Priebeh Dňa vo Waldorfskom Materskej Škole

Waldorfské materské školy kladú dôraz na rytmus, napodobňovanie a hru ako základné prvky pre zdravý vývoj dieťaťa. Tento článok podrobne opisuje, ako vyzerá typický deň v takejto škôlke, od adaptácie nových detí až po aktivity počas dňa.

Ranný Začiatok

Cŕŕŕŕn… To nie je školské zvonenie. Vo waldorfskej škole nezvoní. To je budík. Ak budí rodičov zavčasu, privážajú svoje deti do školy už na 7.30 h. Vtedy začína ranný klub a škola ožíva. Kým je znesiteľné počasie - neprší, príliš nefúka, nie je pod nulou - víta učiteľ v rannom klube deti vonku a tam s nimi zotrvá do 8.15 h. O 8.20 h triedny učiteľ víta svojich žiakov vo dverách triedy. Podaním ruky, krátkym rozhovorom so žiakom, pripomenutím dohody z predošlého dňa, alebo aj pochvalou, že žiak prišiel včas.

Epocha: Hlavná Časť Dňa

O 8.30 h začína epocha. Epocha je obdobie spravidla 4 týždňov, počas ktorých sa intenzívne vyučujú hlavné predmety: slovenský jazyk, matematika, prvouka, prírodoveda, vlastiveda, prírodopis, zemepis, dejepis, fyzika, chémia. Táto intenzívnosť umožňuje zahĺbiť sa do predmetu a podstaty látky podstatne viac, ako to umožňuje klasické rozloženie hodín. Po tomto období nasleduje „čas zabudnutia“ na látku, ktorá sa však v novej sile vynorí, keď epocha znova príde na rad.

Epocha sa vyučuje v čase medzi 8.30 - 10.15. V nižších ročníkoch sa striedajú najmä epochy matematiky a slovenčiny a je tam po jednej epoche prírodovedy a vlastivedy (3., 4. ročník), vo vyšších ročníkoch sa striedajú viaceré predmety. Epocha v rámci dňa má svoju štruktúru, podľa ročníkov rôznu. V každej triede však začínajú prípoveďou, po ktorej nasleduje rytmická časť. Tá je dlhšia v nižších ročníkoch, vo vyšších sa časová dotácia skracuje. Napríklad v prvom ročníku môže trvať aj 45 minút. Učiteľ do nej zaradí básne, piesne, jazykolamy, zážitky detí, hru na flautu, rytmické cvičenia, odhady, koncentračné cvičenia, pohybové cvičenia zamerané na precvičovanie učiva… Vo vyšších ročníkoch, napr. v šiestom sa v rytmickej časti venujú nácviku balady alebo rétorickým cvičeniam, na matematike v 8. a 9. ročníku jazykolamom. Potom je na rade kontrola domácich úloh, ak žiaci nejaké dostali. Celkom určite sa tak deje na epochách fyziky a chémie vo vyšších ročníkoch, pretože žiaci mávajú za úlohu spraviť presný opis pozorovania a na druhý deň ho prečítajú a urobia závery. Domácu úlohu však môžu dostať aj prváci: nazberať 12 gaštanov a priniesť ich na druhý deň do školy, aby s nimi mohli robiť všetky štyri počtové úkony. Alebo pozrieť sa, akej farby oči má mama. Tretiaci s nadšením premerajú celú rodinu v starých dĺžkových mierach (palcoch, stopách, dlaniach..). Šiestaci sa v rámci ekonomickej matematiky pozrú do rodinného rozpočtu a niektorí veru prídu aj s tým, že to sú súkromné informácie. A to už sme v hlavnej časti epochy. V nej sa preberá nové učivo. V prvom ročníku z kresby a príbehu vystúpi nové písmeno (napr. K v postave Kráľa s mečom v ruke), v druhom sa žiaci zoznamujú s mäkkými, tvrdými a obojakými spoluhláskami napríklad tak, že tie tvrdé si napíšu na kamene, dupú pri nich, mäkké si napíšu na servítky a pripevnia k loptičkám z ovčej vlny, v pohybe tú mäkkosť vyjadria tak, že sa dotýkajú mäkkých častí svojho tela. V treťom sa učia vybrané slová a malú násobilku, samozrejme všetko najskôr v rytmickom pohybe, vo štvrtom základné slovné druhy, najmä slovesá, ktoré označujeme ako slová činu, Kainove slová, preto len tak nesedíme, ale vykonávame rôzne činnosti, ktoré nás privedú k dobrému zapamätaniu si ich. V tomto ročníku sa nechajú očariť epochou o zvieratách - môžu priniesť do školy svoje zvieratko, prejdú Bratislavu krížom-krážom v rámci epochy vlastivedy, v piatom ročníku spoznajú staré civilizácie a staroveké Grécko, desatinné čísla, Slovensko v polaritách, okolité krajiny. Šiesty ročník začína fyzikou, prvýkrát sa v ňom stretnú s geometriou, spoznávajú dejiny Ríma a stredoveku, v siedmom ročníku na epoche chémie prebieha napr. pálenie vápenca, na fyzike sa vytiahnu na kladke až po strop triedy, zostroja Voltov stĺp, ôsmaci sa dostanú do éry revolúcií, ale aj nádhery baroka a klasicizmu. Epocha končí príbehovou časťou.

Prestávka a Ďalšie Aktivity

Potom už príde výdych - veľká prestávka, v rámci ktorej sa žiaci nadesiatujú, mladší žiaci sa vybehajú v školskom sade a starší ju strávia podľa uváženia a záujmov. Ďalšie hodiny sú 45 minútové. Sú to výchovy: hudobná, výtvarná, telesná; jazyky: anglický a nemecký od 1. ročníka, ruský od 5. Poobedie trávia žiaci 1.-4. ročníka v školskom klube, aktivity prebiehajú najmä vonku.

Prečítajte si tiež: Sprievodca založením OZ

Adaptácia: Kľúčový Proces

Adaptácia je postupné začleňovanie do kolektívu, postupné budovanie dôvery, istoty, vzťahu. Ale vo waldorfskej pedagogike to vnímame v prvom rade ako budovanie vzťahu. Vytvárajú k sebe cestu, formujú si priestor medzi sebou, v ktorom môže začať rásť vzťah. A preto sú chvíle adaptácie tak veľmi dôležité. Od jeho priebehu závisí potom viac menej celé obdobie pobytu dieťaťa v škôlke. Dieťa uchopí realitu, potrebuje ju niekoľkokrát zažiť, uvoľniť a otvoriť. Veta: „U nás je to tak.“, je silnou istotou pre malé dieťa. A vami rodičmi, tak spoločne pre dieťa konáme to najlepšie. Ak sa vy rodičia rozhodnete pre našu škôlku, jedným z krokov na našej spoločnej ceste je adaptácia.

Priebeh Adaptácie

Rodičia sú prítomní v škôlke spolu s dieťaťom. Termín na adaptáciu. Dieťa spolu s vami rodičmi navštevuje našu škôlku dva mesiace predtým, než nastúpi do kolektívu samé. Prídete k nám na hodinu, potom napr. na 2 hodiny, až postupne zažijete spolu so svojim dieťaťom u nás celý deň. Počas priebehu adaptácie si dieťatko zažije aj situáciu, že vy - rodič na chvíľu odíde a že sa aj o chvíľu vrátite. Dieťa sa zapája sa do činností a po istom čase príde už spomínaná chvíľa, keď necháva dieťa s vychovávateľkou a odchádza. Ale postupujeme vždy individuálne a veľmi citlivo, vychádzajúc z potrieb konkrétneho dieťaťa a kolektívu. Rodič a vychovávateľky dohodli na spoločnom postupe.

Pri adaptácií vaše dieťa s vašou pomocou postupne získa dôveru v nás. A potom nastane deň, keď spokojne zostane v škôlke s nami samo. Lebo už zažilo chvíle u nás v škôlke a teda vie, čo ho čaká, vie, že to čo my dospelí povieme, dodržíme a aj sa to tak stane. Je spojené aj to, že už má vžité, že spokojne môže tu v škôlke ostať a vy sa vrátite - prídete po neho. No niekedy i napriek dohode dospelých, odísť pre rodiča nie je vždy jednoduché. Niektorí rodičia vidia svoje dieťa plakať a nevedia odísť od dieťaťa. Je dôležité, aby si rodičia uvedomovali, čo sa v danej chvíli deje. Uvedomujeme si a vedome chceme, aby ste adaptáciou vášho dieťaťa vy rodičia spoznali nás vychovávateľky, našu škôlku, náš prístup k deťom, naše myšlienky. Takže tiež aj tu ponúkame priestor pre komunikáciu, ale mimo triedy, mimo pedagogického procesu.

Waldorfská Pedagogika: Základné Princípy

Waldorfská pedagogika sa usiluje o celostný pohľad na dieťa. V tom zmysle, že dieťa nie je telom malý dospelý, ktorý ešte nebol dostatočne informovaný, a keď ho čo najviac a čo najrýchlejšie niečo naučíme, bude už potom rovnako múdry ako my dospelí. Dieťa je vyvíjajúci sa človek, telesne a aj duševne. Z toho vyplývajú odlišné potreby a spôsoby podľa vývinového stupňa dieťaťa.

Učenie sa Prostredníctvom Tela

Dieťa do približne 7 rokov sa učí prostredníctvom svojho tela. Nie vysvetľovaním, poučovaním, či učením naspamäť. Vývinovo je na tom tak, že na spoznávanie sveta má primárne k dispozícii svoje telo s jeho fyzickými zmyslami. Dieťa dostane od rodičov telíčko „darom“. Po počatí rastie v maminom brušku. Výživu, dýchanie dostáva zo sveta sprostredkovane cez telo mamy. Pláva si v teplej plodovej vode, v relatívnom prítmí, so zvukmi vonkajšieho sveta tlmenými maminým telom a plodovými obalmi. Keď sa narodí, nadýchne sa a svet doň vstúpi. Všetko sa zmení. Dieťatko si potrebuje svet ohmatať, ochutnať, vyskúšať „na vlastnej koži“. A to by sme mu mali dopriať. Tablety, chytré telefóny, notebooky, televízia, CD-čka k tomuto veku vôbec nepatria. Doprajme deťom spoznať krásy prírody a reálneho sveta tak, aby si ho mohli zamilovať, starať sa oň a chrániť ho.

Prečítajte si tiež: Zdravotné odvody počas materskej

Napodobňovanie a Vzory

Čudovali ste sa niekedy, prečo my ľudia chodíme vzpriamene na dvoch nohách? Ako je to možné, že vieme rozprávať, počúvať, rozumieť a aj myslieť? Zvieratá to tak ako my nevedia. Deti sa to vďaka schopnosti napodobňovania dokážu naučiť od ľudí, ktorí sú v ich blízkosti. Tá je u malých detí veľmi silná a vďaka nej sa dokážu vzpriamiť, naučia sa chodiť, rozprávať, postupne aj myslieť a následne si uvedomiť samých seba. Človek je jedinečný aj tým, že si hovorí „ja“. „Ja“ je veľmi zaujímavé slovo. Keby sme teraz povedali viacerí napríklad slovo „stolička“, môžeme tým myslieť všetci to isté. Ale keď povieme „ja“, myslíme tým istým slovom každý niečo iné - samého seba.

Dieťa až do približne 7 až 8 rokov sa učí primárne napodobňovaním. Z toho plynie pedagogická zásada pre nás dospelých: robme také veci a tak, aby sme to nemuseli deťom zakazovať. Kričať na dieťa „nekrič“ naozaj nepomáha. Ani ho telesne potrestať za to, že niekomu ublížilo. Keď upratujeme s nechuťou, dieťa sa od nás učí, že upratovanie je niečo nepríjemné. Dieťa totiž nenapodobňuje iba to, ako sa pohybujeme a rozprávame, ale aj naše vnútorné postoje a nálady. „Ukáž mi, aké je to byť človekom“ - je nevyslovená otázka malého dieťaťa a my ako rodičia sme pre deti prvým a najsilnejším vzorom. Keď si uvedomíme, čo to do dôsledkov znamená, je to obrovská zodpovednosť, ako veľmi formujeme dieťa pre celý jeho ďalší život.

Rytmus a Harmónia

Ďalším pedagogickým nástrojom je rytmus. Všetko živé žije v rytmoch, príroda v ročných obdobiach, v mesačných cykloch, v striedaní dňa a noci. Rytmus srdca a dychu je to, čo nás oživuje. Musí byť pravidelný, ale zároveň sa prispôsobovať okolnostiam. Keď kráčame hore schodmi, zrýchli sa nám tep aj dych podobne, ako keď sme rozrušení. V pokojnom stave sa opäť spomalia. Striedanie polarít, nádychu a výdychu a ich opakovanie pôsobí na človeka oživujúco. Spomeňte si, aké to je, keď hojdáte dieťa na hojdačke. Presne viete, kedy treba hojdačku postrčiť, kedy treba dať impulz, aby ste ju s čo najmenším úsilím rozhojdali. Rytmus nahrádza silu, s čo najmenším úsilím dosahujeme optimálny výsledok. Nielen pre zvieratá, ale aj pre človeka je rytmus veľmi dôležitý. A keď žijete s malými deťmi, je priam nevyhnutný.

Domáce Prostredie a Aktivity

Ako tieto 4 základné nástroje waldorfskej pedagogiky používame v harmonickom celku? A ako je možné to robiť doma? Domáce prostredie je najlepším miestom pre výchovu malého dieťaťa. Situácia, kde dospelý pracuje a dieťa sa hrá, je obrazom prvého sedemročia. Domáce práce sú pre dieťa zrozumiteľné, ich priebeh je viditeľný a vedie k zmysluplnému cieľu. Dieťa môže pomáhať - napodobňovať pohyby dospelého. Dôležité je pritom nezabudnúť, že keď dieťa pomáha, vlastne sa hrá - preto nejde o výsledok, ale o proces.

Keď pečiete keksíky a dieťa chce piecť s vami, dajte mu kúsok cesta nech vykrajuje, ako chce, alebo nech si ho miesi či inak sa hrá. Keď zametám na dvore popadané lístie, deti mi pomáhajú. Nevadí, že mi ho opäť rozmetajú. Napodobňujú môj pohyb, nie môj zámer, je to ich hra. Neznamená to, že deti majú zmariť moju prácu. Je dobré deťom vyhradiť ich priestor, aby sa mohli podieľať na činorodej práci dospelého, bez môjho očakávania správneho výsledku, bez tlaku na výkon. Pri domácich prácach, varení, upratovaní, práci v záhrade (aj kvetináč na balkóne je záhradka) sme pre dieťa vzorom činného dospelého, ideálne, keď prácu robíme s chuťou a radosťou. Dieťa rozvíja svoju hrubú a jemnú motoriku, má reálne zmyslové zážitky.

Prečítajte si tiež: MŠ Športová – 50 rokov

Nepotrebujeme žiadne špeciálne edukačné hračky a materiály. Jednak sú drahé, a aj účelovo obmedzujúce. V našej škôlke je utieranie prachu jedna z veľmi obľúbených činností. Do vedierka s vlažnou vodou kvapnem pár kvapiek levanduľového oleja - pekne to vonia a aj dezinfikuje, mám prichystaných viacero handričiek a s chuťou sa pustím do utierania. O chvíľu mám niekoľko malých pomocníkov. Veď je to zábava - veci z políc povyberať, utrieť a opäť uložiť.

Domácim prácam môžeme dať týždenný rytmus, tak ako to robili naše prababičky. V pondelok sa perie, v utorok žehlí, v stredu zašíva, vo štvrtok pečie, v piatok upratuje, v sobotu sa ide na trh a nedeľa je na kultúru alebo akokoľvek vám to vyhovuje. Domáca práca nie je jednorazový projekt, je to neustála starostlivosť o život. Chceme, aby deti robili zmysluplné veci, nie sa nechali pasívne animovať, nie aby sa z nich stali konzumenti. Ak nechcete alebo nevládzete mať na každý deň niečo naplánované, nevadí, aj 1 - 2 dni v týždni postačia.

Niekedy sa ma mamy pýtajú - A kedy sa mám s dieťaťom hrať, keď musím navariť, oprať, upratať? Nemusíte čakať, kým dieťa zaspí. Vtedy si radšej oddýchnite s ním. S dieťaťom sa nemusíme hrať. Môžeme, ak chceme, ak nás to teší, ak máme chvíľku. Deti chcú prirodzene vrastať do sveta dospelých. Nepotrebujú, aby sme sa stali deťmi. Najviac pre malé deti urobíme, najlepšie sa im budeme venovať, keď budeme pri nich robiť klasické domáce práce, najlepšie ručne. Môžeme napríklad bielizeň namiesto hodenia do sušičky vešať na sušiak a pripínať štipcami. Neznamená to, že máme prestať používať práčku, ale sú aj veci, ktoré je lepšie prať ručne. Veľmi zašpinené ponožky, jemné šatky či svetríky… Varenie, pečenie, deti milujú domáce práce. Keď pracujem s chuťou, deti sa rady prídu zapojiť. Majú zmyslové zážitky, zmysluplnú činnosť a radosť z práce s dospelými.

Rytmus Ročných Období

Zo všetkých rytmov je pre malé deti najdôležitejší ročný rytmus. Je to ich šanca spojiť sa so zemou a prírodou, s kultúrou, do ktorej deti vrastajú. Malé deti nepotrebujú zoologickú záhradu, stačia vtáčiky a chrobáčiky na lúke, aj na sídlisku sa nájdu. Nepotrebujú zábavný park, zoberte ich radšej do lesa, k rybníku, na výlet. Von sa dá ísť za každého počasia, je to iba otázka oblečenia a pevnej vôle (vašej). Tá radosť v detských očiach z dupkania gumáčikmi v mláke počas dažďa je na nezaplatenie.

Hračky a Materiály

O „waldorfských“ hračkách by sa dalo písať veľmi veľa. Dôležité sú opäť prírodné materiály, pre rozvoj zmyslov sú vhodnejšie ako nudný plast. Poskytujú hmatové i tepelné zážitky (drevo a vlna sa zohrejú pri dotyku a teplo vracajú naspäť). Nemusia vás ani stáť veľa peňazí, stačí ich mať menej. Dnešné deti sú spravidla zavalené haldami hračiek, ku ktorým si ani nevedia vytvoriť vzťah. Pretože ich je priveľa, ale aj preto, že ten, kto ich nimi obdaroval, tiež ku hračke nemal vzťah. Skúste pre dieťa hračku vyrobiť sami. Ušiť, zmontovať.

Hračky sú akoby „nedokončené“ - namiesto sanitky, hasičského auta, tatrovky a miešačky stačí jedno drevené auto, ktoré detská fantázia pretvorí na to, čo práve treba pre hru. Látkové bábiky a zvieratká sú mäkké, prítulné a vaše dieťa bude nadšené, že to ich maminka (babka, ocko…) ich vyrobili. Môžete potom bábike spolu šiť šaty, pliesť svetrík, aj ručné práce vytvárajú teplo domova. Drievka nájdené v lese alebo podarované susedom, ktorý orezával stromy v záhrade, môžete spolu s deťmi opracovať brúsnym papierom a ošetriť olejom. Šišky, kamienky v košíčkoch, 1 - 2 smaltované hrnce či hrnčeky a drevené varešky na hranie a detská kuchynka je na svete. Fantázii sa medze nekladú.

Dôležitosť Rodiny a Vzorov

Pre dieťa je najdôležitejšia jeho primárna rodina. Deti potrebujú okolo seba dospelých ľudí, ktorí svoje deti milujú, pracujú na sebe, so záujmom o svet, o svoj domov a okolie. Dospelých, ktorí ich vezmú do prírody, budú s nimi sláviť sviatky a pripravovať slávnosti a ktorí budú žiť v pravidelnom rytme práce a oddychu.

Príklad Dňa v Škôlke Hájanka

V petržalskom bytovom komplexe Hájpark vedie škôlku Hájanka, ktorá je zameraná na výchovu detí v domácom prostredí, s dôrazom na rytmus dňa, vzťah k prírode a pobyt v nej.

Ranný Rytmus

Ráno deti prichádzajú od pol ôsmej do deviatej a hrajú sa. Vychovávateľka - „teta” - v tom čase pracuje, stará sa o život. Nerobí si dochádzku, ale robí niečo, čo je pre dieťa zrozumiteľné a prehľadné - napríklad čistí mrkvu, ktorú najskôr očistí, nakrája, šupky odnesie do kompostu a potom ju môže servírovať. Keď už tá hra opadne, začnú spoločne upratovať.

Kruh a Aktivity

Následne sa všetci usadia do kruhu a každý môže povedať, čo chce. Spomenú si na kamarátov, ktorí v ten deň neprišli do škôlky, a nasledujú pesničky, básničky a riekanky sprevádzané pohybom. Pre dieťa je neprirodzené sedieť bez pohybu. Potom nasleduje spoločná hygiena a desiata. Deti nenútia, aby jedli, ale musia s nimi sedieť pri stole.

Pobyt Vonku

Potom idú všetci spolu von. Cieľom je, aby deti zažívali kolobeh prírody na vlastnej koži, a preto s nimi chodia na vzduch, do prírody, hrať sa von. V Hájparku majú chránenú záhradku pre tých najmenších, možnosť ísť aj na spoločné ihrisko, a majú aj prírodu. Starší chodia dokonca na väčšie výlety - napríklad na Draždiak. S menšími chodia na menšie výlety, aby dokázali zažiť prírodu na vlastnej koži a nemuseli im ju predstavovať pomocou vystrihovania obrázkov a zvieratiek.

Obed a Oddych

Okolo obeda s deťmi znova všetko upracú, pretože už na ne samozrejme ide únava. Upracú si všetky hračky, zakryjú pieskovisko aj veľmi obľúbenú blatovú jamu a idú dnu. Nasleduje hygiena a rozprávka, ktorá je potravou pre dušu, a dáva im možnosť rozvíjať fantáziu. Samozrejme, rozprávky sú primerané veku i ročnej dobe. Snažia sa robiť dva alebo tri týždne to isté - vďaka tomu, že sa rozprávka opakuje, deti sa ju naučia naspamäť. Nie je to však pre ne nuda, ako by sa mohlo zdať. Keďže v škôlke nemajú žiadne zariadenia na reprodukovanú hudbu, deti sa naučia si dramatické pásmo vytvoriť samy alebo im ho vytvára teta spievaním či básničkou. Živý spev a reč sú veľmi prospešné. Rozprávku teda prvý týždeň rozprávajú, druhý ju hrajú bábkovým divadlom a pokiaľ je tá rozprávka na to vhodná, tak ju aj zahráme s deťmi ako hercami. Po divadielku teda nasleduje obed a následne oddych.

Poobedňajšie Aktivity

Keď sa všetky postupne pozobúdzajú, tak znova nasleduje hra a povedia si pár slov na rozlúčku v kruhu. Nasleduje olovrant a deti idú, pokiaľ je to znovu možné, von, kde si po ne prichádzajú rodičia. Každý deň má tento istý priebeh, je to pre ne prehľadné a časom sa to naučia naspamäť.

Rytmus a Sloboda

Pre dieťa je zdravé žiť v rytme, ktorý vychádza zo živej prírody. Je celkom umenie opatriť voľnú hru tak, aby sa do nej príliš nezasahovalo, ale pritom bola vedená, najmä v okamihoch, keď sa stáva deštruktívnou, keď si deti nevedia s danou situáciou poradiť.

Vyčerpané vs. Zdravo Unavené Dieťa

Vyčerpané dieťa je také unavené, že ho napríklad večer nevieš uspať. Preto sa v škôlke snažia, aby sa dieťa zdravo unavilo. To znamená, že je zdravo vyhraté, má zážitky a kontakt s dospelým, je najedené, vybehané aj oddýchnuté. Vyčerpané dieťa je také, ktoré nedostáva bezpečie a mantinely. Dieťa potrebuje lásku a hranicu, pretože sa o ňu rado oprie.

Napodobňovanie a Dialóg

Deti sa učia vzpriamiť, rozprávať a myslieť tým, že napodobňujú dospelých. Všetky jeho potreby sa denne snažia odčítať v spoločnom dialógu, ktorý však nie je verbálny. Každé dieťa je iné, a preto musia vedieť, čo je pre dané dieťa vhodné. V žiadnom zmysle to nie je anarchia, je to štruktúra, v ktorej sa cítia bezpečne a plávajú si v nej.

Interiér a Materiály

Interiér celej škôlky je plný prírodných materiálov, takisto hračky sú z dreva, látok a podobne. Drevo je veľmi dobrý materiál a zo zopár kociek si dieťa vie vďaka svojej predstavivosti vytvoriť všetko, čo potrebuje. Drevo má takisto svoju hmotnosť, to znamená, že sa napríklad naučí, že ak si pustí na nohu drevenú stoličku, bude to bolieť. Nesnažia sa deti chrániť pred reálnym svetom, preto napríklad už štvorročné deti dostávajú do rúk nožík (samozrejme, so zaoblenou špičkou a pod dozorom), aby sa s ním zoznámili. To, že sú materiály prírodné, je veľmi dobré pre rozvoj zmyslov, ale aj odhadu.

tags: #den #vo #waldroskej #materskej #skole