Počas tehotenstva sa budúca mamička snaží zabezpečiť čo najlepší vývoj svojho dieťaťa. S blížiacim sa termínom pôrodu si však začína uvedomovať, že nie všetko je v jej rukách. Do pôrodnice prichádza s premysleným pôrodným plánom, zazmluvneným gynekológom a jasnou predstavou o tom, ako by mal pôrod prebiehať. Realita však môže byť iná a nie vždy ide všetko podľa plánu. V niektorých prípadoch sa bábätku nechce na svet a situácia sa môže skomplikovať. Vtedy je ďalší priebeh v rukách gynekológa, ktorý sa snaží zabezpečiť, aby sa bábätko narodilo čím skôr a predišlo sa tak trvalému poškodeniu z nedostatku kyslíka. Pôrodné poranenia hlavičky sú potom jedným z možných dôsledkov komplikovaného pôrodu.
Typy deformácií hlavičky pri pôrode
Počas pôrodu môže dôjsť k rôznym typom deformácií hlavičky dieťaťa. Niektoré sú bežné a spontánne sa upravia, iné si vyžadujú lekársku intervenciu. Medzi najčastejšie patria:
- Caput succedaneum (pôrodný nádor): Ide o difúzny opuch hlavičky, ktorý vzniká počas pôrodu. Opuch sa spontánne vstrebe za 1 až 2 týždne a nevyžaduje žiadnu liečbu. Prítomné môžu byť aj drobné hematómy - petechie.
- Kefalhematóm: Ide o zakrvácanie pod periost lebky, ktoré sa prejavuje ako hrčka na hlavičke. Väčšina kefalhematómov sa vstrebe spontánne v priebehu niekoľkých týždňov. V niektorých prípadoch môže dôjsť k osifikácii, čo si vyžaduje chirurgické riešenie.
- Zlomeniny lebky: Vyskytujú sa zriedkavo a väčšinou ide o pozdĺžne praskliny, ktoré sa zhoja spontánne. Zriedkavo sa vyskytujú vpáčené zlomeniny, ktoré si vyžadujú chirurgický zákrok.
- Vnútrolebečné zakrvácanie: Vyskytuje sa zriedkavo a najčastejším typom je subarachnoidálne zakrvácanie, ktoré má väčšinou benígny priebeh.
Príčiny deformácií hlavičky pri pôrode
Deformácie hlavičky pri pôrode môžu mať rôzne príčiny. Medzi najčastejšie patria:
- Tlak panvy matky na hlavičku dieťaťa počas pôrodu: Opakovaný tlak panvy matky na hlavičku dieťatka počas nepostupujúceho pôrodu.
- Mechanické poranenie spôsobené kliešťami alebo vákuumextraktorom: Použitie týchto nástrojov počas pôrodu môže viesť k poraneniu hlavičky dieťaťa.
- Stiesnené prostredie v maternici: Stiesnené prostredie v maternici (napr. pri viacpočetnom tehotenstve alebo ak je plod vo vysokej polohe) môže spôsobiť prednarodenú deformáciu.
- Pôrod koncom panvovým: Pôrod koncom panvovým predstavuje vyššie riziko pre vznik subdurálneho zakrvácania.
- Predčasný pôrod: Predčasne narodené deti majú mäkšiu lebku a často trávia dlhší čas ležaním kvôli zdravotnému stavu, čo zvyšuje riziko deformácie.
- Veľká hlavička alebo nízky svalový tonus: Deti s veľkou hlavičkou voči telu alebo slabšími svalmi môžu mať ťažkosti s otáčaním hlavy, čo vedie k dlhodobejšiemu tlaku na jednu oblasť lebky.
- Genetická predispozícia: V niektorých prípadoch môžu byť deformácie hlavičky ovplyvnené dedičnými faktormi, ako je tvar lebky alebo náchylnosť k svalovým poruchám.
- Intrauterinne: Ešte počas vývoja vo vnútromaternicovom priestore, kedy bol tlak vyvíjajúci na hlavičku ešte pred narodením, napríklad pri zníženom množstve plodovej vody, ktoré dieťa obklopovalo.
Prevencia deformácií hlavičky pri pôrode
Počas tehotenstva robí žena všetko preto, aby sa jej bábätko vyvíjalo čo najlepšie. S približujúcim sa termínom pôrodu si však začína uvedomovať, že nie všetko je v jej rukách. Do pôrodnice prichádza budúca mamička s premysleným pôrodným plánom, zazmluvneným gynekológom a jasnou predstavou, ako by mal jej pôrod prebiehať.
Prevencia deformácií hlavičky u novorodencov zahŕňa niekoľko opatrení, ktoré je možné implementovať už od prvých dní života dieťaťa. Cieľom je minimalizovať tlak na jednu oblasť lebky a podporiť rovnomerný vývoj. Medzi najdôležitejšie preventívne kroky patria:
Prečítajte si tiež: Význam merania obvodu hlavičky
- Striedanie polohy hlavičky pri spánku: Keď bábätko spí na chrbte (čo je odporúčané na prevenciu SIDS), jemne mu otáčajte hlavičku na jednu a potom na druhú stranu.
- Dostatočný čas na brušku (tummy time): Od prvých týždňov života kladieme bábätko denne na bruško, keď je hore a pod dohľadom. Tým sa posilňujú krčné a chrbtové svaly a znižuje tlak na zadnú časť hlavy.
- Striedanie polohy pri dojčení alebo kŕmení z fľaše: Pri dojčení či kŕmení z fľaše striedajte ruky, aby sa dieťa naučilo otáčať hlavu na obe strany.
- Nosenie v rôznych polohách: Pri nosení používajte rôzne polohy, napríklad klokanku alebo ergonomické nosítko.
- Minimalizácia času stráveného v autosedačkách, ležadlách a hojdačkách: Obmedzte čas strávený v autosedačkách, ležadlách a hojdačkách, kde je hlavička opretá o pevný povrch.
- Podpora pohybu: Podporujte pohyb a občas motivujte bábätko hračkami, aby sa otáčalo na rôzne strany.
- Pravidelne meňte polohu dieťatka v postieľke: Väčšina rodičov, najmä praváci nosia deti v ľavom náručí a v postieľke ho ukladajú na ľavú stranu. Dieťatko sa obzerá väčšinou von do miestnosti, čím sa neustále ukladá hlavičku len na jednu stranu. Otáčajte ho aj v postieľke, prípadne mu dajte do zorného poľa nejakú hračku, ktorú budete zakaždým meniť, čím ho budete nútiť otáčať hlavičku do strán.
- Polohovanie počas spánku: Počas spánku vášho dieťatka mu zmeňte polohu hlavy, podložením malého uteráčika, alebo plienkou, aby sa vyvíjal tlak hlavy o podložku aj na strane hlavy, kde sa vytvára deformita. Na trhu sú dostupne aj oporné vankúšiky na hlavičku, ktoré držia hlavičku v jednej polohe a je vyvíjaný nižší tlak na záhlavie.
- Ukladanie dieťatka na podložku: Vyhýbajte sa príliš dlhému ukladaniu dieťatka na tvrdé podložky, ako napríklad do autosedačky, ktoré majú tvrdý plast pokrytý len tenkou vrstvou výplne. Ukladajte dieťatko celým telom na mäkký vankúš, ktorý po bokoch vypodložíte, aby sa neprevalilo. Vytvorte ako keby hniezdo s vypodloženými bokmi celej plochy. Dostupné sú aj rôzne polohovacie hniezda pre malé deti, ktoré sú mäkkého materiálu a nevytvárajú tlak na lebku dieťatka.
Syndróm šikmého krku
Syndróm šikmého krku patrí k pôrodným traumám periférneho motorického systému. Popôrodná trauma väčšia alebo menšia blokuje štart ideálneho motorického vývoja. Ide o poranenie mäkkých tkanív v oblasti šije a hlavy. Bolestivé problémy v oblasti cervikokraniálneho prechodu a v oblasti šije majú negatívny vplyv na celkový motorický vývoj dieťaťa a na celkové prospievanie dieťaťa.
Všetky tieto popôrodné poranenia majú spoločné, v oblasti posturálneho držania antalgické, držanie hlavy v predilekcii, tzv. Všetky tieto klinické prejavy rozvinutého syndrómu šikmého krku, nie sú vidieť okamžite po narodení, ale rozvíjajú sa v priebehu niekoľkých týždňov až mesiacov. Hlava dieťaťa je otočená k jednej strane, držaná v reklinácii, šikmo uklonená k postihnutej strane a rotovaná na druhú stranu (zdravú). Toto predilekčné držanie pretrváva. Pri otočení hlavy na druhú stranu, má dieťa problém ju tam udržať.
Hlava dieťaťa je zležaná a na záhlaví, na ktorom dieťa stále leží, je menej vlasov. Tvár je asymetrická a na strane úklonu je tvár o niečo menšia, asymetrická je aj lebka. Môžu sa objaviť problémy so sluchom na strane, kde dieťa dolieha uchom stále na podložku. Asymetrické držanie šije v zmysle úklonu hlavy sa prenáša na celý trup, čo vedie k skoliotickému držaniu tela. Asymetria sa prenesie až k panve.
Konštantná asymetria držania hlavy vedie ku konštantnému držaniu panvy ventrálne a kraniálne na strane úklonu. Obmedzenie pohyblivosti panvy má vplyv na zrenie bedrových kĺbov. Ventrálne postavenie panvy sprevádza hyperabdukcia a vnútorná rotácia bedrových kĺbov. Šikmé postavenie panvy a nefungujúca brušná muskulatúra môže priniesť gastrointestinálne ťažkosti (reflux, plynatosť), pretože na žalúdok a čreva nepôsobí správny vnútrobrušný tlak.
Ak je hlava, panva a osový orgán v asymetrii, tak potom vidíme asymetrickú hybnosť všetkých končatín, a to v polohe na bruchu i na chrbte. Celá táto situácia znamená oneskorené vzpriamovanie, nastáva porucha vzpriamovacích mechanizmov. Obmedzená je aj pasívna hybnosť hlavy k jednej strane. Na postihnutej strane chýba súhra ruka - ústa, dieťa sa orientuje stále k zdravej strane, tým nastáva fixované asymetrické držanie a asymetrická hybnosť. Výsledkom je asymetrický motorický vývoj dieťaťa.
Prečítajte si tiež: Tabuľky obvodu hlavičky bábätka
Dieťa rozhodne nie je ohrozené tým, že by sa nechodilo. Jeho hrubá motorika je vo veku 12. - 16. mesiacov v norme, dieťa samostatne chodí. Posturálna adaptácia znamená začiatok fixácie asymetrického držania. Dieťa je plačlivé, motoricky nepokojné, býva označované ako neurotické alebo hyperexcitabilné dieťa.
Takto nepokojné a plačlivé dieťa má problémy s príjmom potravy, ktoré vyplývajú z jeho posturálnej situácie. Treba si uvedomiť, že sanie a prehĺtanie sú motorické funkcie. K saniu a prehĺtaniu potrebuje drobné pohyby do flexie v kraniocervikálnom prechode a koordináciu jazyka. Bolesť v oblasti šije a nemožnosť jej napriamenia spôsobuje pri príjme potravy veľký problém. K saniu a prehĺtaniu potrebuje spraviť krátky kyv hlavy dopredu a to nemôže. Na strane úklonu je sanie komplikovanejšie.
Problém zaspávania, prerušovaný spánok, plač zo spánku sú ďalšie príčiny zlého príjmu potravy dieťaťa. Deti so syndrómom šikmého krku poznáme v kojeneckom období podľa častého slintania. Slintanie je dôsledok problému s prehĺtaním. Dieťa zle prehĺta počas kŕmenia, strava vyteká von.
Polohová plagiocefália a brachycefália
Polohová plagiocefália a výrazná brachycefália sú deformity lebky, ktoré vznikajú počas jej rastu a sú spôsobené vonkajšími kompresívnymi silami pôsobiacimi na hlavu dieťaťa. Tieto polohové deformity môžu vznikať v rôznom časovom období. Prenatálne ich môžu spôsobiť faktory, ktoré obmedzujú priestor okolo plodu. Postnatálne kraniálne sploštenie je prítomné až u 56 % viacnásobných tehotenstiev. V tomto prípade sa deti rodia s normálnym tvarom lebky a polohová plagiocefália sa vyvinie ako následok jednostrannej pozície dieťaťa, ktorá je zapríčinená buď perinatálnym poškodením dieťaťa, alebo nevhodným polohovaním rodičov.
Perinatálna deformácia, ku ktorej dochádza počas prechodu cez pôrodný kanál je fyziologická, ale zvyčajne je dočasná a spontánne sa odstráni do 6. týždňov u zdravých detí s nepoškodeným motorickým vývinom. Plagiocefália tak nemôže byť diagnostikovaná, kým dieťa nemá najmenej šesť týždňov. Deformitu lebky novorodenca môžu spôsobiť aj sily použité pri asistovanom pôrode. Ďalším faktorom ovplyvňujúcim symetriu hlavy je torticollis alebo iná svalová dysbalancia svalov krku alebo trupu.
Prečítajte si tiež: Kompresné pančuchy a obdobie po pôrode
Polohová plagiocefália, nonsynostotická plagiocefália alebo v anglickom termíne „flat head syndrome“ sa prejavuje ako deformita lebky rovnobežníkového tvaru, so záhlavným sploštením na jednej strane, s posunutím ušnice na strane deformity a s vyčnievajúcim čelom dopredu. Asymetrický tvár lebky spôsobuje tvárovú skoliózu. Dochádza k asymetrii tváre, očí a sánky. Uši nie sú v jednej línií, na strane posteriórneho sploštenia býva ucho posunuté dopredu. Brada je posunutá na opačnú stranu ako je okcipitálne sploštenie, mení sa pozícia jazyka voči čeľusti pri aktívnom pohybe i statickom držaní tela.
Polohová plagiocefália sa vyskytuje u 1 z 5 detí počas prvých dvoch mesiacov ich života. Výskyt polohovej plagiocefálie sa pohybuje okolo 16% vo veku 6. týždňov, 19% vo veku 4. mesiace s následnou klesajúcou tendenciou okolo 7%, vo veku 12. mesiacov až na približne 3% vo veku 24. mesiacov. Všeobecne môžeme konštatovať, že polohová plagiocefália je spôsobená dlhodobým vonkajším tlakom na vyvíjajúcu sa lebku, pokiaľ je dieťa prevažne v jednej polohe. Vzniká vtedy, pokiaľ má dieťa väčšinu času hlavu otočenú na jednu stranu, aktívny pohyb na opačnú stranu je nedostatočný a pasívny pohyb je často obmedzený.
Pre rozvoj polohovej plagiocefálie je dôležitá taktiež prítomnosť rizikových faktorov, napríklad vek matky nad 35. rokov, mužské pohlavie dieťaťa, supinačná poloha dieťaťa v priebehu spánku aj počas dňa, stranová preferencia, vývojové oneskorenie a nižší stupeň aktivity. Najvýraznejším rizikovým faktorom podieľajúcim sa na vzniku vývoja polohovej plagiocefálie je pozícia a polohovanie dieťaťa, nedostatočné polohovanie na bruchu. Výskumy v posledných rokoch ukazujú na možnosť oneskorenia psychomotorického vývoja, deti sú menej aktívne a majú variabilný svalový tonus. U týchto detí vývoj neprebieha kvalitne, pre nedostatočnú aktivitu šijového a trupového svalstva, nedostatočnú oporu o horné končatiny a obmedzenú schopnosť kontroly hlavy proti gravitácií u nich pretrváva predilekčné držanie tela. Deti nedosahujú symetriu v polohe na chrbte ani v polohe na bruchu. Z tejto funkčnej asymetrie sa rozvíja štrukturálna asymetria. Asymetrická pozícia hlavy vo vývoji vedie k asymetrii ušníc. Zvýšený tlak hlavy na jedno ucho znižuje prívod akustických stimulov do zvukovodu a dochádza k fázovému posunu zvuku v ušiach.
Terapia polohovej plagiocefálie
U polohovej plagiocefálie spočíva terapia predovšetkým v dôslednom polohovaní hlavy dieťaťa. Aktívne polohujeme v dobe spánku a hry. Postieľku umiestňujeme tak, aby bol možný prístup z oboch strán. Pokladáme hračky na opačnú stranu, podporujeme otáčanie hlavy na opačnú stranu. Ďalšie možnosti riešenia sú prevencia, striedať polohu hlavy pri pokladaní dieťaťa v polohe na chrbte. Novorodenci by mali tráviť minimum času v autosedačkách alebo v iných podobných pomôckach, ktoré podporujú polohu na chrbte. Dostatočne polohovať novorodenca na bruchu. Zo začiatku polohujeme dieťa na bruchu krátko, neskôr môžeme interval predlžovať.
Handling, pasívne uvoľňovanie, aktívna pohybová terapia a terapia pomocou kraniálnej remodelačnej ortézy sú ďalším riešením polohovej plagiocefálie. Handling je vhodnou súčasťou terapie, ktorou podporujeme a stimulujeme kvalitné pohybové vzory. Prevádzame ho individuálne vzhľadom k aktuálnemu stavu dieťaťa. Z aktívnej pohybovej terapie využívame pohybové vzory z I. trimenonu, o ktorých by mala byť matka inštruovaná. Využívame exteroreceptívnu stimuláciu pre inhibíciu a facilitáciu tonusu svalových reťazcov v polohe na chrbte a v polohe na bruchu, ktoré uvoľnia skrátene svaly a fascie v oblasti krčnej chrbtice a prsných svalov. Stimulácia zraku čiernobielou hračkou je taktiež veľmi dôležitá.
Optimálny vek pre terapiu pomocou kraniálnej remodelačnej ortézy je od 4,5. - 14. mesiaca veku dieťaťa. U mladších detí ešte možno očakávať spontánnu úpravu, u detí starších ako 14.
Ako rozličné typy preležania detskej hlavičky vyzerajú?
Čo ich zapríčiňuje? Aké kroky je možné implementovať v záujme prevencie zležania hlavičky bábätka? V počiatočných štádiách novorodeneckého života je pre lebku príznačná poddajnosť a mäkkosť, ktorá vo veľkej miere súvisí s jej neustálym vývojom. Jednotlivé lebečné kosti sú v rámci ľudskej kostry pospájané tzv. Do istého veku sa medzi týmito väzivovými spojmi, a teda aj medzi jednotlivými kosťami lebky, nachádzajú prázdne priestory. Tie poskytujú kostiam lebky dostatok miesta na to, aby mohli priebežne rásť a vyvíjať sa, čo koniec koncov vedie k rastu lebky ako komplexného celku. Lebka v priebehu prvého pol roka života dieťaťa nadobúda dvojnásobok svojej pôvodnej veľkosti, pričom do dvoch rokov sa jej veľkosť strojnásobí. Rýchlosť rastu sa po siedmom roku dieťaťa znižuje, pričom medzi 16. až 18.
Švy sú príznačné svojou elastickosťou, ktorá sa postupne mení v tvrdšiu kosťovú štruktúru vzájomne spájajúcu konkrétne lebečné kosti. Spôsobuje to fakt, že sa dieťatku nedostatočne vyvinie lebka, čo vedie k eliminácii priestoru určeného na rast mozgu. Takýto jav sa v odbornej terminológii nazýva kraniostenózou. Ide o špecifickú deformáciu hlavičky bábätka. Ak zrast lebečných švov prebieha správnym spôsobom, no predsa dôjde k istej hmatateľnej, často i viditeľnej deformácii lebky novorodenca, hovoríme o preležanej hlavičke bábätka.
Z interného hľadiska môže zležanie hlavičky spôsobiť i nedostatok vitamínu D, ktorý prispieva k pevnosti kostí. Dávkovanie vitamínu D je potrebné prispôsobiť rýchlosti rastu bábätka. Predčasne narodené deti totiž rastú a priberajú rýchlejšie ako donosené deti, čo znamená, že pre správny rast kostí potrebujú viac vitamínu D. Vzniknúť môže ešte v tehotenstve, keď došlo k vyvinutiu väčšieho tlaku na hlavičku plodu, čo zväčša zapríčiňuje nižšia miera plodovej vody obklopujúcej bábätko. Rozdiel medzi týmito dvomi druhmi lebečnej deformácie dieťatka možno badať aj z aspektu obdobia, kedy sa rozvinie. Kým kraniostenóza sa veľakrát prejaví už po narodení, resp. Obe deformity lebky novorodenca je potrebné skonzultovať a riešiť s odborníkom, ktorý vie najlepšie posúdiť, aký spôsob liečby je pre bábätko najvhodnejšie. Keďže kraniostenóza je považovaná za vážnejšiu deformitu lebky dieťaťa, primárne sa z lekárskeho hľadiska hľadajú náznaky tohto druhu deformácie.
Keďže má človek na výber niekoľko strán, spomedzi ktorých si môže zvoliť tú obľúbenú počas spánku či všeobecne v polohe ľahu, existuje aj niekoľko typov zležanej hlavičky. Odlišnosti medzi jednotlivými typmi zležanej hlavičky dieťaťa je možné pozorovať i voľným okom. Mnohokrát sa pri stanovení diagnózy, resp. deformity lebky pristupuje k premeraniu rozmerov hlavičky. Pri brachycefálii je možné hovoriť o symetrickej deformite lebky bábätka s tvarom výraznejším z hľadiska šírky. Zležaná hlavička vzadu, resp. v oblasti záhlavia vytvára viditeľnú disproporciu hlavičky v strede tejto časti detskej hlávky.
V prípade plagiocefálie ide o asymetrické preležanie hlavičky bábätka v oblasti záhlavia. Sploštenie hlavičky je prominentné len na jednej strane, čo vedie k výraznému rozdielu medzi stranou, ktorá pokračuje v správnom vývoji, a tou zležanou časťou detskej hlávky. Výraznými poznávacími znakmi asymetricky zležanej hlavičky bábätka sú nerovnosti tváre v podobe posunutých očí, čela a celej tváre smerom dopredu. Nerovnomerná je aj poloha uší, ktorú zapríčiňuje rovnobežníkovo pôsobiaci tvar hlavy, čo je identifikovateľné najmä z vtáčej perspektívy (resp. Ide o najčastejšie sa vyskytujúcu lebečnú deformáciu, pričom sa v jej tesnom závese nachádza vyššie uvedená symetrická brachycefália. Časť hlavičky bábätka, ktorej sploštenie je prominentnejšie, má určité črty tváre posunuté viac dopredu. Týka sa to najmä čela, ucha a oka.
Kým v prípade brachycefálie ide o preležanie hlavičky bábätka vytvárajúce stlačenie do šírky, dolichocefália, tiež známa ako skafocefália, je príznačná úzkym a dlhým tvarom hlavičky. Dolichocefália je charakteristická pre bábätká, ktoré si z dôvodu predčasného narodenia vyžadujú špeciálnu starostlivosť v podobe inkubátorov, kde sú spravidla polohované výhradne na bok. Špecifickým typom deformácie lebky je turicefália, ku ktorej dochádza najmä v dôsledku vákuovej extrakcie plodu v priebehu pôrodu. Výsledkom takéhoto lekárskeho zákroku je výrazne vyduté temeno bábätka a hlavička pripomínajúca trojuholník s miernym zaoblením vo vrchnej časti. Ide o jediné zležanie hlavičky, ktoré hlávku deformuje do výšky, resp.
Aby sa rodičia vyhli akejkoľvek potenciálnej deformite lebky, je potrebné, aby sa naučili čím skôr s dieťatkom zaobchádzať. Ako v spánku, tak i v stave bdenia je podstatné, aby dieťatko striedalo strany. Slúži to ako prevencia voči preležaniu istej strany hlavičky bábätka. Slovíčko „mierne“ je podstatné preto, aby nedošlo k prevráteniu dieťatka na bruško, čo môže mať veľmi vážne následky. Novorodenci ešte nie sú schopní ovládať svoje svalstvo natoľko, aby vedeli obracať hlávku zo strany na stranu. Správne polohovanie bábätka spočíva v pravidelnom striedaní strán, na ktoré hlavičku dieťaťa rodič otočí.
Podstatné je taktiež polohovanie v rámci nosenia dieťatka na rukách. K zležanej hlavičke totiž môže dochádzať aj počas dojčenia, uspávania či hrania. Pri kojení, ako i uspávaní na rukách sa odporúča pravidelná výmena strán. Niekedy dochádza k zležanej hlavičke u bábätiek aj napriek implementácii rozličných preventívnych techník, čo je úplne bežné a normálne. Keď už k takejto deformite lebky dôjde, je podstatné, aby sa potenciálna liečba a náprava ihneď riešila s odborníkom. Vankúš proti preležaniu hlavičky pôsobí jednak preventívne, jednak je možné jeho funkcie využiť aj pri liečení mierne zležanej hlavičky dieťaťa. Takéto vankúše na zležanú hlavičku je dnes možné zakúpiť v rôznych farbách a tvaroch zapadajúcich do akéhokoľvek konceptu detského hniezdočka či postieľky, ktorú si rodičia vysnívali.
Ak polohovanie a ani vankúš na zležanú hlavičku nepomohli, alebo je typ preležanej hlavičky bábätka považovaný za vážnejší prípad, odborný lekár odporučí rodičom tzv. kraniálnu ortézu. Prilbička na zležanú hlavičku má najvyššiu pravdepodobnosť účinku v období medzi 4. a 18. mesiacom života dieťatka. Na prilbu je v počiatočných štádiách nutné bábätko navyknúť, pričom s odstupom času je nevyhnutné, aby helmu na zležanú hlavičku nosilo aspoň 23 hodín denne. Liečba sa implementuje väčšinou pri stredných až ťažkých prípadoch preležania hlavičky, no ide o účinnú metódu. Každý prípad zležanej hlavičky bábätka je individuálny, a preto si vyžaduje špecifický prístup odporučený lekárom.
Remodelačná ortéza
Pri deformite u staršieho dieťaťa viac ako 4 mesiace je potrebná aplikácie KRO - kraniálnej remodelačnej ortézy, čo má až 95% úspešnosť. Liečba KRO sa musí konzultovať s neurológom, prípadne s neurochirurgom, pretože v niektorých prípadoch je táto metóda kontraindikovaná, ako napríklad pri hydrocefale. Ortéza KRO je špeciálna prilba z vonkajšej strany tvrdá a vnútorná časť je vystlaná mäkkou výstelkou. Prilba dieťatko netlačí, čím nespôsobuje tlak na lebku, len ju ľahko stláča a časť kde sa deformita nachádza, je medzera medzi lebkou a prilbou. Prilbu nie je možné skladať 24 hodín, a to ani za účelom hygieny. Je to náročná liečba a používa sa pri stredných a ťažkých deformitách hlavičky dieťaťa. KRO je zameraná na správne usmernenie rastu lebky. Najvhodnejším obdobím je vek 4 až 7 mesiacov, čím sa skracuje liečba na 4 až 5 mesiacov. Čím je vek dieťaťa vyšší, tým dlhšie trvá správna remodelácia lebky dieťaťa, kvôli uzatváraniu štrbín a rastu lebky. Liečba ortézou je možná do veku 18.
Kraniosynostóza
Sploštenie môže spôsobiť aj príliš skoré spojenie kosti lebky. Kraniosynostóza je vrodená chyba, kedy sa kosti lebky predčasne spoja, ešte pred úplným vyvinutím mozgu. Mozog sa naďalej vyvíja, ale vplyvom nerozťahovania lebky prestáva rásť a tým sa vytvorí abnormálny tvar hlavy. Predčasným zrastením jedného švu môžu vzniknúť rôzne deformácie. Takáto deformácia môže ovplyvniť vývoj mozgu, čím sa zvýši vnútrolebečný tlak a môže poškodiť kôru mozgu i zrakový nerv, čo vedie k slepote. Kraniosynostóza môže mať dva druhy:
- Primárna je predčasné zrastenie lebečných kostí.
- Sekundárna, ktorá je súčasťou syndrómu (Apertov, Cruzov…).
Ako si všimnem, či má moje dieťa sploštenú hlavu?
Najčastejšie sa sploštenie hlavy vyvinie u 2. - 3. mesačných detí. Na hlavičke sa začnú vytvárať ploché škvrny buď na bokoch, alebo vzadu na hlavičke. V oblasti s pravidelným tlakom sa na hlavičke v mieste tlaku nenachádzajú vlásky a má tam plešinku. Najlepšie je spozorovateľná deformita z pohľadu z vrchu hlavy.
Niektoré deformity môžu spôsobiť aj deformovanie časti tváre. A môže sa zdať, že je jedno ucho vpredšie ako druhé. Čelo môže byť viac vytlačené, alebo pri bočnej deformite sa čelo na jednej strane môže viac vyduť.
tags: #deformacia #hlavicky #pri #porode