Úvod
Dotyk je základný zmysel, ktorý hrá kľúčovú úlohu vo vývoji dieťaťa, a to už od prenatálneho obdobia. Hladkanie, maznanie a iný fyzický kontakt nielenže upokojujú dieťa, ale tiež podporujú jeho emocionálny, kognitívny a fyzický rast. Tento článok sa zaoberá príčinami a významom dotyku v živote dieťaťa, pričom sa opiera o vedecké štúdie a skúsenosti odborníkov.
Význam dotyku v prenatálnom období
Už počas tehotenstva je dotyk dôležitý pre rozvoj dieťaťa. Štúdia z Dundee univerzity v UK z roku 2017 ukázala, že nenarodené deti reagujú na dotyk bruška matky, pričom najsilnejšie reakcie boli zaznamenané v treťom trimestri. Toto obdobie je kľúčové pre rozvoj sebauvedomenia dieťaťa, pretože koža sa stáva senzitívnejšou a bábätká sa viac dotýkajú samy seba. Deti najviac reagovali na dotyk samotných matiek, pričom zaujímavosťou bolo, že silnejšie reagovali na dotyk cudzích ľudí než na dotyk svojho otca. Iná štúdia z roku 2015 zistila, že bábätká preferovali matkin dotyk viac ako jej hlas.
Dotyk matke pomáha nielen s dieťatkom komunikovať, ale sa vlastne „napojiť na bábätko“. Čím je dieťatko v brušku bližšie k termínu pôrodu, tým sú jeho zmysly vyvinutejšie. Pohyb dieťatka je druh komunikácie, ktorý možno najľahšie merať. Prepája sa cit dotyku, pocit z neho a emocionálne naladenie. Mama tým, že sa vedome dotýka dieťatka, vizualizuje si ho. Ono odpovedá na jej podnety… To všetko pôsobí na vyplavovanie hormónov šťastia, ktoré prúdia celým telom.
Najväčšie uvedomenie okrem dvoch čiarok na tehotenskom teste prichádza okolo 18. až 21. týždňa. Žena pociťuje prvé pohyby dieťatka, inštinktívne si začína hladkať brucho. V priebehu života v maternici má dieťa bohatý pohybový repertoár - pohybuje hlavičkou, rúčkami sa dotýka tváre, otvára pusu, zíva a prehĺta plodovú vodu. Robí kotrmelce, hrá sa s pupočnou šnúrou, cucá si palec.
Napojenie sa na seba a dieťatko
V našej spoločnosti je čoraz viac mamičiek, ktoré si uvedomujú potrebu v prvom rade sa napojiť na samu seba. Nestačí len napĺňať očakávania a nároky doby, spoločnosti, okolia, nefunguje to, ak odmietame vedieť, čo skutočne cítime, ako sa vonkajší svet odráža v našom vnútri. Často najmä tlak okolia spôsobuje, že budúca mamička má plnú hlavu toho, čo by mala mať pre dieťatko pripravené, kúpené, vybavené. Zabúda sa na tú najdôležitejšiu prípravu samej seba na pôrod a popôrodné obdobie. Ak budeme spĺňať očakávania a nároky ostatných ľudí, spôsobí to ich spokojnosť, nie našu a ani nášho dieťatka.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Tlak spoločnosti je veľmi silný nielen pred pôrodom, ale intenzívne aj po ňom. Čo ak zlyhám? Čo ak niečo robím zle? Je to v nás zakorenené, prenášané z generácie na generáciu.
Haptonómia a príprava na pôrod
Dieťatko už ku koncu tehotenstva trénuje určité pohyby, ktoré ho pri pôrode posúvajú ďalej. Je to najmä vďaka dvom reflexom: reflexná chôdza, ktorá funguje ako odtláčanie - sťahy maternice dieťa na nožičke pošteklia v hornej časti maternice, takže sa pohne dopredu. V rámci prípravy na pôrod sa snažím tehotné ženy naučiť, aby namiesto snahy dostať dieťatko von z tela mu uvoľnením otvárali cestu a sprevádzali ho. Aj napriek bolesti. Skutočnosť, že sa mysľou zameriavame na dieťatko a nie na seba, má vplyv nielen na svalový tonus, ale aj na hormonálnu sekréciu prírodných endorfínov.
Žena môže rodiť niekoľkokrát behom života. Avšak dieťatko sa narodí iba raz. Treba si uvedomiť, že každý zo zúčastnených prežíva pôrod inak. Ak mamička zažila krásny pôrod, dieťatko ho mohlo prežívať ako ťažký, otecko sa mohol veľmi báť. Ak pochopíme, že dieťa je účastníkom pôrodu, plne si ho uvedomuje a prežíva svojím spôsobom, pochopíme, prečo je upokojujúci kontakt s rodičmi dôležitý.
Rodičom sa ukazuje, ako si jemne nahmatať polohu dieťatka. Ako s ním komunikovať a hrať sa. Otecko obvykle sedí opierajúc sa o stenu s doširoka roztiahnutými nohami. Mamička sedí chrbtom pri ňom. Obaja pokladajú ruky na nahé bruško a sústredia sa na dieťatko. Dieťatko najskôr v tichosti načúva, a to najmä ak položí na brucho ruky otecko. Čaká, čo sa s ním bude diať, vie, že je v centre pozornosti. Po chvíľke sa ohlási. Jemný tlak ruky, ktorá ho hladká, ho motivuje, aby sa privinulo smerom k brušnej stene. Pritúli sa k nej, aby sa mu dostalo čo najviac náklonnosti. Ku koncu tehotenstva prikladá otecko ucho k brušku, môže začuť tlkot srdiečka. Prípadne použijeme stetoskop (tzv.
Dotyk po narodení
To, čo sa deje po narodení, je zdokonaľovaním toho, čo sa dialo v matkinom brušku. Môžem povedať, že je od toho závislé. Dieťatko je po narodení schopné odpovedať mamičke na jej objatie, hladkanie, pohľad. Pozná ju dávno pred narodením. Výskumom z pohľadu prínosov dotykov a masáží sa intenzívne venuje Touch Research Institute v Miami. Zistilo sa, že masáž dojčiat má blahodarné účinky. Od spomínaného vyzrievania nervovej sústavy po uvoľnenie telíčka, stimuláciu trávenia, obehovej sústavy, vstrebávania živín, až po posilnenie imunitného systému.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
Pôsobením oxytocínu, ktorý sa vylučuje pri láskyplnom dotyku, môžeme znížiť stres. Dotykmi sa zlepšuje spánok bábätiek. Endorfíny vylučované pri masáži dokážu podstatne viac ako len blokovať bolesť. Hormonálne zmeny počas masáže bábätka uvoľňujú aj telo mamičky, dávajú tak priestor na regeneráciu po pôrode a pomáhajú bojovať proti úzkosti po pôrode. Schopnosť pomôcť dieťatku pri bolestiach bruška, ďasien pri prerezávaní zúbkov… alebo jednoducho napomôcť jeho zdravému vývinu výrazne podporuje rodičovské kompetencie a sebavedomie. Je to nádherný pocit, keď rodičia vidia, že sa dieťatku ich masáž páči. Fyzický kontakt je pre dieťa ako jedlo, je nevyhnutný pre život.
Ak sa niekoho dotýkame s plným vedomím, s láskavým vnútorným nastavením, je to prospešné nielen pre človeka, ktorého sa dotýkame, ale aj pre nás. Fyzicky vyvoláme v niekom reakciu, pôsobíme na neho a zároveň pôsobíme na seba. Ak si zoberieme slovo dotyk, samo o sebe znamená, že sa fyzicky dotýkame - využívame hmat. Ak sa nás niečo „dotkne“, je to na emocionálnej úrovni, dotkne sa to srdca. Naša pokožka je naším najväčším zmyslovým orgánom. Jej stimuláciou aktivujeme mozog a nervovú sústavu.
Vývoj vedomia a nervovej sústavy
Samotná skutočnosť, že nenarodené dieťatko prejavuje schopnosti reagovať na okolie pocitmi, svedčí o tom, že má základné predpoklady na učenie sa. Za začiatok vedomia sa považuje podľa štúdií 28. týždeň veku dieťatka. Nervové dráhy v mozgu sú už vyvinuté ako u novorodenca, správy sa prenášajú prostredníctvom mozgu a z mozgu zase do iných častí tela. Približne v rovnakom čase dozrieva aj mozgová kôra natoľko, že môže vzniknúť vedomie.
Tento rok vyšla v Science Daily štúdia, podľa ktorej bábätká lepšie znášajú bolesť napríklad u lekára (spôsobenú injekčnou ihlou), ak sú koža na kožu v kontakte s matkou - telo na telo.
Praktické rady pre rodičov
- Komunikácia s dieťaťom: S dieťaťom je dôležité komunikovať aj neverbálne, prostredníctvom dotykov, gest a mimiky.
- Masáže dojčiat: Pravidelné masáže dojčiat majú blahodarný vplyv na ich vývoj a zdravie.
- Haptonómia: Využívanie haptonómie v tehotenstve a po pôrode pomáha budovať silné puto medzi rodičmi a dieťaťom.
- Reagovanie na potreby dieťaťa: Dôležité je vedieť reagovať na potreby dieťaťa, ktoré vyjadruje pohybmi, zvukmi a mimikou.
- Podpora a pochvala: Mamičky potrebujú oporu, pochvalu a uistenie, aby sa cítili sebavedomo vo svojej rodičovskej úlohe.
Komunikácia s dieťaťom a rozvoj reči
- Čakajte chvíľu: Chvíľou ticha nútite dieťa k reakcii - reč, gesto, ale i ignorácia.
- Sledujte záujem dieťaťa: Pozorujte dieťa, čo robí, na čo sa pozerá, ako sa tvári, čo cíti…
- Opakovanie: Deti sa najlepšie učia nové slová opakovaním. Niektorým deťom stačí na naučenie sa slova zopakovať ho 20x, iným až 1000x, preto trpezlivo opakujte slovo, ktoré chcete dieťa naučiť. Najlepšie je na to vytváranie rutín (t.j. hry - napr.
- „Viem čo si myslíš“: Oceňte u dieťaťa každý pokus o komunikáciu a snažte sa interpretovať ho.
- Zrkadlenie bez zrkadla: Napodobňovanie pohabov tela, výrazov tváre, alebo zvukov - v dieťati rozvíja jeho zámernú komunikáciu, porozumenie, prvé slová, hravé schopnosti.
- Gestá: Pridajte ku svojej reči gestá, dieťaťu tak uľahčíte porozumenie a čoskoro bude po vás opakovať.
- Vylaďte sa na správnu rečovú úroveň: Priblížte svoju rečovú úroveň úrovni dieťaťa - spomaľte tempo, prispôsobte dĺžku viet aktuálnej vývinovej úrovni dieťaťa + o krôčik zložitejšie (napr.
- Staňte sa komentátorom: Opisujte predmety udalosti, deje, ktoré vaše dieťa práve pozoruje. Rozprávajte mu o počasí, o tom, že za plotom brachá pes, že práve umývate riad, že dieťa nakladá kocky do auta…
- „Nálepky“: Aby sa dieťa naučilo mená ľudí a predmetov, potrebuje ich viackrát počuť. Pomenúvajte ich a zároveň pridávajte aj nové slová, ktoré sú hlavnou črtou označovaného. Napr.
- Tak ako modelky udávajú trendy v móde, tak aj rodičia poskytujú modely, vzory správnych slov a viet. Tak sa dieťa učí správnu výslovnosť, nové slová, gramatiku… Modelujte, ak dieťa komunikuje nezámerne. Napr. dieťa zíva, a mama na to: „Aaa. Si unavený. Modelujte správne slovo, zvuk, ak sa dieťa prejaví neverbálne. Napr. Modelujte správne, ak dieťa povie nesprávne. Napr. Modelujte správne používanie gramatiky. Napr. ak dieťa povie. „papám lyžicom“, vy môžete povedať: „áno, papáš lyžicou“.
- Vhodne položené otázky rozvíjajú rozhovor. Používajte otázky len vtedy, ak očakávate odpoveď. otázkam, ktoré dieťa testujú, napr. Čo je to? otázkam, ktoré samé odpovedajú, napr. bombardujúcim otázkam, napr. Čo je to? Čo je to? otázkam, ktoré sa pýtajú na zjavné informácie, napr. Čo robíš? častému používaniu otázok, na ktoré sa dá odpovedať len áno/nie: napr. Postavíme vežu? Ideme spať? Správne položené otázky dávajú priestor na vyjadrenie myšlienok, ako aj použiť osvojené komunikačné schopnosti. otázky, ktoré vytvárajú atmosféru očakávania: napr. Čo ďalej? otázky ponúkajúce výber, napr. otázky podporujúce myslenie dieťaťa, napr. Čo sa stalo? otázky interpretujúce zvedavosť, napr. Čo? Kto? Prečo? otázky týkajúce sa pocitov a názorov, napr. Čo si myslíš? otázky podporujúce tvorivosť dieťaťa (ktoré nemajú len jedinú správnu odpoveď), napr. otvorené otázky, na ktoré môže dieťa odpovedať rôznymi spôsobmi, napr. S čím sa zahráme? Nebombardujte dieťa otázkami, radšej použite aj iné stratégie. Ak vidíte, že vám dieťa chce odpovedať, ale nevie ako na to, napovedzte mu. Napovedanie je slovo, alebo komentár, alebo iná otázka, ktorá pomáha dieťaťu odpovedať. Napr.
- Rodičia rozumejú svojim deťom najlepšie - viac ako ktokoľvek iný. Napriek tomu sa stáva, že ani oni nevedia rozlúštiť, čo chce dieťa povedať. Vyhnite sa negatívnym hodnoteniam (nehovorte napr. Vyhovorte sa na niečo iné /napr. Priznajte porážku (napr. Modelujte.
- Ak chcete, aby s Vami dokázalo efektívne komunikovať, musíte s ním nadviazať správne spojenie. Vzťah medzi Vami ovplyvňuje všetko, čo prežíva. Netreba pomáhať dieťaťu príliš často: ak mu však pomáhate príliš často (napr.
- Povolte - nech dieťa vedie a vyberá si veci, ktoré ho zaujímajú. Keď dovolíte dieťaťu, aby Vás viedlo dávate mu možnosť objavovať a učiť sa, spoznávate ho stále viac, vediete ho k samostatnosti. Povoliť Vášmu dieťaťu viesť neznamená dovoliť mu všetko, čo chce. Malo by dodržiavať hranice, ktoré ste si určili. Často by sme však chceli, aby sa naše deti hrali tak, ako „sa má“. Nechajme im však priestor, aby nám ukázali, čo naozaj chcú, ako sa chcú hrať. Preto pozorujte, čo dieťa cíti, prežíva, čo ho zaujíma (všímajte si, na čo sa dieťa pozerá, aký má výraz tváre a reč tela); počkajte, čo dieťa urobí (ak počkáte aspoň 5 sekúnd, poskytujete dieťaťu dostatok času na to, aby mohlo vyskúšať veci samostatne) a počúvajte dieťa, aby ste vedeli, čo Vám chce povedať (ak rozprávate príliš veľa, nie je možné počúvať - Na začiatku sa snažte zistiť, čo dieťa chce, potrebuje alebo čo nemá rado, keď sa smeje, plače alebo džavoce, keď sa na niečo pozerá alebo zrak odvráti, je znepokojené alebo vystrasené. Keď je dieťa trošku staršie, je jednoduchšie sledovať jeho záujem, pretože začína objavovať svoj svet, usmieva sa, keď napodobňujete zvuky, ktoré vydáva a napodobňuje tie vaše a rozumie niektrým slovám ako "ocko", "fľaša"… a v ďalšej fáze vám dieťa dáva najavo, čo chce, keď imituje vaše zvuky a činnosť, vie, že je narade pri jednoduchých hrách (napríklad „Kuk-kuk), ťahá vás za ruku, ukazuje predmety a uisťuje sa či ho sledujete alebo vytvára zvuky, prípadne prvé slová. Prispôsobte sa - danému okamihu a aktivite. Dajte dieťaťu najavo, že vám na ňom záleží, venuje pozornosť tomu, čo robíte a hovoríte, vzájomne sa zbližujete a popritom všetkom zažívajte spolu veľa zábavy. Pridávajte - nové slová a skúsenosti. Keď dieťa zažíva nepoznané pomáhate mu učiť sa o okolitom svete a predstavujete mu nové slová, ktoré použije, keď bude pripravené. Prvá je skúsenosť, potom jej pochopenie a nakoniec príde slovo. Dávajte veciam „nálepky“, opakujte po dieťati a pridajte nové slovo, pomôžte mu pochopiť okolitý svet. Používajte gestá - dieťa ľahšie pochopí, čo mu chcete povedať, získate jeho záujem a ukážete mu spôsob, ako Vám môže niečo povedať, aj keď nepozná slová. Zvýrazňujte dôležité slová a nechajte ich vyniknúť - dieťa ich jednoduchšie zachytí a ľahšie si ich zapamätá. Hľadajte spôsoby a príležitosti, ako používať slová a gestá čo najčastejšie. Buďte trpezliví. Vaše dieťa sa nemusí hneď naučiť to, čo by ste chceli.
- Denné rutiny: Obliekanie, jedenie, nakupovanie, ukladanie na spánok, kúpanie, varenie, pranie, upratovanie hračiek či dokonca kontrolovanie poštovej schránky a zhasínanie svetla. To sú všetko rutiny, ktoré majú presné kroky a často sa opakujú. Ak ste do nich dieťa doteraz nezapájali, skúste to.
- Rutiny s hračkami: Jednoduché činnosti s predmetmi alebo hračkami, ktoré robíte väčšinou rovnako. Stavanie veže z kociek, fúkanie bublín z bublifuku, kreslenie, nafukovanie balónov a i.
- Sociálne rutiny: Nazývajú sa aj ľudské hry: Kolo mlynské, Varila myšička, Kde je - Kukuk!, Aký veľký narastieš?, schovávačka, šteklenie, bozkávanie, hojdanie „na koníku“ či vyhadzovanie do vzduchu… Môžete ich robiť kedykoľvek a kdekoľvek, pretože nevyžadujú žiadne pomôcky. Deti ich milujú, lebo v nich s vami zdieľajú plnú pozornosť. Najlepšou hračkou pre ne ste vtedy vy. Obsahujú vrchol, na ktorý sa dieťa najviac teší, napr.
- Na začiatku a na konci robte veci rovnako - ak začnete a ukončíte každú rutinu rovnako, umožníte dieťaťu očakávať, že rutina začne - vie si vypýtať začatie rutiny gestom a slovom, ktorým ju začínate, a tiež si vie vypýtať rutinu znovu po tom, ako skončí. Nové veci učte dieťa v známych rutinách - nové veci sa najlepšie učia v známych rutinách, pretože sa dieťa cíti bezpečne, očakáva, čo nasleduje a môže sa lepšie sústrediť na nové, ak všetko ostatné okolo pozná (nové veci sa najlepšie učia v známych situáciách, v známom prostredí).
- Pomenujte Vaše rutiny jednoduchým názvom. Pre mladšie deti názov rutiny skráťte, napr. K názvu pridajte vizuálnu pomôcku: jednoduchý pohyb alebo gesto, aby Vaše dieťa rýchlejšie pochopilo čo bude nasledovať. Môžete použiť aj reálny predmet, napr. Toto slovo a vizuálnu pomôcku si môžete vybrať podľa toho, ako je to pre Vaše dieťa najvhodnejšie. Používajte ich však vždy presne rovnako.
- Vaše dieťa musí vedieť, kedy sa rutina skončí. Niektoré rutiny sa prirodzene končia rovnako, napr. Niektoré rutiny nemajú jasný koniec, napríklad hojdanie sa, šteklenie a iné. V takomto prípade vymyslite slovo a gesto, ktorým rutinu jasne ukončíte, napr.
- Každá rutina sa skladá z niekoľkých po sebe idúcich krokov. Je vhodné počas rutiny používať rovnaké slová, gestá a zvuky. Ak Ťap ťap ťapušky raz „popadajú do blata, doma bude výplata“, inokedy aj „podriapajú kožúšky“ a inokedy aj „príde drotár, zapláta“ a ešte inokedy príde „krajčír, zapláta“, dieťa môže byť zmätené. Napr. pri šteklení dieťaťa na chvíľu prestaňte a počkajte, kým si vypýta viac šteklenia. Alebo zastavte známu vetu uprostred, napr. pri obúvaní. Pri polievaní kvetov dajte dieťaťu iba trochu vody do krhličky a počkajte, kým si vypýta viac. Dajte dieťaťu iba kúsok keksíka a počkajte, kým si vypýta ďalší kúsok. Rutiny, ktoré dieťa už dôverne pozná môžete zmeniť. Vytvoríte preň tak novú príležitosť ku komunikácii.
- Kým dieťa ešte nehovorí a neukazuje, stačí, ak sa na Vás pozrie. Môže prejaviť záujem tiež kopaním „rúčkami a nôžkami“ či smiechom. Takéto prejavy môžete interpretovať ako žiadosť o pokračovanie rutiny. Časom môžete očakávať, že ukážu na predmet alebo urobia pohyb, ktorý symbolizuje rutinu.
- Skôr, než porozumie, musí mať s významom, ktorý slovo zastupuje, reálnu skúsenosť. Dôležité je rozšírenie výpovede - keď Vaše dieťa povie svoje prvé slová, zopakujte ich po ňom a 1 slovo pridajte.
Skríning sluchu u novorodencov
Od roku 2006 sa musí každému novorodencovi na Slovensku vyšetriť sluch skríningovým prístrojom na vyšetrenie - tzv. tranzientných otoakustických emisií (TEOAE), a to najneskôr v tretí deň života. Počas vyšetrenia sa vsunie do ucha dieťaťa malá sonda, ktorá vyšle stimul. Pri správnej funkcii sluchu bunky vo vnútornom uchu sa podráždia a vyšlú naspäť zvuky (emisie), ktoré sonda zachytí. Emisie u dieťaťa sú výbavné, preto môžeme predpokladať, že je jeho sluch v poriadku.
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM
Vyšetrenie sa vykonáva pomocou sondy, ktorá sa vsunie do ucha dieťaťa a vysiela stimuly. Pri správnej funkcii sluchu bunky vo vnútornom uchu sa podráždia a vyšlú naspäť zvuky (emisie), ktoré sonda zachytí. Ak má dieťa normálny sluch alebo má stratu sluchu menšiu ako 30 - 35 dB, výsledkom je vyhovel (PASS) - prístroj emisie zachytil.
Áno. Povinnosťou pediatrov je priebežne kontrolovať stav sluchu a vývin reči. Počas vyšetrenia stojí jedna osoba za dieťaťom a vydáva pomocou zvukových hračiek a predmetov rôzne zvuky. Druhá osoba stojí spredu a sleduje reakcie dieťaťa na ne, pričom najčastejšou reakciou detí je, že sa otočia za zvukom, ktorý počujú. Táto schopnosť sa začína objavovať už u 3-mesačných detí. U starších detí sa realizuje vyšetrenie sluchu aj šepotom a hlasitou rečou. Pediater zároveň sleduje, či sa reč vyvíja v medziach normy, či vývin reči nezaostáva.
Ak dieťa v pôrodnici nevyhovelo kritériám skríningu sluchu (najčastejšie má nevýbavné otoakustické emisie - OAE), zvyčajne sa vyšetrenie zopakuje ešte raz, podľa možnosti najneskôr do jedného mesiaca.
Existuje viacero vyšetrení porúch sluchu, pričom nie všetky sa realizujú u všetkých detí.
- objektívne vyšetrenia straty sluchu - ide o prístrojové vyšetrenia, ktoré nevyžadujú spoluprácu dieťaťa.
Lekár pri tomto vyšetrení lekár pozrie do ucha dieťaťa, aby zistil, ako vyzerá vonkajší zvukovod a bubienok dieťaťa.
Tympanometrické vyšetrenie zisťuje, ako funguje stredné ucho. Od dieťaťa sa nevyžaduje, aby spolupracovalo, vyžaduje však od neho, aby vydržalo niekoľko minút pokojne sedieť. Toto vyšetrenie sleduje 1. poddajnosť a celistvosť bubienka, 2. čo sa deje za bubienkom v bubienkovej dutine. Grafický záznam tympanometrie - tzv. tympanogram - pomáha lekárovi určiť, čo spôsobilo problém so sluchom.
Meranie strmienkového (stapediálneho) reflexu sa nerobí u všetkých detí.
Vyšetrenie trvá 10 - 15 minút. Na uši/ do uší dieťaťa sa vložia malé slúchadielka a na čelo a za ušká sa prilepia elektródy, ktoré sú pripojené k počítaču. Vyšetrenie sleduje, či sa stimul správne prenesie z vonkajšieho ucha až k dolnej časti mozgu, k mozgovému kmeňu. Ak sluchový systém funguje správne, tak počítač zachytí odpovede z elektród - výsledok je „vyhovel“. Ak sú odpovede neprítomné, výsledok je „nevyhovel“ a dieťa by malo byť odoslané na komplexné vyšetrenie sluchu, pretože existuje reálne riziko, že môže poruchu sluchu mať. AABR vyšetrenie nedokáže presne určiť, akú veľkú stratu sluchu dieťa má - naznačí nám orientačne, v akých hodnotách môžeme poruchu sluchu očakávať.
Vyšetrenie BERA - čo to je a ako prebieha? BERA podobne ako AABR sleduje, či sa šíri zvuk z vonkajšieho prostredia cez kochleu a sluchový nerv až do mozgu správnym spôsobom, je schopná odhadnúť aj prah sluchu. BERA sa robí u malých detí počas prirodzeného spánku alebo v celkovej anestézii.
ASSR je komplexné diagnostické vyšetrenie, ktoré odhaduje stupeň straty sluchu na rôznych frekvenciách (t. j. aké tóny je dieťa schopné započuť medzi nízkymi, strednými aj vysokými frekvenciami). Aj v tomto prípade sa na uši dieťaťa priložia slúchadlá (alebo sa vloží malá sonda do zvukovodu) a na čelo a za uši dieťaťa sa umiestnia elektródy. ASSR vyšetrenie sa používa už u bábätiek, ktoré majú 5 mesiacov a trvá asi 40 minút. Výsledkom vyšetrenia je odhadovaný prah sluchu pre každú frekvenciu samostatne, čiže odhad, akú veľkú stratu sluchu by dieťa mohlo mať na rôznych frekvenciách. Prahy sluchu môžu medzi jednotlivými meraniami ASSR kolísať aj o 20 - 30 dB a to na viacerých frekvenciách. Osvedčuje sa, ak sa výsledky BERA a ASSR vyšetrenia overili ďalšími subjektívnymi vyšetreniami (napríklad VRA), a tak sa čo najpresnejšie zistilo, čo dieťa počuje na jednotlivých frekvenciách.
Počas vyšetrenia sedí dieťa spolu s rodičom v miestnosti s reproduktormi a na stole alebo stene je tmavá škatuľa, ktorá má v sebe ukrytého tancujúceho medveďa, bubnujúcu opičku alebo veselú mačičku.
Zvyčajne sa používa u detí od štyroch až piatich rokov. Dieťa sedí v malej zvukotesnej audiometrickej kabíne a na ušiach má slúchadlá, keď započuje zvuk, tak zdvihne ruku alebo stlačí gombík.
Počas vyšetrenia sa priloží malý vibrátor na kosť za uchom dieťaťa. Dieťa signalizuje, ktoré tóny počulo a výsledkom je audiogra.
Môže mať niekoľko úrovní a verzií a sleduje, ako dieťa vníma jednotlivé vety, slová alebo jednotlivé hlásky. Na základe rečovej audiometrie a testov sluchových schopností sa preto môžu precíznejšie doladiť načúvacie prístroje a kochleárny implantát. Ak sa sled…