V dnešnom globalizovanom svete je bežné, že rodiny žijú v rôznych krajinách. To vedie k zložitým právnym situáciám, najmä v oblasti starostlivosti o deti. Tento článok sa zaoberá diétou v medzinárodnom práve, konkrétne úpravou starostlivosti o dieťa v cezhraničných situáciách, a to najmä v kontexte Európskej únie.
Úvod
Život v zahraničí prináša mnoho výziev, najmä ak ide o starostlivosť o deti. Rodičia, ktorí žijú v rôznych krajinách, sa často stretávajú s otázkami právomoci súdov a uplatniteľného práva pri úprave starostlivosti o ich deti. Tento článok poskytuje prehľad o relevantných právnych predpisoch a princípoch, ktoré sa uplatňujú v takýchto situáciách.
Určenie právomoci súdov
Základná otázka, ktorú je potrebné vyriešiť, je, ktorý súd má právomoc rozhodovať o starostlivosti o dieťa. V rámci Európskej únie sa táto otázka riadi Nariadením Brusel IIa (Nariadenie Rady (ES) č. 2201/2003 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností).
Nariadenie Brusel IIa (čl. 8) stanovuje, že právomoc rozhodovať vo veciach rodičovských práv a povinností má súd členského štátu, v ktorom má dieťa obvyklý pobyt. Obvyklý pobyt dieťaťa sa určuje podľa miesta, kde dieťa žije a kde má väzby na sociálne a rodinné prostredie. Pojem obvyklý pobyt nemožno zamieňať s trvalým pobytom maloletého. Pod pojmom obvyklý pobyt sa podľa judikatúry medzinárodných inštitúcií najmä Európskeho súdneho dvora chápe miesto, ktoré odzrkadľuje istú mieru začlenenia dieťaťa do sociálneho a rodinného prostredia.
To znamená, že ak dieťa žije v zahraničí, súd tohto štátu má právomoc rozhodovať o starostlivosti o dieťa, bez ohľadu na štátne občianstvo rodičov. Právomoc na konanie v tejto veci majú súdy toho štátu, kde má Vaše dieťa obvyklý pobyt. Toto upravuje čl. 8 nariadenia Európskeho spoločenstva Brusel IIa č. 2201/2003.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Výnimky z pravidla o obvyklom pobyte
Existujú určité výnimky z pravidla o obvyklom pobyte. Napríklad, ak sa rodičia dohodnú, že právomoc má súd iného štátu, súd to môže akceptovať, ak je to v záujme dieťaťa. S poukazom na uvedené je potrebné konštatovať, že nie je daná právomoc slovenského súdu rozhodovať o úprave rodičovských práv a povinností k maloletému a to aj z dôvodu, že by to nebolo v záujme maloletého, keďže maloletý sa zdržiava v inej krajine. Rovnako tak je pri určovaní právomoci v konaní vo veciach rodičovských práv a povinností rozhodujúci obvyklý pobyt maloletého aj v zmysle Nariadenia Európskej únie Brusel IIa, ktoré má aplikačnú prednosť pred slovenským zákonom o medzinárodnom práve súkromnom.
Uplatniteľné právo
Ďalšou dôležitou otázkou je, ktoré právo sa uplatní pri rozhodovaní o starostlivosti o dieťa. Rozhodné právo sa určí podľa toho, či je medzi krajinou, v ktorej žijete a SR uzavretá medzinárodná zmluva vzťahujúca sa na tento právny vzťah. Ak nie súd danej krajiny by mal skúmať, na ktorý právny poriadok ho odkáže zákon upravujúci vzťahy s medzinárodným prvkom (tzv. kolízna norma). V zásade, rozhodovať bude súd krajiny obvyklého pobytu dieťaťa.
Ak medzi štátom, kde má dieťa obvyklý pobyt, a Slovenskou republikou existuje medzinárodná zmluva, táto zmluva určí, ktoré právo sa uplatní. Ak takáto zmluva neexistuje, súd štátu, kde má dieťa obvyklý pobyt, použije svoje kolízne normy na určenie uplatniteľného práva.
Úprava styku s dieťaťom
Problémy môžu nastať aj vtedy, ak už existuje súdne rozhodnutie o úprave styku s dieťaťom, ale matka dieťaťa žije v inom štáte.
Ak už existuje súdne rozhodnutie, ktoré upravuje styk s dieťaťom, máte možnosť obrátiť sa na poľské orgány (súd alebo iné kompetentné autority) na základe bruselského nariadenia o rodičovských právach a povinnostiach, ktoré umožňuje uznanie a výkon súdnych rozhodnutí o právach k deťom v iných členských štátoch EÚ.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
Ak nemáte upravený styk, tak vzhľadom na miesto bydliska Vašej dcéry, môžete podať návrh na poľský súd, aby upravil styk s maloletou. V Poľsku by sa takýto návrh podával na rodinný súd v mieste bydliska dieťaťa.
Výživné na dieťa
Ak otec dieťaťa žije na Slovensku a matka s dieťaťom v zahraničí, môže byť komplikované vymáhanie výživného. V takom prípade je potrebné podať návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k mal. deťom je potrebné podať na súde v Írsku. Právomoc na konanie v tejto veci majú súdy toho štátu, kde má Vaše dieťa obvyklý pobyt. Toto upravuje čl. 8 nariadenia Európskeho spoločenstva Brusel IIa č. 2201/2003.
Čo sa týka určenia výšky výživného, vždy to závisí na jednej strane od odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa a na druhej strane od schopností, možností a majetkových pomerov rodiča. Uvedené sa vždy dáva do pomeru a podľa toho sa výška výživného vypočíta.
Zverenie dieťaťa do starostlivosti
V prípadoch, keď matka dieťaťa žije v zahraničí a nejaví záujem o dieťa, môže otec podať návrh na zverenie dieťaťa do svojej starostlivosti na slovenskom súde. Súd okrem toho, že rozhodne o zverení dieťaťa, rozhodne aj o povinnosti platiť výživné. Určite odporúčam na súde uviesť aj tú skutočnosť, že matka poberá prídavky na dieťa v Anglicku.
Práva dieťaťa
Je dôležité si uvedomiť, že pri všetkých rozhodovaniach týkajúcich sa starostlivosti o dieťa je prvoradý záujem dieťaťa. Dieťa má právo na ochranu a starostlivosť, ako aj právo na udržiavanie vzťahu s oboma rodičmi, ak je to v jeho záujme.
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM
Deklarácia práv dieťaťa ako dokument na ochranu dieťaťa, ktorú prijala OSN v roku 1959, obsahuje desať základných morálnych princípov potvrdzujúcich, že „ľudstvo je povinné dať dieťaťu to najlepšie, čo má.“ Roku 1979 v medzinárodnom roku dieťaťa sa začali práce na Dohovore o právach dieťaťa, ktorý predstavuje historickú dohodu štátov, a preto má širokú podporu. 1. Na tieto práva majú nárok všetky deti bez jedinej výnimky, bez rozdielu rasy, farby pleti, pohlavia, reči, náboženstva, politického alebo iného spoločenského postavenia, či už dieťaťa samého alebo jeho rodiny. K dieťaťu sa treba správať ako k seberovnému. 2. Dieťaťu sa má dostať zvláštnej ochrany a treba mu zákonmi a inými prostriedkami zabezpečiť, aby sa v slobodných a dôstojných podmienkach zdravým a normálnym spôsobom vyvíjalo telesne, duševne, mravne, duchovne a sociálne. 3. 4. Dieťaťu sa majú dostať všetky výhody sociálneho zabezpečenia. Má mať právo dospievať a vyvíjať sa v zdraví, preto treba jemu i jeho matke poskytovať zvláštnu starostlivosť a ochranu vrátane primeranej starostlivosti pred narodením aj po ňom. 5. Ak je akýmkoľvek spôsobom postihnuté. Telesne, duševne alebo sociálne postihnutému dieťaťu treba poskytnúť zvláštnu opateru, výchovu a starostlivosť, akú vyžaduje jeho konkrétny stav. 6. Plný a harmonický rozvoj osobnosti dieťaťa vyžaduje lásku a porozumenie. Všade, kde je možné, má vyrastať obklopené starostlivosťou a zodpovednosťou svojich rodičov a vždy v ovzduší lásky a mravnej a hmotnej istoty, výnimkou mimoriadnych okolností sa dieťa nemá odlúčiť od matky. Má byť povinnosťou spoločnosti a úradov venovať osobitnú starostlivosť deťom, ktoré nemajú rodinu, a tým, ktorým sa nedostáva primeraných prostriedkov na výživu. 7. Možnosť rozvíjať sa. Dieťa má nárok na vzdelanie, ktoré má byť bezplatné a povinné, aspoň na základnom stupni. Má sa mu dostávať vzdelávanie, ktoré mu zvýši jeho všeobecno-kultúrnu úroveň a poskytne mu rovnaké možnosti rozvíjať svoje schopnosti, svoje názory a svoj zmysel pre mravnú a spoločenskú myseľ, aby sa mohlo stať užitočným členom spoločnosti. Dieťa má mať zároveň všetky možnosti a podmienky pre hru a zotavenie. 8. 9. Dieťa má byť chránené pred všetkými formami zanedbávania, krutosti a využívania. 10. Dieťa treba chrániť pred pôsobením, ktoré môže podnecovať rasovú, náboženskú alebo akúkoľvek inú formu diskriminácie. Každé dieťa, nech by žilo kdekoľvek, má právo vyrastať v podmienkach dôstojných človeka. Zdá sa to úplne logické a iste sa nenájde nik, čo by tvrdil opak. Skutočnosť však niekedy vyzerá inak. Každý deň sa rodia deti, ktoré pravdepodobne nespoznajú všetko to, čo je pre naše deti samozrejmosťou. Ešte aj dnes sú deti vykorisťované, nemôžu vyrastať vo svojich vlastných rodinách, pretože v ich vlasti zúri vojna. Deti nemajú dostatok jedla, nemajú možnosť rozvíjať sa. Týchto desať zásad obsahuje množstvo známych pojmov, ako je sebaúcta, tolerancia voči iným národom, rasám a kultúram, či zneužívanie detí.
Zmeny v právnej úprave
Právna úprava v oblasti sociálnoprávnej ochrany detí a rodiny sa neustále vyvíja. Preto je dôležité sledovať aktuálne zmeny v zákonoch a predpisoch.
Dňa 10.10.2025 bola zverejnená predbežná informácia k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele. Cieľom návrhu zákona je podpora procesu deinštitucionalizácie systému náhradnej starostlivosti doplnením resp. Dňa 26.09.2025 NRSR schválila vlády návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava SR č. 460/1992 Zb. Dňa 10.06.2025 prezident SR podpísal novelu zákona č. 376/2022 Z. z. o profesionálnych náhradných rodičoch, ktorej cieľom je a. zlepšenie/spresnenie právnej úpravy na základe diskusie so zástupcami profesionálnych náhradných rodičov, centier pre deti a rodiny ako zamestnávateľov, Ústredia práce, sociálnych vecí rodiny a Národného inšpektorátu práce, a b. Dňa 28.01.2025 bol v MPK zverejnený návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava SR. Navrhuje sa, aby došlo k úprave základného okruhu osôb, ktoré si môžu osvojiť maloleté dieťa. Zároveň sa navrhuje rozšírenie ústavného vymedzenia rodičovských práv, medzi ktoré sa navrhuje doplniť právo rodičov rozhodovať o účasti detí na výchovno-vzdelávacom procese, ktorý je nad rámec štátneho výchovno-vzdelávacieho programu. JUDr. Dňa 06.12.2024 bol v MPK zverejnený návrh uznesenia vlády SR k návrhu Národného akčného plánu Európskej záruky pre deti v Slovenskej republike s výhľadom do roku 2030-aktualizácia, ktorým sa tento akčný plán schvaľuje a ukladá sa zabezpečiť členom vlády SR plnenie úloh vyplývajúcich z tohto plánu resp. JUDr. Dňa 13.11.2024 bol v MPK zverejnený návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 376/2022 Z. z. o profesionálnych náhradných rodičoch. JUDr. Dňa 17.04.2024 vláda schvália Akčný plán k Národnej koncepcii ochrany detí v digitálnom priestore na roky 2024 - 2025 (ďalej len ,,Akčný plán“). Akčný plán obsahuje úlohy zamerané na prevenciu, intervenciu, ale aj následnú starostlivosť o obete aj páchateľov trestnej činnosti v tejto oblasti. Okrem toho obsahuje horizontálne úlohy súvisiace s koordináciou relevantných subjektov v oblasti ochrany detí v digitálnom priestore. Mgr. Dňa 04.03.2024 bol v MPK zverejnený Akčný plán na roky 2024 - 2025 vyplývajúci z Národnej koncepcie ochrany detí v digitálnom priestore. Materiál reaguje na intenzívnu prítomnosť detí v online priestore. JUDr. Dňa 13.11.2023 vláda SR schválila návrh Národnej stratégie na ochranu detí pred násilím Detstvo bez násilia pre všetky deti (2023-2029) a Akčného plánu vychádzajúceho z Národnej stratégie na ochranu detí pred násilím Detstvo bez násilia pre všetky deti (2023 - 2026). JUDr. Dňa 03.08.2022 bol v MPK zverejnený návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok, ktorého cieľom je ochrániť záujem dieťaťa a eliminovať osobitne psychickú ujmu dieťaťa, ktorú môže dieťa utrpieť pri zatknutí alebo pri zadržaní jeho rodiča alebo jemu blízkej osoby.
tags: #dieta #a #medzinarodne #pravo