Sväté písmo, Biblia, je základným pilierom kresťanskej viery. V tejto knihe nachádzame odpovede na mnohé otázky týkajúce sa nášho života, vzťahu s Bohom a nášho poslania. Jednou z kľúčových tém, ktoré sa v Biblii objavujú, je koncept Božích detí a jedla.
Boží dar života a zodpovednosť zaň
Život človeka nie je majetkom, s ktorým si môžeme robiť, čo chceme. Veriaci i neveriaci majú zodpovednosť budovať taký svet, v ktorom život - od počatia až po prirodzenú smrť - zostáva nedotknuteľným. Ľudský život nie je tovarom či komoditou, s ktorou sa narába podľa potreby, ktorá má svoj expiračný dátum, podlieha zákonom trhu a komerčnému hodnoteniu kvality - či je ešte užitočný alebo zbytočný. Ľudský život nie je záležitosťou politikov. Právo na život je primárnym právom, bez ktorého nejestvuje žiadne ďalšie právo. Nemôže byť upravované či menené hlasovaním v parlamente. Nemá svoj základ v ústave alebo v medzinárodnej deklarácii, ale v prirodzenom zákone, ktorého autorom je Boh. Ľudský život je Božím darom, je účasťou na Božom živote. Boh je Bohom života. Ježiš o sebe hovorí: Ja som Život (Jn 14, 6). Duch Svätý, ako vyznávame v Kréde, je Pánom a Oživovateľom. Ako ľud Otca, Syna a Ducha Svätého sme ľudom života.
Evanjelium naďalej požaduje spoločnosť bez potratov, spoločnosť, ktorá urobí všetko, čo je v jej silách, na ochranu matky a jej nenarodeného dieťaťa. Ježiš vysvetľuje, že Božie prikázanie - Nezabiješ! - má širokú aplikáciu a dôsledky (Mt 5, 21-22). Hnev a zneužívanie tiež zabíjajú svojím vlastným spôsobom. Podobne aj ľahostajnosť k chudobnému Lazárovi pri bráne, predsudky, odmietnutie odpustiť, násilie v akejkoľvek podobe. Každá voľba v rozpore s realizáciou Božieho projektu života je zradou a vzdáva sa života v hojnosti, ktorý ponúka Kristus (por. Byť kresťanom, Kristovým učeníkom a priateľom, znamená postaviť sa za život. V našej dobe nie je nič, čo ničí ľudský život viac, ako potrat. Voči tomu nemožno byť ľahostajným. Sväté Písmo nás povzbudzuje: Vyvoľ si život, aby si zostal nažive ty aj tvoje potomstvo (Dt 30, 19). Úcta k ľudskému životu a jeho obrana sa začína zmenou v srdci, odhodlaním nikomu neuškodiť za žiadnych okolností. Vážiť si svoj vlastný život a život druhých - svojimi návykmi stravovania a pitia, spôsobom jazdy na aute, starostlivosťou o zdravie a tiež tým, ako hovorím a svedčím o živote. Veriaci človek si vždy bude ceniť každý ľudský život ako dar od Pána Boha a bude jeho ochrancom.
Deti ako dar a odmena od Boha
Dnes si pripomíname Deň detí - deň, kedy si chceme s vďačnosťou uvedomiť, akým veľkým darom sú deti. Biblia hovorí, že deti sú odmena, požehnanie a dedičstvo od Hospodina. Nie sú samozrejmosťou. Pán Ježiš mal deti veľmi rád. V Evanjeliu podľa Marka (10,13-16) čítame, že k Nemu nosili deti, aby sa ich dotýkal a žehnal im. To je silné slovo: kráľovstvo Božie patrí tým, ktorí sú ako deti. Drahý Pane Ježišu, ďakujeme Ti za všetky deti - za ich radosť, smiech, zvedavosť a čistotu srdca. Prosíme Ťa, ochraňuj ich, požehnávaj ich kroky a pomôž nám, dospelým, byť pre ne láskavým príkladom Tvojej lásky.
Každý otec i matka dlhujú svojim deťom svedectvo o Božej láske, ktorá nám darovala všetko, čo potrebujeme k existencii. Nielen svet okolo nás, ale nás samých stvoril. Jedine On vie, kto sa počne v živote matky. V knihe proroka Jeremiáša počujeme takúto myšlienku: „Poznal som ťa skôr, ako si sa počal v živote matky”. Jedine Boh od úplného začiatku tvorí dieťa v živote matky. Je potrebné, aby obidvaja rodičia, otec i matka, vydali toto svedectvo svojím deťom o ich zázračnom pôvode. O úžasnosti Boha, ktorý ich stvoril.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Jedlo ako Boží dar
Jedlo, základná potreba pre život, má v Biblii oveľa hlbší význam než len uspokojovanie hladu. Vníma sa ako dar od Boha, ktorý nielenže udržiava naše telo, ale aj posilňuje náš duchovný život. Od rajskej záhrady až po Poslednú večeru, Biblia nám ponúka bohaté príklady toho, ako jedlo súvisí s naším vzťahom s Bohom a s našimi blížnymi.
Stvorenie a pôvodný jedálniček
Už v knihe Genezis, v prvej kapitole, Boh ustanovuje pôvodný jedálniček pre človeka. V Genezis 1:29 čítame: "Dal som vám na celej Zemi každú bylinu nesúcu semená aj každý strom, na ktorom rastú plody so semenami. Tie budete mať za pokrm." Tento verš jasne ukazuje, že Boh pôvodne určil vegetariánsku stravu pre človeka a zvieratá. V rajskej záhrade nebolo žiadne utrpenie, vykorisťovanie ani násilie.
Zmena po potope
Po potope, ktorá zničila všetku vegetáciu, Boh dovolil ľuďom jesť mäso. V Genezis 9:3 Boh hovorí: "Všetko, čo sa hýbe a žije, bude vám za pokrm; tak ako zelenú bylinu, dal som vám všetko." Avšak, v Genezis 9:4 Boh opäť pripomína, že sa nesmie jesť mäso obsahujúce krv.
Starý zákon a stravovacie zákony
V Starom zákone nájdeme podrobné stravovacie zákony, ktoré určujú, ktoré zvieratá sú čisté a ktoré nečisté (Levitikus 11). Tieto zákony mali nielen hygienický, ale aj duchovný význam. Slúžili ako pripomienka toho, že Izraeliti sú vyvolený národ, ktorý má byť oddelený od ostatných národov.
Jedlo a obety
V Starom zákone zohrávali dôležitú úlohu aj zvieracie obety. Židia obetami vyjadrovali naliehavú prosbu k Bohu. Avšak, proroci opakovane zdôrazňovali, že Boh uprednostňuje spravodlivosť pred obetou.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
Nový zákon a Ježišov prístup k jedlu
V Novom zákone sa Ježiš často stravuje s hriešnikmi a vydedencami spoločnosti. Týmto ukazuje, že Božie kráľovstvo je otvorené pre všetkých, bez ohľadu na ich pôvod alebo minulosť. Ježiš tiež používa jedlo ako symbol duchovnej potravy. V Jánovi 6:35 hovorí: "Ja som chlieb života. Kto prichádza ku mne, nikdy nebude hladovať, a kto verí vo mňa, nikdy nebude žízniť."
Nasýtenie zástupov
Príbeh o nasýtení piatich tisícov (Matúš 14:13-21) je jedným z najznámejších príkladov Ježišovho zázraku s jedlom. Keď videl veľký zástup ľudí, prišlo mu ich ľúto a uzdravoval ich chorých. Keď sa zvečerilo, učeníci mu povedali, aby prepustil zástupy, nech si idú do dedín nakúpiť jedlo. Ježiš im však povedal: "Nemusia nikam chodiť, vy im dajte jesť!" S piatimi chlebmi a dvoma rybami Ježiš zázračne nasýtil päťtisíc mužov, okrem žien a detí. Tento príbeh ukazuje Ježišovu moc a súcit.
Posledná večera
Posledná večera je jednou z najdôležitejších udalostí v Novom zákone. Počas tejto večere Ježiš ustanovuje Večeru Pánovu, pri ktorej chlieb a víno symbolizujú jeho telo a krv. Večera Pánova je pripomienkou Ježišovej obete a našej jednoty s ním.
Pôst v Biblii
Pôst je v Biblii dôležitou súčasťou duchovného života. Je to čas, keď sa človek zrieka jedla (alebo iných vecí) a sústredí sa na modlitbu a rozjímanie. Každé náboženstvo pozná pôst a žiada svojich stúpencov postiť sa. V Starom i Novom zákone má pôst pevné miesto. Aj Ježiš svoje verejné účinkovanie a ohlasovanie začal štyridsaťdňovým pôstom. Podľa Ježišovho príkladu Cirkev vždy považovala pôst za prostriedok na vyháňanie satana. Aj v službe exorcistov sú modlitba a pôst tými najsilnejšími prostriedkami. Prví kresťania poznali dvojdenný pôst v stredu a piatok. Stredajší pôst bol pokáním za Judášovu zradu a piatkový súvisel s dňom Ježišovho ukrižovania.
Účel pôstu
Pôst by nemal byť o prekonávaní limitov a dokazovaní si niečoho. Mal by byť pozvaním a darom od Boha. V pôste sa človek môže viac otvoriť Božej moci a stať sa citlivejším na prítomnosť Ducha Svätého.
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM
Ako sa správne postiť
Dôležité je, aby sme sa počas pôstu nezameriavali len na obmedzenie jedla, ale aj na modlitbu, čítanie Božieho slova a konanie dobrých skutkov. Ak sa postíme, ale zároveň "zožierame" ľudí okolo, hneváme sa a sme v neodpustení, tak sa nevieme svojím duchom nasmerovať k Bohu.
Biblický pôst je o chlebe a vode. Voda je očisťujúci prostriedok a pripomína krst. Každodenný chlieb ako základná potravina pripomína Eucharistiu. Mali by sme sa zamyslieť nad skutočnosťou, že pôst v živote Cirkvi takmer úplne stratil význam. Pretrval len v niekoľkých skutočnostiach. Piatok je deň, keď kresťania nejedia mäso (porov. Cirkev pozná dva dni prísneho pôstu - Popolcovú stredu a Veľký piatok. A ešte pôst spojený s Eucharistiou (porov. KKC 1387). V aktuálnom uspokojení človek iba ťažko rozpoznáva v sebazaprení pozitívnu hodnotu, tak ako o nej hovorí 4. pôstna prefácia: „Lebo ty v nás telesným pôstom krotíš zlé sklony. Objavujme v týchto liturgických textoch skúsenosť stáročí, ktorú treba neustále nanovo objavovať. Pôst uvoľňuje sily a povznáša ducha, otvára naše srdce Božej láske. Nájdime si vlastnú mieru postenia pri zohľadnení svojho zdravotného stavu. Nie je náhoda, že zabúdaním na pôst v Cirkvi sa nejakým spôsobom začalo zabúdať aj na zápas proti silám zlých duchov. Satanovo účinkovanie vo svete je čoraz viditeľnejšie a ničivejšie. Je dobré, že sa v mnohých diecézach znova uvádza do Cirkvi služba exorcizmu či oslobodzovania. Pôstny impulz je nielen veľmi zdravý, ale aj nanajvýš aktuálny.
„Postiť sa znamená prijať podstatnú formu kresťanského života. Musíme sa vrátiť k spoločným formám cirkevnej kajúcnosti“ (Benedikt XVI.). Cieľ pôstu musí byť predovšetkým duchovný, musí nás dokonalejšie zjednocovať s Ježišom. Pôst posilňuje našu vôľu, aby sme tak ľahko nepodľahli zvodom temnoty a nedali sa oklamať. Vďaka pôstu si uvedomujeme, že v našom živote niečo nie je v poriadku a treba nastúpiť cestu pokánia a obrátenia.
Súčasný pohľad na jedlo a duchovnosť
Dnes, v dobe hojnosti a prebytku, je dôležité, aby sme si uvedomili, že jedlo je dar od Boha a mali by sme k nemu pristupovať s úctou a vďačnosťou. Mali by sme sa vyhýbať prejedaniu, plytvaniu jedlom a nezdravým stravovacím návykom.
Niektorí kresťania sa rozhodujú pre vegetariánsky alebo vegánsky spôsob stravovania z etických, environmentálnych alebo zdravotných dôvodov. Poukazujú na to, že pôvodný jedálniček v rajskej záhrade bol vegetariánsky a že Biblia nás vyzýva k súcitu so zvieratami.
Slovo má veľkú moc
Slovo má veľkú moc, dokáže budovať i zničiť. Ľudská skúsenosť denne potvrdzuje pravdivosť tohto tvrdenia. O čo mocnejšie je však Božie slovo, ktoré je zachytené vo Svätom písme. Boh nám zjavuje svoju lásku a ako prostriedok používa papier, na ktorom máme Sväté písmo zaznamenané. Je to list od milujúceho Otca. To nás podnecuje, aby sa toto slovo stalo opäť čítaným, počúvaným a v láske prijímaným. Ako hovorí sv. Augustín, Sväté písmo je sviatosť pre ucho. Sväté písmo môžeme čítať len vtedy, ak je v nás život, z ktorého ono aj povstalo. Ten istý Duch Svätý, ktorý svätopiscov viedol a inšpiroval, chce a musí inšpirovať aj nás čitateľov a poslucháčov; len tak môžeme pochopiť, čo chce Boh povedať. Svätopisci ešte predtým než napísali knihy, mali zážitok s Bohom. Svet ich predstáv nám môže byť cudzí, lebo len málo vieme o svete, v ktorom žili, a o okolnostiach ich života. A tiež nepoznáme ani biblické jazyky. Boh sa chce s každým stretnúť práve tam, kde sa teraz nachádza. Preto sú cesty k Bohu také rozličné. Ale jedno je spoločné: nestačí cestu len poznať, musíme sa na ňu aj vydať! Najlepšie je zvoliť si tú istú dobu a nájsť si miesto, kde nie sme rušení. Slovo, ktoré nás zvlášť osloví, si vždy so sebou vezmime do celého dňa. Časom zistíme, že nielen tá polhodinka, ale celý náš deň bude premenený.
Lectio divina
Otcovia biskupi nás v pastierskom liste na Prvú adventnú nedeľu v roku 2005 vyzývali čítať Sväté písmo formou lectio divina. Božie čítanie alebo sväté čítanie sa úzko spája s benediktínskou spiritualitou. Lectio divina neznamená čítanie len pre obohatenie svojho poznania alebo pre získanie informácie; je to predovšetkým stretnutie s Bohom, ktorý k nám hovorí v slove.
Lectio divina má štyri stupne či kroky. Prvým je čítanie; čítam Sväté písmo úplne pomaly, až sa niektoré slovo dotkne môjho srdca a zasiahne ma. Vtedy sa pri tom slove zastavím. Odložím knihu a nechám to slovo preniknúť do svojho srdca. Tá neznamená, že len premýšľam o prečítanom slove, ale že ho nechám zapadnúť hlbšie do srdca a snažím sa ho zakúsiť, vychutnať. Tretí stupeň je modlitba, v ktorej odovzdávam svoju túžbu Bohu a prosím ho, aby túto túžbu čoraz viac napĺňal. Posledný stupeň je kontemplácia, čisté mlčanie, modlitba bez slov a obrazov, bez myšlienok a citov, čisté zjednotenie s Bohom v hĺbke duše. Prvé tri stupne môžeme praktizovať sami, ale štvrtý je dar od Boha. Objavujme poklad Božieho slova a dennodenne sa usilujme uvádzať ho do života! Kto aspoň pol hodiny číta alebo počúva Sväté písmo, môže získať úplné odpustky.
Kto sú Božie deti?
V Biblii sa nachádza viacero pasáží, kde sa hovorí o Božích synoch alebo Božích deťoch. Apoštol Ján vo svojom prvom liste jasne hovorí: "Pozrite, akú veľkú lásku nám prejavil Otec: voláme sa Božími deťmi, a nimi aj sme." (1. Jána 3:1). Byť Božím synom alebo dcérou je teda skutočnosť, ktorá sa nemení a je vždy pravdivá. Prví kresťania a pôvodní autori Biblie jednoznačne verili, že bežní veriaci a Kristus sú si vzájomne rovní, že Božím synom sa môže stať každý, nielen Kristus. Boží syn a Božie deti je hierarchicky rovnako vysoký titul.
Význam Božieho synovstva
Byť Božím dieťaťom znamená mať výsadné postavenie vo vzťahu k Bohu. Boh pre nás už nie je "iba" Stvoriteľ sveta a tá najväčšia autorita vo vesmíre, ale Otec, ktorý nás prijal do vlastnej rodiny. Má o svoje dieťa záujem, je dobrý, vychováva ho a pripravil pre neho svoj dobrý plán, svoju „dobrú, ľúbu a dokonalú vôľu“. Apoštol Ján šťastne a cielene objasňuje, že nie sme iba „nazývaní Božími deťmi,“ ale že „sme“ Božími deťmi (1. J 3:1). Byť Božím synom je statické aj dynamické. Na jednej strane sa to nikdy nezmení; vždy to bude pravda.
Odpustenie hriechov
Prvým krokom k tomu, aby sme sa stali Božími deťmi, je odpustenie hriechov. Apoštol Ján v súvislosti s dieťatkami a duchovnými novorodeniatkami na záver svojho listu spomína ešte jednu veľmi dôležitú vec: „Dieťatká, chráňte sa modiel!“ (1J 5,12) Ján ako keby sa po napísaní epištoly ešte rozpamätal, že chce dieťatkám pripomenúť ešte niečo. Víťazstvo nad pocitmi viny a zahanbenia pred Bohom, je asi najväčším pocitom úľavy, ktorý môže hriešna ľudská bytosť zažiť. Z človeka odsúdeného do pekla sa stáva Božie dieťa.
Poznanie Otca
Keď sa z duchovného novorodeniatka stane dieťa, ktoré nadobudne istú mieru samostatnosti, je pre neho dôležité, aby začalo žiť duchovným životom a nestalo sa iba náboženským človekom, ktorý síce nasleduje tradície, ale nemá vzťah s Bohom. Poznanie Otca je kľúčom k ozajstnému kresťanskému životu. Toto poznanie posúva Božie dieťa za hranicu vedomia, že mu boli odpustené hriechy, k osobnému vzťahu s Nebeským Otcom.
Podľa Písma je osobné poznanie Boha podstatou večného života: „A to je ten večný život, aby znali teba, toho jediného pravého Boha, a toho, ktorého si poslal, Ježiša Krista.“ (J 17,3) Pre kresťana, ktorý sa nachádza vo fáze duchovného detstva je dôležité, aby si uvedomoval Božiu otcovskú lásku spolu s nárokmi, ktoré má Otec na jeho život, a aby sa podobne ako prirodzené ľudské deti učil poslušnosti, vernosti a zodpovednosti. Dieťaťu je stále k dispozícii Otcova pomocná ruka, Jeho vedenie, usmernenie a zaopatrenie. Aj keď kresťan „vyrastie“ z obdobia duchovného detstva, stále mu zostáva toto fantastické postavenie: môže sa nazývať Božím synom alebo dcérou.
Víťazstvo nad Zlým
Dospievajúci kresťan sa pomaly dostáva do oblasti konfrontácie s tým Zlým a potrebuje sa naučiť obstáť v duchovnom boji. Potrebuje si obliecť „plnú Božiu zbroj“ (Ef 6,10-18), aby mohol obstáť proti diablovým útokom, ale nielen to - diabla treba systematicky porážať. Výrok „zvíťazili ste nad tým Zlým“ neznamená, že sa mládenci Zlému iba ubránili, ale že ho aj premohli. Tu opísaná sila, ktorá mládencov charakterizuje, nie je Božia moc (po grécky dynamis), ale fyzická sila či prirodzená sila osobnosti (po grécky ischys). Tak ako kresťan rastie, formujú sa v jeho osobnosti rôzne kvality. Rovnako ako prirodzenú silu, potrebujú mládenci tiež nadprirodzené Božie pôsobenie vo svojom živote. K tomu dochádza dvojakým spôsobom: priamym Božím dotykom prostredníctvom Svätého Ducha a, ako tu Ján zmieňuje, skrze Božie Slovo, ktoré prebýva vo vnútri duchovného mládenca. Skutočnosť, že Slovo dokáže pomôcť mladému človeku v boji so Zlým, poznal už autor 119. Žalmu, ktorý v 9. verši hovorí: „Čím očistí mládenec svoju stezku? Tým, že sa bude chovať podľa tvojho slova.“ Pre víťazstvo nad pokušením je pre duchovne aj telesne mladého človeka dôležité, aby poznal Božie Slovo a uložil si ho do srdca. V tejto súvislosti platí aj výrok apoštola Pavla v liste Rímskym o tom, že viera pochádza z počutia Božieho Slova.
Otcovstvo
Od počiatku stvorenia je Božou vôľou, aby sa človek podobal Bohu - aby bol „na jeho obraz“. Aj preto je poslednou fázou duchovného rastu otcovstvo. Tak ako je Boh naším Otcom, chce aby sme aj my dorástli do tejto kvality. Otcovstvo nie je biologická záležitosť, ide o duchovnú kvalitu. Mladý muž sa otcom nestáva splodením potomka, ale prevzatím zodpovednosti za jeho život a výchovu. Pre otcovstvo je charakteristickou nesebecká, sebaobetujúca sa láska.
Všimnime si, že všetky fázy duchovného rastu nejakým spôsobom súvisia s poznaním Boha. Novorodeniatko spozná Boha ako toho, ktorý odpúšťa hriechy. Dieťa spozná Otca. Mládenec spoznáva Božie Slovo a čerpá z neho silu k víťazstvu. K otcovstvu zasa vedie nový a najhlbší spôsob spoznania Boha. Už sa netýka iba osobitých čŕt Jeho charakteru, ale hĺbky a majestátu Jeho božstva.
Pre budovanie vzťahu s Bohom neexistujú žiadne zaručené metódy. Ide o individuálne hľadanie jeho tváre a prítomnosti skrze modlitbu, pôst, čítanie Slova, spoločné aj individuálne uctievanie. Výsledkom tohto rastúceho spoločenstva s Bohom je premena človeka smerom k Božiemu charakteru. Apoštol Pavol o tomto procese píše, že je „v nás vypodobňovaný Kristus“. (Gal 4,19) Otcovstvo sa v živote človeka prejaví v dvoch oblastiach: v jeho vlastnostiach a v ovocí.
Ako žiť ako Božie dieťa?
Žiť ako Božie dieťa znamená:
- Dôverovať Bohu ako svojmu Otcovi.
- Hľadať Jeho vôľu vo všetkom, čo robíme.
- Milovať Boha a blížnych.
- Rásť v poznaní Boha a Jeho Slova.
- Byť poslušný Božím prikázaniam.
- Svedčiť o Bohu svojím životom.
Ak nás tento svet a tento život nemá pohltiť, musíme tu žiť ako cudzinci, ktorí žijú očakávaním na budúcnosť, na naplnenie Božích sľubov. Kresťan sa nemusí krčiť pred svetom s pocitom menejcennosti, lebo má pre svet viac, ako má svet pre neho. Pre Božie deti je pravda tá najlepšia politika. Keď povieme pravdu o sebe, kto sme, čo sme, tak sa nemôžeme pomýliť.
Príchod všetkého, čo znamená byť Božím synom, nakoniec nastane, keď „uvidíme [Ježiša] takého, aký je,“ keď príde v sláve (1. J 3:2). V ten deň už nebudeme pochybovať alebo sa čudovať, aké to je byť Božím dieťaťom. Takže keď pri čítaní Biblie zaujmeme postoj syna, Jeho slovo pre nás bude ako očistný dar, ktorý s radosťou prijímame od nášho nebeského Otca.