Umelé oplodnenie, známe aj ako in vitro fertilizácia (IVF), sa stalo bežnou metódou asistovanej reprodukcie. Pre páry, ktoré trpia neplodnosťou, to môže byť riešenie, ale zároveň to so sebou prináša množstvo etických otázok, ktoré nemožno ignorovať, najmä ak ide o veriacich ľudí. Katolícka cirkev má k tejto téme jasný postoj, ktorý vychádza z jej učenia o dôstojnosti ľudského života od počatia a o posvätnosti manželstva.
Postoj Katolíckej Cirkvi k Umelému Oplodneniu
Slovenskí katolícki biskupi sa vyjadrili, že umelé oplodnenie je morálne neprípustné. Argumentujú tým, že človek má právo byť počatý v láske muža a ženy v manželstve, a nie "nedôstojne v skúmavke". Počatie mimo lona ženy podľa nich otvára dvere biologickej alebo genetickej manipulácii s ľudskými embryami a uráža práva ľudskej osoby byť počatou a narodenou v manželstve a z manželstva. Klonovanie, ktoré spočíva v nesexuálnom a bezpohlavnom reprodukovaní ľudskej bytosti, je tiež hrubou urážkou ľudskej dôstojnosti.
Biskupi zdôrazňujú, že samotný počestný cieľ a dobrý úmysel nestačia na to, aby sa z morálneho hľadiska stal dovoleným akýkoľvek prostriedok, ktorý biomedicínska technika poskytuje. To, čo je technicky možné urobiť, neznamená, že je to aj morálne prípustné.
Problém Ľudských Zárodkov
Pri pokusoch umelého oplodnenia sa používajú ľudské zárodky, ktoré vznikli umelým oplodnením v skúmavke. Biskupi zdôrazňujú, že aj tieto zárodky sú ľudské zárodky, a ako takým im patrí dôstojnosť, ktorá patrí ľudskej osobe, a majú právo na život od prvého okamihu svojej existencie. Je nemorálne vyrábať ľudské zárodky s úmyslom, že sa budú používať ako „biologický materiál“ poskytnutý k dispozícii.
Nie všetky embryá pochádzajúce z umelého oplodnenia sa dostávajú do tela ženy. Niektoré sa zničia, lebo sú nadpočetné. Okrem toho z tých ľudských zárodkov, ktoré sa prenesú do organizmu ženy, viac ako 80 percent neprežije, zahynie. K takému ničeniu či obetovaniu ľudských zárodkov dochádza aj v tých najlepších centrách umelého oplodnenia. Cirkev odsudzuje umelý potrat a zakazuje aj manipuláciu so začatým ľudským životom a aj usmrcovanie týchto ľudských bytostí.
Prečítajte si tiež: Všetko, čo potrebujete vedieť o IVF
Človek sa Nevyrába
Biskupi zdôrazňujú, že človek sa nevyrába a nie je materiál. Neplodné manželské páry povzbudzujú k adopcii dieťaťa. Upozorňujú tiež, že niekedy sa rodičia pred narodením dieťaťa pýtajú na kvalitu jeho života. Pýtajú sa, či také dieťa, ktorému chýbajú isté kvality, má prísť na svet. Niekedy sa rozhodnú, že dieťa, ktorému bude chýbať istá kvalita, nemá žiť, nie je hodné života, bude rodičom a okoliu na ťarchu. Rozhodujú sa pre potrat, ktorý je uváženým a priamo chceným zavraždením ľudskej bytosti ešte pred jej narodením bez ohľadu na kvalitu jeho života.
Dôstojnosť Ľudského Tela a Duše
Biskupi zdôrazňujú, že nielen duša človeka je pozvaná, určená a zameraná na život v nebi, na videnie Boha z tváre do tváre, ale aj jeho telo. Z tohto určenia vyplýva aj jeho dôstojnosť a svätosť. V tomto spočíva dôstojnosť a posvätnosť ľudského tela, duše a vôbec ľudskej osoby. Ešte hlbší dôvod jeho posvätnosti a dôstojnosti spočíva v jeho vykúpení. Z tejto posvätnosti jasne vyplýva, že človek nikdy nemôže byť predmetom, vecou, objektom, ale je ľudskou osobou. Toto rozlišovanie medzi vecou a osobou je podstatné práve z hľadiska zorientovania sa v otázkach bioetiky. Vec je prostriedkom, ktorý sa používa na dosiahnutie nejakého cieľa. Osoba je však subjekt, ktorý nemôže byť degradovaný na predmet.
Ľudskú bytosť treba podľa biskupov rešpektovať a zaobchádzať s ňou ako s osobou už od jej počatia a preto má práva osoby, medzi ktoré patrí nenarušiteľné právo každej nevinnej ľudskej bytosti na život. Preto s ľudským zárodkom treba zaobchádzať ako s osobou, nie ako s vecou, predmetom. Cirkev učí, že žiaden cieľ, aj keď je sám osebe ušľachtilý, ako predpoklad užitočnosti pre vedu, pre iné ľudské bytosti, alebo pre spoločnosť, nemôže nijakým spôsobom ospravedlniť pokusy na živých ľudských zárodkoch alebo plodoch v matkinom lone alebo mimo neho, bez ohľadu na to, či sú schopné, alebo neschopné samostatného života. Používať ľudský zárodok alebo plod ako pokusný predmet či nástroj je zločinom proti ich dôstojnosti ako ľudských bytostí, ktoré majú právo na takú istú úctu, aká sa prejavuje už narodenému dieťaťu a každej ľudskej osobe. Osoba nemôže byť pokusným predmetom.
Človek je osobou už od počatia, nie až vtedy, keď vie prejaviť niektoré svoje vlastnosti, ako slobodu, uvedomenie si seba samého atď. Keby to tak bolo, potom by sme osobu redukovali len na isté prejavy, čím by bol diskriminovaný podľa toho, či sa vie alebo nevie prejaviť.
Riziká a Etické Otázky Umelého Oplodnenia
Umelé oplodnenie so sebou nesie množstvo rizík a etických otázok. IVF mení prirodzený proces počatia na technický výkon, prinášajúci zdravotné riziká pre ženu, zahŕňajúci selekciu ľudských bytostí na hodné a nehodné života, vyhodnocovanie ich „kvality“ a smrť už vytvorených detí ako aj etické otázky procesu i jeho ukončenia. Tieto problémy majú ďalekosiahle dôsledky pre zdravie ženy, vzťah, rodinu a spoločnosť ako celok.
Prečítajte si tiež: Komplexný pohľad na mužskú neplodnosť
Zdravotné Riziká pre Ženu
Jedným z najzávažnejších rizík spojených s umelým oplodnením pre ženu je syndróm ovariálnej hyperstimulácie (OHSS), ktorý vzniká v dôsledku nadmernej hormonálnej stimulácie vaječníkov. OHSS môže spôsobiť rôzne komplikácie, vrátane zväčšenia vaječníkov, hromadenia tekutín v brušnej dutine a na hrudníku, a v najvážnejších prípadoch môže ohroziť život ženy.
Psychologické Dopady
Psychologické dopady umelého oplodnenia sú často podceňované, no sú veľmi reálne a vážne. Neúspech IVF (niektoré zdroje uvádzajú len 26.2% úspešnosť IVF cyklov) môže byť pre ženy a páry mimoriadne traumatizujúci, čo vedie k hlbokému smútku, pocitu straty a viny. Ženy často prechádzajú niekoľkými cyklami IVF, čo znamená opakované zažívanie nádeje a následného sklamania, ak sa oplodnenie nepodarí.
Zdravotné Riziká pre Deti
Postupne pribúdajú vedecké články, ktoré poukazujú na nepríjemnú skutočnosť, že deti počaté technikami umelého oplodnenia majú nezanedbateľne vyššie riziko rakoviny, neurologických, srdcovo-cievnych ťažkostí, hematologických ochorení, vyššiu úmrtnosť počas tehotenstva, vyššie riziko predčasného pôrodu, nízku pôrodnú hmotnosť, výskyt Becwitht-Wiedeman a Algenmanovho syndrómu atď.
Osud Embryí
Katolícka cirkev považuje každé embryo za ľudskú bytosť s právom na život od momentu počatia. Pri procese IVF sa vytvárajú viaceré embryá, z ktorých iba niektoré sú implantované do maternice, zatiaľ čo ostatné sú zmrazené alebo zničené. Táto prax vzbudzuje vážne etické otázky, keďže manipulácia s embryami zahŕňa rozhodovanie o ich osude, čo podľa katolíckej morálky nie je v súlade s prirodzeným poriadkom. Riešenie otázky zmrazených embryí je jedným z najviac diskutovaných problémov spojených s IVF. Mnoho párov čelí dileme, čo s týmito embryami urobiť. Zamrazené embryá môžu byť pre niektorých symbolom nenarodených detí, pre iných zase bremenom, ktoré prináša psychologické aj finančné náklady.
Dehumanizácia Detí
Umelé oplodnenie vnáša do spoločnosti nový pohľad na deti ako na „produkty“ technického procesu, čím prispieva k ich dehumanizácii. Keď sa dieťa stáva výsledkom laboratórneho postupu, dochádza k zmene vnímania jeho hodnoty, kde môže byť vnímané ako komodita, ktorú je možné „objednať“ podľa preferencií rodičov. Tento postoj sa odráža v celej spoločnosti a mení základné hodnoty, na ktorých je postavená spoločnosť i rodina. Deti, ktoré sú „vytvorené“ na objednávku, môžu byť považované za tovar, a keď sa stane, že tento tovar nie je „potrebný“, môže sa stať aj odpadom.
Prečítajte si tiež: Etické aspekty asistovanej reprodukcie
Nedostatočná Legislatíva
Legislatíva týkajúca sa umelého oplodnenia je často neaktuálna a nepostačujúca na riešenie súčasných výziev - zvlášť to platí o legislatíve SR. Mnohé kliniky, ktoré poskytujú služby umelého oplodnenia, fungujú podľa predpisov z obdobia socializmu (naša legislatíva v tejto oblasti nebola aktualizovaná od roku 1983), ktoré nedokážu reflektovať moderné etické a medicínske poznatky a problémy. Tento nedostatok regulácie umožňuje zneužitie a nedostatočnú ochranu práv pacientov, najmä pokiaľ ide o zaobchádzanie s embryami. Napriek tomu, že IVF má vážne spoločenské a etické implikácie, štát sa už desaťročia nezaujíma o presné sledovanie činnosti týchto kliník, čo vedie k množstvu zneužití a narúšaniu práv pacientov.
Alternatívy k Umelému Oplodneniu
Katolícka cirkev povzbudzuje neplodné páry k adopcii ako alternatíve k umelému oplodneniu. Adopcia poskytuje domov a rodinu deťom, ktoré to potrebujú, a zároveň umožňuje párom prežiť radosť z rodičovstva. Okrem toho, cirkev podporuje výskum a vývoj metód liečby neplodnosti, ktoré sú v súlade s jej morálnymi princípmi.
NaProTechnológia
NaProTechnológia je relatívne nová metóda liečby neplodnosti, ktorá sa zameriava na identifikáciu a liečbu základných príčin neplodnosti, namiesto toho, aby ju obchádzala. Táto metóda zahŕňa dôkladné sledovanie ženského cyklu a spoluprácu s lekármi, ktorí sú vyškolení v NaProTechnológii. Cieľom je obnoviť prirodzenú plodnosť páru a umožniť im počať dieťa prirodzeným spôsobom.
Rozhovor s Morálnym Teológom Jánom Viglašom
Morálny teológ Ján Viglaš vysvetľuje, prečo sú metódy asistovanej reprodukcie pre Katolícku cirkev neprijateľné. Upozorňuje, že veľkým zlom v celom procese je aj zamrazovanie prebytočných embryí. Keď ich už ženy z rôznych dôvodov nemôžu prijať, mnohé z nich sa dostávajú do ťažkej vnútornej dilemy, ktorá však nemá morálne dobré riešenie. „Problém je, že v tomto štádiu už čokoľvek urobíme, tak je to zlé. Hľadáme najmenej zlé riešenie. (…) Celé zlo nastalo už vtedy, keď to dieťa vzniklo ako embryo mimo tela ženy, kdesi v skúmavke, in vitro,“ tvrdí Ján Viglaš.
Viglaš zdôrazňuje, že akákoľvek medicínska intervencia, ktorá napomáha prirodzené splodenie nového života prostredníctvom pohlavného spojenia muža a ženy, je v poriadku. Čokoľvek, čo nahrádza manželský akt, je neprípustné. Ak sa medicína snaží odstrániť príčiny neplodnosti u muža alebo u ženy, alebo u oboch, aby mohli prirodzene počať, je to nielen v poriadku, ale to treba aj oceniť. Ak však medicína nepotrebuje pohlavný akt, dokonca ani samotných manželov, len ich pohlavné bunky, tak sa reprodukcia dehumanizuje a plodenie redukuje na výrobu a biznis.
Stanovisko Teologickej Komisie KBS
Teologická komisia - Subkomisia pre bioetiku KBS (TK-SpB KBS) sa zaoberala otázkami, ktoré priniesli niektoré informačné materiály a vyhlásenia zainteresovaných odborných pracovníkov v slovenských médiách v súvislosti s otvorením komerčného Centra asistovanej reprodukcie v Bratislave. Komisia zdôraznila, že metódy umelého oplodnenia u človeka, ktoré nahrádzajú prirodzený manželský styk, neprípustne manipulujú s počatým ľudským zárodkom, alebo vnesením cudzích pohlavných buniek (získaných od darcu/darkyne) narušujú výlučnosť manželského zväzku v oblasti plodenia, zásadne odporujú dôstojnosti manželov, počatého dieťaťa i skutočnému dobru manželstva a rodiny. Preto sú z mravného hľadiska pochybené a celkom neprípustné.
Kresťanský Pohľad na Reprodukčné Technológie
Niektorí kresťania dospeli k záveru, že Biblia je agnostická voči IVF, reprodukčnej technológii, pri ktorej spermie oplodnia vajíčko v petriho miske. Pre páry, ktoré zápasia s neplodnosťou alebo dedičnými chorobami, je dôležité, aby mali pevnú predstavu o tom, ako IVF funguje, aké sú jeho morálne dôsledky a aké možnosti majú kresťania k dispozícii.
Existujú rôzne názory na to, ako by mali kresťania pristupovať k reprodukčným technológiám. Niektorí tvrdia, že vzhľadom na hriešnosť ľudskej prirodzenosti by kresťania mali reprodukčné technológie na použitie pri liečbe neplodnosti posudzovať na stupnici od „ideálnych“ po „menej ideálne“. Iní tvrdia, že Biblia predstavuje „balíček“ manželstva, sexu a plodenia tak, že použitie mimotelového oplodnenia, ktoré obchádza neplodnosť aj sex, vo svojej podstate porušuje Božiu víziu plodenia.
tags: #umele #oplodnenie #katechizmus