Nástup do škôlky je pre dieťa a jeho imunitný systém veľkou zmenou. Zrazu sa ocitá v novom prostredí plnom neznámych detí, nových chutí a režimov. Jeho imunitný systém sa stretáva s množstvom vírusov a baktérií, s ktorými sa doteraz nestretol. Nie je preto prekvapením, že malý škôlkar ochorie krátko po nástupe do škôlky, a potom znova a znova. Rodičia majú často pocit, že ich dieťa je choré neustále. Prečo sú vlastne škôlkari tak často chorí a čo s tým robiť?
Vývoj imunitného systému u detí
Imunitný systém dieťaťa sa v škôlke ešte len vyvíja. Až desaťročné dieťa má imunitu takmer takú ako dospelý. Keďže existuje vyše sto druhov vírusov, ktoré spôsobujú bežné ochorenia, nezrelý imunitný systém má čo robiť, aby sa s novými patogénmi vysporiadal. Niektoré deti bývajú náchylnejšie na ochorenia aj dedične alebo z dôvodu alergie.
Je normálne, že je dieťa tak často choré?
Priemerne bývajú deti choré 5- až 6-krát do roka. V normálnom rozsahu je aj 8 až 10 ochorení za rok. Do normy sa ale nepočítajú ochorenia s horúčkou, ktoré trvajú viac ako 5 dní, ani ťažkosti s dýchaním (napríklad plný nos) trvajúce viac ako 10 dní. Deti s alergiami horných dýchacích ciest budú choré častejšie, alebo budú mať výraznejšie príznaky ochorení.
Najčastejšie detské ochorenia v škôlke
Medzi najčastejšie detské ochorenia patria infekcie uší, rotavírus, angína a zápaly dýchacích ciest.
Infekcie uší
Malé deti sú náchylnejšie na infekcie stredného ucha, pretože v detskom veku je Eustachova trubica krátka, tenká a viac horizontálna. Chladný vzduch spôsobuje, že napuchne a zachytáva tekutinu v strednom uchu, čím sa stáva dokonalým miestom pre baktérie a vírusy. Ďalším dôvodom častých bolestí ucha u detí je rezistencia baktérií voči antibiotikám. Väčšinu bolestí ucha však zvládnu deti aj bez nich.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
- Kedy ísť k lekárovi: Pri bolesti ucha s horúčkou choďte k doktorovi okamžite. Ak bolí uško bez teploty a bolesť neprejde do dvoch dní s voľnopredajnými kvapkami, tiež vyhľadajte lekára.
- Normálny počet infekcií: Normálne sú dve ušné infekcie ročne do troch rokov. Ak má dieťa ušné choroby v polročných intervaloch, prípadne štyri ročne, požiadajte lekára o odborné vyšetrenie uší.
Rotavírus
Väčšinu hnačkovitých ochorení a vracania u detí spôsobuje vysokonákazlivý rotavírus. Najčastejšie sa vyskytuje na jeseň a v zime. Vo vzduchu žije niekoľko dní, na povrchoch prežíva až 7 hodín a ak sa dotknete infikovaného povrchu, na rukách prežije aj pol hodiny. Dostať rotavírus je teda naozaj veľmi jednoduché, aj keď si pravidelne umývate ruky. Do piatich rokov veku dostane rotavírus až 95 % detí.
- Normálny počet infekcií: Normálne sú jedna až tri rotavírusové infekcie ročne.
- Pozor na dehydratáciu: Keďže hnačky pri rotavíruse môžu trvať aj týždeň, je potrebné dávať pozor na dehydratáciu
Angína
Bolesť hrdla, ťažkosti s prehĺtaním, červené opuchnuté mandle (niekedy aj s bielymi ložiskami) a vysoké teploty signalizujú, že vaše dieťa práve prekonáva angínu. Angíny sú častejšie na jar a na jeseň. Lekár by mal testom zistiť, či nejde o bakteriálnu streptokokovú infekciu, na ktorú zaberajú iba antibiotiká a dôsledná liečba.
- Normálny počet infekcií: Jedna angína ročne je v norme, častejšie zápaly mandlí už patria do rúk odborného lekára.
- Dôležité upozornenie: Nikdy nedávajte do škôlky dieťa, ktoré ešte berie antibiotiká!
Zápal dýchacích ciest
Infekcie dýchacích ciest sa vyskytujú najmä v zime a v prechode medzi letom a jeseňou. Prejavujú sa zvýšenou teplotou, plným nosom, kýchaním alebo kašľaním a sú najčastejším detským ochorením. Nezamieňajte si ich s chrípkou- tú spôsobuje iný vírus. Najčastejšími ochoreniami dýchacích ciest sú:
- Nádcha - sopeľ, plný nos, bolesť hlavy, kýchanie
- Zápal hrdla - bolesť hrdla, zvýšená teplota, únava
- Zápal prínosových dutín (sinusitída) - bolesť hlavy, plný nos, teplota
- Zápal priedušiek - kašeľ, teplota, malátnosť, únava
- Zápal dýchacej trubice - kašeľ, teplota, malátnosť, únava
Prechodené a nedoliečené infekcie horných dýchacích ciest, nádchy, soplíky a kašle sú príčinou opakovaných ochorení.
- Normálny počet infekcií: Zápaly dýchacích ciest môžu mať deti až 8-krát ročne.
- Kedy ísť k lekárovi: Lekár určí, či ide o bakteriálnu alebo vírusovú infekciu, a podľa toho nasadí liečbu. Ak sú nádchy, soplíky a kašle opakované a trvajú dlhšie ako týždeň až desať dní, požiadajte lekára nielen o pneumologické, ale aj o alergiologické či imunologické vyšetrenie.
Čo robiť, aby dieťa nebývalo tak často choré? Posilnenie imunity
Každý rodič by chcel, aby jeho dieťa bolo iba zdravé. To sa, samozrejme, dosiahnuť nedá, ale dá sa pozitívne ovplyvniť frekvencia ochorení aj ich priebeh. Dôležité je, aby malo dieťa dostatočne silnú imunitu, a keď už raz chorobu dostane, aby ju doma poriadne vyležalo.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
Ako funguje imunitný systém
Imunitný systém je zložitý systém tkanív, buniek a molekúl, ktoré spolupracujú na ochrane tela pred infekciami a chorobami. Dokáže bojovať s externými aj s internými spúšťačmi, teda s patogénmi z okolitého prostredia, ale aj s vnútorným škodlivým vplyvom starých a poškodených buniek. Na to, aby mohla imunita plniť svoje funkcie, musí mať dobrú pamäť - imunita totiž vytvára dôležité informačné centrum s údajmi o votrelcoch, ktoré telo napadli. Musí sa teda veľa naučiť, prejsť svojím vývojom a zrením.
Imunitný systém sa delí na dve hlavné zložky:
- Nešpecifickú (vrodenú) imunitu: Je prvou líniou obrany tela a zahŕňa fyzické bariéry, ako sú koža a sliznice, chemické bariéry - napríklad žalúdočné kyseliny - a bunkové komponenty ako makrofágy a neutrofily. Tieto molekuly reagujú na baktérie, vírusy či plesne rýchlo a nešpecificky, bez ohľadu na typ mikroorganizmu. S touto výbavou sa novorodenec narodí, protilátky získa už v tele matky cez placentu. Zaujímavosťou je, že deti, ktoré prešli pôrodnými cestami, majú vrodenú silnejšiu imunitu - benefitujú z vystavenia baktériám z vaginálneho prostredia i kože matky.
- Špecifickú (získanú) imunitu: Dozrieva postupne a silnie tým, ako sa stretáva a učí rozpoznávať konkrétne patogény. Zahŕňa imunoglobulíny, B-lymfocyty, ktoré produkujú protilátky, a T-lymfocyty napádajúce infikované bunky.
Faktory ovplyvňujúce imunitu
To, ako sa vybuduje opora imunitného systému, závisí od genetiky jednotlivca a vplyvov prostredia, ktorým sa dieťa vystaví. Pozoruhodné napríklad je, že môže zavážiť aj počet súrodencov, s ktorými vyrastá, keďže množstvo choroboplodných zárodkov sa násobí ich počtom. Skúsenosti niektorých rodičov i pediatrov ukazujú, že ak je častejšie chorý starší súrodenec, ktorý navštevuje škôlku, imunita mladšieho má náročnejší imunitný tréning, z ktorého neskôr ťaží.
Kedy hovoriť o oslabenej imunite?
O oslabenej imunite môžeme hovoriť až vtedy, ak dieťa trpí častými a závažnými infekciami, ktoré si vyžadujú liečbu antibiotikami alebo hospitalizáciu. Signálom, že imunita je oslabená, je aj väčší počet ochorení ročne, ak zasahujú aj dolné dýchacie cesty, dieťa stráca chuť do jedla, je málokrvné alebo celkovo neprospieva.
Strava a imunita
Dôležitou súčasťou imunitného systému je črevná mikroflóra, respektíve trávenie. Preto je také dôležité, čo deti jedia. Treba dbať na príjem vitamínov, minerálov a ďalších potrebných výživových zložiek, najlepšie priamo zo stravy, teda nespoliehať sa len na výživové doplnky. Kľúčové je zvýšiť príjem vitamínu C, ale aj vitamínu D a iných zložiek. Významné sú látky, ktoré buď podporujú tvorbu a rozmnožovanie takzvaných dobrých baktérií v čreve, alebo im dodávajú energiu. V strave dieťaťa by preto nemali chýbať kyslomliečne výrobky ako živý jogurt, kefír, acidofilné mlieko či nakladaná kapusta. Ak je nevyhnutné podávať antibiotiká a lieky proti horúčke, treba pridať aj kvalitné probiotiká. Užitočná je aj vláknina.
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM
Ďalšie tipy na posilnenie imunity
- Pravidelný režim: Ideálne je dbať na primeraný pitný režim a spánok, obmedzenie stresu a dostatok ovocia a zeleniny v strave.
- Doplnky výživy: Niektoré vitamíny a minerály organizmus nevie vyrobiť, iné nedokáže zo stravy dostatočne využiť. Vtedy sa netreba obávať siahnuť po doplnkoch výživy. Okrem vitamínu C a D vhodnou podporou imunity oslabenej chorobou, stresom alebo iným druhom preťaženia sú betaglukány. Podporujú najmä nešpecifickú imunitu, ktorej úlohou je identifikovať a zaútočiť na nepriateľské mikróby, ktoré sa dostali do tela.
- Otužovanie: Často s ním chodievajte na prechádzky, na ihriská za každého počasia. Primerane ho oblečte. Ak mrholí, nie je to dôvod na to, aby ste nešli vonku. Keď dieťa sprchujete, môžete ho ukončiť trochu chladnejšou vodou.
- Stres: Je rozdiel, či dieťa chodí do škôlky rado a teší sa tam, alebo naopak, cíti sa tam nesvoje a opustené. Pred nástupom do kolektívu, je vhodné dieťatko naň pripraviť. Ak ste tak neurobili alebo ste to nestihli, lebo ste urýchlene museli nastúpiť do práce, pozitívne ho motivujte. Rozprávajte sa s ním o škôlke, čo tam robí, aké tam majú hračky. Skúste mu priblížiť deň v škôlke tak, aby bol preňho lákavý.
Dôležité upozornenia
- Antibiotiká: Ak nejde o baktériovú infekciu, nedávajte dieťaťu za každú cenu predpisovať antibiotiká. Imunita dieťaťa sa môže oslabiť ešte viac, navyše organizmus malého pacienta môže byť časom rezistentný na niektoré antibiotiká. Požiadajte svojho pediatra o CRP vyšetrenie, ktoré spoľahlivo určí, či ide o vírus alebo baktériu.
- Choré deti v kolektíve: Pokiaľ budú naďalej nezodpovední rodičia dávať choré deti do škôlky, alebo sami chorí po nich chodiť, nezmení sa to. Je veľkou chybou vrátiť dieťa do škôlky alebo školy, keď ešte nie je celkom zdravé. Nielenže je jeho imunita oslabená, ale hrozí mu aj ďalšie ochorenie so závažnejším priebehom.
Čo robiť, ak je dieťa neustále choré?
Ak je dieťa aj napriek všetkým vašim snahám neustále choré, dajte mu vyšetriť imunitu alebo ho na istý čas vyberte z kolektívu. Máte dve možnosti. Vaše dieťa zverte starej mame či opatrovateľke, ktoré sa oňho počas domáceho liečenia postarajú. Druhou alternatívou je predĺženie rodičovskej dovolenky do 6 rokov zo zdravotných dôvodov dieťaťa. Žiadosť sa podáva na miestne príslušnom Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny. Vypísať a potvrdiť ju musí váš pediater. Je potrebné k nej priložiť správy od odborných lekárov.