Sluch je jedným z piatich základných ľudských zmyslov a jeho porucha môže mať rozsiahle dôsledky na kvalitu života jedinca, najmä ak sa objaví v detstve. Tento článok si kladie za cieľ poskytnúť rodičom a širokej verejnosti zrozumiteľné a aktuálne informácie o sluchovom postihnutí u detí, jeho príčinách, diagnostike, vplyve na život dieťaťa a možnostiach kompenzácie a prevencie.
Definícia a Klasifikácia Sluchového Postihnutia
Sluchové postihnutie zahŕňa širokú škálu obmedzení sluchovej schopnosti, od miernej nedoslýchavosti až po úplnú hluchotu. Osoby s rôznym stupňom sluchového postihnutia - nedoslýchaví, nepočujúci, ohluchnutí a osoby s kochleárnym implantátom - tvoria rôznorodú skupinu s odlišnými potrebami a spôsobmi komunikácie.
Nedoslýchavosť predstavuje ľahší stupeň sluchovej poruchy, keď jedinec vníma reč prevažne sluchom.
Hluchota je prípad, keď jedinec vôbec nepočuje, a teda vníma reč prevažne zrakom a hmatom.
Je dôležité si uvedomiť, že aj ľudia s načúvacím aparátom nemusia vnímať zvuky normálne. Načúvací aparát zlepšuje kvalitu a kvantitu sluchového vnímania, ale neodstraňuje úplne narušenie sluchu.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) klasifikuje stupne sluchového postihnutia nasledovne:
- Ľahké sluchové postihnutie: 26-40 dB
- Stredné sluchové postihnutie: 41-55 dB
- Stredne ťažké sluchové postihnutie: 56-71 dB
- Ťažké sluchové postihnutie: 71-91 dB
- Veľmi ťažké sluchové postihnutie: 91+ dB
- Úplná strata sluchu
Je však dôležité poznamenať, že stupeň sluchovej poruchy nie je jediným kritériom závažnosti.
Vplyv Sluchového Postihnutia na Vývin Dieťaťa
Hluchota patrí medzi najťažšie zmyslové poškodenia a WHO ju zaraďuje na druhé miesto po mentálnom postihnutí. Neskoro odhalená porucha sluchu alebo hluchota u dieťaťa môže mať závažné následky:
- Oneskorený vývin reči
- Omeškanie mentálneho vývinu a poznávacích schopností
- Narušené sociálne vzťahy a emocionálny vývin
Príčiny Sluchového Postihnutia
Príčiny sluchového postihnutia možno rozdeliť do niekoľkých kategórií:
1. Prenatálne Príčiny
- Dedičnosť: Je známych viac ako 400 syndrómov, pri ktorých je porucha sluchu alebo hluchota jedným z prejavov.
- Choroby matky počas tehotenstva: Najmä v prvom trimestri, ako sú osýpky, čierny kašeľ, rubeola a diabetes.
2. Perinatálne Príčiny
Obdobie krátko pred, počas a krátko po pôrode môže byť kritické pre vývin sluchu. Nedostatok kyslíka (asfyxia) u plodu alebo novorodenca sa prejavuje modrým sfarbením kože a môže spôsobiť percepčnú poruchu sluchu.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
3. Negenetické Príčiny Poruchy Sluchu
- Infekcie a choroby u mamy: Rubeola, cytomegalovírus (CMV) a toxoplazmóza môžu poškodiť sluch vyvíjajúceho sa plodu. Deti s vrodeným CMV vírusom majú tendenciu strácať sluch postupne, v prvých 3 rokoch života.
- Problémy počas pôrodu: Nedostatok kyslíka (hypoxia) alebo poranenie hlavy počas pôrodu môžu viesť k poruche sluchu.
- Lieky: Niektoré lieky užívané počas tehotenstva alebo v ranom detstve môžu byť ototoxické, čo znamená, že poškodzujú sluch.
- Nízka pôrodná hmotnosť: Deti s nízkou pôrodnou hmotnosťou majú vyššie riziko poruchy sluchu.
- Infekcie počas detstva: Meningitída, osýpky, mumps a iné infekčné choroby môžu spôsobiť stratu sluchu. Infekčné ochorenia (napr. meningitída) a liečba ototoxickými liekmi môžu spôsobiť poruchu sluchu aj u väčšieho dieťaťa, prípadne existujúcu poruchu sluchu ešte viac zhoršiť.
- Infekcia stredného ucha u dieťaťa: Chronické alebo opakované infekcie stredného ucha môžu viesť k prevodovej poruche sluchu.
- Zväčšený vestibulárny akvadukt (EVA alebo LVAS): Táto abnormalita vnútorného ucha môže spôsobiť progresívnu alebo náhlu stratu sluchu.
- Hluk, náraz a poranenie hlavy: Nadmerný hluk, silný náraz alebo poranenie hlavy môžu poškodiť sluch.
4. Genetické Príčiny Poruchy Sluchu
Genetické faktory hrajú významnú úlohu pri vzniku porúch sluchu. Genetické vyšetrenie môže pomôcť identifikovať konkrétne gény zodpovedné za poruchu sluchu. Môžeme ich rozdeliť na nesyndrómové a syndrómové geneticky podmienené poruchy sluchu. Gén GJB2 kóduje bielkovinu Connexin 26, ktorá je dôležitá pre správnu funkciu vnútorného ucha. Mutácia tohto génu je najčastejšou genetickou príčinou poruchy sluchu na Slovensku.
- Nesyndrómová porucha sluchu: Ide o stratu sluchu, ktorá nie je spojená s inými zdravotnými problémami.
- Mitochondriálna porucha sluchu: Tento typ poruchy sluchu je spôsobený mutáciami v mitochondriálnej DNA.
- Syndrómová geneticky podmienená porucha sluchu: Strata sluchu je súčasťou širšieho spektra príznakov, ktoré definujú konkrétny syndróm (napr. Usherov syndróm, Waardenburgov syndróm).
Typy Porúch Sluchu
Podľa miesta poškodenia sluchového systému sa rozlišujú tieto typy porúch sluchu:
- Prevodová porucha sluchu: Spôsobená problémami vo vonkajšom alebo strednom uchu, ktoré bránia prenosu zvuku do vnútorného ucha. Z pedagogického hľadiska je možné lepšie kompenzačnou technikou korigovať prevodové poruchy.
- Percepčná porucha sluchu (senzorineurálna): Spôsobená poškodením vnútorného ucha (kochlei) alebo sluchového nervu. Sú to najčastejšie typy porúch sluchu u detí. Je podmienená chorobami alebo anomáliami vnútorného ucha a/alebo kochleárneho nervu. Náhla percepčná strata sluchu je akútny stav, ktorý vyžaduje okamžitú lekársku pomoc.
- Zmiešaná porucha sluchu: Kombinácia prevodovej a percepčnej poruchy sluchu.
- Retrokochleárna porucha sluchu: Zahŕňa poškodenie nervového prenosu v kochleárnom nerve alebo dráhy mozgového kmeňa.
- Sluchová neuropatia: Problém s prenosom signálov zo vnútorného ucha do mozgu.
- Centrálna porucha sluchu: Problém so spracovaním zvuku v mozgu.
Okrem toho existujú aj ďalšie typy porúch sluchu:
- Jednostranná porucha sluchu: Postihnuté je len jedno ucho.
- Progresívna porucha sluchu: Sluch sa postupne zhoršuje. Je to porucha sluchu, ktorá sa postupne zhoršuje, až k praktickej hluchote. Progresívna neznamená, že sluch musí neustále a plynulo klesať. V niektorých prípadoch klesne a potom sa ustáli.
- Kolísajúca porucha sluchu: Sluch sa mení, niekedy je lepší, niekedy horší. Fluktuujúca vnútroušná porucha sluchu: u detí málo známa, klinicky slabo definovaná a často nepoznaná, väčšinou prechádza do progresívnej ťažkej poruchy sluchu.
Stupne straty sluchu
Stupeň straty sluchu sa určuje pomocou audiogramu, ktorý ukazuje prah počutia na rôznych frekvenciách.
Diagnostika Sluchového Postihnutia
Skorá diagnostika je kľúčová pre minimalizáciu negatívnych dopadov sluchového postihnutia na vývin dieťaťa.
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM
1. Novorodenecký Skríning Sluchu
Na Slovensku je od 1. mája 2006 legislatívne zavedený celoplošný univerzálny skríning sluchu novorodencov. Vyšetrenie sluchu sa vykonáva pred prepustením z novorodeneckého oddelenia, najvhodnejšie 3. deň života, u nedonosených alebo patologických novorodencov aj neskôr, ale pred prepustením domov. Od roku 2006 sa musí každému novorodencovi na Slovensku vyšetriť sluch skríningovým prístrojom na vyšetrenie - tzv. tranzientných otoakustických emisií (TEOAE), a to najneskôr v tretí deň života. Počas vyšetrenia sa vsunie do ucha dieťaťa malá sonda, ktorá vyšle stimul. Pri správnej funkcii sluchu bunky vo vnútornom uchu sa podráždia a vyšlú naspäť zvuky (emisie), ktoré sonda zachytí. Emisie u dieťaťa sú výbavné, preto môžeme predpokladať, že je jeho sluch v poriadku. Ak má dieťa normálny sluch alebo má stratu sluchu menšiu ako 30 - 35 dB, výsledkom je vyhovel (PASS) - prístroj emisie zachytil. Ak dieťa v pôrodnici nevyhovelo kritériám skríningu sluchu (najčastejšie má nevýbavné otoakustické emisie - OAE), zvyčajne sa vyšetrenie zopakuje ešte raz, podľa možnosti najneskôr do jedného mesiaca.
2. Audiologické Vyšetrenia
Diagnostikovaním sluchu sa zaoberá lekár - audiológ. Aj minimálne podozrenie zo strany rodičov, pediatra alebo pedagógov má viesť ku skorému stanoveniu prahu sluchu. Používajú sa rôzne metódy:
- Neobjektívne (behaviorálne) metódy: Založené na pozorovaní reakcií dieťaťa na zvukové podnety. Sluchové centrum sa vyvíja už pred narodením, je dokázané, že plod reaguje na zvuk už v 8. mesiaci embryonálneho vývoja a dokáže si zvuky zapamätať. Tieto metódy sú založené na reakciách nepodmienenými reflexmi, používajú sa ako doplnkové metódy k objektívnym metódam.
- Otoakustické emisie (OAE): Merajú zvuky produkované vonkajšími vláskovými bunkami vnútorného ucha. Sú to zvuky, ktoré sú produkované vibráciami vonkajších vláskových buniek vnútorného ucha (v Cortiho orgáne) a môžeme ich objektívne zaznamenať citlivým mikrofónom vo vonkajšom zvukovode.
- Impedančná audiometria: Vychádza z pomeru medzi energiami v prostredí ucha. Pozostáva z dvoch základných vyšetrovacích metód: z tympanometrie a z vyšetrenia reflexu m.
- Audiometria evokovaných odpovedí (BERA): Objektívna metóda, ktorá nevyžaduje spoluprácu vyšetrovaného, preto je vhodná na vyšetrenie sluchu u detí. Sluchový evokovaný potenciál je krátka elektroencefalografická odpoveď na zvukový podnet. BERA podobne ako AABR sleduje, či sa šíri zvuk z vonkajšieho prostredia cez kochleu a sluchový nerv až do mozgu správnym spôsobom, je schopná odhadnúť aj prah sluchu. BERA sa robí u malých detí počas prirodzeného spánku alebo v celkovej anestézii.
- AABR: AABR je skríningové vyšetrenie sluchu vhodné pre predčasne narodené deti, deti s nízkym Apgar skóre alebo s neurologickým poškodením. AABR vyšetrenie nedokáže presne určiť, akú veľkú stratu sluchu dieťa má - naznačí nám orientačne, v akých hodnotách môžeme poruchu sluchu očakávať.
- ASSR: ASSR je komplexné diagnostické vyšetrenie, ktoré odhaduje stupeň straty sluchu na rôznych frekvenciách (t. j. aké tóny je dieťa schopné započuť medzi nízkymi, strednými aj vysokými frekvenciami). Výsledkom vyšetrenia je odhadovaný prah sluchu pre každú frekvenciu samostatne, čiže odhad, akú veľkú stratu sluchu by dieťa mohlo mať na rôznych frekvenciách. Prahy sluchu môžu medzi jednotlivými meraniami ASSR kolísať aj o 20 - 30 dB a to na viacerých frekvenciách. Osvedčuje sa, ak sa výsledky BERA a ASSR vyšetrenia overili ďalšími subjektívnymi vyšetreniami (napríklad VRA), a tak sa čo najpresnejšie zistilo, čo dieťa počuje na jednotlivých frekvenciách.
- VRA (Vizuálna Posilňovacia Audiometria): Počas vyšetrenia sedí dieťa spolu s rodičom v miestnosti s reproduktormi a na stole alebo stene je tmavá škatuľa, ktorá má v sebe ukrytého tancujúceho medveďa, bubnujúcu opičku alebo veselú mačičku.
- Tónová Audiometria: Zvyčajne sa používa u detí od štyroch až piatich rokov. Dieťa sedí v malej zvukotesnej audiometrickej kabíne a na ušiach má slúchadlá, keď započuje zvuk, tak zdvihne ruku alebo stlačí gombík.
- Kostné Vedenie: Počas vyšetrenia sa priloží malý vibrátor na kosť za uchom dieťaťa. Dieťa signalizuje, ktoré tóny počulo a výsledkom je audiogram.
- Rečová Audiometria: Môže mať niekoľko úrovní a verzií a sleduje, ako dieťa vníma jednotlivé vety, slová alebo jednotlivé hlásky. Na základe rečovej audiometrie a testov sluchových schopností sa preto môžu precíznejšie doladiť načúvacie prístroje a kochleárny implantát.
3. Vyšetrenie sluchu a reči počas prevencie u pediatra
Áno. Povinnosťou pediatrov je priebežne kontrolovať stav sluchu a vývin reči. Počas vyšetrenia stojí jedna osoba za dieťaťom a vydáva pomocou zvukových hračiek a predmetov rôzne zvuky. Druhá osoba stojí spredu a sleduje reakcie dieťaťa na ne, pričom najčastejšou reakciou detí je, že sa otočia za zvukom, ktorý počujú. Táto schopnosť sa začína objavovať už u 3-mesačných detí. U starších detí sa realizuje vyšetrenie sluchu aj šepotom a hlasitou rečou. Pediater zároveň sleduje, či sa reč vyvíja v medziach normy, či vývin reči nezaostáva.
4. Audiogram
Audiogram je grafické znázornenie schopnosti počuť zvuky rôznych frekvencií a intenzít. Pomocou neho sa určuje stupeň straty sluchu. Audiogram je grafické znázornenie sluchu. Ukazuje prah počutia, krivku počutia a ziskovú krivku. Audiogram pomáha určiť stupeň straty sluchu a typ poruchy sluchu. Rôzne značky na audiograme označujú počutie pre rôzne frekvencie a uši. Príklady rôznych audiogramov ilustrujú rôzne typy a stupne straty sluchu.
Kompenzačné Pomôcky a Metódy
Osoby so sluchovým postihnutím používajú rôzne prístroje a metódy, ktoré im umožňujú zosilniť akustické podnety, prípadne ich transformovať do oblasti zrakovej alebo vibračnej.
1. Načúvacie prístroje
Individuálne prístroje, ktoré zosilňujú zvuk. Majú zdroj energie z batérií. Robia nezastupiteľnú službu osobám so sluchovým postihnutím. Sú závesné (za ucho), súčasťou okuliarov, alebo vkladateľné priamo do zvukovodu. Vyrábajú sa v rôznych veľkostiach a farbách. Pre deti s poruchou sluchu sú dostupné rôzne kompenzačné pomôcky:Načúvacie prístroje: Zosilňujú zvuk a umožňujú lepšie počutie. Existujú rôzne typy načúvacích prístrojov, vrátane závesných digitálnych načúvacích prístrojov. Dôležité sú pravidelné kontroly u foniatra a nastavenie načúvacích prístrojov u dieťaťa. Je potrebné vyvracať mýty a fakty o načúvacích prístrojoch a dbať na správnu starostlivosť o ne. Aj privyknutie dieťaťa na nosenie načúvacích prístrojov si vyžaduje trpezlivosť.
2. FM systém
Bezdrôtový systém, ktorý prenáša zvuk priamo do načúvacieho prístroja, čím zlepšuje počutie v hlučnom prostredí.
3. Kochleárny implantát (KI)
Neuroprotéza, ktorá priamo stimuluje sluchový nerv elektrickými impulzmi. rokmi sa objavili prvé správy o kochleárnej neuroprotéze. V roku 1993 v Českej republike a v roku 1994 v Slovenskej republike sa vykonali prvé kochleárne implantácie (ďalej KI). Do roku 2005 bolo na Slovensku evidovaných 110 užívateľov KI. Až odvtedy sa začali získavať prvé skúsenosti s metódou, ktorá skutočne sprostredkuje nepočujúcemu dieťaťu či dospelému človeku sluchové vnímanie.
Kochleárny implantát sa skladá z vnútornej a vonkajšej časti. Vnútorná časť KI je vložená počas operácie do spánkovej kosti. Skladá sa z prijímača - stimulátora, ktorý je uložený pod kožou za uchom a jemného zväzku elektród (ich počet je rozdielny pri jednotlivých druhoch implantátov), ktorý sa vsúva do slimáka vnútorného ucha. Zvuky prostredia a zvuky reči sú zachytené mikrofónom, odkiaľ sa informácia po kábliku odosiela do rečového procesora. Rečový procesor vyberá a kóduje zvuky tak, aby sa informácie o charakteristikách prenášaného zvuku čo najvernejšie premenili na elektrické stimuly. Z rečového procesora je kódovaný signál odoslaný do vysielacej cievky a odtiaľ sa cez kožu pomocou elektromagnetických vĺn vysiela do prijímača. Prijímač mení kódované signály na bifázické prúdové elektrické impulzy. Elektrické impulzy sú vysielané k elektródam tak, aby stimulovali sluchové nervové vlákna.
Na Slovensku sa používajú viaceré typy kochleárnych implantátov.
Kochleárna implantácia je spojená s rizikami ako každá iná operácia v celkovej narkóze. Ďalším možným rizikom je poškodenie tvárového nervu, zmena citlivosti v okolí ušnice, porucha chuti alebo rovnováhy a zhoršenie ušného šelestu. Dlhodobé nežiadúce účinky elektrickej stimulácie na vnútorné ucho nie sú známe.
Pri rozhodovaní o KI sa zohľadňujú nasledovné faktory:
- Etiológia (príčina) poruchy sluchu - niektoré deti, ktoré stratili sluchu následkom pôsobenia cytomegalovírusu majú problémy nielen s vnímaním zvuku, ale aj jeho spracovaním v mozgu. Takéto deti nebudú mať dostatočný úžitok z kochleárneho implantátu. Podobne meningitída spôsobuje osifikáciu, čo môže spôsobiť neúplné vloženie elektród do kochlei.
- Vek v čase záujmu o kochleárnu implantáciu.
- Vznik a trvanie poruchy sluchu - ukazuje sa, že čím dlhšie hluchota trvá, tým horšie výsledky implantátu možno očakávať. Príčinou je fakt, že sluchový nerv, ktorý sa nikdy nestimuloval, alebo sa nestimuloval po dlhý čas, nemusí byť schopný dostatočne dobre preniesť informácie o zvuku do mozgu. Za ideálneho kandidáta sa preto považuje postlingválne nepočujúci, u ktorého hluchota trvá kratšie ako polovicu jeho života, prípadne nie viac ako 15 rokov.
- Stupeň poruchy sluchu - ešte nedávno sa implantovali iba ľudia, ktorí mali obojstrannú hluchotu bez zvyškov sluchu, alebo len s malými zvyškami sluchu, ktoré sa pri intenzívnom sluchovom tréningu s naslúchadlom nedali využiť pre porozumenie reči.
- Anatomické podmienky - pôvodne sa neodporúčalo implantovať nepočujúcich s čiastočne alebo úplne nepriechodnou kochleou, prípadne poškodeným nervom. Súčasná technológia však umožňuje tzv.
- Prostredie a motivácia - zohľadňuje sa, či je nepočujúce dieťa motivované k trvalému noseniu kochleárneho implantátu a jeho rodina si uvedomuje nutnosť dlhodobej sluchovej rehabilitácie. Učenie sa interpretovať zvuky, ktoré vytvoril implantát, vyžaduje prax a preto je časovo náročné. Implantačný tím si takisto všíma schopnosť rodičov pracovať s dieťaťom podľa pokynov a odbornú starostlivosť, ktorú dieťa absolvovalo pred implantáciou (foniatrickú, logopedickú a špeciálno-pedagogickú).
- Spôsob komunikácie - dôležité je zistiť, či sa dieťa v minulosti, alebo teraz prejavuje niektorými zo znakov, ktoré sa označujú ako auditívno-preverbálne správanie. Ide predovšetkým o orientáciu dieťaťa na zvukové podnety, vokalizáciu (bľabotanie), nadviazanie zrakového kontaktu, spoluprácu (napr. pri hre), sledovanie pohybov artikulačných orgánov (pier, jazyka..). Na Slovensku je podľa kritérií implantačného centra podmienkou preferovanie auditívno-verbálneho, príp. orálneho programu v škole aj v rodine. V tejto súvislosti by sme radi poznamenali, že v zahraničí sa v súčasnosti upúšťa od striktne auditívne-verbálneho programu pre všetky deti a nevylučuje sa, ak má dieťa kochleárny implantát a zároveň s ním rodina posunkuje. Dôležité však je, aby dieťa každodenne cielene cvičilo sluch, čo umožňuje ako program totálnej komunikácie, tak aj bilingválno-bikulturálne programy.
- Iná pridružená choroba alebo postihnutie - v nedávnej minulosti sa kochleárna implantácia odporúčala iba nepočujúcim, ktorí nemali pridružené poškodenia, avšak realita ukazuje, že asi u 30 % nepočujúcich je hluchota spojená s inými poškodeniami (napr. pri Usherovom syndróme je pridružená porucha zraku). V zahraničí nie je viacnásobné postihnutie prekážkou kochleárnej implantácie, pretože ľuďom pomáha prekonať aspoň jedno z postihnutí - hluchotu. Z ekonomických dôvodov sa však na Slovensku uprednostňujú zdraví ľudia v detskom a produktívnom veku.
Sluchová výchova a pomoc odborníkov: Sluchová výchova a rané poradenstvo sú dôležité pre rozvoj sluchu a reči u detí s poruchou sluchu.
4. Ďalšie Pomôcky a Prístupy
- Komunikačné a signalizačné pomôcky: Pomáhajú pri komunikácii a upozorňujú na dôležité zvuky.
- Sluchová výchova: Rozvíja sluchové vnímanie a porozumenie reči. Od počiatkov vzdelávania detí so sluchovým postihnutím zameriavali odborníci svoju snahu okrem iného na rozvíjanie metód, ktoré približujú sluchovo postihnutému svet zvukov - na sluchovú výchovu.
- Odzerať: Po určitej dobe reedukácie sluchu možno pozorovať zhoršenie schopnosti odzerať. Je to pravdepodobne známka využívania sluchu pri komunikácii rečou. Neskoršie sa však odzeranie a sluchové vnímanie navzájom koordinujú a dopĺňajú. Odzeranie (najmä tzv.
- Čítanie: Rozvoj čítania prináša dieťaťu nové jazykové skúsenosti, ktorými je kladne motivované k čítaniu s porozumením.
- Schopnosť domýšľať si neúplne počutý či odozretý prehovor: To je možné na základe všeobecných znalostí o téme a použitých pojmoch. dať najavo silu signálu - graficky znázorniť napr. dať najavo, či dva alebo tri po sebe idúce podnety sú rovnaké, alebo niektorý z nich je slabší, tj. Začiatok nie je presne ohraničený. Možno postupovať podľa odbornej literatúry, pokynov logopéda. Konkrétne metódy sú rozpracované napr. v publikácii: Svobodová, K.: Logopedická péče o děti s kochleárním implantátem.
- Adaptácia vzdelávacieho procesu a podpora počas prípravy na povolanie: Je úlohou centra špeciálno-pedagogického poradenstva. Centrum ŠPP poskytuje intervenčné a poradenské služby špeciálnych pedagógov a logopédov, služby spojené so školskou integráciou, psychologickú starostlivosť (psychologickú diagnostiku, poradenstvo, terapeutickú prácu s rodinou) a sociálnu starostlivosť. Pomoc sa ponúka formou inidividuálnych návštev, príležitostne organizovaných sociálno-rehabilitačných kurzov, kontaktov na odborníkov ale aj organizácie, napr, C…
Komunikácia a Sluch
Je dôležité naladiť sa na bábätko, udržiavať očný kontakt a využívať odzeranie. Komunikácia sa začína doma a rodičia zohrávajú kľúčovú úlohu vo vývine jazyka u malých detí.
1. Posunkovať alebo neposunkovať
Posunkový jazyk môže byť užitočným nástrojom na komunikáciu s deťmi s poruchou sluchu. Existujú dôvody prečo posunkovať a ako začať s posunkami. Dôležité sú rutiny a prirodzené prostredie. Medzi deťmi s poruchou sluchu rovnakého veku môžete nájsť veľa rozdieľov. A to aj napriek tomu, že sa ich rodičia rovnako snažia posunúť svoje dieťa vo vývine dopredu. Rozvoj dieťaťa s poruchou sluchu totiž ovplyvňuje množstvo faktorov, na ktoré, žiaľ, nemáme vždy dosah.
2. Reč, čítanie, kreslenie a prvé 3 roky života
Čítanie s dieťatkom s poruchou sluchu má mnoho výhod. Dôležité je vedieť kedy, kde a ako často čítať. Existujú 3 pravidlá, aby sa z dieťatka mohol stať zanietený čitateľ. Čítanie a posunkovanie sa môžu kombinovať. Rozprávanie príbehov a kreslenie sú základom budúceho písania a tvorivosti.
Sluchová výchova: Rozvíja sluchové schopnosti dieťaťa.
Rané poradenstvo: Poskytuje podporu a informácie rodinám s deťmi s poruchou sluchu.
Zásady komunikácie s dieťaťom s poruchou sluchu
Naučte sa, aké sú zásady komunikácie s dieťaťom s poruchou sluchu a pokúste sa ich naučiť aj ďalších členov rodiny. Super! Môžeme ísť na to! Raná starostlivosť je kľúčom k úspešnému život detí s poruchou sluchu. Nepočujúcim deťom chýba jeden zmysel. Pri komunikácií sa však naňho spoliehame celý život natoľko, že pri prvých pokusoch o komunikáciu s dieťaťom po diagnóze môžeme byť zmätení. V súčasnosti existuje viacero spôsobov ako komunikovať a vzdelávať deti s poruchou sluchu. Každé dieťa sa musí rozvíjať. Využíva na to podnety zo svojho okolia, ktoré vníma všetkými piatimi zmyslami. Sluch je pritom najdôležitejším z nich. Rozvoj dieťaťa, ktoré Vás nepočuje sa môže najskôr zdať nemožný, no s podporou skúsených odborníkov nájdete spôsob, ako to docieliť.
#