Starostlivosť o deti je komplexná oblasť, ktorá zahŕňa nielen fyzickú starostlivosť, ale aj emocionálnu podporu a výchovu. Na Slovensku je táto oblasť rozsiahlo upravená právnymi predpismi, ktoré sa dotýkajú rôznych aspektov života dieťaťa a jeho rodiny. Tento článok sa zameriava na definovanie starostlivosti o dieťa v právnom kontexte, s prihliadnutím na rôzne formy starostlivosti, práva a povinnosti rodičov, a tiež na úlohu štátu pri zabezpečovaní blaha dieťaťa.
Rodičovské práva a povinnosti
Byť rodičom je náročná úloha spojená s veľkou zodpovednosťou pri starostlivosti o dieťa a jeho výchove. Výchova a starostlivosť o deti sú v kompetencii rodičov. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Ak jeden z rodičov nežije, je neznámy alebo nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, vykonáva rodičovské práva a povinnosti druhý z rodičov.
Rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, sa môžu kedykoľvek dohodnúť na úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Rodičovská dohoda musí byť schválená súdom. Ak sa rodičia nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa dieťaťa týkajú, je záujem maloletého dieťaťa.
Úprava výkonu rodičovských práv a povinností
Úprava výkonu rodičovských práv a povinností je v kompetencii súdu, ktorý na návrh jedného z rodičov, alebo osoby, ktorá zabezpečuje starostlivosť o dieťa, upraví rodičovské práva a povinnosti. Medzi najčastejšie formy úpravy patria:
Výlučná osobná starostlivosť jedného z rodičov
Dieťa je zverené do výlučnej starostlivosti jedného z rodičov, pričom druhý rodič má právo na styk s dieťaťom a podieľa sa na jeho výchove a vzdelávaní.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Striedavá osobná starostlivosť obidvoch rodičov
Dieťa žije striedavo s jedným a druhým rodičom v pravidelných časových intervaloch. Frekvencia striedania dieťaťa môže byť rôzna. Striedavú osobnú starostlivosť môže súd nariadiť súdnym rozhodnutím aj vtedy, ak jeden z rodičov s nariadením striedavej starostlivosti nesúhlasí. Rodičia musia pri zverení dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti vedieť spolu komunikovať. Obaja rodičia majú záujem o osobnú starostlivosť o dieťa.
Spoločná osobná starostlivosť
Režim starostlivosti zostáva rovnaký ako v období pred rozvodom manželstva, prípadne rozchodom partnerov, teda rovnaký, ako ho rodičia dieťaťa už realizovali pred ukončením ich vzájomného vzťahu. Pri tejto forme starostlivosti sa rodičia dokážu bez konfliktu dohodnúť o všetkých otázkach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, ako sú vzdelanie, zdravotná starostlivosť, náboženská výchova a ďalšie podstatné otázky. Takáto forma starostlivosti sa uplatňuje najmä u rodičov, ktorí aj po rozvode alebo rozchode ostanú naďalej žiť v jednej domácnosti alebo vzdialenosť ich bydlísk je minimálna. V praxi sa realizuje aj tak, že deti zostávajú žiť v domácnosti ako doteraz a nepresúvajú sa do domácnosti druhého rodiča. So spoločnou starostlivosťou musia obaja rodičia súhlasiť. Pri spoločnej starostlivosti deti nebudú mať určené presné dni a časy striedania sa u rodičov. V prípade spoločnej starostlivosti nemusí byť upravené výživné, pretože zákon uvádza, že buď bude výživné určené dohodou rodičov, alebo nebude určené vôbec. Rozsudok v prípade spoločnej OS bude stručný, nakoľko ide o formu starostlivosti s najmenšou mierou zásahu štátu. Rodičia si môžu podmienky starostlivosti o deti stanovovať samy.
Spoločná osobná starostlivosť a striedavá osobná starostlivosť obidvoch rodičov znejú pojmovo veľmi podobne. Spoločnú osobnú starostlivosť a striedavú osobnú starostlivosť súd uplatňuje ako dve rôzne formy rozhodnutia o starostlivosti o dieťa po rozvode alebo v prípade neformálnych vzťahov rodičov. Spoločná starostlivosť zaručuje rovnakú právomoc rodičov v rozhodovaní. Striedavá starostlivosť sa zameriava na rovnomerné rozdelenie času dieťaťa medzi oboma rodičmi. Výber medzi týmito formami závisí od schopnosti rodičov komunikovať, organizovať a zabezpečiť stabilitu pre dieťa.
Striedavá osobná starostlivosť: Právny inštitút a jeho dopady
Striedavá osobná starostlivosť (ďalej SOS) ako právny inštitút bola zavedená do nášho právneho poriadku 1. júla 2010 novelizáciou zákona o rodine, ktorá popri výlučnej osobnej starostlivosti jedného z rodičov zaviedla aj striedavú osobnú starostlivosť obidvoch rodičov. Následne v priamej nadväznosti na túto legislatívnu zmenu sa novelizovali niektoré zákony, avšak ďalšie, kde by bola explicitnejšia úprava potrebná, ešte stále novelizované nie sú.
Relevantné zákony týkajúce sa striedavej starostlivosti:
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
- Zákon o rodine č. 36/2005 Z. z.: Podľa ust. § 24, ods. 4 ZoR je striedavá osobná starostlivosť upravená od roku 2010 takto: „Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Zverenie dieťaťa do striedavej starostlivosti znamená zveriť dieťa do starostlivosti striedavo jednému a druhému rodičovi na presne stanovené časové obdobie."
- Občiansky súdny poriadok - zákon č. 99/1963 Zb.: Predbežným opatrením je tiež možné zveriť dieťa do SOS - umožňuje to ust. § 76, ods. 1, písm. 3.
Štátne sociálne dávky a striedavá starostlivosť
- Rodičovský príspevok (Zákon č. 571/2009 Z. z.): Rodičovský príspevok je štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva oprávnenej osobe na zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa do veku 3 rokov (príp. 6 rokov). Ak sa riadne stará o to isté dieťa viac oprávnených osôb, nárok na rodičovský príspevok má len jedna oprávnená osoba určená podľa ich dohody. To platí rovnako, ak súd zverí maloleté dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov podľa osobitného predpisu alebo súd schváli dohodu rodičov podľa osobitného predpisu. Ak sa rodičia (oprávnené osoby) nedohodnú, rozhodne na základe ust. §35 ZoR súd, resp. vo výrokovej časti rozhodnutia, ktorým upravuje pomery dieťaťa.
- Prídavok na dieťa (Zákon č. 600/2003 Z. z.): Prídavok je štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva oprávnenej osobe na výchovu a výživu nezaopatreného dieťaťa.
- Pomoc v hmotnej núdzi (Zákon č. 599/2003 Z. z.): Ak bolo dieťa počas jedného kalendárneho mesiaca striedavo v starostlivosti obidvoch rodičov, pričom u každého rodiča má byť najmenej 12 kalendárnych dní v príslušnom kalendárnom mesiaci, posudzuje sa toto dieťa jeden kalendárny mesiac ako člen domácnosti na účely poskytovania pomoci v hmotnej núdzi spoločne s matkou a ďalší nasledujúci kalendárny mesiac ako člen domácnosti na účely poskytovania pomoci v hmotnej núdzi spoločne s otcom.
Materská/rodičovská dovolenka
Podľa Zákonníka práce (ZP) môže ísť otec aj matka na materskú/rodičovskú dovolenku (voľno z práce) súčasne. V súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o narodené dieťa patrí žene materská dovolenka v trvaní 34 týždňov. Osamelej žene patrí materská dovolenka v trvaní 37 týždňov a žene, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí, patrí materská dovolenka v trvaní 43 týždňov. V súvislosti so starostlivosťou o narodené dieťa patrí aj mužovi od narodenia dieťaťa rodičovská dovolenka v rovnakom rozsahu, ak sa stará o narodené dieťa. Peňažnú dávku môžu poberať aj obidvaja rodičia (ak spĺňajú podmienky zákona o sociálnom poistení - posudzuje sa každý osobitne), ale nie súčasne. Iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti a ktorý sa o toto dieťa stará, má nárok na materské odo dňa prevzatia dieťaťa do starostlivosti v období 28 týždňov od vzniku nároku na materské. Osamelý iný poistenec, ktorý sa stará o dieťa prevzaté do svojej starostlivosti, má nárok na materské v období 31 týždňov od vzniku nároku na materské a iný poistenec, ktorý prevzal do starostlivosti dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará, má nárok na materské 37 týždňov od vzniku nároku na materské. Iný poistenec má nárok na materské najdlhšie do dovŕšenia troch rokov veku dieťaťa, ak v posledných dvoch rokoch pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti bol nemocensky poistený najmenej 270 dní.
Školská dochádzka a striedavá starostlivosť
- Materské školy: Deti navštevujú dve škôlky nielen pri SOS, napríklad dieťa žije len s matkou, ktorá pracuje na turnusy v Rakúsku dva týždne/dva týždne a o dieťa sa zatiaľ starajú starí rodičia. Súčasný spôsob financovania umožňuje, aby sa zriaďovatelia dvoch materských škôl, do ktorých je prijaté dieťa, dohodli na pomernom rozdelení finančných nákladov. Ak dieťa materskej školy navštevuje viac škôl rovnakého druhu, zákonný zástupca dieťaťa poskytne písomné čestné vyhlásenie jednej príslušnej materskej škole na započítanie dieťaťa.
- Školská dochádzka: Žiak plní povinnú školskú dochádzku v základnej škole v školskom obvode, v ktorom má trvalý pobyt (ďalej len „spádová škola“), ak zákonný zástupca pre svoje dieťa nevyberie inú základnú školu. Školský zákon návštevu dvoch škôl nevylučuje, hoci explicitná úprava návštevy dvoch škôl v prípade striedavej osobnej starostlivosti chýba. Existuje usmernenie MŠ SR zo dňa 16. apríla 2013, že školy majú rešpektovať rozhodnutie súdu o dvoch školách pri striedavej osobnej starostlivosti, ktoré však neuvádza žiadne podrobnosti realizácie (okrem skutočnosti, že vysvedčenie má vystaviť základná škola, kde bolo dieťa prijaté a že školy majú spolu komunikovať).
Daňový bonus
Daňový bonus je suma, o ktorú sa daňovníkovi znižuje daň z príjmu. Ak dieťa vyživujú v domácnosti viacerí daňovníci, môže si daňový bonus uplatniť len jeden z nich.
Sociálnoprávna ochrana detí
Orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ktorý vykonáva funkciu kolízneho opatrovníka dieťaťa, poskytuje dieťaťu, jeho rodičom alebo osobe, ktorá sa osobne stará o dieťa, sociálne poradenstvo a pomoc na odstránenie alebo zmiernenie dôsledkov rozporu záujmov medzi rodičmi dieťaťa alebo osobou, ktorá sa osobne stará o dieťa, a dieťaťom alebo medzi deťmi navzájom, najmä využitím vhodných opatrení. Pri rozvode alebo rozchode rodičov je treba myslieť na striedavú osobnú starostlivosť, ako na prvú možnosť usporiadania úpravy výkonu rodičovských práv a povinností.
Zdravotná starostlivosť
Zákon o zdravotnej starostlivosti žiadnym spôsobom nerieši všeobecnú ambulantnú starostlivosť dieťaťa v prípade striedavej osobnej starostlivosti. Dohodu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti je možné uzatvoriť len s jedným poskytovateľom, ktorému za poskytovanie tejto zdravotnej starostlivosti zdravotná poisťovňa uhrádza príslušné platby.
Nedoriešené otázky
Zákonodarca už reflektoval v niektorých zákonoch (sú to najmä zákony o štátnych dávkach) na inštitút striedavej osobnej starostlivosti. Avšak mnohé praktické otázky, ktoré sú z pohľadu rodičov vykonávajúcich striedavú osobnú starostlivosť veľmi dôležité - otázka dvoch všeobecných detských lekárov, dvoch škôl, trvalého pobytu, čiastočne aj daňového bonusu zostávajú stále nedoriešené.
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM
Kolízny opatrovník
Kolízneho opatrovníka ustanoví súd v prípadoch, ak maloleté dieťa nemá zákonného zástupcu, alebo ak zákonný zástupca nemôže z vážneho dôvodu maloleté dieťa v konaní, alebo pri určitom právnom úkone zastupovať. Postavenie účastníka konania ho oprávňuje k tomu, že v priebehu konania sa kolízny opatrovník zúčastňuje na pojednávaniach a má právo sa vyjadrovať ku všetkým skutočnostiam, ktoré vyšli v konaní najavo. Navrhuje vykonať procesné dôkazy, prípadne navrhuje ďalšie dokazovanie, a taktiež navrhuje súdu, ako má vo veci rozhodnúť s prihliadnutím na záujem dieťaťa a názor dieťaťa k prejednávanej veci, ktorý súdu prezentuje. Všetky dôkazy a skutočnosti musia byť súdu predložené najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým súd ukončí dokazovanie za skončené a v konaniach, v ktorých súd nenariaďuje pojednávanie, najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Z procesného postavenia kolízneho opatrovníka vyplýva povinnosť kolízneho opatrovníka vždy uplatňovať procesné práva dieťaťa v konaní pred súdom. Prednesené návrhy a vyjadrenia kolízneho opatrovníka musia vychádzať z objektívneho zisťovania pomerov dieťaťa a musia byť riadne zdôvodnené. Všetky zistené skutočnosti z prešetrenia pomerov, písomne oznámil súdu, ako i nové skutočnosti, ktoré počas konania napr. na pojednávaní vyšli najavo, predniesol ústne do zápisnice, a to priamo na pojednávaní.
Zamestnanec trvale sa starajúci o dieťa
Novelou Zákonníka práce sa s účinnosťou od 1. marca 2021 zaviedla do zákona legálna definícia zamestnanca trvale sa starajúceho o dieťa, ktorá dovtedy v Zákonníku práce absentovala. Podľa tejto definície sa za zamestnanca trvale sa starajúceho o dieťa na účely Zákonníka práce považuje zamestnanec, ktorý sa osobne stará o vlastné neplnoleté dieťa vrátane striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, a zamestnanec, ktorý sa osobne stará o neplnoleté dieťa zverené mu do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia súdu. Toto postavenie zamestnancovi vzniká dňom, keď zamestnávateľovi písomne oznámil, že sa trvale stará o dieťa podľa prvej vety, a zaniká dňom, keď sa zamestnanec prestal trvale starať o dieťa podľa prvej vety.
V zmysle uvedeného nárok na vyššiu výmeru dovolenky majú obaja rodičia, ak sa osobne trvale starajú o dieťa, teda, okrem iného, zabezpečujú výchovu dieťaťa, starajú sa o jeho zdravie, výživu a všestranný rozvoj bez ohľadu na to, či žijú v jednej domácnosti s dieťaťom. Ak zamestnanec nežije v jednej domácnosti s dieťaťom, zamestnávateľ má právo požadovať od zamestnanca oznámenie a preukázanie relevantnej miery starostlivosti o dieťa. Ak zamestnanec do 33 rokov nadobudne postavenie zamestnanca trvale sa starajúceho o dieťa v priebehu kalendárneho roka, má v tomto roku nárok na najmenej štyri týždne základnej výmery dovolenky za kalendárny rok a odo dňa písomného oznámenia vzniku trvalej starostlivosti o dieťa vzniká zamestnancovi nárok na pomerný rozsah dodatočného jedného týždňa dovolenky. Rovnaký postup sa uplatní aj v prípade zániku postavenia zamestnanca trvale sa starajúceho o dieťa. Rovnakým spôsobom bude pravidlá vzniku a zániku nároku na dodatočný jeden týždeň dovolenky pre zamestnanca do 33 rokov veku trvale sa starajúceho o dieťa s účinnosťou od 1. januára 2022 upravovať aj Zákonník práce. V zmysle novely, ktorá vstúpi do účinnosti od 1. januára 2022, bude zamestnancovi, ktorý sa začne alebo prestane trvale starať o dieťa v priebehu kalendárneho roka, patriť zvýšenie dovolenky za kalendárny rok na najmenej päť týždňov nad rámec základnej výmery dovolenky (t. j. Súčasná právna úprava však nebráni v priznaní nároku na dovolenku za kalendárny rok zamestnanca do 33 rokov veku, ktorý v priebehu kalendárneho roka nadobudne, resp.
Písomné oznámenie trvalej starostlivosti o dieťa nemá zákonom predpísanú formu. Zamestnávateľ môže spôsob oznamovania vzniku, resp. zániku postavenia zamestnanca trvale sa starajúceho o dieťa vrátane požadovaných dokladov upraviť v pracovnom poriadku alebo v inom vnútornom predpise.
Dohovor o právach dieťaťa
Dohovor o právach dieťaťa v č… Byť rodičom je jedným z najnáročnejších, ale najkrajších a naplňujúcich zamestnaní. Tým, že rodičia privedú na svet dieťa, berú na seba aj veľkú zodpovednosť pri starostlivosti o neho a pri jeho výchove. Výchova a starostlivosť o deti sú v absolútnej kompetencii rodičov. Niekedy však nastanú prirodzene situácie (rôzne fázy vývinu dieťaťa, nástup do školy, puberta) alebo sa objaví nejaká životná kríza (úmrtie v rodine, rozvod rodičov), kedy sa rodičia potrebujú poradiť, obrátiť na odborníkov a vhodná je pre nich aj pomoc či podpora štátnych inštitúcií. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Rodičovské práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy alebo ak nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú.
Riešenie konkrétnej situácie: Môžu deti prespávať u otca?
Na úvodnú otázku, či môžu deti prespávať u otca, ak si to samy prajú, hoci ich druhý rodič tomu odporuje s vyhrážkami, že zvolá políciu, je odpoveď komplexná a závisí od viacerých faktorov.
V kontexte prebiehajúceho rozvodového konania, kde starostlivosť o deti nie je zatiaľ súdne upravená, je dôležité vychádzať z princípu, že rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. To znamená, že obaja rodičia majú rovnaké práva a povinnosti vo vzťahu k svojim deťom.
Hoci z otázky vyplýva, že deti vedia vyjadriť svoju vôľu a chcú u otca prespávať, je potrebné prihliadať aj na ich vek a vyspelosť. V rámci výkonu rodičovských práv a povinností s dôrazom na ochranu záujmov detí je na mieste prihliadať aj na ich vôľu a rešpektovať to, že chcú u otca aj prespať. Uvedené navyše platí o to viac, ak nemáte súdnym rozhodnutím presne stanovený výkon rodičovských práv a povinností.
Keďže neexistuje žiadne súdne rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností, ak by aj matka zavolala políciu, nie je zrejmé, ako by mala polícia vzniknutú situáciu riešiť. S konaním o rozvod manželstva je v zmysle zákona (§ 100 Civilného mimosporového poriadku a § 24 ods. 1 zákona o rodine) spojené aj rozhodovanie o výkone rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva.