Podnikateľské subjekty vysielajú svojich zamestnancov na pracovné cesty aj do zahraničia v súvislosti s plnením svojich úloh. Zamestnávateľom i zamestnancom pritom vznikajú výdavky predovšetkým na dopravu, stravovanie, ubytovanie a iné výdavky spojené s pracovnou cestou. Pre vysielanie zamestnancov na pracovné cesty tuzemské i zahraničné, uhrádzanie a zúčtovanie výdavkov spojených s pracovnou cestou platia zákonmi stanovené pravidlá. Tento článok sa zameriava na práva zamestnancov v Poľsku v kontexte pracovných ciest, diét a rôznych typov pracovných zmlúv.
Cestovné náhrady a pracovné cesty
Základnou právnou normou pre poskytovanie cestovných náhrad je zákon č. 283/2002 Z. z. Podnikateľské subjekty, resp. fyzickým osobám činným na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, t. j. členovia štatutárnych orgánov - v akciovej spoločnosti členovia predstavenstva a dozornej rady, v spoločnosti s ručením obmedzeným konatelia a členovia dozornej rady - majú nárok na cestovné náhrady ako osoby vymenované alebo zvolené do orgánov právnickej osoby, ak nie sú k právnickej osobe v pracovnoprávnom vzťahu, ich odmeny za výkon funkcie sú príjmami zo závislej činnosti. spoločníci spoločnosti s ručením obmedzeným - ak nemajú uzatvorený pracovnoprávny vzťah, ich príjmy za prácu v spoločnosti sú príjmami zo závislej činnosti a majú nárok na cestovné náhrady, pretože podľa zákona o dani z príjmov sú považovaní za zamestnancov a podľa zákona o cestovných náhradách za osoby, o ktorých to ustanovuje osobitný predpis. študenti - ak vykonávajú práce na základe dohody o brigádnickej práci študentov, ich príjmy patria medzi príjmy zo závislej činnosti a podmienkou nároku na cestovné náhrady je, aby sa so zamestnávateľom písomne v dohode dohodli na poskytovaní cestovných náhrad, a to oddelene od dohodnutej odmeny za výkon práce.
Pracovná cesta je čas od nástupu zamestnanca na cestu na výkon práce do iného miesta, ako je jeho pravidelné pracovisko, vrátane výkonu práce v tomto mieste do skončenia tejto cesty. Podmienky, za akých môže zamestnávateľ vyslať zamestnanca na pracovnú cestu, stanovuje § 57 Zákonníka práce, v zmysle ktorého môže zamestnávateľ vyslať zamestnanca na pracovnú cestu mimo obvodu obce pravidelného pracoviska alebo bydliska zamestnanca len so súhlasom zamestnanca. Súhlas zamestnanca nie je potrebný, ak výkon práce vyplýva priamo z povahy dohodnutého druhu práce alebo miesta výkonu práce. Trvanie pracovnej cesty nie je Zákonníkom práce obmedzené, pracovná cesta trvá nevyhnutne potrebné obdobie, resp. Zahraničná pracovná cesta je čas pracovnej cesty v zahraničí, vrátane výkonu práce v zahraničí, a to do skončenia tejto cesty.
Zákon o cestovných náhradách ustanovuje všeobecné podmienky poskytovania cestovných náhrad. Stanovenie presných pravidiel a zásad pri poskytovaní cestovných náhrad u konkrétneho zamestnávateľa je potrebné upraviť v internej smernici tak, aby boli záväzné pre všetkých zamestnancov. miesto nástupu na pracovnú cestu, ktorým je pri nástupe na zahraničnú pracovnú cestu na území Slovenskej republiky obvykle miesto pravidelného pracoviska alebo miesto výkonu práce, za miesto nástupu na pracovnú cestu sa môže určiť aj iné miesto, napr. bydlisko zamestnanca, mesto alebo obec, kde sa zamestnanec pred nástupom na pracovnú cestu zdržiava. Keďže zahraničná pracovná cesta nemusí začať na území SR, miestom nástupu môže byť iné miesto v zahraničí (napr. miesto výkonu práce, určené konkrétnym miestom (napr. čas trvania stanovený dňom a hodinou nástupu na pracovnú cestu a predpokladaným dňom, prípadne aj hodinou skončenia pracovnej cesty, čas trvania pracovnej cesty má význam pre posúdenie nároku na cestovné náhrady, čas nástupu na pracovnú cestu nemusí byť zhodný so začiatkom pracovného času. Čas strávený na pracovnej ceste v rámci pracovného času výkonom práce alebo inak ako plnením pracovných úloh (napr. cestovanie) sa považuje za výkon práce, za ktorý patrí zamestnancovi mzda. Čas strávený na pracovnej ceste po pracovnom čase výkonom práce sa považuje za prácu nadčas, ale strávený inak ako výkonom práce je voľnom, za ktoré zamestnancovi nepatrí mzda ani žiadna náhrada. V prípade, že sa zamestnávateľ rozhodne poskytnúť náhradu napr. ďalšie podmienky pracovnej cesty, napr. Vyslanie zamestnanca na zahraničnú pracovnú cestu a určenie jej podmienok sa v praxi realizuje vystavením cestovného príkazu. Záväzný formulár cestovného príkazu určený nie je. pre viacerých zamestnancov - použitím tzv. Zamestnávateľ je povinný určiť podmienky pracovnej cesty pri každej pracovnej ceste. Zamestnanec je viazaný na určené podmienky a nemôže ich svojvoľne zmeniť. Vyplýva to z § 81 písm. a) Zákonníka práce, v zmysle ktorého je zamestnanec okrem iného povinný plniť pokyny nadriadených, resp. zamestnávateľa vydané v súlade s právnymi podpismi. Je vhodné, aby podmienky pracovnej cesty boli určené čo najpodrobnejšie. V prípade nepredvídaných okolností na pracovnej ceste musí zamestnávateľ zmeny dohodnutých podmienok dodatočne schváliť. Pri určovaní podmienok zahraničnej pracovnej cesty sa zamestnávateľ so zamestnancom môžu dohodnúť aj na prerušení pracovnej cesty z dôvodov na strane zamestnanca.
Pri vysielaní na zahraničnú pracovnú cestu sa zamestnávateľ so zamestnancom môžu písomne dohodnúť aj na návšteve rodiny zamestnanca v mieste pobytu rodiny alebo v inom dohodnutom mieste na území Slovenskej republiky. I. Poskytovanie náhrad pri zahraničných pracovných cestách upravuje tretia časť zákona o cestovných náhradách. Rozdielnosť oproti tuzemským pracovným cestám spočíva v tom, že zamestnancom sa cestovné náhrady pri zahraničných pracovných cestách poskytujú za iných podmienok (napr. stravné) a v inom rozsahu (náhrady, ktoré sa pri tuzemských pracovných cestách neposkytujú, napr. poistenie liečebných nákladov). Je však potrebné uvedomiť si, že režim poskytovania náhrad je rovnaký pri tuzemských aj zahraničných pracovných cestách, t. j. náhrada preukázaných cestovných výdavkov - § 4 ods. 1 písm. náhrada preukázaných výdavkov na ubytovanie - § 4 ods. 1 písm. náhrada potrebných vedľajších výdavkov - § 4 ods. 1 písm. náhrada výdavkov za poistenie nevyhnutných liečebných nákladov v zahraničí - § 11 ods. náhradu výdavkov na iné komerčné poistenie - § 11 ods. 2, napr.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Preukázané cestovné výdavky
Cestové výdavky sú preukázané výdavky zamestnanca, ktoré vynaložil v súvislosti s uskutočnenou zahraničnou pracovnou cestou na dopravu, t. j. výdavky na cestovné lístky, letenky, ležadlá, lôžka, taxi, miestnu pravidelnú verejnú dopravu. Zamestnanec preukazuje cestovné výdavky dokladom podľa druhu a spôsobu dopravy, t. j. cestovným lístkom na autobus, vlak, letenkou a pod. Všetky doklady musia byť z časového aj vecného hľadiska v súlade s dátumom, časom a miestom zahraničnej pracovnej cesty. V prípade, ak zamestnanec cestovné výdavky nepreukáže, napr. z dôvodu straty, krádeže a pod., zamestnávateľ môže v súlade s § 35 ods. V prípade, ak cestovné lístky, letenky a pod. Ak sa zamestnávateľ a zamestnanec pri určovaní podmienok zahraničnej pracovnej cesty dohodli na prerušení zahraničnej pracovnej cesty z dôvodov na strane zamestnanca podľa § 3 ods. 2 zákona, zamestnanec má v zmysle § 35 ods. 3 zákona nárok na preukázané cestovné výdavky v takom rozsahu a výške, ako keby k prerušeniu pracovnej cesty nedošlo, t. j.
Výdavky na ubytovanie
Výdavky na ubytovanie sú preukázané výdavky zamestnanca, ktoré v čase trvania zahraničnej pracovnej cesty vynaložil na ubytovanie. Limity na výdavky za ubytovanie zákon nestanovuje, zamestnanec má nárok na preukázaný výdavok za ubytovanie. Limity nemôže určiť ani zamestnávateľ. Vo vnútornom predpise však môže stanoviť spôsob a podmienky pre určovanie rôznych druhov ubytovacích zariadení (ubytovňa, penzión, hotel rôznych kategórií) v podmienkach zahraničnej pracovnej cesty. Zamestnanec preukazuje výdavky za ubytovanie dokladom z ubytovacieho zariadenia, napr. hotelového účtu, ktorý musí byť obsahovo a vecne v súlade s dátumom a miestom zahraničnej pracovnej cesty, musí obsahovať základné náležitosti a musí byť vystavený oficiálnym ubytovacím zariadením. Ak zamestnanec cestovné výdavky nepreukáže, zamestnávateľ môže v súlade s § 35 ods. 1 zákona uznať výdavky aj bez preukázania v ním uznanej výške s prihliadnutím na spôsob ubytovania, ktorý mu určil v podmienkach zahraničnej pracovnej cesty, a za podmienok, ktoré musia byť dohodnuté vo vnútornom predpise zamestnávateľa. Ak sa zamestnávateľ a zamestnanec pri určovaní podmienok zahraničnej pracovnej cesty dohodli na prerušení zahraničnej pracovnej cesty z dôvodov na strane zamestnanca podľa § 3 ods. 2 zákona, zamestnanec nemá v zmysle § 35 ods. Ak sa zamestnávateľ a zamestnanec pri určovaní podmienok zahraničnej pracovnej cesty dohodli na prerušení zahraničnej pracovnej cesty z dôvodu návštevy rodiny podľa § 12 zákona a z dôvodu na strane zamestnanca podľa § 3 ods. 2 zákona, zamestnanec má v zmysle § 35 ods.
Potrebné vedľajšie výdavky
Potrebné vedľajšie výdavky sú všetky preukázané ostatné výdavky, ktoré zamestnancovi vzniknú v súvislosti s plnením úloh na zahraničnej pracovnej ceste alebo v súvislosti s podmienkami zahraničnej pracovnej cesty. Druh ani rozsah takýchto výdavkov v zákone vymedzený nie je. Nevyhnutnosť a účelnosť vynaloženia potrebných vedľajších výdavkov posudzuje zamestnávateľ. Za potrebné vedľajšie výdavky možno považovať napr. poplatok za telefón, za internet, za parkovanie, za použitie garáže, za diaľnicu a pod. Za potrebné vedľajšie výdavky nemožno považovať napr. výdavky na občerstvenie, na darčeky, za fitnes, úhradu pokút za dopravný priestupok a pod. Ak sa zamestnávateľ a zamestnanec pri určovaní podmienok zahraničnej pracovnej cesty dohodli na prerušení zahraničnej pracovnej cesty z dôvodov na strane zamestnanca podľa § 3 ods. 2 zákona, zamestnanec má v zmysle § 35 ods. 3 zákona nárok na preukázané potrebné výdavky v takom rozsahu a výške, ako keby k prerušeniu pracovnej cesty nedošlo, t. j. za obdobie prerušenia pracovnej cesty nárok na náhradu potrebných vedľajších výdavkov nevzniká, môže ísť napr.
Poistenie liečebných nákladov v zahraničí a iné poistenia
Ak si zamestnanec poistenie uzatvoril a zaplatil sám, má nárok na uvedenú náhradu pri vyslaní na každú zahraničnú pracovnú cestu, bez ohľadu na to, v ktorej krajine ju vykoná. Náhrada sa týka iba výdavkov na poistenie liečebných nákladov, nie na celkové cestovné poistenie, v ktorom sú zahrnuté aj iné druhy poistenia.
Návšteva rodiny počas zahraničnej pracovnej cesty
Pri vysielaní na zahraničnú pracovnú cestu sa zamestnávateľ a zamestnanec s ohľadom napr. V závislosti od dohody môže zamestnancovi vzniknúť nárok na všetky náhrady ako pri zahraničnej pracovnej ceste alebo len na niektoré dohodnuté náhrady, napr. Pretože zákon o cestovných náhradách umožňuje poskytnúť náhradu výdavkov za cesty na návštevu rodiny len na území Slovenskej republiky, zamestnanec nemá nárok na náhradu výdavkov za cestu na návštevu rodiny v Taliansku.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
Stravné pri zahraničnej pracovnej ceste
Stravné pri zahraničnej pracovnej ceste sa poskytuje za každý kalendárny deň trvania zahraničnej pracovnej cesty mimo územia Slovenskej republiky, a to v závislosti od času trvania v tomto dni. Pri každej zahraničnej pracovnej ceste má zamestnanec nárok na stravné bez ohľadu na dĺžku jej trvania, t. j. Pri zahraničnej pracovnej ceste za čas pracovnej cesty na území Slovenskej republiky patrí zamestnancovi v súlade s § 16 ods. 1 zákona stravné v eurách, v rozsahu a za podmienok poskytovania stravného na tuzemskej pracovnej ceste, t. j. v zmysle aktuálneho opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 248/2012 Z. z. od 1. 9.
Základné sadzby stravného v eurách alebo v cudzej mene ustanovuje všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydáva Ministerstvo financií SR po posúdení návrhu Ministerstva zahraničných vecí SR vypracovaného podľa podkladov zastupiteľských úradov o cenách jedál a nealkoholických nápojov vo verejných stravovacích zariadeniach v jednotlivých krajinách alebo s využitím štatistických údajov. Zamestnanec má nárok na stravné pri každej zahraničnej pracovnej ceste bez ohľadu na dĺžku trvania. Zamestnanec vyslaný do iného členského štátu na výkon prác pri poskytovaní služieb má nárok na cestovné náhrady podľa zákona č. 283/2002 Z. náhrada preukázaných cestovných výdavkov (§ 4 ods. 1 písm. a, § 7, § 15 zákona č. 283/2002 Z.z. náhrada preukázaných výdavkov za ubytovanie (§ 4 ods. 1 písm. b zákona č. náhrada potrebných vedľajších výdavkov (§ 4 ods. 1 písm. d zákona č. poistenie liečebných nákladov v zahraničí (§ 11 ods. 1 zákona č. povinné alebo odporúčané očkovanie (§ 11a zákona č. náhrada za cesty na návštevu rodiny (§ 12 zákona č. stravné (§ 13 zákona č.
- Časové pásma a sadzby:
- Do 6 hodín vrátane: 25 % zo základnej sadzby stravného
- Nad 6 hodín až 12 hodín: 50 % zo základnej sadzby stravného
- Nad 12 hodín: 100 % zo základnej sadzby stravného
Ak má zamestnanec na zahraničnej pracovnej ceste preukázane zabezpečené bezplatné stravovanie v celom rozsahu, ako zamestnávateľ mu stravné neposkytujete. Ak má zamestnanec na zahraničnej pracovnej ceste preukázane zabezpečené bezplatné stravovanie čiastočne alebo ich má poskytnuté v rámci ubytovacích služieb, stravné krátite o stanovené percento z ustanovenej sumy stravného pre časové pásmo nad 12 hodín alebo z najvyššej dohodnutej sumy stravného nasledovne: o 25 % za bezplatne poskytnuté raňajky, o 40 % za bezplatne poskytnutý obed, o 35 % za bezplatne poskytnutú večeru. Stravné zamestnancovi nekrátite v prípade,, ak zamestnanec nemohol využiť zabezpečené jedlo alebo poskytnuté raňajky z dôvodov, ktoré nezavinil. Po dobu prerušenia zahraničnej pracovnej cesty z dôvodu návštevy rodiny alebo po dobu dohodnutého prerušenia zahraničnej pracovnej cesty z dôvodov na strane zamestnanca stravné v eurách alebo v cudzej mene zamestnancovi nepatrí.
Základné sadzby stravného pre vybrané krajiny
Nižšie sú uvedené základné sadzby stravného pre vybrané európske krajiny platné v roku 2024, stanovené opatrením Ministerstva financií SR č. 401/2012 Z. z.:
| Krajina | Menový kód | Mena | Základné sadzby stravného |
|---|---|---|---|
| Belgicko | EUR | euro | 45 |
| Bulharsko | EUR | euro | 36 |
| Cyprus | EUR | euro | 41 |
| Česko | CZK | česká koruna | 600 |
| Dánsko | DKK | dánska koruna | 380 |
| Estónsko | EUR | euro | 42 |
| Fínsko | EUR | euro | 50 |
| Francúzsko | EUR | euro | 45 |
| Grécko | EUR | euro | 42 |
| Holandsko | EUR | euro | 45 |
| Chorvátsko | EUR | euro | 40 |
| Írsko | EUR | euro | 53 |
| Island | EUR | euro | 55 |
| Lichtenštajnsko | CHF | švajčiarsky frank | 80 |
| Litva | EUR | euro | 40 |
| Lotyšsko | EUR | euro | 40 |
| Luxembursko | EUR | euro | 50 |
| Maďarsko | EUR | euro | 39 |
| Malta | EUR | euro | 45 |
| Monako | EUR | euro | 45 |
| Nemecko | EUR | euro | 45 |
| Nórsko | NOK | nórska koruna | 420 |
| Poľsko | EUR | euro | 37 |
| Portugalsko | EUR | euro | 43 |
| Rakúsko | EUR | euro | 45 |
| Rumunsko | EUR | euro | 43 |
| Rusko | EUR | euro | 39 |
| Slovinsko | EUR | euro | 38 |
| Spojené kráľovstvo | GBP | anglická libra | 37 |
| Srbsko | EUR | euro | 43 |
| Španielsko | EUR | euro | 43 |
| Švajčiarsko | CHF | švajčiarsky frank | 80 |
| Švédsko | SEK | švédska koruna | 455 |
| Taliansko | EUR | euro | 45 |
| Turecko | EUR | euro | 44 |
| Ukrajina | EUR | euro | 37 |
| Vatikán | EUR | euro | 45 |
Pracovné zmluvy v Poľsku
Pracovné zmluvy v Poľsku sa líšia od tých v Českej republike a na Slovensku, kde je možné zárobkovú činnosť vykonávať aj na základe iných zmlúv. V Poľsku existujú rôzne varianty zmluvy o vykonaní práce a zmluvy o dielo.
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM
Typy zmlúv
Pracovná zmluva (Umowa o pracę):
Z hľadiska zamestnanca ide o zmluvu, ktorá poskytuje najviac istôt. Máte právo na platenú dovolenku, podporu v pracovnej neschopnosti a v prípade skončenia pracovného pomeru je imperatívom zachovanie výpovednej lehoty.
Z perspektívy zamestnávateľa ide o najnákladnejšiu formu spolupráce. Okrem samotnej výplaty za vás totiž odvádza preddavok na dane, platí sociálne a zdravotné poistenie a v prípade Vašej pracovnej neschopnosti vám hradí 33 dní v roku.
Podporu v pracovnej neschopnosti vypláca buď ZUS (štátna poisťovňa) alebo zamestnávateľ (v kontexte celkovej dĺžky pracovnej neschopnosti v priebehu kalendárneho roka) a zvyčajne ide o 80 % vášho platu. Aj v tomto prípade existujú výnimky. V niektorých prípadoch môže byť podpora vyššia, v iných nižšia. 100 % z platu sa týka najmä tehotných žien, ktoré pred nástupom na materskú dovolenku nemôžu z dôvodu tehotenstva vykonávať prácu.
Pracujúcim na základe pracovnej zmluvy vzniká nárok na 20 dní dovolenky, ak sú zamestnaní menej ako 10 rokov, alebo 26 dní, ak majú odpracovaných viac ako 10 rokov. Do odpracovaných rokov sa započítava aj ukončené štúdium vrátane stredoškolského a vysokoškolského vzdelania.
Zamestnanec môže na rozdiel od zamestnávateľa pracovný pomer skončiť v podstate kedykoľvek, dôležité je, aby riadne podal výpoveď a dodržal výpovednú lehotu. Tá sa odvíja od dĺžky pracovného pomeru a typu pracovnej zmluvy.
Väčšina firiem vás najprv zamestná na skúšobnú dobu. V prípade, že skúšobná doba nie je dlhšia ako 2 týždne, výpovedná lehota trvá 3 pracovné dni. Ak je zmluva uzavretá na dlhšie ako dva týždne, počkáte si týždeň a v prípade, že bola podpísaná na 3 mesiace budete musieť ešte 2 týždne chodiť do práce.
Firmy zvyčajne predlžujú pracovnú zmluvu na dobu určitú alebo neurčitú, ak sú so zamestnancom spokojné. Ak pracujete menej ako 6 mesiacov, počítajte s tým, že si vás váš zamestnávateľ môže podržať 2 týždne po podaní výpovede.
Zmluva o vykonaní práce (Umowa zlecenie):
Táto zmluva je lacnejšou alternatívou pre zamestnávateľa, pretože neplatí sociálne a dôchodkové poistenie ani dane. Zamestnávateľovi hrozí pokuta do výšky 30 000 zł, ak používa túto zmluvu ako náhradu pracovnej zmluvy.
Je flexibilná a vhodná pre študentov, pretože prácu možno vykonávať v ľubovoľnom čase a na ľubovoľnom mieste.
Vzniká nárok na podporu pri práceneschopnosti a má vplyv na výšku dôchodku.
Zmluva o dielo (Umowa o dzieło):
Hlavným cieľom je výsledný efekt, a strana realizujúca zákazku má celkovú zodpovednosť za správnosť a funkčnosť výsledného produktu/diela.
Výhodou sú vyššie daňovo uznateľné náklady (základná sadzba je 20 % a ak ide o zmluvu s prenosom autorských práv, rastie do 50 %).
Podnikanie (Działalność gospodarcza):
Administratívne náročnejšia forma spolupráce, vyžaduje vedenie účtovníctva, podávanie kontrolných hlásení, a odvádzanie všetkých daní a záloh na poistenie.
Vhodné pre freelancerov, ktorí potrebujú vystavovať faktúry alebo zamestnávať ďalších spolupracovníkov.
Odporúčania
- Ak ste nováčik na poľskom trhu práce, hľadajte pracovné ponuky s pracovnou zmluvou (Umowa o pracę), ktorá poskytuje najviac istôt.
- Vyhnite sa zamestnávateľom, ktorí ponúkajú rôzne kombinácie týchto zmlúv, pretože to môže mať negatívny vplyv na vaše odvody a podporu v prípade práceneschopnosti.
Hľadanie práce v Poľsku
Občania členských štátov EÚ a EHP sa môžu zamestnať v Poľsku za rovnakých podmienok ako poľskí občania bez toho, aby museli získať pracovné povolenie.
Možnosti hľadania práce
- Siete EURES: Koordinované Európskym orgánom práce (ELA), spájajú verejné služby zamestnanosti a iné oprávnené organizácie, a zameriavajú sa na podporu mobility zamestnancov v rámci členských štátov EÚ alebo EHP.
- Okresné úrady práce (powiatowy urząd pracy): Umiestňujú pracovné inzeráty do centrálnej databázy pracovných ponúk (Centralna Baza Ofert Pracy).
- Dobrovoľnícky zbor práce (Ochotnicze Hufce Pracy): Poskytuje náborové služby najmä pre mládež.
- Agentúry práce: Poskytujú služby sprostredkovania zamestnania, kariérové poradenstvo, personálne poradenstvo a brigády. Musia byť zapísané do Národného registra pracovných agentúr (KRAZ).
- Internetové portály: Prevádzkované subjektmi, ktoré poskytujú služby sprostredkovania zamestnania len uverejňovaním a sprístupňovaním informácií o pracovných inzerátoch online.
Ako napísať žiadosť o prijatie do zamestnania
Uchádzači o zamestnanie v Poľsku najprv zamestnávateľovi zasielajú životopis a sprievodný list, na základe čoho môžu byť následne pozvaní na pohovor. Životopis by mal obsahovať osobné informácie, informácie o pracovných skúsenostiach, vzdelaní, odbornej kvalifikácií a dodatočných schopnostiach a zručnostiach.
Ďalšie aspekty pobytu a práce v Poľsku
Voľný pohyb tovaru a kapitálu
Voľný pohyb tovaru a kapitálu je jedným zo základných kameňov jednotného európskeho trhu. Obmedzenia voľného pohybu tovaru sú stanovené len v špecifických prípadoch, ako je ochrana životného prostredia, zdravia občanov alebo verejného poriadku. Európania môžu spravovať a investovať svoje peniaze v ktoromkoľvek členskom štáte EÚ.
Hľadanie ubytovania
Občania členských štátov EÚ alebo EZVO si môžu byty prenajať alebo nadobudnúť vlastnícke právo na základe zásad, ktoré platia pre poľských občanov. Existujú rôzne možnosti, ako nájom obecného bytu, byty s nájomným nižším ako trhová úroveň stavajú aj iniciatívy sociálneho bývania (SIM), sociálne nájomné agentúry (SAN). V Poľsku by mala byť kúpa akejkoľvek nehnuteľnosti potvrdená dohodou uzavretou pred notárom vo forme notárskej zápisnice. Nájomnú zmluvu možno uzavrieť na dobu určitú alebo neurčitú. Ceny bytov a náklady na prenájom sa líšia v závislosti od lokality a typu trhu s bývaním.
Hľadanie školy
Ministerstvo školstva a vedy vedie Register škôl a školských zariadení, ktorý je elektronicky dostupný na jeho webovej stránke.