Úvod
Strava zohráva kľúčovú úlohu vo vývoji dieťaťa, pričom ovplyvňuje nielen jeho fyzické zdravie, ale aj kognitívne funkcie, imunitný systém a celkovú pohodu. Nesprávne stravovacie návyky v ranom veku môžu mať dlhodobé negatívne dôsledky, ktoré sa prejavia v dospelosti.
Problémy vo výžive batoliat
Celoslovenský prieskum "Výživa detí - pohľad z ambulancie pediatra" z roku 2018 identifikoval niekoľko závažných nedostatkov vo výžive batoliat. Medzi najčastejšie patria:
- Nadmerný príjem cukru a soli: Rodičia často podávajú deťom potraviny s vysokým obsahom cukru a soli, čo môže viesť k nadváhe, obezite a rozvoju civilizačných ochorení.
- Vyberavosť v jedle: Podporovanie vyberavosti v jedle zo strany rodičov vedie k obmedzenému príjmu živín a preferovaniu nezdravých potravín.
- Nevhodný pitný režim: Konzumácia sladených nápojov a sirupov namiesto vody a nesladených nápojov prispieva k nadmernému príjmu cukru a zvyšuje riziko obezity.
- Nevhodné stravovacie a stolovacie návyky: Odpútavanie pozornosti dieťaťa pri jedle televíziou, mobilmi alebo hračkami, nepravidelné stravovanie a nevhodné stolovanie negatívne ovplyvňujú trávenie a správne vnímanie pocitu hladu a sýtosti.
- Nedostatok ovocia a zeleniny: Nízky príjem ovocia a zeleniny vedie k nedostatku vitamínov, minerálov a vlákniny, ktoré sú nevyhnutné pre správny rast a vývoj.
- Nadmerná konzumácia kravského mlieka: Kravské mlieko nie je pre batoľatá nutrične vhodné a jeho nadmerná konzumácia môže viesť k nedostatku železa a iných dôležitých živín.
- Nedostatočná konzumácia mliečnych produktov: Mliečne produkty sú dôležitým zdrojom vápnika, ktorý je nevyhnutný pre zdravé kosti a zuby.
- Skoré podávanie nevhodných potravín: Niektorí rodičia dávajú svojim batoľatám veľmi skoro párky, údenárske výrobky a polotovary, ktoré obsahujú vysoké množstvo soli, tuku a konzervačných látok.
Dôležitosť mliečnej výživy
Pediatri dlhodobo upozorňujú na fakt, že veku primeraná mliečna výživa, špeciálne vyrobená pre potreby batoliat, je lepšia ako kravské mlieko. Napriek tomu časť mamičiek siaha radšej po mlieku alebo po alternatívnych nápojoch, ktoré sa vyrábajú zo sóje, ryže a iných rastlinných zdrojov, ktoré nie sú vhodnou náhradou mliečnej výživy v tomto veku.
Vplyv životného štýlu a socioekonomických faktorov
Okrem stravy ovplyvňujú vývoj dieťaťa aj ďalšie faktory, ako je nedostatok spánku a pohybu. Takmer dve tretiny slovenských pediatrov vnímajú nárast nadváhy a obezity u svojich pacientov za uplynulých dvadsať rokov. Výživu batoliat značne ovplyvňujú aj sociálno-ekonomické faktory. Podľa pediatrov sú na Slovensku stále oblasti, kde rodičia vyberajú potraviny pre batoľatá nie podľa výživovej hodnoty, ale podľa najnižšej ceny. Správne výživové zvyklosti sa však nemusia utvoriť ani u detí v rodinách, ktoré majú dostatok potravín a dostávajú sa do kontaktu s veľmi exotickými potravinami.
Nárast laktózovej intolerancie a alergií
Badateľný je aj nárast laktózovej intolerancie a potravinových alergií u detí. Okrem vplyvu prostredia môžu na výskyt intolerancie a alergie vplývať aj nedodržiavanie pravidiel správnej výživy a nesprávne zavádzanie prvých príkrmov. Pediatri vnímajú ako problémovú oblasť výživy predčasne narodených detí, ktorých počet rastie. Výživové otázky sú v ich prípade veľmi citlivou a individuálnou témou. Nedostatok informácií vnímajú pediatri i rodičia aj v prípade vplyvu stravy na imunitný systém a alergie detí. Z prieskumu vyplynulo, že lekári zaznamenali aj nárast počtu rodičov s alternatívnymi spôsobmi stravovania, s rôznymi nutričnými obmedzeniami, vegetariánstvom až vegánstvom. Touto výživovo obmedzenou stravou pritom kŕmia aj svoje deti, a tie tak vyrastajú bez kontaktu s niektorými potravinovými skupinami. Odborníci varujú, že to môže mať negatívny vplyv na ich telesný aj mentálny vývoj.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Nedostatok praktických zručností rodičov
Viac ako 80 percent pediatrov prikladá strave mimoriadnu dôležitosť a témam výživy sa venuje počas pravidelných prehliadok. Pediatri upozorňujú, že sa stále častejšie stretávajú s matkami, ktoré nevedia variť ani jednoduché jedlá a spoliehajú sa na polotovary. Lekári by pre matky preto privítali praktické odporúčania s receptármi ako variť a ako zostaviť jedálniček dieťaťa. Rodičov ovplyvňujú aj znalosti z internetu, ktoré sú často zdrojom poloprávd, zavádzajúcich informácií, módnych trendov i fám, ktoré môžu negatívne ovplyvniť výživu a tým aj zdravie detí. Lekári by privítali zo strany kompetentných orgánov väčší dôraz na verejnú osvetu o správnej a veku primeranej strave.
Dlhodobý vplyv stravy na zdravie
Výživa počas prvých 1000 dní formuje základy optimálneho vývoja metabolizmu, môže pozitívne naprogramovať stravovacie návyky či chuťové preferencie. Významným spôsobom sa dá pozitívne ovplyvniť riziko civilizačných ochorení akými sú napríklad obezita, cukrovka typu II, alergia, astma, kardiovaskulárne ochorenia. Nesprávne stravovanie batoliat môže ovplyvniť ich zdravie na celý život. V prvom polroku je optimálnym zdrojom stravy materské mlieko, následne dojčenie so zavedením príkrmov. Ak mamička nemôže dojčiť, mala by sa uchýliť ku kvalitnej náhradnej mliečnej výžive. V čase medzi štvrtým a šiestym mesiacom života dieťaťa, keď je ideálny čas na vytvorenie jeho imunologickej stopy, lekári odporúčajú zoznámiť detský organizmus so všetkými bežnými potravinami. Preto rodičia, najmä matky, majú venovať veľkú pozornosť jedlám, ktoré ich deti konzumujú. Do šiestich mesiacov je pre dieťa najvhodnejšie dojčenie.
Komplementárna výživa a zavádzanie lepku
Od šiesteho mesiaca je potrebné začať s podávaním komplementárnej (doplnkovej) výživy, ako je ovocie, zelenina a polievka. Ak dieťa nie je dojčené, treba ho začať prikrmovať skôr, od štvrtého mesiaca. Do jedného roka by sa maličkým deťom nemalo dávať bežné kravské mlieko ako nápoj, vhodné je sušené mlieko. Od šiestich mesiacov treba deťom dávať kašovitú stravu, od ôsmich mesiacov aj hrudkovitú. Názory na to, kedy je vhodné dojčatám pridávať lepok - obilnú bielkovinu, sa zmenili. V minulosti sa považovalo za správne pridávať ho čo najneskôr, aby sa tak predišlo celiakii, ale výskumy potvrdili, že opak je pravdou. Trošku lepku je vhodné pridávať asi od šiesteho mesiaca. Riziko alergie je menšie, ak sa niektoré potraviny, napríklad aj ryby, ale v malom množstve, dávajú deťom v skoršom veku. Súčasne je dôležité upozorniť, že dojčatá a batoľatá netreba prekrmovať, má to negatívny vplyv na výskyt obezity, cukrovky a iných ochorení. Veľmi dôležité pre vývoj mozgu dieťaťa je železo, ktorého zdrojom je napríklad mäso či ryby.
Vplyv socioekonomického statusu rodiny
V rámci rodinného prostredia existuje celý rad činiteľov, ktoré ovplyvňujú vývin detskej osobnosti, jeho súčasný i budúci životný štandard. Socioekonomický status rodiny, ktorý zahŕňa prestíž povolania, príjem a vzdelanie, významne koreluje s radom ukazovateľov osobnosti, výkonu, kariérneho sebapresadzovania a životnej úspešnosti. Rodiny s vyšším socioekonomickým statusom majú väčšiu možnosť investovať do rozvoja svojich detí, poskytnúť im kvalitnejšiu stravu, vzdelanie a podnetné prostredie. Naopak, deti z chudobnejších rodín čelia mnohým rizikám, ako je horšia zdravotná starostlivosť, nedostatok kvalitnej stravy a obmedzené možnosti vzdelávania. Chudoba prináša deťom zvýšené riziká nielen z hľadiska ich telesného a duševného vývoja, ale tiež z hľadiska ich budúceho zaradenia do spoločnosti.
Socializácia a prosociálne správanie
Socializácia je celoživotný proces, počas ktorého sa dieťa učí, ako žiť medzi ľuďmi - ako komunikovať, spolupracovať, chápať pravidlá a dodržiavať ich. Prvým a najdôležitejším prostredím, kde sa dieťa socializuje, je rodina. Tu sa učí základom dôvery, empatie, spoznáva, čo je „správne“ alebo „nesprávne“, a získava prvé skúsenosti s medziľudskými vzťahmi. Novšie štúdie priniesli prekvapivé výsledky, ktoré naznačujú, že strava môže ovplyvniť aj prosociálne správanie dieťaťa.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
Vplyv konzumácie rýb na prosociálne správanie
Bristolská univerzita si posvietila na stravu 7-ročných detí a následne sledovala ich správanie vo veku 7 - 9 rokov. A práve medzi konzumáciou rýb a vývojom správania odhalila súvislosť. Vedci a vedkyne na analýzu použili údaje z dotazníkov u 5 969 účastníkov a účastníčok štúdie Children of the 90s počas dvoch rokov. Zistilo sa, že deti, ktoré konzumovali rýb a morských plodov oveľa menej, než iní rovesníci a rovesníčky, boli vo veku 7 až 9 rokov pravdepodobne menej prosociálne než deti, ktoré ich konzumovali pravidelne. Prosociálne správanie pritom zahŕňa priateľské interakcie, altruizmus a zdieľanie, či láskavý prístup. Morské plody sú pre deti pritom zdrojom mnohých dôležitých živín, vrátane omega-3 mastných kyselín, selénu a jódu a vo všeobecnosti sa považujú za ukazovateľ zdravého životného štýlu. Odporúča sa preto, aby deti konzumovali aspoň dve porcie rýb týždenne, pričom jedna z nich by mala byť tučná, mastná ryba ako makrela či losos.
Vplyv stravy matky počas tehotenstva
Nový výskum vedeckého tímu pod vedením Kláry Marečkovej z CEITEC Masarykovej univerzity naznačuje, že strava matky počas tehotenstva môže mať zásadný vplyv na formovanie mozgovej kôry a rozvoj verbálnej inteligencie dieťaťa v dospelosti. Výskum ukázal, že čím viac potravín spôsobujúcich zápaly matka konzumovala v tehotenstve, tým nižšie bolo verbálne IQ jej dieťaťa vo veku 28-30 rokov. Vedci ďalej zistili, že zápalová strava ovplyvnila gyrifikáciu mozgovej kôry - mieru záhybov v mozgu, čo je ukazovateľ vývoja mozgu počas prenatálneho a raného postnatálneho obdobia. Tento vplyv na štruktúru mozgu vysvetľuje, prečo deti matiek, ktoré mali zápalovejšiu stravu, dosahovali nižšie výsledky v testoch verbálneho IQ.
Výživa dojčiacich matiek
Dojčiaca matka nepotrebuje špeciálne potraviny na tvorbu mlieka ani na zvýšenie produkcie mlieka. Produkcia mlieka je určená frekvenciou dojčenia, prikladania si dieťaťa k prsníku, prípadne odsávania. Pokiaľ neexistuje fyzický alebo fyziologický dôvod nízkej tvorby mlieka, matka, ktorá dojčí podľa požiadaviek dieťaťa, bude schopná produkovať dostatok mlieka pre svoje dieťa, bez ohľadu na to, čo zje. Ženy, ktoré dojčia, potrebujú približne o 330-500 kcal/na deň, nad rámec odporúčaného denného energetického príjmu. Žena v tomto období by mala dbať na dostatočnú hydratáciu, počíta sa obsah všetkých tekutín prijatých počas dňa v rozmedzí 2-3l tekutín. Vhodné je zvoliť racionálny prístup k výberu potravín, zamerať sa na pestrosť a pravidelný príjem jedál, ktoré pomôžu podporiť produkciu mlieka. Rozhodnite sa pre potraviny bohaté na bielkoviny, ako je chudé mäso, vajcia, mliečne výrobky, fazuľa, šošovica ale aj ryby a morské plody s nízkym obsahom ortuti. Vyberte si rôzne celozrnné výrobky ale aj kvalitné cestoviny z tvrdej pšenice a iných obilnín či pseudoobilnín a nezabudnúť na veľa zeleniny a aj ovocia.
Omega-3 a omega-6 mastné kyseliny
O zdravotnom prínose omega 3 mastných kyselín zo stravy niet pochýb, taktiež je dôležité sledovať pomer omega 6:3 mastných kyselín ako prediktora zápalových ochorení. Súčasné diétne odporúčania pre dojčiace matky sú 250 až 375 mg denne DHA plus EPA. Suplementácia omega 3mk u matky zvyšuje hladiny DHA a EPA v materskom mlieku. Podobne ako omega 3mk aj omega 6 mastná kyselina linolová /LA/ sa hromadí v materskom mlieku. Štúdie celkovo preukázali nežiaduci účinok LA zo stravy alebo materského mlieka na neurovývoj. Preto je namieste aj z tohto dôvodu zhodnotiť u dojčiacej matky, celkový príjem tukov zo stravy teda aj z hľadiska zloženia polynenasýtených mastných kyselín.
Galaktogogá
Potravina, ktorá obsahuje látku podporujúcu dojčenie sa nazýva galaktogoga. Jedny z najznámejších a neoficiálne účinných galaktogogov sú bylinné galaktogogy. Predpokladá sa, že desiatky byliniek a rastlín môžu prispievať k produkcii materského mlieka. Mnohé z týchto bylín hormonálne stimulujú rast mliečnych žliaz, medzi najznámejšie patrí senovka grécka. Avšak vysoké dávky senovky gréckej odporúčané pri dojčení, môžu mať vedľajšie účinky a taktiež môžu ovplyvniť chuť materského mlieka. Ak sa aj zo začiatku nedarí, skúsená laktačná poradkyňa bude vedieť poradiť.
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM