Predprimárne vzdelávanie zohráva kľúčovú úlohu v rozvoji dieťaťa a jeho úspešnom vstupe do základnej školy. Deti zo sociálne znevýhodneného prostredia (SZP) však často čelia prekážkam, ktoré im sťažujú prístup ku kvalitnému vzdelávaniu a plnohodnotné zapojenie sa do výchovno-vzdelávacieho procesu. Tento článok sa zameriava na špecifické potreby detí zo SZP v materských školách a na možnosti ich podpory, a to aj s ohľadom na legislatívne zmeny a praktické skúsenosti.
Definícia sociálneho znevýhodnenia
Školský zákon č. 245/2008 Z. z. v § 2 definuje dieťa alebo žiaka zo sociálne znevýhodneného prostredia ako dieťa s problémami v učení a postojoch, vzniknutých na základe dysfunkčných sociálnych podmienok vyplývajúcich zo sociálneho vylúčenia. Takéto dieťa môže mať neštandardné bytové a hygienické podmienky.
Dôležitá zmena nastáva novelou školského zákona k 1.1.2026, ktorá mení pojem sociálne znevýhodnené prostredie na sociálne znevýhodňujúce. Ministerstvo školstva to odôvodňuje tým, že samotné prostredie nie je znevýhodnené, ale spôsobuje znevýhodnenie u dieťaťa.
Legislatívny rámec a financovanie
Vzdelávanie detí zo SZP upravuje školský zákon v § 107. Podrobnosti k financovaniu nákladov na žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia sú uvedené v zákone č. 597/2003 Z. z. Školy dostávajú špeciálne príspevky na vzdelávanie detí/žiakov so SZP podľa Metodiky financovania podporných opatrení. Zber údajov pre potreby financovania - EDUZBER - zbiera údaje o žiakoch zo sociálne znevýhodneného prostredia.
Novela školského zákona tiež určuje, že v materskej škole pôsobí na každých 25 detí 1 asistent/sociálny pedagóg či sociálny pracovník alebo obdobne v základnej a strednej škole na 50 žiakov. Ak je vyšší počet ako 25 detí/žiakov, škola zabezpečuje vykonávanie podporné činnosti podľa § 152c ods. 1 - čiže poskytuje deťom systémové podporné opatrenia.
Prečítajte si tiež: Schéma očkovania u detí
Inkluzívne vzdelávanie a individuálny prístup
Vzdelávanie žiakov zo SZP sa uskutočňuje v bežných triedach spolu s ostatnými žiakmi. Ak špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby žiaka vyplývajú z jeho vývinu v sociálne znevýhodnenom prostredí, nemôže byť prijatý do špeciálnej školy alebo špeciálnej triedy.
Novela školského zákona prináša zmeny aj v prístupe k individuálnym vzdelávacím programom (IVP). Deti, ktoré sa zaradia podľa bodu 1 (definície SZP), nebudú automaticky žiaci so ŠVVP a teda sa im nevypracuje IVP. Úpravy/PO sa môžu ukotviť pre nich priamo v ŠkVP. Deti, ktoré sa zaradia podľa bodu 2 budú žiakmi so ŠVVP, ale IVP sa im nemusí robiť, ak postupujú podľa ŠkVP. Vzdelávanie detí so SZP netreba riešiť vypracovaním samostatných IVP, ale jednoducho sa to určí systémovo v školskom vzdelávacom programe. Je tu aj možnosť, že dieťa so SZP má po diagnostike CPP aj nejaké zdravotné znevýhodnenie alebo nadanie a vtedy má kombináciu ŠVVP.
Každá materská škola by v súčasnosti mala byť schopná poskytovať podmienky pre inkluzívne vzdelávanie, ktoré je hlavne pre deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami kľúčovým predpokladom pre získanie akýchkoľvek základných zručností, vrátane digitálnej gramotnosti.
Potreby materských škôl pre inkluzívne vzdelávanie detí zo SZP
Výskumy a analýzy potvrdzujú, že materské školy čelia mnohým výzvam pri zabezpečovaní kvalitného inkluzívneho vzdelávania pre deti zo SZP.
Personálne zabezpečenie
Medzi najvýznamnejšie patrí potreba zlepšenia spolupráce so zákonnými zástupcami (92 %) a vzdelávania zákonných zástupcov, tutorov detí zo socialne znevyhodneneho prostredia (84 %). Väčšina (75 %) riaditeliek/riaditeľov sa vyjadrili, že pre inkluzívne vzdelávanie detí potrebujú vzdelávať pedagogických zamestnancov a zabezpečiť viac asistentov učiteľov (73 %). V materských školách tiež chýbajú odborné služby školských špeciálnych pedagógov (69 %) a školských psychológov (63 %). So spoluprácou s odbornými zamestnancami základných škôl tiež nie sú riaditeľky/riaditelia materských škôl spokojní (62 %). V niektorých materských školách by pre inkluzívne vzdelávanie detí potrebovali viac sociálnych pedagógov (43 %) aj učiteľov (29 %).
Prečítajte si tiež: Recenzie kočíkov pre dve deti
Materiálno-technické zabezpečenie
V materských školách najviac potrebujú vybavenie pomôckami pre tvorivé činnosti s deťmi. Všetci opytaní riaditelia/riaditeľky to potvrdili (100 %). Zhodli sa s hodnotiacimi nazormi pedagogických zamestnancov na chybajuce materialno-technicke zabezpecenie neformalneho vzdelavania. Riaditelky/riaditelia si nepriamo postazovali aj na nedostatocne vybavenie materských skol didaktickými hrackami (96 %), sportovymi potrebami (92 %) a hygienickymi pomockami (88 %). Pre inkluzivne vzdelavanie deti zo SZP riaditelky/riaditelia tiez potrebuju lepsie vybavenie nabytkom (84 %), pocitacmi, tabletmi (84 %), hudobnymi nastrojmi (82 %) a interaktivnymi tabulami (57 %). Väčšina riaditeliek/riaditeľov by potrebovali rozsirit matersku skolu o nove triedy (73 %).
Kurikulárne zabezpečenie
Na problematickú spoluprácu so zákonnými zástupcami riaditeľky/riaditelia materských škôl poukázali nielen v personálnej oblasti, aj v oblasti kurikul inkluzivneho vzdelavania deti zo socialne znevyhodneneho prostredia. V materských školách je podľa ich názoru potrebné vypracovať program spolupráce so zákonnými zástupcami na zlepšenie zaškolenosti a skolskej pripravenosti deti zo socialne znevyhodneneho prostredia. S týmto tvrdením súhlasilo viac ako 78 % opytanych riaditeliek/riaditelov. Za dolezite tiez povazuju vzdelavanie pedagogických zamestnancov v NP SOV na tvorbu inkluzivne zameraneho skolskeho vzdelavacieho programu (74 %). Porovnatelne riaditelky/riaditelia potrebuju v materskych skolach poradenstvo odbornych zamestnancov pri tvorbe inkluzivne zameraneho skolskeho vzdelavacieho programu (70 %) a realizovat osvetovy program so zakonnymi zastupcami deti zo socialne znevyhodneneho prostredia (MRK) na zlepsenie pristupu deti k vzdelavaniu (68 %). Viac ako polovica riaditeliek/riaditelov (59 %) potrebuje poradenstvo odborneho garanta NP SOV a niektori povazuju za potrebne upravit stimulacny program pre neformalne vzdelavanie (34 %).
Bariéry v prístupe k predprimárnemu vzdelávaniu
Napriek pozitívnemu vplyvu a postupnému zvyšovaniu zaškolenosti detí pred nástupom na základnú školu, dostupnosť predprimárneho vzdelávania naráža v obciach naďalej na problémy. Najčastejšie ide o kombináciu štyroch rizík - nedostatočnej kapacity škôlok, ich problematického financovania, nedostatku tzv. inkluzívnych pracovníkov či ich veľkej vzdialenosti pre sociálne slabšie rodiny, ktoré majú problémy aj s rôznymi formálnymi i neformálnymi poplatkami.
Okrem limitovaných kapacít škôlok existuje pre deti zo sociálne znevýhodneného prostredia aj finančná bariéra, ktorú predstavujú formálne a neformálne poplatky, ale aj potreba zabezpečiť pre dieťa ďalšie veci pri nástupe do materskej školy.
Prečítajte si tiež: Liečba detskej koliky
tags: #deti #zo #socialne #znevyhodneneho #prostredia #v