Slovotvorba, ako dynamická súčasť jazyka, zohráva kľúčovú úlohu vo vývine reči dieťaťa. Publikácie a výskumy Ľudmily Liptákovej a Kataríny Vužňákovej v oblasti detskej slovotvorby predstavujú významný prínos pre pochopenie tohto procesu. Tento článok sa zameriava na ich prácu a kontext aktuálneho výskumu v tejto oblasti.
Význam slovotvorby v detskej reči
Dieťa sa slovy zmocňuje sveta, ako uvádza Marie Čechová v roku 2013. Slovotvorba umožňuje deťom aktívne sa podieľať na vytváraní nových slov a prispôsobovať jazyk svojim potrebám a skúsenostiam. Tento proces je dôležitý pre rozvíjanie komunikačných schopností a lexikálnej kompetencie. Rovňáková (2015) zdôrazňuje, že slovotvorné hniezdo je účinný prostriedok na rozvíjanie lexikálnej kompetencie dieťaťa predškolského veku.
Prínos Ľudmily Liptákovej a Kataríny Vužňákovej
Ľudmila Liptáková a Katarína Vužňáková sa problematike detskej slovotvorby venovali dlhodobo a ich práca má významný ohlas v odbornej komunite. Gabriela Babušová (2010) recenzovala ich publikáciu "Dieťa a slovotvorba" v časopise Didaktické studie. Ich výskum prispel k hlbšiemu porozumeniu toho, ako deti tvoria nové slová, aké stratégie používajú a ako sa slovotvorba podieľa na celkovom vývine ich reči.
Súčasný výskum v oblasti detskej slovotvorby
Výskum detskej reči je na pôde Prešovskej univerzity aktívny, ako uvádza Alexandra Brestovičová (2011). Daniela Slančová a Svetlana Kapalková (2013) sa venujú výskumu vývinu detskej reči v slovenčine v medzinárodnom kontexte projektov COST. Ich práca prispieva k porovnávaniu vývinu reči detí v rôznych jazykoch a kultúrach. Slančová (2019) poskytuje stručný prehľad a bibliografiu lingvistického výskumu vývinu reči slovensky hovoriacich detí.
Lexikálny vývin a slovotvorba
Výskum porozumenia a produkcie slovnej zásoby v ranom veku, ktorému sa venuje Daniela Slančová (2023), poukazuje na dôležitosť sledovania lexikálneho vývinu detí. Kapalková a Slančová (2017) sa zaoberali slovnou zásobou slovenských detí s primárnym narušením jazyka v porovnaní s typicky sa vyvíjajúcimi deťmi. Ich zistenia môžu pomôcť pri identifikácii detí s rizikom jazykových problémov.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Slovotvorba a rozvíjanie komunikačných kompetencií
Slovotvorná kategorizácia môže byť účinná stratégia pri rozvíjaní porozumenia učebného textu, ako uvádza Eva Gogová (2017). Bónová a Jasinská (2024) zdôrazňujú, že texty piesní môžu slúžiť ako stimulačný nástroj rozvoja komunikačnej kompetencie u detí v predškolskom veku. Murínová a Mastišová (2014) sa venujú rozvíjaniu komunikačných kompetencií v predprimárnom a primárnom vzdelávaní.
Slovotvorba v školskom prostredí
Gabriela Babušová (2010) sa zaoberá aplikáciou slovotvorných aktivít do výuky českého jazyka na 1. stupni základní školy. Krištanová a Gianitisová-Ološtiaková (2014) sa venujú možnostiam optimalizácie didaktického spracovania slovotvorby v nižšom sekundárnom vzdelávaní. Milan Ligoš (2011) sa zaoberá detským slovom v spektre poznávania a rozvíjania žiaka a (2015) transformáciou učiva zo slovenčiny v kontexte nových odborovo-didaktických a slovakistických podnetov. Ligoš (2016) sa venuje vyučovaniu slovenčiny ako materinského jazyka v kontexte nových výziev a perspektív. Svobodová a Metelková Svobodová (2013) uvažujú nad rolou textu a kontextu pri výuce mateřštiny.
Iné aspekty výskumu detskej reči
Okrem slovotvorby sa výskum zameriava aj na iné aspekty detskej reči, ako sú ortografia (Murínová, 2014), motivácia vo vyučovaní slovenského jazyka (Murínová, 2013), komunikačné registre v rolových hrách detí (Zajacová, 2012) a formovanie čtenářské gramotnosti (Metelková Svobodová, 2013). Jan Průcha (2011) sa venuje detskej reči a komunikácii z pohľadu vývojovej psycholingvistiky.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM