Úvod
Začiatok školského roka je pre mnohých rodičov spojený nielen s radosťou, ale aj s finančnou záťažou. Poplatky za školy, krúžky a rôzne aktivity môžu narásť do značnej sumy. Tento článok sa zameriava na prehľad poplatkov, ktoré rodičia platia na začiatku školského roka v rôznych typoch škôl na Slovensku, a porovnáva skúsenosti mamičiek z rôznych regiónov. Cieľom je zistiť, či existujú výrazné rozdiely v nákladoch a aké faktory ich ovplyvňujú.
Poplatky v Základných Školách
Výška poplatkov v základných školách sa líši v závislosti od zriaďovateľa, typu školy a dohôd medzi rodičovskou radou (ZRPŠ) a triednymi učiteľmi. V Bratislave a jej okolí sa platby pohybujú približne rovnako, zatiaľ čo na vidieku na východnom Slovensku sú zvyčajne nižšie.
Porovnanie poplatkov:
| Poplatok | Bratislava/vidiek | Východné Slovensko |
|---|---|---|
| Príspevok rade rodičov | 25 - 50 € | 7 - 15 € |
| Poplatok za ŠKD - družina | 8 - 15 € | Deti málokedy využijú |
| Triedny fond | 5 - 10 €/štvrťrok | 0 |
| Fond ŠKD | 5 - 7 €/polrok | 0 |
| Učebnice jazykov | 10 - 25 € | 6 - 10 € |
| Obedy v školskej jedálni | 21 - 32 €/mesiac | 19 - 22 €/mesiac |
| Poistné proti krádeži | 0,8 - 1,6 € | 1,3 € |
| Časopisy | 6,60 - 10 € | - |
Hygienické potreby:
Nákup hygienických potrieb je ďalšou položkou, ktorá sa v niektorých školách vyžaduje. Rodičia zvyčajne nosia balíky toaletného papiera, tekuté mydlá a hygienické vreckovky. V niektorých prípadoch sa vyžaduje aj SAVO, podložka na stôl a podsedák. Inde túto povinnosť preberajú učitelia, ktorí nakupujú hygienické potreby z triedneho fondu. Niektoré školy organizujú zber papiera, za ktorý získavajú toaletný papier a papierové utierky. Na dedinách sa o hygienu stará každý sám.
Ďalšie náklady:
Školy často ponúkajú balíčky pomôcok pre školákov, ktoré obsahujú zošity, obaly, ceruzky, farbičky a iné potrebné veci. Cena takéhoto balíčka je približne 20 EUR. Ďalej sa môžu objaviť položky ako kľúč alebo čip od šatne, čip od školy a čip na stravu, ktoré stoja do 6 EUR. Niektoré školy ponúkajú v rámci voľnočasových aktivít krúžky, na ktoré je možné využiť vzdelávací poukaz.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Skúsenosti Mamičiek z Vidieka
Mamička z vidieka uvádza, že triedne fondy takmer neexistujú a čistiace prostriedky kupuje obec. Na druhej strane, ponuka krúžkov a športových aktivít je obmedzená a rodičom stačí, keď deti behajú po dedine.
Úpravy v Triede a Cestovné
Rodičia sa niekedy skladajú na úpravy v triede, ako napríklad kúpa prietokového ohrievača k umývadlu. Ďalšia mamička spomína, že sa skladali na úpravu triedy, ktorá bola v zlom stave. Do celkových nákladov treba rátať aj cestovné, ak dieťa dochádza do školy z dediny alebo menšieho mesta. Mesačné cestovné môže predstavovať značnú položku, napríklad 25-30 EUR pri študentských lístkoch.
Poplatky v Materských Školách
Okrem mesačného poplatku, ktorého výška sa pohybuje okolo 10 - 18 EUR (predškoláci neplatia), rodičia prispievajú na hygienu, pranie posteľného prádla a uteráčikov. Na prvom rodičovskom združení sa zvyčajne odsúhlasuje výška triedneho fondu (20 - 45 EUR/polrok). Škôlka často ponúka krúžky, ktoré realizujú učiteľky alebo externí lektori, a poplatok za jeden krúžok sa pohybuje okolo 6 EUR za mesiac.
Základná Umelecká Škola (ZUŠ)
Niektoré ZUŠ realizujú krúžky priamo v priestoroch školy, aby vyšli v ústrety rodičom. Poplatky sa pohybujú okolo:
- Tanečná: 5 EUR/mesiac
- Výtvarná: 10 EUR na pomôcky a 29 EUR školné na polrok
- Hudobná (nástroj): 11 EUR/mesačne (plus náklady na nástroj, napr. malá gitara stojí okolo 70 EUR)
Príspevok združeniu rodičov v ZUŠ sa pohybuje od 7 EUR na rok až po 30 EUR.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
Summa Summarum
Najväčšou položkou sa rodičom zdá byť kúpa školskej tašky, tenisiek a teplákov na telocvik, vhodných papučiek a školských pomôcok. Celkové náklady závisia od zriaďovateľa školy, dohody rodičov a lokality. Na vidieku sú poplatky zvyčajne nižšie ako vo veľkých mestách.
Problémy s Diétnym Stravovaním v Školách
Jedna z mamičiek sa stretáva s problémami pri zabezpečovaní bezmliečnej stravy pre svoju dcéru v škôlke. Riaditeľka preferuje, aby dcéra chodila na celý deň, ale vedúca kuchyne nevie zaručiť prípravu stravy bez mlieka. Nosenie vlastného jedla je zakázané z hygienických dôvodov. V meste sa nenachádza škôlka, ktorá by zabezpečovala diétne stravovanie, a mamička sa cíti byť jedinou, ktorá striktne dodržiava bezmliečnu diétu pre svoje dieťa.
Svadobné Zvyky v Minulosti
Článok obsahuje aj zaujímavý pohľad do minulosti, konkrétne na svadobné zvyky. Keď sa mládenec s dievkou dohodli, požiadal i rodičov o jej ruku. Ak dostal priaznivú odpoveď, prišiel i so svojimi rodičmi, aby jeho žiadosť opakovali. Po vzájomnom dohodnutí bývala malá hostina. To sú konačky. Potom išli mladí k farárovi. Medzi ohláškami chodili na učenie k farárovi a konali sa prípravy k svadbe. Takmer na žiadnej nechýbala hudba, ak jej nebolo, povedali že je to „kar“. Každá svadba bola v tichej dedinke udalosť, ktorá vzrušila celú obec. Najmä ženské pohlavie vydržalo čakať na svadobčanov celé hodiny. Už niekoľko dní pred svadbou mali kuchárky napilno, najmä posledné hodiny sa usilovne pieklo, varilo pre pozvaných. Družice i družbov si povolávala nevesta i mladý zať osobne. Družice pomáhali okolo kuchyne, kým družbovia niekoľko dní pred svadbou s ovenčenou družbovskou palicou chodili povolávať príbuzných i známych s takýmto naučeným predslovom: „Slovutní a mnohovážení páni priatelia, skazujen ván peknú poklonu, že si Ján Ondrík sám sebe zaumieniv svoj stav mládenský zmeniť a do stavu manželského stúpiť. Tak ale že si to sám od seba začať ani dokonať nemôže, ponajprv opiera sa na milého pána Boha a poton na vás, úprimných priatelov, aby ste mu v tejto veci na pomoci boli a budúci deň 24. apríla do chrámu Pána sprevadili a tam pri jeho premienaní mládenského stavu prítomní boli. A keď sa nám pán Boh šťastlive z chrámu Pána pomôže navrátiť do jeho poctivého príbytku, že sa ván chce zo všeckýn dobrýn odslúžiť. Kázali vás nastokrát pozdraviť, aby ste ich v tejto veci neráčili odporovať“ V deň svadby chodili družbovia ešte raz upozorniť všetkých povolaných, aby sa na svadbu dostavili. Nevesta i mladý zať povolávali svojich príbuzných do svojho domu. Tí, ktorí išli na svadbu, doniesli so sebou alebo poslali vopred sliepku alebo kohúta, cukrovinky a tiež tortu, ba pred svadbou, keď sa vo svadobných domoch piekli koláče, doniesli syra, masla, mlieka, maku, vajec atď. A to i takí, čo na svadbu povolaní neboli. Samozrejme, to sa potom zase oplácalo, keď iný robil svadbu. Keď boli svadobčania všetci zídení, starejší sa nahlas pomodlil a zasadli k obedu. Po obede zase starejší odoberal mladého zaťa od rodičov, ďakujúc im za výchovu a žiadal ich požehnanie. Na to išli s hudbou v čele pre mladú nevestu. Tu bolo zase úlohou starejšieho dlhou rečou prosiť nevestiných rodičov o ženu pre mladého zaťa. Starejší hovoril: „Poviedav všemohúci Boh služobníkon svojin, aby stráž mali a keď príde pán, na dvere zaklope, aby mu s redosťou otvorili. Služobníci stráž držali, sviece in horeli, a keď prišov pán, na dvere zaklopav, s radosti mu otvárali. Tak z príkladu toho aj my prichádzame do príbytku vašeho a klopeme na dvere vaše, či nás ksete prijať, keby ste nám ráčili odpovedať“. Rodičia dievkini ich prijali a starejší s húfom vstúpil do domu, kde vypýta zase ju od rodičov na sobáš takto: „Slovutní a mnohovážení páni priatelia. Máme príklad, že ako niekedy Dobijas cestu konav aj s andelom Rafaelon, tak keď prišli do mesta Agbatan, starali sa, že kde dostanú hospody. Anjel Rafael riekol mladýmu Tobiasovi: „vojdime príbuznýmu nášmu Raguelovi, ten má dcéru jedinú menom Sáru, buden ti mluviť o ňu, že by ti bola za manželku daná, ale mladý Tobijas sa nad tým ulakol, lebo počuv o dcére, pri ktorej už 7 mužov zamorduvanô bolo skrze diabla zlého, takže sa von obáva, že by to nešťastie aj naňho neprišlo, ale mu odpovedal andel, že by sa toho ništ nebáv, lebo že dcéra Ragelova jemu pod dielom pripadá za manželku zato, že sa bojí Boha. Tak vošli Raguelovi a ten ich prijal privetive a riekol potajme manželke svojej. Jak podobá sa mládenec tento príbuznému nášmu Tobiášovi. Za nejaký čas mlčav, potom opýtav sa ich: Odkiaľ ste bratri? Andel Rafael odpovedal: Zo synov Jefetali zajatí do Ninive. Hneď sa doptával Raguel: zdravý je a živý je starý Tobias? Odpovedal andel: Rafael zdravý je a živý je, von je otiec mládenca tohoto. Tak padov Raguel na krk mladýmu Tobiasovi, plakav a riekov archa: „dobrýho a poctivýho oca syn si“. A hneď zabiv Raguel škopca a pripraviv pokrmu mnoho a ponúkali mladýmu Tobiasovi: Jec a pi, buc veselý. Ale mladý Tobias neksel jesť, ani piť, že počím bymu Raguel dcéru jeho za manželku neprisľúbil, ale Rafael sa nad jeho žiadosťou ulakov a riekol: synovia moji milí pri boku mojej dcéry už 7 mužov zamorduvanô bolo skrz diabla zlého a vy ste z pokolenia môjho, tak sa obávan, že by toto nešťastie aj na vás neprišlo. Ale oni odpovedali: my sa toho ništ nebojíme, lebo my silne veríme v Boha všemohúceho, andela svätého, že budeme ochránení od diabla nešľachetného. Tedy pojav otec dcéru za ruku a podav mladýmu Tobiiašovi za manželku. Matka jej riekla: milosrdný Boh, daj ti už raz radosť v najlepších vecách tvojich. Tak mnohovážení priatelia z príkladu toho aj my konáme cestu našu a prosíme Boha všemohúceho, že by cestu našú šťastlivú a zdarlivú ráčil učiniť. Tak prosíme a mluvíme a ešte mluviť budeme, keď len dcéra vaša kse s mužon týmto ísť a jemu za manželku daná byť, keby ste hu k rukam našín doprevadiť račili.“ Mladá nevesta nebola prítomná, tú obliekali do svadobných šiat v inom dome a priviedol ju družba až po pýtaní so slovami: „Milí priatelia! Gdiť bolo ráno, zavolali rodičia Rebeku svoju a pýtali sa jej, zdališ pójdeš s mužon týnto Elilazaren, ona odpovedala, že pôjde. Tak ja služobník na žiadosť vašu ju privádzan a do rúk vaších hu oddávan, aj vy pán starejší príjmite hu z mej ruky.“ Potom mladá nevesta pristúpila k svojmu vyvolenému, starejší ju tiež odoberal od rodičov, ktorí jej žehnali. Prvá družička doniesla mladému zaťovi pozlátený rozmarín a obyčajne vyšívanú bielu vreckovku s niekoľkými slovami, čo ženích s poďakovaním prijal a obdaril družicu peňažitým darom. Družica hovorila reč, „vinš“: „Mnohovážení priatelia! Máme príklad, že ako nekdy syn Boha všemohúceho na horu Kalváriu ťažký kríž niesol a keď sa na jeho čelo pot vyraziv, žiadon sa nad nim nesmilovav, len židovka Veronka z hlavy šatku sňala, utrieť tvár Kristovu dala a na tej šatky tvár Krista zostala, židovka Veronka tak svätou zostala. Tak z príkladu toho milý ženichu, aj táto tvoja budúca manželka sa na tie časy rozpomína, že keď ty v potu tvári svoj chlebík vyhľadávať budeš a keď sa ti na čele pot vyrazí, s touto šatkou že by si si utrev, s týmto perečkon sa ti vďačí, aby si to od nej vdačne prijav a sa mu tešiv a raduvav.“ Družica podala zaťovi šatôčku a rozmarín mu pripla na kabát. Po skončení tohto „pýtania“ uctili všetkých prišlých hostí z domu ženícha, na čo sa išlo s hudbou, spevom a výskaním do kostola. Cestou sa rozdávali koláče, víno alebo pálenô. Po skončení cirkevných obradov išiel celý sprievod s mladomanželmi k domu, v ktorom budú cez svadobnú hostinu, svadobčania sa však zase rozdelili podľa toho, z ktorého domu boli volaní. V dome, buď nevestinom alebo ženíchovom, kde už naďalej mal mladý pár žiť, sú tiež prítomní i na svadobnej hostine. Po príchode z kostola zapreli pred mladými dvere, tu bolo zase úlohou starejšieho vstup vymôcť. Vojdúc dnu boli privítaní a uctení, prípadne, ak nebol obed podávaný pred sobášom, dával sa teraz. Pridúc domov už zosobášení starejší povedal reč: „Poviedav všemohúci Boh služobníkom, aby stráž mali a keď príde ženích na dvere zaklope, aby mu s radosti otvárali. Tak z príkladu tohto aj my prichádzame z cesty našej ďalakej s radosťou, s muzikou a klopeme na dvere vaše, či nás ksete prijať, keby ste nám ráčili odpovedať.“ Pustili ich do príbytku, kde starejší opäť hovoril reč (vinš) zo života Tobiasa, ako ho rodičia vďačne prijali, keď sa zdravý navrátil so ženou z ďalekej cesty. Rodičia sa tešili so svojimi mladoženíchmi. Hostí umiestnili okolo stolov a prinášali sa jedlá a pijatika. Ak bolo hostí veľa, týchto si svadobní rodičia na dvoje podelili tak, že ženíchovi hostia boli u neho a jej boli v dome jej rodičov. Pretiahlo sa to obyčajne do večera, na čo sa porozchádzali. Mládež išla s hudbou do krčmy, kde tancovali asi do 10. hodiny večer. Vtedy sa zase zišli do svadobných domov k slávnostnej večeri. Nasledovala večera, ktorú predíde reč starejšieho zo života Tobiasa ako ho starý Tobias zhostil, keď si syn jeho z ďaleka priviedol Sáru, dcéru Raguelovu za manželku. Po reči všetci vstali a pomodlili sa „Otče náš“. Na stoloch plno koláčov k tomu pálenka. Po spoločnej modlitbe nosili družbovia a družice polievku na stôl, prvá misa bola kladená pred mladý pár, pričom družba vinšoval: „Milí naši svadobní hospodári ináč rodičia učinili synovi svadbu a oni hodnoverných priatelov povolali, pri tom, čo im pán Boh požehnal, máličko pokrmu a nápoja pred vás predkladajú, aby ste to od ních vďačne prijali. Amen.“ Na to prišiel na stôl mäso slepačie, varené, pečené, bravčové, kapusta a napokon ryžová kaša s drobkami. Pri každom novom jedle družba vinšoval napríklad:Pri kuracine: „Bola sliepka bola masná, ale bola samopašná, keď sletela dole s pántu, hneď robila velkú šantu. Keď gazdiná kašu varila ona jej v obloku sedela, akby jej s nej nebola dala, bola by jej hrnce, miske pobila, nielen hrnce miske, ale aj ranice, lebo mala besné srce chudákovi súsedovi obzobala bôb cukrový a chudinej súsede, obzobala mrkvu, zeler a čo lepšie obzobala a to horšie tam nechala, svoj život si oželela, sama do hrnca sletela, kuchárke hu uvarili, aby ste ju vy užili.“Pri pečienke: „Sem sa svadobní havrani, kto len môže z každej strany, trhaj, mykaj od koštiala smele, však máš kusiská celé. Ale odpustite pán starejší, myslev som si, že son ja pán najmudrejší, a ja son lem družba, iste na rok buden to čo vy ste. So mňa bude pán starejší a z vás bude lotor starý, budete vartuvať kukurice aj zahrady.“Pri kapuste: „ Milí priatelia, hádajte čo som ván doniesov, kapustu son ván doniesov, z ostrihomských vrchov son ju doviezov, po dva zlatý sme cent brali a deväť sme za furmanku dali. Slaná je, masná je, komu pustí dobre drahne, nak si aj k misky priľahne.Pri nosení kaši, si vyberali kuchárky na popáleniny, ktoré si vraj utŕžili pri chystaní jedál. Mladý pár jedol z jedného spoločného taniera. Po kaši sa dali na stôl koláče a cukrovinky, potom torty, mrváne. Radostníky, tieto si prítomní rozdelili medzi seba a každý si svoj diel odniesol domov. Radostník - koláč to ohromných rozmerov na piaď vysoký - sa piekol vždy v dome nevesty. Ak po sobáši býva nevesta v mužovom dome, musí tam byť i cez svadobnú hostinu a ta zanesú družbovia i družice radostníky i s ratolesťou. Ratolesť - mladá jedla ovešaná umelými kvetmi z papieru, na vrcholku holubička upečená z cesta. Radostník, ktorý bol určený pre mladý pár, bol plný umelých kvetov. Tieto kvety robili družice pred svadbou u nevesty. Taktiež pozlácali rozmaríny pre svadobčanov mužského pohlavia, ktoré potom rozdali medzi svadobčanov, ale každý sa musel odmeniť peňažitým darom. Ratolesť i radostník kládli pred mladý pár a družba vinšoval: „Máme príklad ako niekedy Noe patriarcha vypustil holubicu z korábu svôjho, ktorému ale priniesla zelenú olivovú ratolesť utŕženú v ústach svojích. Tak mnohovážení priatelia aj táto naša mladá nevesta sa rozpomína na túto ratolesť. S radosťou pred vás predkladá a prosí to od vás, že by ste to od nej príjať vďačne ráčili.“ Zhotovovanie kvetov i prinášanie ratolesti za nevestou poslednú dobu prestávalo. Miesto toho posielali za nevestou torty, bábovky i mrváne. Zábava po večeri sa rozprúdila znova, stoly vyložili von a tancovalo sa do bieleho rána, ba i ďalej. V takých chvíľach sa zabúdalo na denné starosti a každý sa oddal zábave podľa chuti. Samozrejme nechýbali ani rôzne žarty, ktorých sa zúčastnili mladí i starí. Pred ránom nevestu odviedli do niektorého blízkeho domu a tam ju ženy „zavili“ . Dostala čepiec. Veniec so závojom dali najstaršej družičke, ktorú najprv doviedli pred manžela, či by ju nezamenil za svoju. Ak nepristal k nej, družba doviedol jeho pravú žienku, s týmito slovami: „Mnohovážení pani hostia, či vidíte aká je naša mladá nevesta. Na zelenej lúke kopa sena, včera bola dievka, už je žena. Ej žena, žena pod čepcom, už na dievke nepohodí ani plecon, čo je ona sama rada, že sa ona s mužom skladá. Ej, je to aj nevesta, dočkajte mnohovážení hostia, nak len tí hudci zahučia, podkovami zahučí, že vás všetkých ohluší. Všetko dobre, všetko spravín a na jar sa hneď oženín.“ Nato mladý muž objal svoju žienku a zatancovali si.
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM