Očkovanie detí je jednou z najdôležitejších preventívnych opatrení v oblasti verejného zdravia. Jeho hlavným cieľom je chrániť deti pred závažnými infekčnými ochoreniami, ktoré v minulosti spôsobovali vysokú úmrtnosť. Vďaka očkovaniu sa podarilo mnohé z týchto ochorení významne obmedziť alebo dokonca úplne eliminovať. Na Slovensku existuje povinné pravidelné očkovanie detí, ktoré upravuje očkovací kalendár. Okrem povinných očkovaní existujú aj odporúčané, ktoré poskytujú dodatočnú ochranu proti ďalším ochoreniam.
Princípy očkovania
Očkovanie je forma aktívnej imunizácie, ktorá zvyšuje obranyschopnosť organizmu proti infekčným ochoreniam. Vykonáva sa podaním špecifického antigénu (imunogénu), ktorý stimuluje imunitný systém k tvorbe protilátok. Takáto imunizácia je „umelo“ navodená.
Typy vakcín
Existujú rôzne typy vakcín, ktoré sa líšia spôsobom, akým stimulujú imunitný systém:
Oslabené vakcíny: Obsahujú oslabené vírusy alebo baktérie, ktoré sa v tele množia bez toho, aby spôsobili infekčné ochorenie. Výhodou týchto vakcín je kvalitná a dlhodobá ochrana proti infekčnej nákaze.
Inaktivované vakcíny: Obsahujú baktérie a vírusy, ktoré boli usmrtené a tým zbavené schopnosti množenia sa v organizme. Tieto vakcíny sú bezpečnejšie ako živé, no imunitná odpoveď a tvorba protilátok je slabšia.
Prečítajte si tiež: Skúsenosti rodičov s očkovaním proti ovčím kiahňam
Toxoidové vakcíny: Účinnú zložku týchto vakcín tvoria inaktivované baktériové toxíny, ktoré dokážu vyvolať imunitnú odpoveď organizmu a stačia pre navodenie dostatočnej ochrany proti nákaze.
Subjednotkové vakcíny: Účinnú zložku tvorí nejaká časť patogénu, ktorá vyvoláva imunitnú odpoveď v organizme. Vďaka odstráneniu ostatných komponentov sa zníži počet vedľajších nežiaducich účinkov, ale aj imunologická účinnosť.
Polysacharidové vakcíny: Podávajú sa najmä u dospelých, lebo u detí majú limitovanú imunogenicitu. Zvýšenie ich účinnosti sa dosahuje ich väzbou na bielkoviny - konjugáciou.
Očkovací kalendár na Slovensku
Na Slovensku existuje národný imunizačný program, ktorý určuje povinné a odporúčané očkovania pre deti a dospelých. Medzi povinné očkovania patrí aj preočkovanie MMR vakcínou v 5. roku života.
Povinné očkovania v prvých rokoch života
- 3. mesiac života (od 10. týždňa): prvá dávka hexavalentnej vakcíny (DTaP-VHB-Hib-IPV) a pneumokokovej konjugovanej vakcíny (PCV)
- 5. mesiac života: druhá dávka hexavalentnej a pneumokokovej vakcíny
- 11. mesiac života: tretia dávka hexavalentnej a pneumokokovej vakcíny
- 15. mesiac (najneskôr do 18. mesiaca života): prvá dávka MMR vakcíny proti osýpkam, mumpsu a ružienke
- 5. rok života: preočkovanie MMR vakcínou
- 6. rok života: preočkovanie proti záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu a detskej obrne kombinovanou vakcínou (dTap-IPV)
- 13. rok života: preočkovanie proti tetanu
Zmeny v očkovacom kalendári
Od 1. januára sa na základe Imunologického prehľadu z roku 2018 menilo povinné pravidelné očkovanie detí proti osýpkam, mumpsu a ružienke (MMR). Po novom sa preočkovanie MMR vakcínou presunulo z 11. roku do 5. roku života. Deti narodené od 1. 1. 2010 do 31. 12. 2015 sa budú druhou dávkou MMR vakcíny očkovať v 11. roku života, tie neskôr narodené už v 5. roku života.
Prečítajte si tiež: Schéma očkovania proti tetanu
Očkovanie v 5. roku života - Preočkovanie MMR vakcínou
V 5. roku života dieťaťa sa vykonáva preočkovanie MMR vakcínou, ktorá chráni proti osýpkam, mumpsu a ružienke.
Osýpky
Osýpky sú veľmi nákazlivé vírusové ochorenie, ktoré môže viesť k vysokým horúčkam, vyrážkam, zápalu pľúc a zápalu mozgu.
Mumps
Mumps je akútna infekcia s výrazným zdurením slinných žliaz.
Rubeola
Rubeola má zvyčajne mierny priebeh - prejavuje sa horúčkou, zdurením lymfatických uzlín a vyrážkou, ktorá začína na tvári a šíri sa na trup a končatiny. Jej komplikácie sú bolesti kĺbov, encefalitída, trombocytopénia. Najväčšie riziko rubeola predstavuje pri infekcii tehotnej ženy - vírus prechádza transplacentárne a spôsobuje postihnutie plodu so závažnými vrodenými vývojovými chybami. Ak sa žena nakazí v prvom trimestri, rubeola spôsobuje Greggov syndróm - postihnutie mozgu, srdca, kataraktu, hluchotu.
Odporúčané očkovania
Okrem povinných očkovaní existujú aj odporúčané očkovania, ktoré poskytujú dodatočnú ochranu proti ďalším ochoreniam. Je na dohode medzi detským lekárom a rodičom, ktoré z nasledujúcich odporúčaných očkovaní s dieťaťom absolvovať.
Prečítajte si tiež: Povinnosť očkovania pri predaji nehnuteľnosti
- Hepatitída A: Vírusové ochorenie pečene, ktoré sa prenáša kontaminovanou vodou a potravinami. Očkovanie sa odporúča až po 1. roku života.
- Kliešťová encefalitída: Vírusové ochorenie, ktoré sa prenáša prisatím infikovaného kliešťa. Očkované môžu byť deti po 1. roku života. Podá sa prvá dávka (kedykoľvek počas roka), druhá dávka sa podáva po mesiaci, tretia dávka po deviatich až dvanástich mesiacoch. Už prvé dve dávky chránia človeka pred ochorením. Keďže tieto 3 dávky zabezpečujú ochranu na 3 roky, potom po troch rokoch treba preočkovanie jednou dávkou.
- Rotavírusové ochorenia: Očkovanie je potrebné ukončiť do 24., resp. 32. týždňa života.
- Chrípka: Chrípka môže byť závažná a viesť k hospitalizácii alebo dokonca úmrtiu. Očkovanie je vhodné od 6. mesiaca života a je potrebné ho absolvovať každoročne pred chrípkovou sezónou.
- Kiahne: Vakcínou možno očkovať po 9. alebo 12. mesiaci života.
- HPV (Human Papilloma Virus): HPV je vysoko nákazlivý vírus a počas svojho života sa ním infikuje pomerne veľká časť populácie- cca 80%. Vďaka imunitnému systému však väčšina infekcií spontánne ustúpi. V prípade, že si imunita s vírusom neporadí, môže sa prejaviť v podobe závažných ochorení, ako je napríklad rakovina krčka maternice. HPV vírus sa prenáša vo väčšine prípadov pohlavným stykom, preto sa očkovanie odporúča ešte vo veku, kedy sa aktívny sexuálny život nepredpokladá. Zároveň imunitný systém v tomto veku vyprodukuje po aplikácii vakcín najvyššie hladiny protilátok. Očkovanie sa realizuje od 9. roku života. U detí do 9 rokov, ktoré sú očkované prvý krát sa podávajú 2 dávky vakcíny, nasledujúce roky len 1 dávka.
Reakcie po očkovaní
Téma nežiaducich účinkov vakcín je medzi ľuďmi posledné roky veľmi diskutovaná. Je dôležité si uvedomiť, že riziko komplikácií po prekonaní samotnej choroby je oveľa vyššie ako riziko nežiaducich účinkov po očkovaní.
Bežné reakcie
Ako normálnu (fyziologickú) reakciu po očkovaní možno považovať:
- Mierne zvýšenú teplotu (do 38°C)
- Únavu alebo podráždenosť
- Bolestivosť v mieste vpichu
- Prechodné začervenanie
- Opuch
- Zatvrdnutie
Ľahké lokálne reakcie vznikajú bezprostredne po očkovaní, väčšinou počas 12 až 48 hodín. Patrí medzi ne mierna bolesť, opuch, začervenanie alebo infiltrát v mieste vpichu.
Celkové reakcie sú rôzne podľa typu vakcíny a prejavujú sa najrôznejšími symptómami. Zvýšená teplota, vzácne sprevádzaná febrilnými konvulzami, bolesťou hlavy, anorexiou, vracaním, hnačkou alebo obstipáciou patria do skupiny ľahkých celkových reakcií. Rovnako výskyt postvakcinačného exantému po očkovaní proti osýpkam a zdurenie lokálnych uzlín sa radí medzi ľahké prejavy, ktoré sa môžu objaviť do 72 hodín alebo po 7 - 10 dňoch po podaní vakcíny.
Špecifické reakcie pri MMR vakcíne
Pri MMR vakcíne (proti osýpkam, mumpsu a rubeole) sa reakcia objavuje až s odstupom približne týždňa. Reakcia objavujúca sa v deň očkovania v tomto prípade normálna nie je.
- Horúčka: Horúčka do 39,5 °C sa objaví u zhruba 10% detí a trvá 2-3 dni.
- Vyrážky: U 5% detí sa môžu vyskytnúť vyrážky. Pozor však, táto reakcia sa vyskytuje 6-12 dní po podaní vakcíny. Vyrážky nie sú nákazlivé a dieťa môže ísť medzi iné deti. Normálne sú vyrážky ružové, prevažne sa vyskytujú na trupe. Lekársku pomoc vyhľadajte, ak sú vyrážky krvavočervenej farby a trvajú dlhšie ako 3 dni.
Závažné reakcie
Závažné alergické reakcie sú extrémne zriedkavé. V prípade vzniku kŕčov, bezvedomia, porúch dýchania, koprivky, tŕpnutia končatín a pod. je potrebné okamžite vyhľadať lekársku pomoc.
Čo robiť pri reakciách po očkovaní?
- Horúčka: Pri teplote nad 38°C je vhodné podávanie antipyretík (Paralen baby od 3. mesiaca).
- Bolestivosť v mieste vpichu: Použite lokálne anestetikum - EMLA krém či náplasť - aplikujete 30 minút pred očkovaním na miesto, kde bude dieťa očkované. Prineste si so sebou k lekárovi chladivú náplasť, ktorú dieťatku nalepíte na miesto vpichu hneď po zaočkovaní.
- Kľudový režim: 24-48 hod po očkovaní doporučujeme u dieťaťa kľudový režim.
Pred očkovaním
- Je v záujme rodičov, aby bolo dieťa v čase očkovania zdravotne úplne v poriadku. Preto je potrebné informovať lekára ak sa u dieťaťa v plánovanom termíne očkovania vyskytnú aj minimálne zdravotné problémy (soplíky, mierne zvýšená teplota…). V takomto prípade lekár zvolí nový termín očkovania.
- Dieťa, ktoré bude očkované musí byť aspoň 2 týždne zdravé.
Očkovať či neočkovať?
Očkovanie je najbezpečnejšia a najefektívnejšia cesta, ako získať odolnosť proti chorobám. Zaočkované dieťa je menej náchylné na infekcie a výhody ochrany proti chorobe mnohonásobne vyvážia veľmi malé riziká spojené s imunizáciou. Riziká očkovania sú mnohonásobne prevýšené jeho výhodami.