Strata dieťaťa v tehotenstve alebo pri pôrode je stále tabuizovaná téma, napriek tomu, že sa s ňou stretávajú tisíce žien na Slovensku. Tento článok sa zameriava na štatistiky týkajúce sa detí, ktoré prežili potrat, a skúma rôzne aspekty, ktoré zohrávajú úlohu v tejto zložitej problematike. Cieľom je poskytnúť komplexný pohľad na túto tému, opierajúc sa o dostupné údaje a odborné zdroje.
Legislatíva a etické otázky
Výbor senátu pre záležitosti seniorov, rodín, veteránov a ozbrojených síl sa zaoberal návrhom Zákona o ochrane bábätiek, ktoré prežijú potrat (Senate Bill 753). Tento zákon požaduje, aby potratári poskytli bábätkám, ktoré prežijú potrat, rovnakú základnú zdravotnícku starostlivosť ako každému inému novorodencovi v rovnakom gestačnom veku.
Návrh zákona vyvolal kontroverzie. Istá žena, identifikovaná ako ´viceprezidentka sekcie Amerického kolégia OBGYN v štáte Missouri´, odsúdila návrh zákona a označila ho za ´poburujúci´. Povedala: "Táto legislatíva predstavuje neoprávnený zásah do vzťahu pacient - lekár. Je založený na buričskej rétorike a na veľmi nepresnom popise OBGYNs a pacientiek, o ktoré sa starajú."
Dr. Daniel Jackson, špecialista na starostlivosť o plod v maternici, tiež návrh zákona kritizuje, pretože údajne požaduje od potratárov, aby bábätká s postihnutím radšej liečili, ako ich nechali umrieť: "Existujú bábätká s postihnutím pri narodení, ktoré sme diagnostikovali už v maternici … z nich 100% bez výnimiek nie je zlučiteľných so životom mimo maternice. V takýchto prípadoch…"
Zdá sa, že Dr. Jackson si znenie zákona mylne interpretuje. Zákon nepožaduje od lekára, či potratára, aby zomierajúcemu bábätku, ktoré prežilo potrat, poskytol márnu zdravotnícku starostlivosť. Jednoducho len chce zaistiť, aby bábätká, ktoré prežijú potrat, lekári a potratári nediskriminovali len preto, že prežili, hoci mali zomrieť.
Prečítajte si tiež: Schéma očkovania u detí
Štatistiky prežitia potratu
Niektoré bábätká potrat naozaj prežijú, hoci nikto nevie presne koľko ich je. Vo väčšine amerických štátov sa o tom nevedú žiadne záznamy, no v niektorých áno. Medzi rokmi 2016 a 2018 tri štáty zaznamenali 40 bábätiek, ktoré prežili po ´zbabraných´ potratoch (11 v Minnesote, 10 v Arizone, 19 na Floride). V Texase v roku 2019 prežilo po ´zbabranom´ potrate 6 bábätiek. V Michigane hlásia od roku 2008 do roku 2013 11 živonarodených bábätiek po potrate.
Štatistiky Centra pre kontrolu chorôb (CDC), ako aj osobné svedectvá zdravotných sestier a samotných ľudí, ktorí prežili potrat, potvrdzujú, že niektoré bábätká naozaj prežijú potrat.
Kanadský inštitút pre zdravotné informácie zverejnil, že v provincii Alberta sa počas dvanásťmesačného obdobia až do konca roka 2024 vykonalo 133 potratov v neskorom štádiu tehotenstva. Podľa správy na webovej stránke Live Action bol najčastejší gestačný vek detí, ktoré prežili, medzi 21. a 24. týždňom.
Príbehy preživších a zdravotnícke aspekty
Typicky sú bábätká v takýchto situáciách ponechané bez lekárskej starostlivosti a nechajú sa zomrieť bez pomoci, no existujú aj prípady ako Melissa Ohden a Claire Culwell, ktoré boli ako deti potratené, ale boli zachránené a resuscitované starostlivými členmi zdravotníckeho personálu v nemocniciach, kde mali zomrieť. Mimochodom, obe ženy navštívili Írsko a vystúpili na podujatiach organizovaných kampaňou Pro Life Campaign.
Vďaka pokrokom vo vede a v medicíne sa darí prežiť čoraz väčšiemu počtu predčasne narodených detí - detí narodených v dvadsiatom štvrtom týždni a týždňoch po ňom. Na jednej strane je to úžasné, avšak na strane druhej má to aj iný efekt. Pribúda počet detí, ktoré musia žiť so zdravotným postihnutím, najmä z dôvodu predčasných pôrodov.
Prečítajte si tiež: Recenzie kočíkov pre dve deti
Mamičky, ktoré porodili svoje dieťa veľmi predčasne majú dnes podstatne väčšiu nádej a nemusia sa tak obávať ako kedysi, i keď sa to dobre hovorí a ťažšie prežíva. V každom prípade najnovšie štatistiky hovoria, že deti, ktoré sa narodia mamičkám už v 24., 25. alebo 26. týždni tehotenstva kedysi prežili len výnimočne a dnes sa tešia veľkému percentu úspechu. Avšak deti, ktoré sa narodia pred týmto termínom, žiaľ, prežijú len veľmi výnimočne.
Percento detí, ktoré sa narodili predčasne - v 22. až v 25. týždni tehotenstva a v detstve trpia vážnymi zdravotnými problémami sa však nezmenilo k lepšiemu. Počet detí a dospelých, ktorí sú dlhodobo zdravotne postihnutí v dôsledku predčasného narodenia, naopak, stúpa. Tieto výsledky potvrdzujú fakt, že vek 24. týždňov by mal byť skutočne právnou lehotou na potrat, keďže deti narodené pred týmto termínom nemajú šancu na prežitie takmer žiadnu. Pripomíname, že normálna dĺžka tehotenstva je 40 týždňov.
Niektorí bojovníci proti interupciám tvrdia, že pokroky v medicíne len posilnili požiadavky na realizáciu potratu v časovom horizonte do 24 týždňov. Pokiaľ nebola táto hranica potvrdená ako možná hranica prežitia, podľa nich, viac detí malo šancu na prežitie, i tie, nad ktorých životom rodičia váhali.
Niektorí odborníci sa snažia dnes už presadiť nový limit v súvislosti s umelým potratom, a to vek 20 týždňov, iní dokonca presadzujú ukončenie možnosti umelého prerušenia tehotenstva do dvanásteho týždňa tehotenstva. Pretože ďalšie pokroky vo vede a v medicíne predpokladajú možnosť zlepšovania možnosti prežitia aj u detí narodených pred dvadsiatym štvrtým týždňom tehotenstva. To je však zatiaľ len hudba budúcnosti, pretože o zlepšení šance na prežitie sa dá hovoriť zatiaľ iba u detí narodených v 24., 25. a 26. týždni tehotenstva.
Počet detí, ktoré sa narodili v 22. až 25. týždni tehotenstva sa v priebehu ostatných viac ako desať rokov zvýšil o 44 percent, pričom gro tvorili deti narodené v ostatných dvoch týždňoch tejto škály. Celkovo 11 percent z týchto detí prežíva bez zdravotného postihnutia do veku troch rokov, avšak každé piate dieťa narodené v spomínanom období trpí ťažkým zdravotným postihnutím.
Prečítajte si tiež: Liečba detskej koliky
Vo všeobecnosti sa dá povedať, že mnohé deti, ktoré sa narodili pre 27. týždňom tehotenstva bojujú so životom s dlhodobými zdravotnými problémami - pľúcnymi chorobami, poruchami učenia a mozgovou obrnou.
Dôvodov prečo rastie počet predčasných pôrodov je niekoľko. V prvom rade je to životné prostredie, chemikálie, s ktorými prichádzame pravidelne do styku, a tiež životný štýl. Tiež si treba uvedomiť, že mnohé ženy odkladajú pôrod na neskôr a vo vyššom veku rastie riziko predčasných pôrodov a komplikácií počas tehotenstva. Deti narodené po 24. týždni tehotenstva prechádzajú do jednotiek intenzívnej starostlivosti. V prípade, že ich budúcnosť vyzerá neúspešne sa mnohí rodičia vzdávajú starostlivosti o ne a prenechávajú ich v plnej miere zdravotníkom.
Odborníci však varujú, že rastúci počet zdravotných postihnutí kvôli predčasným pôrodom ovplyvní v budúcnosti nielen zdravotníctvo, ale rovnako aj školstvo a oblasť sociálnej starostlivosti. Najväčší význam má teda v súčasnej dobe zamerať sa na podstatu a dôvody predčasných pôrodov a riešiť ich.
Strata a smútenie po potrate
O strate v tehotenstve a pri pôrode stále nehovoríme. Strata dieťaťa počas tehotenstva či pri pôrode patrí aj v 21. storočí medzi veľké spoločenské tabu. Na Slovensku sa pritom v priemere takmer každý druhý deň narodí jedno nežijúce bábätko. Ďalšie desiatky zomrú krátko po pôrode - do siedmich dní od narodenia.
O téme, ktorú v spoločnosti otvárame len ťažko, sa aj v zdravotníctve stále hovorí málo. Pôrodnice dodnes nemajú presne stanovené postupy pre tieto situácie. Profesionalita, empatia a ľudský prístup personálu však môžu zásadne ovplyvniť, ako sa bude cítiť žena, ktorá sa musí vyrovnať so stratou.
Tisíce žien na Slovensku, ktoré prišli o dieťa vo vyššom štádiu tehotenstva, pri pôrode či krátko po ňom, opisujú veľmi rozdielne skúsenosti. Niektoré sa stretli s láskavosťou, iné boli po strate ubytované na izbe s matkami novorodencov, alebo zostali bez akejkoľvek psychologickej pomoci.
V roku 2023 sa na Slovensku stalo 5 107 spontánnych potratov, väčšina z nich v priebehu prvého trimestra. Takmer šesťsto potratov ženy prežili medzi 13. a 28. týždňom tehotenstva. Ďalších 156 detí sa narodilo bez známok života a 44 zomrelo do 24 hodín po pôrode.
Ženám v náročných chvíľach pomáha to, čo by v modernom zdravotníctve malo byť samozrejmosťou - psychologická pomoc, profesionálny prístup, možnosť podržať si dieťa, urobiť si jeho fotografiu alebo mať istotu, že ak sa rozhodnú telíčko nevidieť, zdravotníci ich prianie rešpektujú.
„Odborný a zároveň ľudský, rešpektujúci a empatický prístup zdravotníkov má zásadný vplyv na to, ako žena, partner či rodina so stratou naložia. Nemáme moc vrátiť život dieťatku, ktoré zomrelo. Ani nie je v našich silách odstrániť bolesť. Môžeme však vytvoriť priestor, aby tým mohli prejsť spolu ako rodina,“ hovorí Lucia Kubíny z občianskeho združenia Tanana, ktoré pomáha rodinám po strate bábätka.
Dodáva, že rodinám možno poskytnúť podporu pri zdravom smútení - napríklad možnosť rozlúčiť sa alebo vytvoriť si spomienkové predmety. „To všetko pomáha, aby na túto skúsenosť dokázali nazerať ako na veľmi náročnú, ale zároveň láskavú,“ dodáva.
Štandardný postup, teda oficiálny návod pre zdravotný personál, ako postupovať v týchto prípadoch, však aktuálne máme len pre prípady včasného potratu, teda do 12. týždňa tehotenstva. Podľa Lucie Kubíny je dôležité, aby vznikol štandardný postup aj pre vyššie štádia tehotenstva a pôrodnícku stratu. Pomáha totiž zdravotníkom poskytovať kvalitnú zdravotnú starostlivosť založenú na dôkazoch.
„Ide o emočne a psychicky veľmi náročné momenty. Štandardné postupy poskytujú profesionálom oporu, pomenúvajú dobrú prax, a tak tvoria priestor na to, aby ženy v podobných situáciách dostali rovnako kvalitnú zdravotnú starostlivosť naprieč celým Slovenskom. Na stratu dieťaťa sa zameriava občianske združenie Tanana. Poskytuje psychologickú pomoc aj podporné skupiny.
Rezort uvádza, že považuje za nevyhnutné, aby bola v takýchto prípadoch poskytovaná zdravotná starostlivosť s maximálnou mierou empatie, vrátane následnej psychologickej podpory a odporúčaní na ďalšiu odbornú pomoc. „Cieľom pripravovaných opatrení je zabezpečiť jednotný, odborný a zároveň ľudsky citlivý prístup v každom takomto prípade.“
Podľa Lucie Kubíny je potrebné o tejto téme viac hovoriť. Ženy, ktoré zažili stratu, často opisujú pocit úplnej osamelosti. Až keď začnú otvorene rozprávať, zisťujú, že podobnú skúsenosť majú aj iní.
Jedným z dôvodov tabu je podľa nej atmosféra takzvanej víťaznej medicíny - takej, ktorá bojuje proti chorobe a smrti. „Stratu berieme ako zlyhanie, spája sa s ňou pocit viny či hanby. A to aj v situáciách, ktorým zabrániť objektívne nevieme,“ vysvetľuje. O to je dôležitejšie, aby sme prestali mlčať a otvorili priestor pre diskusiu.
Psychologické aspekty a podpora
Ženy, ktoré prežili zamlčaný potrat, je neúrekom. Ak medzitým porodili zdravé dieťa, zvyčajne sa situácia nerieši, pretože je veľký predpoklad, že sú schopné dieťa vynosiť a problém je inde. Niektorí gynekológovia ho zahŕňajú frázou, že to bolo „zlé“ vajíčko a jednoducho nie je dôvod na to, aby sme sa trápili - druhé bude dobré. V skutočnosti je veľmi veľa faktorov, ktoré môžu ovplyvniť potrat, mnohé nie s dodnes objasnené. Samozrejme, nejde len o samotnú vajíčko. Veľkú úlohu zohrávajú vonkajšie vplyvy, životospráva rodičov, užívanie liekov či omamných látok, ochorenia. Problémy s otehotnením sa v niektorých rodinách dedia z generácie na generáciu a nie vždy je dokázateľne potvrdené, prečo.
Najväčšie riziko potratu je v prvom trimestri a týka sa, žiaľ, veľkého počtu žien. Je to najcitlivejšie obdobie, počas ktorého by sme si mali dávať veľký pozor nielen na to, čo jeme, ale i na kontakt s chorými ľuďmi a zvieratami, chemikáliami, niektorými liekmi - a to i voľnopredajnými preparátmi, bylinkami a podobne. Ženy, ktoré sa opakovane stretli s potratom alebo prerušením tehotenstva majú pri ďalších tehotenstvách väčšie riziko krvácania, predčasného pôrodu, nízkej pôrodnej váhy novorodenca a tiež môžu mať aj komplikácie s placentou. Samozrejme, mnohé tehotenstvá nemajú žiadne komplikácie a detičky sa rodia zdravé. Ženy ktoré potratili len raz, majú spomínané riziká nižšie, ale oproti tým, ktoré nikdy nepotratili až o 30 percent zvýšené.
Ako je známe, riziko potratu sa zvyšuje s vekom, najmä ženy po štyridsiatke častejšie potrácajú, ale potraty sa nevyhýbajú ani mladým ženám. Neraz súvisia so zlým životným štýlom, ochoreniami o ktorých niekedy ani ženy samy netušia alebo genetikou. Odborníci však vedia, že potratom často končia nekvalitné tehotenstvá, ktoré nemajú šancu na úspech, ide o veľmi poškodené zárodky a jednoducho príroda to vyrieši potratom.
Mýty, ohovárania, dokreslené reči a pretvorené fakty nás sprevádzajú po celý život. Nie je však zrejme obdobie, počas ktorého sa s nimi stretávate viac, ako keď sa snažíte o bábätko a nedarí sa vám. Navyše, páry, ktorým sa dlhší čas nedarí, všetko vnímajú citlivejšie. Nečudo… Nedovoľte klebetám a mýtom, aby vám ublížili.
Tehotenstvo po pôrode: Štatistiky a rozhodovanie
Rozhodnutie mať ďalšie dieťa po pôrode je hlboko osobná záležitosť, ovplyvnená mnohými faktormi. Tento článok sa zameriava na štatistiky týkajúce sa tehotenstva po pôrode, najmä na Slovensku a v Británii, a skúma rôzne aspekty, ktoré zohrávajú úlohu v rozhodovaní žien. Cieľom je poskytnúť komplexný pohľad na túto tému, opierajúc sa o odborné zdroje a reálne príbehy, aby sme čitateľom pomohli zorientovať sa v zložitosti tejto problematiky.
Podľa najnovších štatistík Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI) sa na Slovensku v roku 2021 narodilo 56 663 živých detí. Celkovo prišlo na svet 56 872 detí, pričom rozdiel tvoria deti, ktoré sa živé nenarodili. Z celkového počtu nemocničných pôrodov išlo v 67,3 % prípadov (37 827 pôrodov) o spontánny pôrod a vo zvyšných 32,7 % prípadov (18 356 pôrodov) o operačný pôrod, najčastejšie cisársky rez.
Z 16 731 pôrodov cisárskym rezom bolo 54,3 % zákrokov indikovaných ešte pred pôrodom, 23,8 % vyplynulo z akútnej situácie počas pôrodu a 21,9 % z akútnej situácie pred pôrodom. Väčšina z detí narodených v roku 2021 mala pôrodnú hmotnosť od 2 500 do 3 499 gramov. Raritou nie sú ani veľkí novorodenci s hmotnosťou vyššou ako 4 500 gramov, ktorých sa v roku 2021 narodilo vyše 590. S nízkou pôrodnou hmotnosťou do 2 500 gramov sa narodilo 4 177 novorodencov.
Po prepočítaní na tisíc žien v danej vekovej skupine boli najpočetnejšie pôrody u 25- až 29-ročných a 30- až 34-ročných rodičiek. Nasledovali pôrody 20- až 24-ročných žien, ďalej 35- až 39-ročných a 18- až 19-ročných. Podľa kraja trvalého pobytu rodičky boli najpočetnejšie pôrody žien z Prešovského kraja (9 890 pôrodov), Košického kraja (8 700) a Bratislavského kraja (8 011). Zo spracovaných údajov vyplýva, že niektoré matky sa rozhodli rodiť v inom kraji, ako majú trvalý pobyt. Napríklad 13 % rodičiek z Trnavského kraja rodilo v Bratislavskom kraji a 11 % rodičiek z Prešovského kraja rodilo v Košickom kraji. Podobne je to aj s rodičkami z Nitrianskeho kraja, z ktorých sedem percent rodilo v Trnavskom kraji.