Vlastné bývanie je pre mnohých Slovákov zásadnou životnou investíciou a symbolom nezávislosti. Avšak, čoraz viac mladých ľudí zostáva bývať s rodičmi dlhšie, ako by si želali, a to z rôznych dôvodov. Tento trend, ktorý niektorí nazývajú "mamahotel", má svoje ekonomické, sociálne aj psychologické aspekty.
Nárast spoločného bývania: Trend, ktorý znepokojuje
Prieskum spoločnosti UNIQA odhalil, že viac ako polovica Slovákov vo veku 25 až 34 rokov žije s rodičmi. Na prelome tisícročia to bola len tretina. Tento nárast je alarmujúci a poukazuje na zmeny v spoločnosti a ekonomike.
Dôvody pretrvávajúceho bývania s rodičmi: Komplexná problematika
Za týmto trendom sa skrýva viacero faktorov. Nedostatok dostupných bytov, vysoké ceny nehnuteľností a nízke príjmy v niektorých profesiách sú hlavné ekonomické prekážky. Okrem toho, čoraz častejšie sa vyskytuje aj pohodlie mladých, ktorí nemusia variť, upratovať a často ani finančne prispievať na domácnosť.
Psychologička Kornélia Ďuríková z Ligy za duševné zdravie hovorí, že situácia nie je čiernobiela: "Do bývania vstupuje dostupnosť hypoték, nedostatok bytov aj nízke príjmy pri niektorých profesiách. Často mladí jednoducho nemajú inú možnosť, ako zostať s rodičmi."
Príbehy zo života: Realita mladých Slovákov
Príbehy mladých ľudí sú rôzne a odrážajú komplexnosť tejto situácie.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Oliver (27) sa po štúdiu v Prahe vrátil domov, ale dlho tam nevydržal. „Nedalo sa to vydržať. Nemal som žiadne súkromie. Otec stále kontroloval, čo som kúpil do chladničky, kam idem, koľko miniem.“ Odsťahoval sa skôr, než plánoval - mal však šťastie, zdedil byt po babke.
Naopak Adam (26) si spoločné bývanie s rodičmi pochvaľuje. „Máme dobré vzťahy. Každý deň, keď prídem z roboty, mama niečo dobré uvarí. Dáme si večeru, s tatkom pozeráme futbal.“ Dodáva, že neplatí za domácnosť, a tak si môže sporiť na vlastné bývanie v budúcnosti.
Spoločné bývanie s pravidlami: Ako predísť problémom?
Podľa Ďuríkovej môže byť spolužitie dočasným riešením - ale iba vtedy, ak sú nastavené jasné pravidlá. „Určite by sa mladí mali na spoločnom bývaní finančne podieľať. A samozrejme, nemôžu očakávať, že pomoc rodičov bude automatická a bude to tak na večné veky.“ Dôležité je určiť, dokedy má tento stav trvať a viesť mladých k samostatnosti.
Starostlivosť o rodičov: Keď je spoločné bývanie nutnosťou
Niekedy však nejde o pohodlie či finančný kalkul. Niekedy je spoločné bývanie nutnosťou kvôli starostlivosti o rodiča. Tak ako v prípade Táni (33), ktorá žije s mamou trpiacou začínajúcou formou Alzheimerovej choroby. „Vyrástla som iba s ňou, starala sa o mňa ako slobodná matka, teraz sa ja postarám o ňu,“ vysvetľuje. Psychologička dodáva: „Deti by mali s rodičmi bývať len vtedy, keď ide o reálnu pomoc. Inak to nedáva zmysel.“
Rozdiely v očakávaniach: Zdroj napätia v rodinách
Zaujímavé sú aj rozdiely v očakávaniach. Prieskum UNIQA ukazuje, že väčšina mladých ľudí očakáva, že bývanie im zabezpečia rodičia, no súhlasí s tým len 40 % rodičov. Tento nesúlad vytvára napätie v rodinách a poukazuje na dôležitosť finančného plánovania.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
Finančné plánovanie a budúcnosť: Cesta k nezávislosti
Generálny riaditeľ UNIQA, Rastislav Havran, zdôrazňuje: „Otázka vlastného bývania je pre Slovákov zásadná, chcú bývať vo svojom a je to zároveň ich najväčšia životná investícia.“ Podľa neho mladí čoraz viac sporia a investujú, čo im môže dať slobodu rozhodovať sa vo vlastnej réžii, keď dosiahnu tridsiatku.
Kedy "vyletieť z hniezda"? Individuálna cesta k samostatnosti
A kedy je teda ten správny čas „vyletieť z hniezda“? Podľa Ďuríkovej ide o individuálnu záležitosť. Okolo 25-ho roku, keď mladý človek končí aj vysokoškolské vzdelanie a je schopný postaviť sa sám na vlastné nohy, vtedy by sa mal začať starať sám o seba.
Nedostupnosť bývania ako politický problém: Hlas mladých v Európe
Nielen na Slovensku, ale aj v iných krajinách Európy sa stáva nedostatok dostupného bývania politickým problémom, ktorý ovplyvňuje nálady mladých voličov.
Nespokojnosť s demokraciou: Dôsledok nedostupného bývania?
Už dlhšie je známe, že generácia mileniálov a čiastočne generácia Z (vo veku 18 až 34 rokov) majú výrazne nižšiu mieru spokojnosti s demokraciou, než akú vykazovali predošlé povojnové generácie. Mladí ľudia akoby mali pocit, že demokracia im neponúka také možnosti, benefity a úroveň prosperity ako predchádzajúcim generáciám. Tento vývoj a nespokojnosť mladších generácií majú množstvo dôvodov, jedným z najdôležitejších je však nedostatok dostupného bývania.
Voľby v Holandsku a Veľkej Británii: Bývanie ako kľúčová téma
To potvrdili aj nedávne národné voľby v Holandsku a vo Veľkej Británii a zároveň výsledky eurovolieb v západnej Európe. V týchto krajinách buď výrazne posilnili, alebo dokonca jednoznačne dominovali populistické, respektíve radikálne pravicové a ľavicové zoskupenia. Politický stred utrpel v posledných voľbách výrazné prehry.
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM
Populistické strany a kríza bývania: Spojenie, ktoré rezonuje
V slovenskej verejnej debate tento kampaňový aspekt zanikol, ale jednými z najdôležitejších kampaňových sľubov Nigela Faragea, Geerta Wildersa a im podobných politikov boli radikálne riešenia nedostupnosti bývania. Až 86 percent voličov v Holandsku si myslí, že v krajine je kríza bývania a pre voličov vo veku 18 až 34 rokov predstavovala nedostupnosť bývania v tohtoročných parlamentných voľbách, ktoré vyhral práve Wilders, dokonca najdôležitejší faktor pri rozhodovaní, koho voliť.
Geert Wilders dokázal so svojou Stranou za slobodu efektívne prepojiť tému nedostatku dostupného bývania s jeho tradičnou témou migrácie. Podľa Wildersa práve nekontrolovateľná migrácia spôsobuje nedostatok bytov a domov pre Holanďanov a tlačí ceny nahor.
Bývanie ako reálny problém: Náročnejšie ako v minulosti
Získanie vlastného bývania je dnes pre mladého človeka výrazne náročnejšie ako v 70. až 90. rokoch 20. storočia. Nájmy rovnako ako kúpa vlastného bývania sú dnes niekoľkonásobne drahšie aj po očistení o infláciu.
V Spojených štátoch začína byť dostupnosť bývania národnou krízou. V roku 1965 stačili na kúpu domu takmer tri celoročné príjmy. Dnes potrebujete v priemere viac ako päť celoročných príjmov, pričom tento pomer sa stále zvyšuje.
Faktory ovplyvňujúce cenu bývania: Komplexná sieť príčin
Za stúpajúcou cenou bývania je množstvo faktorov, pričom sa líšia od krajiny ku krajine. Väčšina štátov dlhodobo zanedbávala budovanie nového, predovšetkým sociálneho bývania a dnes jednoducho chýbajú desaťtisíce až státisíce domov. Štáty však nielenže nebudovali štátom vlastnené byty, ale ešte aj sťažovali investície súkromných investorov. Nedostatočné investície do nového bývania sú v mnohých prípadoch spôsobené zastaralými a rigidnými pravidlami, ktoré predlžujú schvaľovací proces stavby.
Na cenu bývania vplýva aj migrácia. Príchod tisícov utečencov z Blízkeho východu, ale aj z Ukrajiny ešte viac prehĺbil prevahu dopytu nad ponukou. Tento vplyv je však výrazne nižší, ako hovoria populistické strany, a koreň problému leží predovšetkým v nedostatočnej výstavbe.
Dlhšie s rodičmi: Zmena životného cyklu
Nedostatok dostupného bývania tak už dlhší čas vplýva na zmenu životného cyklu mladých ľudí oproti ich rodičom. Iba medzi rokmi 2017 až 2022 stúpol podiel mladých ľudí vo veku 25 až 34 rokov žijúcich so svojimi rodičmi z 27 percent na 40 percent. Čoraz častejší je dokonca návrat mladých ľudí okolo tridsiatky, ktorí sa už osamostatnili, späť k rodičom. Vývoj v posledných rokoch, predovšetkým po pandémii, ich opäť cenovo vytlačil z vlastného bývania.