poprosiť starých rodičov alebo priateľov o postráženie dieťaťa a vzdialenie sa od neho.

Ako rozpoznať stres a úzkosť u dieťaťa

Stres a úzkosť sa môžu u detí prejavovať rôznymi spôsobmi. Je dôležité vedieť ich rozpoznať a reagovať na ne. Medzi najčastejšie prejavy patria:

Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa

Fyzické prejavy: Bolesti brucha, kŕče, zvracanie, nevoľnosť, bolesti hlavy, únava.
Emocionálne prejavy: Plačlivosť, podráždenosť, nervozita, strach, úzkosť, smútok.
Zmeny v správaní: Odmietanie škôlky, problémy so spánkom, nočné pomočovanie, strata chuti do jedla, agresivita, uzavretosť.
Školská fóbia: Časté absencie, horšie známky a celková neistota.

Ako pomôcť dieťaťu prekonať stres a úzkosť

Existuje viacero účinných metód a techník, ktoré môžu deťom pomôcť cítiť sa v škole lepšie a nemať stres.

Pravidelne sa spolu rozprávajte: Pýtajte sa dieťaťa, ako sa cíti a naozaj venujte pozornosť jeho odpovediam. Je dôležité, aby sa cítilo vypočuté a pochopené. Snažte sa školákovi pomôcť vyjadriť pocity slovami. Snažte sa vytvoriť atmosféru dôvery. Dieťa by malo vedieť, že sa na vás môže obrátiť s akýmkoľvek problémom bez toho, aby ste ho súdili.
Stabilná denná rutina: Stabilná a predvídateľná denná rutina môže pomôcť zmierňovať úzkosti. Pocit pravidelnosti a istoty (= keď dieťa vie, čo ho čaká) mu umožní sa cítiť v bezpečí.
Relaxačné techniky: Na zníženie stresu a úzkostí pomáhajú aj nasledujúce techniky na upokojenie. Robiť niečo malé pravidelne je lepšie, ako neurobiť vôbec nič. Aj krátke päťminútové meditačné cvičenie každý deň vie dieťaťu výrazne pomôcť uvoľniť sa. Vyskúšajte cvičenia z internetu, alebo na to choďte úplne jednoducho: naučte sa s dieťaťom v tichosti sedieť a venujte pozornosť len svojmu dychu. Sústrediť by ste sa mali len na to, aby váš dych bol pravidelný, iným myšlienkam by ste sa mali snažiť vyhnúť. Môžete si ale predstavovať pokojnú krajinu, napríklad pláž so šumiacim morom. Naučte svoje dieťa dýchacie techniky na upokojenie mysle a zníženie úzkosti, napr. brušné dýchanie. Ak vaše dieťa nie je fanúšikom meditácie, môžete si vystačiť s obyčajnou pozitívnou vizualizáciou. Tá spočíva v rozvíjaní predstáv o vlastnom úspechu. Podarilo sa dieťaťu dostať dobrú známku z testu? Odprezentovalo projekt pred celou triedou? Alebo dalo gól na telesnej? Predstavovať si svoje minulé úspechy v rámci prípravy na možný neúspech pomáha posilniť sebadôveru a znížiť úzkosť.
Osobný rozvoj: Osobný rozvoj dieťaťa je zásadný pre zvýšenie sebadôvery a teda aj obmedzenie úzkosti. Pomôžete mu stanoviť si realistické ciele.
Zdravá životospráva: Zdravá životospráva má významný vplyv v procese zmierňovania úzkosti. Dbajte na to, aby vaše dieťa jedlo výživné potraviny, ktoré pomôžu udržať stabilnú hladinu energie. Rovnako ako jedlo, je v životnom štýle dôležitý aj spánok a fyzická aktivita. Uistite sa, že dieťa má pravidelný pohyb, či už v rámci športu, aktívnych krúžkov v škole, vďaka prechádzkam alebo jednoduchým hrám.
Hra na zvieratká: Ak to nejde podľa plánu, vezmite si na pomoc hru, napríklad zvieratká, ktoré čakajú na vláčik a majú sa odlúčiť - čo čaká zvieratko mamičku, ktorá uteká do práce, čo zvieratko dieťatko, ktoré ostáva v škôlke? Ako bude vyzerať program zvieratka mamičky a ako program zvieratka dieťatka? Presne časovo ohraďte, odkedy dokedy zvieratká budú tráviť čas separovane, kedy sa znovu uvidia. Ukážte, čo všetko zvieratko v škôlke bude čakať, ako sa môže zabávať, s kým sa hrať a zhovárať.
Čítanie kníh: Ak sa vám zdá, že hra so zvieratkami či iná hra nepomohla, alebo to chcete doma ešte viac doladiť, vezmite si na pomoc detské knižky s tematikou škôlky, na trhu ich je neúrekom. Čítajte si spoločne, ukazujte obrázky, kto sa tvári ako a prečo, ako sa cíti, čo mu pomohlo, čo objavilo, aké dobrodružstvo zažilo, čo mu to dalo. Pýtajte sa dieťaťa, čo si o tom myslí, ako by sa správalo ono, keby je na mieste hlavnej postavy z knižky, čo by mu poradilo.
Otázky po škôlke: Netreba na strach dieťaťa zabúdať ani po nástupe do škôlky. Musí cítiť záujem rodiča, teda by ste sa ho mali spýtať, ako sa v škôlke malo - ale nie konkrétne túto otázku, ktorá je pre malé deti nič nehovoriaca - pýtajte sa konkrétne na detaily - s kým sa hralo, akú hračku objavilo, čo robili pred obedom, čo papkali na obed, ako vyzerala pani učiteľka a ako sa tvárila, s kým sa zhováralo, čo robilo na preliezkach, bolo vonku? Pršalo?
Známa osoba na vyzdvihnutie: Keď nemôžete dieťa vyzdvihnúť, pošlite poň niekoho známeho. Rodičia by sa mali držať toho, aby prišli pre dieťa čo najskôr, ako sa im bude dať. V žiadnom prípade by nemali deti zabúdať, lebo sú to veľmi silné negatívne zážitky, ak má dieťa pocit, že je v škôlke posledné a nikto pre neho nepríde.

Kedy vyhľadať odbornú pomoc

Pri riešení školskej úzkosti sa nebojte riešiť problém s odborníkom (detským psychológom, terapeutom). Podpora poskytnutá profesionálmi vie byť efektívnejšia a viac individuálne zameraná na zlepšenie celkovej pohody práve vášho dieťaťa. Ak úzkosť u dieťaťa pretrváva dlhodobo a nezlepšuje sa napriek vašej pomoci alebo podpore školy, je vhodné obrátiť sa na odborníka. V niektorých prípadoch môže byť užitočná skupinová terapia, kde sa pracuje s celou rodinou na zlepšení komunikácie s dieťaťom. Ak neviete identifikovať príčinu problému, vyhľadajte odborníka - detského psychológa.

Čo robiť, ak dieťa odmieta škôlku?

Strach z neznámeho môže u dieťaťa viesť k tomu, že bude mať odmietavý prístup ešte pred nástupom do škôlky. Signály si dobre všímajte, pretože od toho, ako ich doma spracujete a ako sa k nim postavíte, môže závisieť aj priebeh následnej adaptácie na škôlku a cudzie prostredie. Je preto dôležité, aby rodičia dieťa neignorovali a jeho obavy nezľahčovali. Potrebujete vedieť vhodne a veku primerane dieťaťu vysvetliť, čo sa bude v škôlke diať, vyzdvihnúť pozitíva, oboznámiť ho s jeho povinnosťami, ale aj možnosťami, čo v škôlke robiť, ako sa správať, za kým ísť, ak sa cíti smutne.

Ako zvládnuť úzkosť zo školy: Praktické kroky

Vysvetlite dieťaťu, čo sa s ním deje: Keď si mozog myslí, že ide musí riešiť najvyšší stav ohrozenia, vytvára palivo, ktoré telu pomôže utiecť alebo sa ubrániť. Toto palivo sa rýchlo rozširuje po tele a začína sa hromadiť. Vytvára pocity úzkosti s mnohými symptómami. Tie sa prejavujú napríklad ako ťažkosti s dýchaním, ako nahrnutie krvi do tváre a teplo rozlievajúce sa po celom tele. Je to preto, lebo mozog prikázal telu, aby nemíňalo kyslík na dlhé a hlboké dýchanie, ale rýchlo ho posunulo svalom, ktoré budú utekať alebo sa biť. Dýchanie musí šetriť kyslík, a preto sa musí zmeniť na rýchle a plytké. Okamžite zareaguje srdce, ktoré začne biť o stošesť. Dokonca sa zdá, akoby chcelo vyskočiť z hrudníka. Robí čo môže, aby napumpovalo palivo do celého tela. Keďže žiadne skutočné ohrozenie neexistuje, toto palivo sa nemá kde spáliť, telo kyslík sa hromadí, oxid uhličitý klesá a dieťa môže cítiť, že sa mu točí hlava. Na povrch tela môže vystúpiť pot, lebo sa potrebuje ochladiť. Nemôže si dovoliť prehriatie, pretože ide do boja. Zároveň sa aktivizujú emócie. Do očí sa môžu tlačiť slzy alebo sa dieťa môže rozhnevať. Je to normálna súčasť úzkosti. Niekedy sa môže dieťaťu zdať, že je mu na zvracanie, prípadne sa môže skutočne povracať. Môžu sa pridružiť bolesti brucha. Vysušiť pery. Povedzte dieťaťu, že telo v stave ohrozenia vypne všetky funkcie, ktoré nie sú bezpodmienečne potrebné na prežitie. Príkladom je práve tráviaci systém. Ten môže počkať, kým nebezpečenstvo pominie. Je to spôsob, ako ušetriť energiu, ale môže spôsobiť nevoľnosť. Každý fyzický symptóm má svoj dôvod. Je to výsledok práce mozgu, ktoré robí všetko ako najlepšie vie, aby udržal telo na žive. Preto dieťa cíti a tak intenzívne prežíva, že nechce ísť do školy. Jednoducho mu to mozog prikazuje. Preto mu je do plaču, keď mu niekto povie, že robí z toho tragédiu a niet sa čoho báť. Ono to niekde v kútiku duše vie aj bez týchto planých rečí, ale spolupráca mozgu a tela mu velí niečo iné.
Naučte dieťa dýchať: Hoci je mozog presvedčený o tom, že vidí reálnu hrozbu, niekedy len situáciu nesprávne pochopí. Najmä deti na to potrebujú veľa skúseností a cviku. Keď mozog dieťaťa reaguje na ohrozenie, hoci reálne žiadne neexistuje, mali by ste dieťa naučiť, ako prevziať kontrolu nad situáciou opäť do svojich rúk. Vysvetlite mu, že úzkosť nie je nepriateľ, ktorého by malo poraziť. Nech sa na ňu skôr pozrie ako na svojho ochrancu, ktorý síce robí problémy, no neúmyselne. Snaží sa dodať malému telíčku potrebný kokteil hormónov, aby bolo silné a rýchle, kedykoľvek to bude potrebovať. Všetko, čo robí, je pre prípad ohrozenia. Riešenie je, ak mu dieťa vedome a cielene ukáže, že je v poriadku, v bezpečí a nie je dôvod ísť do boja. Dá sa to jednoduchým spôsobom, pomocou dýchania. Nie však obyčajného, ale hlbokého a pomalého, ktoré vychádza priamo z bruška. Nádych cez nos, krátka pauza, postupný výdych cez ústa, pri ktorom môže drobec napočítať do troch. Tento spôsob upokojí mozog, povie mu, že je všetko v poriadku a môže si oddýchnuť. Kontrolu prevezme prefrontálny kortex, časť mozgu, ktorá sa riadi logikou. Ako prvé spraví to, že sa zbaví hormónov stavajúcich telo do pozoru. Telo sa vzápätí na to upokojí. Vtedy sa dieťa stáva pánom svojho tela a dokáže ho ovládať.
Fyzická aktivita: Ďalší spôsob, ako zriediť hormonálny koktail, je pomôcť telu spáliť ho. Niekedy sa stane, že mozog spanikári, pretože sa díva do budúcnosti a chytajú ho veľké pochybnosti. Neustále sa vypytuje: „Čo ak? Čo keď?“ Dieťa ho môže prinúť vrátiť sa späť, do prítomnosti tým, že fyzicky pripomenie telu, kde je. Napríklad sa môže sústrediť na trávu pod nohami, dotknúť sa svojho ramena, precítiť vzduch, ktorý vchádza do pľúc a vzápätí z nich vychádza.
Pripravte sa na budúce situácie: Po upokojení situácie môžete navrhnúť, aby si dieťa spísalo, čo by chcelo, aby jeho mozog vedel. Môže si to neskôr pripomenúť, keď bude mať stres zo školy nabudúce. Napríklad: „Mozog, teraz sa bojíš, lebo sa ti zdá, že sa niečo zlé môže stať. Ale telo to zvládne, aj bez týchto obrovských obáv. Som v poriadku, lebo viem, že mám v škole kamarátov, ktorým na mne záleží, učiteľa, ktorý pozná môj strach a vie mi pomôcť, v škole sa veľa naučím, tak sa môj mozog stáva silnejším. Vhodné je tiež v pokoji sa pripraviť na možnú paniku v mozgu. Nechajte dieťa, aby sa pripravilo do školy vopred, aby spravilo všetko pre pohodový začiatok nasledujúceho dňa. Potom si môže vždy pripomenúť, že má nad vecami kontrolu, hoci sa niekedy môže zdať pravý opak. Aj večer je dôležitý.
Dostatok spánku: Dostatok spánku pomôže mozgu zrelaxovať a vyrovnať sa s emóciami, ktoré sa vynárali počas dňa. Čím viac spánku dopraje dieťa svojmu unavenému mozgu, tým lepšie. Nezabudnite tiež dieťaťu pripomenúť, že strach a odvaha stoja vždy pri sebe. To, že sa drobec bojí, znamená, že ho čaká niečo, na čo potrebuje odvahu. Nezáleží na tom, že niektorí ľudia zvládajú podobné situácie bez strachu. Každý sme iný a robíme či prežívame veci svojim vlastným a jedinečným spôsobom.

Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa

Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM

tags: #dieta #je #vystresovane #zo #skolky