Detská mozgová obrna (DMO) je termín, ktorý vyvoláva obavy u mnohých rodičov. Je to dlhodobé ochorenie spojené s mnohými ťažkosťami zdravotného, pedagogického, sociálneho a spoločenského charakteru. V tomto článku sa komplexne pozrieme na detskú mozgovú obrnu, jej príčiny, príznaky u batoliat, diagnostické postupy a dostupné možnosti liečby, ako aj na to, ako žiť s touto diagnózou.
Čo je Detská Mozgová Obrna?
Detská mozgová obrna (DMO) predstavuje skupinu porúch ovplyvňujúcich schopnosť pohybovať sa a udržiavať rovnováhu. Ide o súhrn porúch, ktoré ovplyvňujú schopnosť človeka pohybovať sa, udržiavať rovnováhu a celkovo uvedomovať si vlastné telo v priestore. Je to porucha motorických funkcií, ktoré sa zjavia vo včasnom veku a sú charakterizované zmenou svalového napätia. To sa prejavuje neschopnosťou udržiavať normálnu polohu a uskutočňovať prirodzené pohyby.
DMO nie je dedičná choroba. Motorické prejavy (napr. abnormálne zvýšenie svalového napätia - tzv. spasticita, narušená koordinácia, mimovoľné pohyby alebo ich kombinácia ) bývajú často sprevádzané zmenami psychiky, reči, zraku, sluchu, epilepsiou, sekundárnymi muskuloskeletálnymi problémami.
Vznik a Príčiny Detskej Mozgovej Obrny
Detská mozgová obrna vzniká v dôsledku poškodenia vyvíjajúceho sa mozgu, najčastejšie ešte pred narodením, počas pôrodu alebo hneď po pôrode. Mozgová obrna vzniká v dôsledku abnormality alebo narušenia vývoja mozgu. Vo všetkých prípadoch sa DMO prejavuje poruchami motoriky. U mnohých sa však vyskytujú aj pridružené patologické stavy: záchvaty, problémy so sluchom, zrakom, rečou, mentálna retardácia a iné.
Existuje mnoho príčin, ktoré sú zodpovedné za vznik detskej mozgovej obrny. DMO môže byť vrodená alebo získaná. Získaná DMO je spôsobená poškodením mozgu v prvých mesiacoch alebo rokoch života. Príčinou môže byť aj infekcia mozgu (zápal mozgových blán), či mechanické poranenie mozgu (pri pôrode, po páde, pri týraní a pod.)
Prečítajte si tiež: MICROLIFE BC50 vs. Iné odsávačky
Medzi prenatálne príčiny (pred pôrodom) patria:
- Infekcie počas tehotenstva: toxoplazmóza, rubeola, HIV, herpetická infekcia. Infekcie všeobecne vedú k predčasným pôrodom.
- Vývojové anomálie mozgu
- Poruchy štítnej žľazy u matky počas tehotenstva
- Nedostatočný rast plodu v maternici: vzniká najmä pri vysokom krvnom tlaku u matky alebo pri nedostatočnej výžive matky, tým pádom nie sú v tele matky živiny potrebné pre vyvíjajúci sa plod.
- Intoxikácie plodu: nadmerné pitie alkoholu u matky, užívanie drog
- Krvácanie do mozgu: do mozgu najčastejšie krvácajú deti, ktoré sa predčasne narodia, pretože ich mozog nemá dostatočne vyvinuté mechanizmy, ktoré ochránia mozog pri strese.
- Hypoxicko-ischemické postihnutie mozgu: je najčastejšou príčinou detskej mozgovej obrny v dnešnej dobe. Hypoxické poškodenie je vlastne nedostatok kyslíka pre plod v maternici. Nedostatok kyslíka spôsobí, že tkanivá plodu nemajú kyslík, ktorý je pre nich životne dôležitý.
Medzi perinatálne príčiny (počas pôrodu) patria:
- Dlhotrvajúci pôrod s koncom panvovým
- Asfyxia novorodenca
- Zápal plodových obalov na konci tehotenstva
Medzi postnatálne príčiny (po pôrode) patria:
- Vrodené ochorenie srdca, ktorého prejavom je nedostatočné zásobenie krvi mozgom
- Intoxikácie
- Zápaly mozgových blán, infekcie
Príznaky Detskej Mozgovej Obrny
Znaky a symptómy sa objavujú počas detstva alebo predškolského veku. Počiatočné klinické prejavy mozgovej obrny sa formujú v prvom roku života. Jednotlivé príznaky sa postupne hromadia, až kým si ich nevšimnú rodičia, alebo lekár. Ich včasná diagnostika a skorá adekvátna korekcia má rozhodujúci význam pre predchádzanie ťažkých porúch pohybu, reči a psychiky v nasledujúcich etapách vývoja.
Medzi najčastejšie prejavy patria:
Prečítajte si tiež: Ako pripraviť marhuľovú výživu pre bábätko?
- Oneskorenie motorického vývoja v prvom roku života: postihnuté môžu byť iba nohy, alebo nohy a jedna končatina alebo obidve ruky a obidve končatiny
- Nadmerné alebo slabé svalové napätie
- Poruchy rastu, neprospievanie
- Poruchy hybnosti
- Epilepsia
- Nadmerné slinenie
- Poruchy reči, oneskorený vývin reči
Rodičia si obvykle čoskoro po narodení dieťatka všimnú, že sa začne oneskorovať jeho psychomotorický vývin: napríklad sa dieťa nezačne otáčať na bruško v období, keď by sa už malo, nedvíha a neudrží hlavičku, neposadí sa v období, keď je to u detí bežné, nezačne chodiť. Často ani reč nenastupuje vtedy, keď má, oneskoruje sa, dieťa neudrží zatvorenú pusu a dlho sa sliní, môže škúliť, oneskorene sleduje predmety zrakom, niekedy sú prítomné aj menšie alebo väčšie epileptické záchvaty, neskôr sa môže prejaviť aj mentálne postihnutie, čo však nie je pravidlom.
Formy Detskej Mozgovej Obrny
Detská mozgová obrna sa rozdeľuje na niekoľko foriem, ktoré sa líšia charakterom motorických problémov:
- Spastická forma: svaly majú stále zvýšené napätie. Spastická mozgová obrna je najčastejšia, predstavuje 70-80 % všetkých prípadov. Je charakterizovaná trvalo zvýšeným svalovým napätím, ktoré obmedzuje až znemožňuje pohyb v postihnutých oblastiach. Spasticita tiež spôsobuje kĺbovú stuhnutosť.
- Dyskinetická forma: nekontrolovaná pohybová aktivita. Vyskytuje sa u 10-20% pacientov a prejavuje sa patologicky rýchlym a neovládateľným striedaním napätia a uvoľnenia svalstva v postihnutých oblastiach. Pri dyskinetickej forme detskej mozgovej obrny dochádza k nekontrolovaným pohybom rúk alebo nôh; môžu byť pomalé a pružné alebo rýchle a trhavé. Zvyčajne táto forma značne zaťažuje pohybové aktivity detí, najmä neumožňujú sedenie a chodenie. Niekedy sú postihnuté svaly tváre a jazyka, čo vedie k problémom s prehĺtaním a rečou. Jedným z podtypov tejto formy detskej mozgovej obrny je dystonická. Medzi jej prejavy patrí nekonzistentný svalový tonus, keď obdobie úplného uvoľnenia vystrieda obdobie silného napätia. Prejavuje sa celkovým znížením svalového napätia na trupe a končatinách. Postihnuté deti majú väčší rozsah pohybu v kĺboch, chôdza je neistá o širšej báze. Táto forma je zaujímavá tým, že sa vyskytuje prevažne v kojeneckom veku. Neskôr okolo tretieho roku dieťaťa prechádza práve táto hypotonická forma do niektorých zo spastických alebo najčastejšie do dyskinetických foriem. Vo výnimočných prípadoch môže táto forma zotrvať kedy hovoríme o tzv.
- Ataktická forma: poruchy rovnováhy a koordinácie. Je pomerne vzácna a postihuje len 5-10% pacientov s DMO. Pri tejto forme je poškodené vnímanie rovnováhy a citlivosti, čo spôsobuje problémy s motorickou koordináciou. Deti s ataktickou formou detskej mozgovej obrny majú ťažkosti s rovnováhou a koordináciou. Prejavuje sa to problémami s chôdzou, ako aj s rýchlymi pohybmi alebo činnosťami, ktoré si vyžadujú koncentráciu a kontrolu a chodidlá sú kladené ďaleko od seba - tzv. opilecká chôdza. Títo ľudia môžu trpieť tiež tzv.
- Zmiešaná forma: nie je možné rozlíšiť príznaky len jednej formy detskej mozgovej obrny, ktorá je dominantnejšia, ale príznaky rôznych typov sa prejavujú súčasne. Kombináciou týchto 3 hlavných foriem DMO môže vzniknúť zmiešaná forma DMO. Najčastejšia je kombinácia spastickej a dyskinetickej formy.
Okrem toho sa DMO klasifikuje aj podľa rozsahu postihnutia:
- Hemiplégia: postihuje jednu polovicu tela - pravú alebo ľavú.
- Diplégia: ochrnutie postihujúce obe polovice tela, väčšinou však nohy.
Diagnóza Detskej Mozgovej Obrny
Vzhľadom k tomu, že plný klinický obraz DMO sa vyvinie zväčša až po niekoľkých mesiacoch, je pomerne náročné stanoviť diagnózu hneď po narodení. To je prakticky možné len pri veľmi ťažkých formách mozgového a telesného postihnutia, v ostatných prípadoch je nevyhnutné dynamicky sledovať vývoj dieťaťa. Avšak podozrenie na riziko rozvoja DMO môžeme vysloviť už v prvých týždňoch života dieťaťa a to na základe podrobného rozboru psychomotorického vývoja, neurologickým vyšetrením, polohovými testami, ultrasonografiou mozgu a pod. Preto deti zo skupiny „rizikových detí" je potrebné kontrolovať každé 2-3 týždne a kriticky hodnotiť existujúce poruchy.
Diagnóza sa stanoví na základe:
Prečítajte si tiež: Tipy pre výber detskej výbavy
- Klinických prejavov
- Magnetickej rezonancie mozgu (MRI): Využíva rádiové vlny a magnetické pole na vytvorenie detailných trojrozmerných alebo prierezových obrázkov mozgu dieťaťa. MRI môže často identifikovať akékoľvek lézie alebo abnormality v mozgu.
- Ultrasonografie mozgu: Používa vysokofrekvenčné zvukové vlny na získanie snímok z mozgu.
- EEG (elektroencefalografia): Ak má dieťa záchvaty, pomocou vyšetrenia EEG je možné zistiť, či je prítomná aj prípadne možná epilepsia, ktorá sa často vyskytuje u ľudí s mozgovou obrnou.
- Skríning psychomotorického vývoja v ambulancii detského lekára pri preventívnych prehliadkách. Lekár vyšetruje všetky reflexy dieťaťa, ich prítomnosť.
Komplikácie Detskej Mozgovej Obrny
Detská mozgová obrna ovplyvňuje viacero orgánov v organizme. Pre pacientov s DMO je veľmi dôležité udržiavať správnu telesnú hmotnosť a výživu, s vysokým príjmom vápnika, pretože u týchto detí je vyššie riziko skorého nástupu osteoporózy.
Medzi možné komplikácie patria:
- Tráviace a nutričné problémy: neprospievanie dieťaťa kvôli problémom s prehĺtaním, gastroezofageálny reflux, zápcha, vysoký výskyt zubných kazov.
- Dýchacie problémy: zvýšené riziko vzniku častých zápalov pľúc, astma, zápal priedušiek - bronchiolitída
- Neurologické komplikácie: epilepsia, strata sluchu, zhoršovanie zraku
- Psychologické komplikácie: mentálna retardácia, poruchy učenia, zvýšený výskyt depresie
U ľudí s mozgovou obrnou sa často objavujú problémy s prehĺtaním a bežná je aj nerovnováha očných svalov, keď oči nedokážu sústrediť pohľad na ten istý objekt.
Liečba Detskej Mozgovej Obrny
DMO je celoživotná diagnóza, ale včasná a správna rehabilitácia dokáže výrazne zlepšiť kvalitu života dieťaťa.
Základným krokom v liečbe detskej mozgovej obrny je rehabilitácia. Dieťa sa rehabilituje už v prvom roku života. Najčastejšie sa používa Vojtova metóda. S dieťaťom by sa malo cvičiť približne 5x denne. Ak sa nebude cvičiť s dieťaťom hneď od začiatku, hrozí, že dieťa bude mať trvalé následky. Vo vyššom veku dieťaťa sa cviky prispôsobujú na základe postihnutých svalov a od formy detskej mozgovej obrny. Na Slovensku sa najčastejšie používajú Bobathova a Vojtova metóda.
V liečbe sa využívajú aj lieky, tie ktoré uvoľňujú zvýšené napätie svalov, napr. baklofén alebo benzodiazepíny a lieky, ktorými sa lieči epilepsia.
Pacienti, ktorí majú nezvládnuteľné svalové napätie, musia navštíviť ortopéda, ktorý zhodnotí klinický stav dieťaťa. Ortopéd môže indikovať operáciu alebo predpíše dieťaťu pomocné prostriedky- ortézy chrbtice, ortopedické topánky a iné pomôcky. Pri ťažkých deformáciách kostí alebo kĺbov môže byť potrebná chirurgická operácia, ktorá upraví polohu nôh a predĺži skrátené svaly či šľachy. Pre uľahčenie chôdze sa používajú chodúľky alebo barle.
Chirurgická liečba sa zameriava na svaly a šľachy- ich predĺženie alebo skrátenie. Dieťa však musí byť na operačný výkon dostatočne vyspelé a po operácii musí spolupracovať.
Deti s DMO vyžadujú zvyčajne spoluprácu nasledovných odborníkov: detský lekár, neurológ, rehabilitačný lekár, fyzioterapeut, psychológ, logopéd a sociálny pracovník.
Ako Žiť s Detskou Mozgovou Obrnou
Mozgová obrna je trvalá porucha mozgu, ktorá sa časom nezlepšuje a príznaky sa často zhoršujú. Deti aj dospelí s mozgovou obrnou vyžadujú dlhodobú a komplexnú starostlivosť. Neoddeliteľnou súčasťou je najmä rodina.
Dôležitá je včasná identifickácia a včasne začatá terapia - najmä rehabilitácia, ktorá má dôležitý a rozhodujúci význam. Včasná rehabilitácia, najmä do 1 roka, dokážu zlepšiť kvalitu života s DMO aj ich rodiny.
Pre dieťa postihnuté DMO je veľmi dôležitá plná podpora a láskyplná starostlivosť rodiny.
Špecifiká vo vzdelávaní:
Dieťa s touto diagnózou sa môže vzdelávať:
- v špeciálnej škole pre deti a žiakov s telesným postihnutím (tu má do vzdelávania automaticky zaradené jemu potrebné špecifické predmety)
- v špeciálnej triede pre žiakov s telesným postihnutím, zriadenej v bežnej škole (ak ju škola má zriadenú)
- v každej bežnej škole formou školskej integrácie, ak škola dokáže vytvoriť na vzdelávanie konkrétneho žiaka primerané jemu potrebné podmienky
Pri vzdelávaní dieťa s touto diagnózou je dôležitá najmä prognóza jeho zdravotného stavu - či je stav relatívne stabilizovaný, zlepšujúci sa, alebo zhoršujúci. V pedagogickej praxi sa vychádza najmä z toho, či je dieťa chodiace alebo nechodiace a z toho, či žiak s týmto postihnutím dokáže pri vyučovaní:
- udržať polohu tela v sede a v stoji - problémy môžu nastať v tom, že neudrží vzpriamený trup a hlavu, takže potrebuje oporu, nie je schopný stáť alebo stojí len s oporou
- vykonávať lokomočné pohyby, pričom môže byť neschopný chodiť s pomocou - je imobilný, schopný chodiť s pomocou (druhej osoby, barly) - čiastočne mobilný, schopný chodiť samostatne - mobilný
- vykonávať manipulačné pohyby - obmedzenie podľa druhu a rozsahu porúch hybnosti horných končatín
Žiak s touto diagnózou môže mať do svojho vzdelávania zaradené aj tieto špecifické predmety:
- Rozvíjanie komunikačných schopností a grafomotorických zručností (v prípravnom + 1.-4.ročníku) - obsahom predmetu je rozvoj grafických zručností a jemnej motoriky na uľahčenie osvojovania písania podľa individuálnych možností žiaka, taktiež aj skvalitňovanie zrakového, sluchového a hmatového vnímania, rozvíjanie jeho poznávacích a vyjadrovacích schopností
- Rozvíjanie pohybových zručností (v prípravnom + 1.- 4.ročníku) - s obsahom zameraným na získanie základných pohybových zručností, zdokonaľovanie správneho držania tela, koordinácie pohybov, rozvíjanie pohybových návykov, pohybovej pamäte, orientácie v priestore, utvrdzovanie základných hygienických návykov.
- Zdravotná TV (môže byť zaradená v oblasti špec.pedagogická podpora na nižšom stupni stredného vzdelávania) - prispieva k upevneniu optimálneho zdravotného stavu žiaka, plní úlohu preventívnu, výchovnú, vzdelávaciu, sociálnu aj psychologickú.
Prognóza
Prognóza závisí od typu DMO, od postihnutia končatín a samozrejme od rozsahu poškodenia mozgu. Rozhodujúci význam v liečbe má ucelená a pravidelná rehabilitácia. Dôležitá je však aj trvalá snaha rodičov, lekárov a celého tímu.