V posledných rokoch sme svedkami nárastu antivakcinačných aktivít na celom svete, vrátane Slovenska. Tieto kampane spochybňujú význam očkovania, preceňujú nežiaduce reakcie po očkovaní a mylne spájajú očkovanie so závažnými zdravotnými problémami. Cieľom tohto článku je preskúmať príčiny vzniku týchto kampaní a analyzovať ich potenciálne dôsledky.
Očkovanie ako jeden z najvýznamnejších objavov medicíny
Očkovanie patrí k najvýznamnejším objavom v histórii medicíny. Jeho realizácia sa prejavila vo výraznom poklese chorobnosti a úmrtnosti detskej populácie a v eliminácii až eradikácii (vykoreneniu) niektorých detských infekčných ochorení. Vplyv očkovania možno najlepšie ilustrovať na eradikácii varioly. Vďaka očkovaniu sa podarilo eradikovať toto smrteľné ochorenie, ktoré bolo ešte v 70. rokoch príčinou mnohých úmrtí na svete. V súčasnosti je v záverečnej fáze eradikácia ďalšieho závažného až smrteľného ochorenia - detskej obrny. Nové objavy v imunológii a technológie prípravy antigénov založených na génovom inžinierstve dávajú výhľady na vznik nových vysoko účinných očkovacích látok.
Historický kontext úspechu očkovania
Ešte okolo roku 1900 bola stredná dĺžka života mužov i žien pri narodení v Rakúsko-Uhorsku menej ako 40 rokov. Pred rokom 1850 dokonca len okolo 30 rokov! Dnes žijeme zhruba dvojnásobne dlhšie. Podľa WHO bola v roku 2013 stredná dĺžka života obyvateľov Slovenska 76,8 roka, čo nás radí v rebríčku krajín na nie práve vynikajúce 54. miesto. V susednom Česku je to 78 rokov (44. miesto), v Slovinsku 80 rokov (32.), v Rakúsku 81,5 (19.), v neďalekom Taliansku 83,1 (8.) a v Japonsku dokonca 84,6 roka.
Počas celého 19. storočia zomieralo v českých krajoch z 1 000 živo narodených detí zhruba 250 až 300, v zlých rokoch aj viac. V rokoch 1920 - 1930 už v Česku zomieralo „len“ asi 150 detí z 1 000 narodených, v období okolo druhej svetovej vojny zhruba 100 detí, po roku 1950 už len 50 (na Slovensku 74), po roku 1960 už zomieralo len 25 z 1 000 narodených detí (na Slovensku 37). Dnes je dojčenská úmrtnosť v Česku na úrovni 3 promile - siedma najnižšia na svete, nižšia je len v Škandinávii, Japonsku a v Singapure. Na Slovensku je dvojnásobná, 6,34 promile, alebo ak chcete porovnávať, 37. najnižšia na svete.
Koncom 19. storočia európski vedci pochopili príčiny a spôsob šírenia infekčných chorôb a začali lepšie rozumieť tomu, ako sa naše telá infekčným chorobám bránia. Na základe tohto poznania vyvinuli veľmi účinné postupy prevencie a neskôr aj liečby. Popri zlepšení hygienických podmienok, vyhovujúcej pitnej vode aj potravinách vďačíme za svet, v ktorom sa nemusíme báť, že naše deti jedného dňa dostanú nevysvetliteľné horúčky a budú bojovať o život, objavu vakcinácie a celoplošnému očkovaniu.
Prečítajte si tiež: Skúsenosti rodičov s očkovaním proti ovčím kiahňam
Príčiny nárastu antivakcinačných aktivít
Napriek vedeckým dôkazom o účinnosti a bezpečnosti očkovania, v poslednom období možno na Slovensku pozorovať nárast antivakcinačných aktivít, alebo odmietanie očkovania rodičmi detí, ktoré majú byť povinným očkovaním chránené. Vlnu protiočkovacích postojov vyvolali informácie o škodlivosti očkovania. Verejnosť už zabudla na závažné dopady ochorení, proti ktorým sa v súčasnej dobe očkuje. Veľmi citlivo vníma akékoľvek komplikácie súvisiace s očkovaním a veľa rodičov začína považovať očkovanie za nebezpečné. V tomto ich podporujú aj rôzne informácie s antivakcinačným zameraním objavujúce sa v médiách.
Medzi hlavné príčiny nárastu antivakcinačných aktivít patria:
- Šírenie dezinformácií: Antivakcinačné hnutia šíria dezinformácie a nepravdivé tvrdenia o očkovaní, ktoré vyvolávajú strach a neistotu u verejnosti. Tieto dezinformácie sa často šíria prostredníctvom internetu a sociálnych médií. Klasickým príkladom protivakcinačných kampaní je webová stránka www.edusan.cz, ktorej základnou snahou je spochybnenie významu očkovania alebo prezentovanie "dôvodov", prečo je očkovanie rizikovým úkonom, alebo prinajmenšom nie je také dôležité, aby sa uvedené riziko muselo absolvovať. Stránka (obdobne ako aj ostatné podobné prezentácie) operuje argumentmi, ktoré vyvolávajú dojem objektivity jednak tým, že uvádzajú prežité, alebo už vyvrátené fakty, jednak zveličujú vcelku minimálne nežiaduce reakcie očkovania a považujú ich za závažné, alebo skonštatujú istý fakt s tým, že mu dajú opačný význam. Všetky citované údaje, hoci publikované v renomovaných časopisoch, nemajú žiadnu príčinnú, ale len časovú súvislosť. Žiadna takáto skutočnosť nebola potvrdená. V tom je demagógia uvedených stránok, ktorá má v konečnom dôsledku protivakcinačný účinok.
- Nedôvera voči autoritám: Niektorí ľudia nedôverujú autoritám, ako sú lekári, vedci a vlády, a preto sú skeptickí voči očkovaniu. Túto nedôveru môžu posilňovať konšpiračné teórie a nedôvera v systém zdravotníctva.
- Obavy z nežiaducich účinkov: Hoci sú nežiaduce účinky očkovania zriedkavé a väčšinou mierne, niektorí ľudia sa obávajú závažných komplikácií. Tieto obavy môžu byť prehnané a založené na nepravdivých informáciách.
- Zabudnutie na závažnosť infekčných ochorení: Vďaka úspechu očkovania si mnohí ľudia neuvedomujú závažnosť infekčných ochorení, proti ktorým sa očkuje. Preto si myslia, že riziko očkovania je väčšie ako riziko ochorenia.
- Vplyv sociálnych sietí: Sociálne siete umožňujú šírenie antivakcinačných názorov a vytvárajú komunity ľudí, ktorí zdieľajú podobné postoje. Tieto komunity môžu posilňovať antivakcinačné presvedčenie a sťažovať zmenu názoru.
- Hysterézia: Nová štúdia z Dartmouth College ukazuje, že problémy s očkovacími látkami v minulosti môžu spôsobiť jav známy ako hysterézia, vytvárajúc negatívnu históriu, ktorá utvrdzuje odpor verejnosti proti očkovaniu. Hysterézna slučka spôsobuje, že vplyv sily sa pozoruje aj po vylúčení sily.
Dôsledky antivakcinačných kampaní
Antivakcinačné kampane majú negatívne dôsledky na verejné zdravie. Znížená zaočkovanosť vedie k návratu infekčných ochorení, ktoré boli v minulosti pod kontrolou. To ohrozuje najmä deti, ktoré nemôžu byť očkované (napr. kvôli zdravotným kontraindikáciám) a starších ľudí s oslabenou imunitou.
Medzi hlavné dôsledky antivakcinačných kampaní patria:
- Návrat infekčných ochorení: Pri nedostatočnej optimálnej hladine tzv. kolektívnej imunity, ktorá sa dosahuje minimálne 95 % zaočkovanosťou, môže hroziť návrat osýpok, ružienky, detskej obrny, záškrtu a ďalších infekčných ochorení. V niektorých prípadoch nestačí ani 95 % hranica zaočkovanosti. Rozdiel je v tom, či zvyšných päť percent neočkovaných je v rámci celého územia Slovenskej republiky, alebo je nahromadených v určitých lokalitách, čo môže byť z hľadiska rozvoja epidémií veľmi nebezpečné.
- Zvýšená chorobnosť a úmrtnosť: Návrat infekčných ochorení vedie k zvýšenej chorobnosti a úmrtnosti, najmä u detí a starších ľudí.
- Zvýšené náklady na zdravotnú starostlivosť: Liečba infekčných ochorení je nákladná a zaťažuje systém zdravotnej starostlivosti.
- Ohrozenie kolektívnej imunity: Kolektívna imunita chráni celú populáciu pred infekčnými ochoreniami. Znížená zaočkovanosť ohrozuje kolektívnu imunitu a zvyšuje riziko epidémií.
Ako bojovať proti antivakcinačným kampaniam
Boj proti antivakcinačným kampaniam je komplexný a vyžaduje si koordinované úsilie zo strany zdravotníckych pracovníkov, vedcov, vlád a médií.
Prečítajte si tiež: Schéma očkovania proti tetanu
Medzi hlavné stratégie boja proti antivakcinačným kampaniam patria:
- Poskytovanie pravdivých a vedecky podložených informácií: Je dôležité poskytovať verejnosti pravdivé a vedecky podložené informácie o očkovaní, ktoré vyvracajú dezinformácie a rozptyľujú obavy.
- Podpora dôvery voči autoritám: Je dôležité budovať dôveru voči lekárom, vedcom a vládam, ktorí sú dôveryhodnými zdrojmi informácií o očkovaní.
- Komunikácia s verejnosťou: Je dôležité komunikovať s verejnosťou o očkovaní zrozumiteľným a prístupným spôsobom, ktorý zohľadňuje ich obavy a otázky.
- Podpora očkovania: Je dôležité podporovať očkovanie a povzbudzovať ľudí, aby sa dali očkovať.
- Boj proti dezinformáciám: Je dôležité bojovať proti dezinformáciám a nepravdivým tvrdeniam o očkovaní, ktoré sa šíria prostredníctvom internetu a sociálnych médií.
Príklad úspešnej kampane: #ZaočkujemSa
Kampaň #ZaočkujemSa nevyužíva vzletné headline-y ani srdcervúce vizuály, naopak, je postavená na faktoch a dôveryhodných odborníkoch. Jej autori ju vytvorili bez nároku na honorár a vo svojom voľnom čase. Informačná kampaň Zaočkujem sa vznikla z iniciatív jednotlivcov, súkromných firiem a iniciatív Kto pomôže Slovensku či Veda pomáha. Koncom roka 2020 sme cítili potrebu niečo vrátiť spoločnosti a vytvoriť miesto, priestor, kde sa budú môcť stretnúť podporovatelia očkovania a kde ľudia nájdu vždy relevantné a vedecky podložené informácie týkajúce sa očkovania. Zároveň sme chceli podporiť myšlienku očkovania ako takého ako jedinej resp. Hlavnou myšlienkou bolo ukázať to, že ZA očkovanie nie sú iba vrcholoví politici alebo vedci, prípadne všeobecne známe osoby, ale že ho podporuje aj bežná verejnosť, ktorá sa na webe môže registrovať a zapísať do databázy.
Osveta očkovania má priamy aj nepriamy súvis s našimi firmami. Zamestnanci sú ľudia, my sme ľudia, naši klienti sú ľudia. A ľudia sú ohrození práve covidom. Preto bolo pre nás logickým krokom ísť do takéhoto projektu, aby sme pomohli všetkým ľuďom byť zdravými a zároveň tým podporili slovenskú ekonomiku. Chceme sa čo najskôr vrátiť do normálu a tým priniesť bezpečné a zdravé prostredie pre každého človeka. Okrem toho cítime potrebu pomáhať a naše vedomosti, ktoré máme napr. z marketingu alebo developmentu, prípadne dizajnu a PR, využiť na dobrú vec.
Kampaňovým cieľom je primárne ukázať ľuďom, že vôľa očkovať sa vychádza z nás všetkých, obyčajných ľudí, a nie len od vedcov.
#
Prečítajte si tiež: Staré tradície a urieknutie