Agresivita je komplexný jav, ktorý sprevádza ľudstvo od nepamäti. Aj keď je v istej miere prirodzenou súčasťou našej výbavy, jej narastajúci výskyt, najmä u detí, predstavuje vážny spoločenský problém. Agresívne správanie ohrozuje nielen samotného jedinca, ale aj jeho okolie. Tento článok sa zameriava na pochopenie agresivity, jej príčin, prejavov a možností riešenia, s dôrazom na faktory ovplyvňujúce agresívne správanie detí a stratégie, ako s ním pracovať.
Agresívne správanie ako súčasť ľudskej prirodzenosti
Agresivita je vnútorná tendencia reagovať útočným spôsobom na dosiahnutie cieľa. V minulosti bola nevyhnutná pre prežitie a rozvoj ľudstva. Do istej miery ju možno chápať ako nástroj prekonávania prekážok. Za patologickú sa považuje, keď je nadmerná, nevhodná, nedostatočne socializovaná a deštruktívna.
Spoločnosť a normy správania
Každá spoločnosť má normy správania, zvyky, tradície a zákony, ktoré si osvojila časom a rozvojom. Tieto pravidlá majú zabezpečiť rovnoprávnosť, možnosť vlastného názoru a rovnaké podmienky pre všetkých. Narastajúca rozdielnosť medzi ľuďmi však ovplyvňuje ich myslenie a správanie, čo vedie k nárastu psychických porúch a samovrážd.
Negatívny model správania v detstve
Dieťa, ktoré vyrastá v sociálne alebo ekonomicky neprosperujúcej domácnosti, kde je svedkom hádok, bitiek, alkoholizmu a rozvodov, si osvojuje tieto modely správania ako normálne. To môže viesť k tomu, že dieťa vyčnieva zo spoločnosti, pretože jeho naučené správanie nie je v súlade so spoločenskými normami. Negatívny vzor v rodine môže pevne zakotviť a prejaviť sa v neprijateľnom správaní dieťaťa. Preto je dôležité minimalizovať hádky a spory pred deťmi.
Prejavy agresívneho správania u detí
Dospelí si svoju silu často dokazujú verbálnou agresivitou, aby sa vyhli ťažkostiam a súdnym sporom. Menej inteligentní alebo závislí jedinci sa uchýlia k fyzickej agresivite, čo vedie k fyzickým napadnutiam a ťažkým ublíženiam na zdraví.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
U detí sa agresivita prejavuje inak. Je dôležité rozlišovať medzi prechodným agresívnym správaním a agresivitou ako povahovou črtou. Agresivita je dlhodobé, vnútorné nutkanie reagovať útočne v rôznych situáciách.
Príznaky agresivity u detí
- Dlhodobé, útočné reagovanie (aj vtedy, keď to situácia nevyžaduje).
- Návaly neopodstatnenej alebo málo opodstatnenej zlosti.
- Náchylnosť k agresívnemu správaniu v rôznych situáciách.
- Úmyselnosť konania a jeho opakovanie.
- Manipulatívnosť.
- Dávanie príkazov.
- Mobbing (ohováranie, zosmiešňovanie iných).
- Slabý vzťah k tvoreniu.
- Tendencia k ničeniu.
- Fyzické napádanie iných detí, rodičov, ale aj seba.
- Týranie zvierat.
- Radosť z utrpenia.
- Zastrašovanie, šikana až týranie mladších a slabších detí.
- Asymetria správania (silný/slabý).
- Childgrooming (sexuálne zneužívanie u detí, zväčša sa vyskytuje u dospelých).
Príčiny agresívneho správania u detí
Agresivitu máme v sebe zakorenenú od narodenia. Prejavuje sa u každého inak. Dieťa má svoje potreby a túžby, ktoré keď nedosiahne dobrovoľne, používa nátlak a násilie na rodiča (plač, krik, hádzanie sa o zem, dupanie, šklbanie vlasov, škriabanie či údery). Intenzita a pravidelnosť prejavov závisí od genetickej predispozície, sociálnych aspektov (vplyv rodičov a iných ľudí) a ochorenia alebo úrazu (autizmus, Aspergerov syndróm, ADHD, poruchy učenia, úrazy mozgu alebo jeho zápaly).
Vnútorné a vonkajšie faktory agresivity
| Vnútorné faktory | Vonkajšie faktory |
|---|---|
| Genetické predispozície | Zlé rodinné zázemie a ekonomická situácia |
| Psychiatrické ochorenia | Zlá výchova |
| Iné organické ochorenia | Zlé modely správania |
| Úrazy hlavy a mozgu | Vplyvy spoločnosti |
| Metabolické zmeny | Posttraumatický stres |
| Intoxikácie |
Vplyv genetických faktorov
Vplyv dedičnosti na agresivitu je vedecky preukázaný. Genetika tvorí až 60 % z celkového počtu príčin agresívneho správania. Dobrá výchova a bezproblémová socializácia sú v tomto smere významné.
Organické ochorenia, úrazy a ich vplyv na správanie
Ochorenia alebo úrazy, ktoré priamo pôsobia na centrálnu nervovú sústavu a poškodzujú mozog (nádor na mozgu, cysta, abces, kostný výrastok, zápal mozgových blán a mozgu, úrazy hlavy a mozgu, mozgové krvácania a zrazeniny), môžu mať vplyv na agresivitu. Agresivita na organickom podklade je ťažko ovplyvniteľná a niekedy vyžaduje hospitalizáciu na psychiatrickej klinike.
Psychiatrické ochorenia a agresivita
Psychiatrické ochorenia (mentálna retardácia, syndróm fragilného X chromozómu, autizmus, Aspergerov syndróm, ADHD, poruchy učenia, iné poruchy správania, paranoidita, schizofrénia) môžu byť geneticky dané alebo sa prejaviť vplyvom prostredia a zlého ekonomicko-sociálneho zázemia. Faktory ako nedostatočná starostlivosť rodičov, šikana v škole, nezapadnutie do kolektívu, záškoláctvo a kriminalita môžu viesť k drogovej závislosti, ktorá stav vyvoláva alebo prehlbuje. Sociálne zázemie má druhé miesto v problematike agresívneho správania detí. Dieťa sa učí vzorce správania od rodičov a rovesníci a učitelia majú na neho veľký vplyv v predškolskom a školskom období.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
Ako správne pôsobiť na dieťa bez fyzických trestov?
Ak je dieťa agresívne napriek plnohodnotnému životu, je potrebné hľadať iné spôsoby, ako naň pôsobiť. Správna výchova je celoživotný proces. Zlo plodí iba zlo, preto bitky a tresty zhoršujú správanie dieťaťa. Ak agresivita pretrváva, fyzické tresty sú neúčinné, pretože dieťa je otupené a zvyknuté. Pred prevychovávaním je potrebné vylúčiť vážnejšie ochorenie.
Autorita a vzor
V nižšom veku je rodič prirodzenou autoritou. Dieťa sa učí od neho a rešpektuje ho. S vekom a vývojom spoznáva iných ľudí a socializuje sa. Ak sú nové vzorce správania pre dieťa prospešné, je to v poriadku. Problém nastáva, keď prestane vnímať rodiča ako autoritu a vytvorí si novú. Rodič musí byť pre dieťa číslom jeden. Musí sa o to snažiť a konať nenásilne.
Komunikácia
Komunikácia je dôležitá vo všetkých interpersonálnych vzťahoch. S dieťaťom treba otvorene hovoriť a vysvetľovať mu všetko, na čo sa pýta. Odpovede by mali byť akceptovateľné vzhľadom na vek dieťaťa. Pri nebezpečných činnostiach je dôležité vysvetliť riziká, príčinu a následok. Je lepšie, ak dieťa dostane všetky informácie od rodiča, ako by sa to malo dozvedieť inde.
Nikdy neklamte
Lož má krátke nohy. Ak dieťa odhalí lož, stratí vo vás dôveru, prestane vás akceptovať, vážiť si vás a poslúchať. Agresívne správanie sa môže prehĺbiť.
Ignorácia
Ignorácia je silné slovo vo vzťahu s dieťaťom. Za určitých okolností, hlavne v období vzdoru, býva osvedčenou metódou. Nemá byť pravidelná, pretože dieťa potrebuje cit. Ak vám idú prasknúť nervy, dieťa vzdoruje, kope, bojuje a kričí, ignorácia môže byť nevyhnutná. Pokračujte v bežnej činnosti, dieťa si nevšímajte, tvárte sa, že vám jeho krik nerobí žiadny problém a zachovajte pokoj. Keď utíchne, porozprávajte sa s ním o tom, čo sa stalo a prečo. U menších detí je vhodné dať ich na bezpečné miesto tak, aby vás nevideli a nechať vyplakať. Dieťa zistí, že nič nedosiahlo a prestane.
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM
Vyjednávanie
S dieťaťom je vhodné vyjednávať, ale len do istej miery a v určitých situáciách. Dovoľte mu večer pozerať dlhšie televíziu, ak celý deň poslúchalo. Nedovoľte mu to, ak neposlúchalo a hádzalo sa o zem.
Terapeutické riešenia
Terapeutické riešenia nadmernej dráždivosti, nervozity, hyperaktivity a stavov agresivity vychádzajú z ich príčin. Zahŕňajú psychoterapiu a terapiu s prvkami senzorickej integrácie. Vo vážnych prípadoch pripadá do úvahy aj farmakoterapia. Aj negatívna pozornosť je pozornosť.
Prevencia proti úrazom v domácnosti
Podľa prieskumov sú najčastejšími príčinami domácich nehôd u detí pády, otravy, alergie, podráždenie, popáleniny, požiare a výbuchy, dusenie sa, rany a zranenia. Nedá sa všetkému zabrániť, ale dá sa minimalizovať riziká prevenciou.
Bezpečnosť v kuchyni
Dávajte pozor na hrnce (neklaďte ich na krajnú platničku), nezabezpečené zásuvky a elektrospotrebiče (majte ich tam, kam dieťa nedosiahne a nikdy ich nemajte pustené, keď pri nich nie ste). Na kuchynské skrinky a zásuvky namontujte bezpečnostné poistky, aby sa do nich dieťa nedostalo.
Domáci maznáčik
Pozor na misku so žrádlom domáceho maznáčika.
Bezpečnosť v obývačke a spálni
V obývačke a spálni pozor na kozuby, radiátory, svietidlá a lampy, ktoré sú pre malé deti rizikové. Televízia by mala byť na pevnom mieste, aby nespadla, počítače by zasa mali byť dostatočne ďaleko od okraja stola, aby neskončil na detskej hlave. Všetky malé predmety odpracte (pozor aj na gombíky, peniaze a pod.) a odpratávajte aj všetky hračky.
Kvety
Niektoré izbové kvety sú jedovaté a nepatria do detských úst!
Bezpečnosť v kúpeľni
Ak máte pračku v kúpeľni, v žiadnom prípade nenechávajte otvorený prací prášok na mieste, kam sa dieťa ľahko dostane. To isté platí aj o všetkých čistiacich prostriedkoch, predovšetkým tých, ktoré sú agresívne (napr. Savo a pod.), prípravkoch na toalety atď. Radšej ich zamknite do skrine a vyberte ich len vtedy, keď ich potrebujete. Pozor na umývanie dlážky, nikdy nepúšťajte dieťa na šmykľavý povrch.
Lieky
Lieky nepatria na nočný stolík alebo na kraj kuchynskej linky, odkiaľ ich dieťa môže zobrať. Vyzerajú ako cukríky, ale môžu spôsobiť otravu.
Agresivita detí, mladých aj dospelých
Skúsenosť s agresivitou a šikanou dokáže zrodiť ďalších agresorov. Mladí, ktorí sa cítia vylúčení, majú tendenciu sa radikalizovať. Prevenciou proti agresivite pritom môže byť aj prijatie, dobrodružstvo či viera v dobro.
Pozitívna a negatívna agresivita
Každý človek má v sebe agresivitu. Do určitej miery je prirodzená a zdravá, pomáha nám presadiť sa alebo brániť. Pozitívna agresivita sa ukazuje napríklad vtedy, keď sa bránime. Ak sa prejaví ako schopnosť postaviť sa za seba, za svoj názor a hodnoty, nemusí byť ničivá ani škodlivá. Dôležité je však to, ako sa prejavíme.
Zrod agresora
Deti vedia byť veľkí agresori. Môže za to prirodzená pudová výbava človeka. Deti sú v prejavoch agresivity spontánne. Dospelí pri nej majú oveľa väčšiu schopnosť sebakontroly. Pri malých deťoch z toho netreba robiť drámu, ale nastavovať hranice bezpečia. Pokiaľ jedno dieťa ubližuje druhému, je prirodzenou úlohou dospelého zastaviť to. Vysvetliť, že to nie je pekné a že sa takto k sebe nemôžeme správať. A robiť to opakovane, stále, až kým si to dieťa neosvojí.
Je dôležité, aby rodič pochopil emóciu svojho dieťaťa, aby mu komunikoval, že jeho hnev je úplne v poriadku, ale nesmie vtedy buchnúť druhého. Dieťa treba učiť, ako sa hnev môže vyjadrovať a ako už nie. Na jednej strane agresivitu musíme kontrolovať, no jej úplné potláčanie nie je zdravé.
Dôsledky potláčania agresivity
Dlhodobo intenzívne potláčaná agresivita pracuje v našom vnútri. Niektoré povahy preto pociťujú veľa strachu, pochybností o sebe, majú pocit viny alebo upadajú do depresií. Môže to súvisieť aj s tým, že sú naučení potláčať negatívne pocity. Dieťa alebo človek, ktorého v nejakom prostredí dlhodobo potláčajú, môže kompenzačne ubližovať druhým inde, napríklad šikanovať ostatné deti v škole. Keď si človek duševne neodžije emócie, ale potláča ich, môže to spôsobovať aj telesné ochorenia.
Zmena správania
Obdobie detstva nás výrazne ovplyvňuje, keďže sa vtedy učíme zaobchádzať so svojimi pocitmi a pudmi. To, akú sme dostali výchovu, nie je naša zodpovednosť. Ale keď mám 30 či 40 rokov, nemôžem stále hovoriť, že za moje správanie môže moja výchova. V detstve dostávame základnú výbavu. Ale v dospelosti je už na samotnom človeku, aby na sebe pracoval. Je to nielen jeho voľba, ale do istej miery aj povinnosť voči okoliu.
Možnosti zmeny
Takmer každý dospelý človek je schopný vedomej zmeny. Psychoterapia je jedna z možností, ale rozhodne nie je jediná. Mnohí ľudia sa dokážu meniť a pracovať na sebe vďaka vzťahom, vlastnou vôľou, sebavýchovnými disciplínami, umením, vzťahom k prírode, hobby, filozofiou, spiritualitou a prácou. Keď má človek zásadnejší duševný problém alebo väčší vnútorný konflikt, odporúča sa psychologická a niekedy aj psychiatrická pomoc.
Plánovaná agresivita
Pri plánovanej agresivite je prítomná väčšia miera dlhodobej frustrácie, absencia empatie alebo schopnosti sociálneho cítenia. Zlyhávajú pri nej už aj niektoré sociálne mechanizmy a často môžeme hovoriť aj o osobnostných poruchách. Je to veľký rozdiel oproti impulzívnej agresivite.
Šikana
Šikana je veľmi traumatizujúca skúsenosť. Pre dušu človeka je až devastačná. Je to opakujúca sa trauma, ktorej je človek dlhodobo vystavovaný, niekedy aj roky. Vyvoláva veľký strach, poníženie, bezmocnosť a je to jedna z najťažších životných skúseností. Pri väčšine psychických ochorení môžeme hovoriť o viacerých faktoroch. Šikana je však jedným z najčastejších spúšťačov psychických ochorení. Ak jej je dieťa vystavené, zaslúži si odbornú starostlivosť.
Šikana a agresor
Šikana dokáže zrodiť ďalšieho agresora, predovšetkým v prípade, keď sa šikanovaného nik nezastane. Ak dieťa vyrastá v zdravo fungujúcej rodine, najčastejšie povie rodičom, čo cíti, a tí zasiahnu. Rodičia, ktorí sú z rôznych príčin pod veľkým tlakom a nemajú kapacitu či schopnosť vnímať svoje dieťa, si u neho zmeny častejšie nevšimnú.
Dobrodružstvo a hrdinstvá
Ak sa cítim vylúčený, napríklad pri šikane, a vidím príležitosť prijatia v extrémistickej či zradikalizovanej skupine, mám tendenciu zmeniť názory, len aby ma prijali. Dospievajúci veľmi potrebujú niekam patriť, byť prijatí, oceňovaní, v partii. Najlepšia prevencia je vytvárať zdravé partie, v ktorých sú deti prijaté a motivované. Napríklad záujmové, športové, umelecké. A veľmi pekný nástroj pri práci s dospievajúcimi je zážitková pedagogika. Pracuje s dobrodružstvom a prekračovaním hraníc, ale konštruktívnym a sociálnym spôsobom.
Pozitívny hrdina
Dieťa do 12 či 13 rokov môže hrdinstvo zažívať pri rôznych hrách, príbehoch. Vynikajúce sú klasické rozprávky, báje a mýty, ktoré predkladajú obrazy hrdinov, zápasiacich s nepriazňou osudu aj sami so sebou. A pri starších deťoch, respektíve mladých, v období od 14 do 20 rokov patrí k nosným duševným potrebám človeka zažívať zdravé výzvy, prekonávať sa a môcť zdravo rebelovať.
Inštitúcie a podpora
V prvom rade potrebujú učitelia, ktorí určujú klímu na škole, dôstojnejšie podmienky - finančné a tiež v oblasti spoločenského postavenia, vrátiť ich povolaniu úctu. Potom budú vo väčšej pohode, menej vyhorení a budú vnímavejší voči dianiu medzi deťmi. A tí kvalitní budú môcť v školstve ostať. Učitelia potrebujú tiež vzdelávanie nielen v oblasti predmetov, ktoré učia, ale aj informácií a formovania postojov a zručností v oblasti duševného zdravia a psychosociálneho vývoja detí. Škola má vzdelávaciu, ale aj výchovnú funkciu.
Poruchy správania u detí
Poruchy správania u detí predstavujú náročnú výzvu nielen pre rodičov, ale aj pre pedagógov a odborníkov. Ich prejavy môžu byť rôznorodé - od nepozornosti a impulzívneho konania, cez agresivitu, až po odmietanie komunikácie.
Najčastejšie príčiny porúch správania
Poruchy správania majú zložité príčiny, ktoré sú často kombináciou genetických, environmentálnych a psychologických faktorov:
- Genetické faktory: Genetika môže hrať významnú úlohu v sklone k poruchám správania.
- Traumatické zážitky: Udalosti ako strata rodiča, fyzické alebo emocionálne zanedbávanie, alebo často sa opakujúce konflikty v rodine môžu spôsobiť dlhodobú psychologickú záťaž na duševné zdravie dieťaťa.
- Poruchy v ranom vývoji: Problémy, ktoré vznikli počas tehotenstva, ako napríklad nedostatočná výživa matky alebo vystavenie toxickým látkam môžu ovplyvniť vývin mozgu.
- Zanedbané prostredie a výchova: Deti, ktoré vyrastajú v chaotickom prostredí bez jasných pravidiel a hraníc, môžu mať problémy so sebakontrolou a disciplínou.
Varovné signály
Každé dieťa niekedy prejavuje vzdor. Niektoré prejavy však môžu signalizovať potrebu odborného zásahu:
- Extrémna agresivita: Opakované ubližovanie ostatným, či už fyzicky alebo slovne.
- Hyperaktivita a nepozornosť: Dieťa sa nedokáže sústrediť na ľahké úlohy, neustále je v pohybe.
- Sociálna izolácia: Vyhýbanie sa kontaktu s rovesníkmi a rodinou.
- Impulzívne správanie: Dieťa koná bez premyslenia, čo často vedie k problémom.
Ak takéto správanie pretrváva dlhšie ako šesť mesiacov a ovplyvňuje bežný život dieťaťa, je vhodné navštíviť odborníka a poradiť sa.
Tipy na zlepšenie správania detí
- Stanovte jasné hranice: Deti potrebujú vedieť, čo sa od nich očakáva.
- Buďte dôslední: Dodržiavanie pravidiel by malo byť pevné a jednotné.
- Chváľte úspechy: Pozitívne povzbudenie je často silnejšou motiváciou než kritika.
- Venujte deťom čas: Spoločné chvíle budujú pevné puto a posilňujú dôveru.
- Podporte ich pohodu: Ak dieťa čelí stresu alebo problémom s koncentráciou, môžu pomôcť vhodné doplnky výživy.
Týranie detí na Slovensku
Slovenské deti sú vystavené týraniu v rodinách viac, ako si to dokáže naša spoločnosť pripustiť. Závažné zistenia odhalil vôbec prvý národný prieskum po vyše desiatich rokoch. Z jeho predbežných výsledkov vyplýva, že je týrané každé piate dieťa.
Formy násilia na deťoch
- Psychické týranie: bolo vystavených takmer 23 percent detí.
- Fyzické týranie: 22,3 percenta.
- Sexuálne zneužívanie: sa vyskytlo u 10,8 percenta detí.
- Zanedbávanie zo strany rodičov: u vyše 9,4 percenta.
Deti so zdravotnými problémami priznali skúsenosti s rôznymi formami násilia dvojnásobne častejšie.
Dôsledky týrania
Najnebezpečnejšie sú ťažko odhaliteľné formy ako psychické násilie a sexuálne zneužívanie. Prípady týraných a zneužívaných detí preto treba odhaliť čo najskôr.
Riešenia
Konečné výsledky prieskumu by mali byť podkladom pre Národnú stratégiu ochrany detí pred násilím. Odborníci očakávajú vytvorenie systému spolupráce medzi jednotlivými rezortmi tak, aby sa prípady týrania detí podarilo čo najskôr odhaliť. Do prevencie týrania detí by mali byť zaangažovaní aj zdravotníci, lekári, učitelia.
Agresívne správanie ako prostriedok na dosiahnutie cieľa
Správanie dieťaťa sa stabilizuje, keď sa mu agresívne správanie začne prakticky vyplácať a týmto správaním dosiahne svoj cieľ. Agresívnym správaním unikajú deti aj pred povinnosťami a reakciami svojho okolia.
Dôvody pre agresívne správanie detí
- Frustrácia (samotné dieťa sa cíti napríklad pod tlakom).
- Neprimerané správanie pri riešení problémov (dieťa nepozná inú cestu, ako riešiť konflikt).
- Účelový prostriedok (zastrašiť okolie a dosiahnuť svoje).
Detská agresivita
Detská agresivita je emócia, ktorá je prínosná pre obe strany. Pre rodičov uvedomenie si, že niečo nie je v poriadku, pre dieťa zážitok svojich vlastných pocitov a prehĺbenie sebapoznania.
Vplyv okolia
Veľký vplyv na správanie detí má okolie. Deti preberajú vzorce správania od svojich rodičov a agresívne správanie nie je výnimkou. Prevenciou je prevziať kontrolu nad svojím hnevom.
Výchovné tipy pri agresívnom správaní dieťaťa
- Pomôžte svojmu dieťaťu dosiahnuť jeho cieľ bez agresívneho správania.
- Buďte správnym príkladom. Nebuďte sami agresívni!
- Chváľte svoje dieťa, keď sa zachová správne.
- Reagujte okamžite, ak ubližuje druhému.
- Neodvádzajte pozornosť dieťaťa v momente agresívneho záchvatu iným smerom.
- Aplikujte „oddychový čas“, ak sa naďalej správa agresívne.
- Bez kriku povedzte dieťaťu konkrétne, ako sa má v príslušnej situácii správať.
- Ukončite ihneď boje o hračku, skôr ako dôjde k bitke.
- Zdravé sebavedomie je „protijed“ proti agresivite.
ADHD
Existuje niekoľko druhov detských psychiatrických diagnóz, ktoré sú produktom modernej medicíny. Vývoj psychológie a psychiatrie prebiehal obrovským tempom. S tým súvisí objav nových ochorení, ich presný popis a tiež získanie nových poznatkov ku starším chorobám.
Definícia ADHD
ADHD v slovenčine poznáme ako poruchu hyperaktivity a deficitu pozornosti (ADHD je skratka Attention Deficit and Hyperactivity Disorder). Medicína dnes ADHD definuje ako vrodenú malformáciu centrálnej nervovej sústavy, ktorá má dopad na viaceré funkcie rôznych oblastí mozgu.
Príčiny ADHD
Symptóm sa vyvinie zosilnením alebo blokovaním týchto funkcií mozgu. Možno sa príznaky nikdy neobjavia, alebo sa prejavia neskôr, niekedy v dospelosti. Na pozadí tohto javu stojí faktor prostredia (fajčenie matky počas tehotenstva, konzumácia alkoholu, liekov, drog, ťažký alebo predčasný pôrod, choroby v ranom detstve, potravinová alergia, infekčné choroby, nesprávne fungovanie imunitného systému). Štúdie ukázali, že rola dedičných znakov pri vzniku ADHD faktorov presahuje 80 %.