Rozhodovanie o vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je bežnou praxou slovenských súdov. Rodičovská zodpovednosť a vyživovacia povinnosť voči deťom sú rozsiahle témy, ktoré sa dotýkajú mnohých rodín. Tento článok sa zameriava na špecifické podmienky nároku plnoletého dieťaťa na výživné, pričom zohľadňuje právne aspekty, praktické situácie a rôzne faktory, ktoré ovplyvňujú túto oblasť. Cieľom je poskytnúť komplexný pohľad na problematiku daňového bonusu a určenia výživného na plnoleté dieťa, zohľadňujúc aktuálne právne predpisy a praktické aspekty.
Daňový bonus na dieťa: Základné podmienky
Daňový bonus je daňové zvýhodnenie na vyživované dieťa žijúce s daňovníkom v domácnosti. Na uplatnenie tohto zvýhodnenia musia byť splnené všetky zákonné podmienky. Podľa § 33 zákona o dani z príjmov sa uplatňuje na nezaopatrené dieťa. Jednou zo stanovených podmienok pre uplatnenie nároku na daňový bonus je žitie v spoločnej domácnosti. Tzn., že daňovník vyživuje dieťa v domácnosti len vtedy, ak je súčasťou domácnosti aj dieťa aj daňovník.
Kto sa považuje za vyživované dieťa?
Za vyživované dieťa daňovníka, a to vlastné, osvojené, dieťa prevzaté do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu a dieťa druhého z manželov, sa považuje nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu (zákon o prídavku na dieťa). Za vyživované dieťa sa považuje dieťa vlastné, osvojené, dieťa prevzaté do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu a dieťa druhého z manželov, ktoré sa považuje za nezaopatrené dieťa podľa zákona č. 600/ 2003 Z. z. o prídavku na dieťa v znení neskorších predpisov. Za vyživované dieťa daňovníka sa považuje aj plnoleté nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu (§ 2 ods. 1 písm. dieťa, ktoré sa po skončení povinnej školskej dochádzky zúčastňuje dennou formou kurzu na získanie základného vzdelania, najdlhšie však do skončenia školského roka, v ktorom dieťa dovŕšilo 18 rokov veku, (okrem prípravných kurzov poskytovaných podľa zákona č. 5/2004 Z. z.
Daňovník má nárok na daňový bonus v prípade, že dieťa žijúce s ním v domácnosti je vyživovaným (nezaopatreným) dieťaťom, do skončenia povinnej školskej dochádzky, najdlhšie do dovŕšenia 18 rokov veku, ak sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom na strednej škole [okrem štúdia popri zamestnaní, kombinovaného štúdia a štúdia jednotlivých vyučovacích predmetov], resp. Sústavnou prípravou na povolanie je aj opakovanie ročníka štúdia.
Ak daňovník spĺňa podmienky stanovené na uplatnenie nároku na daňový bonus na vyživované dieťa, ktoré sa pripravuje na povolanie štúdiom, má nárok na daňový bonus aj v prípade, že dieťa poberá príjem. Keďže sústavnou prípravou na povolanie štúdiom na strednej škole je aj obdobie bezprostredne nadväzujúce na skončenie štúdia, najdlhšie do konca školského roka, v ktorom dieťa skončilo štúdium na strednej škole, daňový bonus patrí rodičovi do konca školského roka, t. j. do 31.8. bez ohľadu na to, či sa dieťa cez prázdniny eviduje na úrade práce, alebo sa zamestná, alebo začne dosahovať príjmy z podnikania.
Prečítajte si tiež: Zmeny v daňovom bonuse
Zmeny vo výške daňového bonusu
Novelizačný zákon č. 416/2020 Z. z. prináša zmeny v zákone č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“) aj v oblasti daňového bonusu na dieťa, a to hneď s dvoma dátumami platnosti. Ide o zvýšenie daňového bonusu od 1. júla 2021 a zvýšenie daňového bonusu od 1. januára 2022.
Podmienky pre uplatnenie daňového bonusu
Daňový bonus na dieťa je možné uplatňovať aj mesačne, ale len prostredníctvom zamestnávateľa zo závislej činnosti podľa § 5, ak mesačný príjem z tejto činnosti je vyšší ako polovica minimálnej mzdy, tzn. v roku 2021 mesačný príjem vyšší ako 311,50 eura. Ak daňovník dosiahne zdaniteľné príjmy podľa § 5 aspoň vo výške polovice minimálnej mzdy len v niektorých kalendárnych mesiacoch a zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, priznal v týchto kalendárnych mesiacoch daňový bonus, ale pri celkovom ročnom príjme daňovník neprekročí 6-násobok minimálnej mzdy, daňovník nestráca nárok na už priznaný daňový bonus.
Do zdaniteľných príjmov podľa § 5 a § 6 ods. 1 a 2 sa započítavajú nielen príjmy zo zdrojov na území Slovenskej republiky, ale aj príjmy dosiahnuté zo zdrojov v zahraničí. Pre účely posúdenia nároku na daňový bonus sa zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti podľa § 5 a zdaniteľné príjmy (SZČO) podľa § 6 ods.
Príklady z praxe
Príklad 1: Matka a otec žijú v spoločnej domácnosti a spolu sa starajú o vyživované dieťa. Matka poberá rodičovský príspevok na dieťa a otec dieťaťa pracuje ako zamestnanec v Rakúsku. Otec dieťaťa spĺňa základné podmienky na uplatnenie daňového bonusu na dieťa, ak jeho ročný príjem zo závislej činnosti prekročí zákonom stanovenú hranicu.
Príklad 2: Manželia žijúci v jednej domácnosti s vyživovaným dieťaťom sa rozvedú, súd zverí dieťa do starostlivosti matky a otca dieťaťa zaviaže platením výživného. Po rozvode však naďalej zostanú bývať v spoločnej domácnosti. Obaja rodičia žijú v spoločnej domácnosti s vyživovaným dieťaťom - a ak obaja spĺňajú aj zákonnú podmienku v oblasti príjmu podľa § 33 ods. 1 zákona o dani z príjmov, mali by sa dohodnúť na pomernej časti zdaňovacieho obdobia uplatnenia daňového bonusu v súlade s § 33 ods. 4 zákona o dani z príjmov.
Prečítajte si tiež: Podmienky daňového bonusu na manželku
Príklad 3: Manželia žijúci v jednej domácnosti s vyživovaným dieťaťom sa rozvedú. Nežijú v spoločnej domácnosti, ale súdom sa určila striedavá starostlivosť o dieťa. Pri uplatnení nároku na daňový bonus sa teda postupuje podľa § 33 ods. 4 zákona o dani z príjmov, tzn. ak spĺňajú nárok viacerí daňovníci, mali by sa dohodnúť.
Zánik nároku na daňový bonus
Za nezaopatrené dieťa žijúce s ním v domácnosti nemožno považovať dieťa, ktorému vznikol nárok na invalidný dôchodok, alebo ak poberá sociálny dôchodok. Priznanie invalidného dôchodku je dôvodom zániku nároku výplaty daňového bonusu, lebo dieťa prestalo byť nezaopatreným dieťaťom, a to od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bolo vydané rozhodnutie o priznaní invalidného dôchodku.
Určenie výživného na plnoleté dieťa: Právny rámec
Rozhodovanie o vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je bežnou praxou slovenských súdov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Pri zisťovaní majetkových pomerov povinného rodiča súd berie do úvahy jeho zdaniteľné príjmy a vlastníctvo majetku. Ak povinný rodič nepreukáže súdu všetky požadované dokumenty o jeho príjme a majetku, súd môže rozhodnúť o výške výživného na základe predpokladu, že rodič má mesačné príjmy vo výške 20-násobku životného minima dospelej osoby.
Základné princípy vyživovacej povinnosti
Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom je zakotvená v § 62 a nasl. zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine. Táto povinnosť vyplýva zo zákonom upraveného práva dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Kľúčové je, že táto povinnosť trvá až do momentu, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť, teda úplne a trvale uspokojovať svoje životné potreby. Nie je teda rozhodujúci ani vek dieťaťa a ani to, či študuje alebo nie. Dôležité je, či je schopné sa samé živiť.
Pre naplnenie tejto povinnosti nestačí jednorazový alebo nepravidelný príjem dieťaťa, napríklad zo študentskej brigády. Príjem musí byť trvalý a postačujúci na pokrytie všetkých relevantných životných potrieb.
Prečítajte si tiež: Uplatnenie daňového bonusu počas PN
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností a možností a majetkových pomerov. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.
Minimálne výživné
Minimálne výživné je stanovená zákonom. Jeho výška je 30% zo sumy životného minima nezaopatreného dieťaťa.
Trvanie vyživovacej povinnosti
Vyživovacia povinnosť voči deťom nie je časovo obmedzená. Nezanikne teda ani dovŕšením 26 rokov, ako sa občas nesprávne interpretuje. Rodičia sú povinní starať sa o svoje deti, ktoré študujú dennou formou na strednej škole alebo na vysokej škole. Obnovenie vyživovacej povinnosti nastáva vtedy, keď dieťa nemá schopnosť samo sa živiť.
Vzdelanie ako priorita
Jednou zo základných povinností rodiča je viesť dieťa k získaniu vzdelania. Počas obdobia, kedy dieťa študuje, vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom trvá. Za ukončenie prípravy na budúce povolanie sa v praxi považuje ukončenie vysokej školy v určitom študijnom programe. Súdna prax zaujala stanovisko, že ak dieťa študuje dennou formou vysokú školu, vyživovacia povinnosť trvá až do času dosiahnutia druhého stupňa vysokoškolského vzdelania (získanie titulu MUDr./MDDr./Mgr./Ing. a pod.) za predpokladu, že sa pripravuje sústavne (bez prerušenia).
Osobitné formy vzdelávania a sebarealizácia
V súčasnosti existuje množstvo osobitných foriem vzdelávania, ako rekvalifikačné kurzy, nadstavbové štúdium či zahraničné stáže, ktoré sú často nevyhnutné pre sebarealizáciu. V týchto prípadoch je ťažké určiť, či je dieťa schopné sa samo živiť. Treba zohľadniť schopnosti a nadanie dieťaťa, ale zároveň zabrániť zneužívaniu vyživovacej povinnosti snahou vyhnúť sa pracovným povinnostiam.
Vek nie je rozhodujúci
Vyživovacia povinnosť nezaniká automaticky dosiahnutím plnoletosti (18 rokov) ani veku 26 rokov. Na konkrétny vek sa viaže len vyplácanie rodičovského príspevku, ktorý je ohraničený dovŕšením 25 rokov veku, ak dieťa spĺňa podmienku nezaopatrenosti. Aj ťažko zdravotne postihnuté deti môžu študovať na vysokej škole, a preto vyživovacia povinnosť trvá.
Zvýšenie výživného pri štúdiu na vysokej škole
So štúdiom na vysokej škole súvisí aj otázka zvýšenia výživného. Potreby dieťaťa sa zvyšujú, ak študuje mimo miesta bydliska. Výživné určené pre stredoškoláka nemusí postačovať pre študenta vysokej školy. Dieťa po nadobudnutí plnoletosti môže podať žalobu na určenie výživného proti rodičom na základe zmeny pomerov. Rodičia môžu vyživovaciu povinnosť plniť aj dobrovoľne, napríklad platením internátu, hradením telefónnych nákladov, poskytovaním stravy atď. Za výživné nemožno považovať príležitostné plnenia, ktoré rodič poskytne dieťaťu v čase osobného styku.
Štipendium a výživné
Sociálne štipendium sa považuje za príjem dieťaťa a zohľadňuje sa pri určovaní výšky výživného.
Schopnosť osamostatniť sa: Komplexné hodnotenie
Schopnosť dieťaťa osamostatniť sa sa vyhodnocuje komplexne, v závislosti od viacerých premenných, ako vek, zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, odôvodnené záujmy a potreby, majetkové pomery a pod. Ústavný súd Českej republiky zdôraznil, že u plnoletých detí je potrebné nazerať na vyživovaciu povinnosť odlišne. Plnoletý jedinec by sa mal vedieť postarať sám o seba a dôvod pre stanovenie vyživovacej povinnosti by mal byť odôvodnený konkrétnymi okolnosťami. Ak plnoleté dieťa študuje už na druhej škole toho istého stupňa, je namieste sa zaoberať tým, či ide o racionálnu prípravu na budúce povolanie a či sa dieťa štúdiu venuje s dostatočnou starostlivosťou.
Zabezpečenie bývania plnoletému dieťaťu
Môže nastať situácia, kedy je plnoleté dieťa schopné uspokojovať svoje životné potreby len čiastočne, napríklad si dokáže zabezpečiť stravu, ale nie bývanie. Rodičia sú v takom prípade povinní zabezpečiť mu bývanie, kým si ho nebude vedieť zabezpečiť samo. Vyživovacia povinnosť trvá aj počas prípravy dieťaťa na jeho budúce povolanie a nezaniká iba z dôvodu ukončenia štúdia, ak na to nie sú splnené ďalšie zákonné predpoklady. Ak dieťa riadne pokračuje v štúdiu, na povinnosti platiť výživné nič nemení ani jeho prerušenie z dôvodu nevydarenej skúšky. Na druhej strane, ak dieťa vstúpilo do zamestnania, ktoré mu umožnilo samostatne sa živiť, ale toto neskôr preruší s cieľom ďalšieho štúdia, vyživovacia povinnosť sa neobnovuje.
Formy platenia výživného
Výživné sa platí do rúk rodiča, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti. To neplatí, ak ide o plnoleté dieťa, ktorému sa výživné vypláca priamo, najčastejšie na účet v banke. Takto vie rodič zdokladovať plnenie svojej vyživovacej povinnosti. Zákon stanovuje minimálnu výšku vyživovacej povinnosti, ktorú je povinný platiť každý rodič, bez ohľadu na jeho možnosti.
Náhradné výživné
Ak si povinná osoba neplní vyživovaciu povinnosť stanovenú súdnym rozhodnutím, má dieťa právo požiadať o tzv. náhradné výživné, ktorým sa zabezpečuje výživa nezaopatrenému dieťaťu. V prípade plnoletého dieťaťa, žiadosť podáva samotné dieťa na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny. Náhradné výživné sa poskytuje vo výške určenej súdom, najviac však vo výške 1,2 násobku sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa. Po priznaní náhradného výživného je poberateľ povinný informovať úrad o každej zmene skutočnosti, ktorá je rozhodujúca na vyplácanie náhradného výživného.
Zrušenie vyživovacej povinnosti
Ak je dieťa schopné sa samo o seba starať, odporúča sa podať návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti.
Prídavok na dieťa
Prídavok na dieťa je štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva na výchovu a výživu nezaopatreného dieťaťa a na čiastočnú úhradu školských potrieb. Vypláca sa mesačne, najdlhšie do dovŕšenia 25 rokov veku dieťaťa, ak spĺňa podmienku nezaopatrenosti. Nárok na prídavok na dieťa zaniká, ak dieťa už získalo vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa.
Striedavá osobná starostlivosť
Striedavá starostlivosť je inštitút, ktorý bol zavedený novelou zákona o rodine v roku 2010. Ide o situáciu, keď rodičia dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti, a preto dieťa žije striedavo s jedným a druhým rodičom v pravidelných časových úsekoch. Frekvencia osobnej starostlivosti môže byť rôzna, všetko závisí na dohode rodičov. Striedavú starostlivosť nemožno chápať ako prostriedok na vyhýbanie sa plateniu výživného. Vo väčšine prípadov však súd pri nariadení striedavej starostlivosti výživné neurčí, najmä ak rodičia trávia s deťmi rovnakú časť mesiaca.
Postup pri súdnom konaní o výživnom
Pokiaľ si voči vám rodičia neplnia vyživovaciu povinnosť, je potrebné podať návrh na určenie výživného na príslušný okresný súd. Ak výživné bolo určené súdnym rozhodnutím a vzhľadom na skutočnosť, že ste dosiahli plnoletosť, výživné je povinný otec uhradzovať priamo vám a nie vašej matke. V tomto smere odporúčame kontaktovať otca a oznámiť mu váš bankový účet, na ktorý nech uhradzuje výživné.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Na základe vykonaného dokazovania môže súd dospieť k záveru, že návrh na zvýšenie výživného bol podaný dôvodne. Súd s poukazom na ustanovenie § 78 ods.
Nový Občiansky zákonník a zmeny vo výživnom
Ministerstvo spravodlivosti pripravilo úplne nový návrh Občianskeho zákonníka, ktorý má reagovať na aktuálne výzvy. Jednou z najdôležitejších častí je oblasť rodinného práva, kde sa zavádzajú konkrétne zmeny na podporu detí a spravodlivejšie plnenie rodičovských povinností. Občiansky zákonník, ktorý je dnes platný, bol prijatý ešte v roku 1964 a zodpovedal dobovým socialistickým pomerom.
Návrh zákona počíta s účinnosťou od 1. júla 2027. Dôvodom je podľa ministerstva potreba dlhšej legislatívnej lehoty, ktorá umožní pripraviť sa na rozsiahle zmeny. Ministerstvo spravodlivosti zdôrazňuje, že nový Občiansky zákonník predstavuje komplexnú reformu, ktorá má modernizovať právny poriadok Slovenska a poskytnúť občanom jasné a spravodlivé pravidlá v každodennom živote.
Zvýšenie minimálneho výživného
Jednou z kľúčových zmien je zvýšenie minimálnej výšky výživného. Súčasná hranica je nastavená na 30 percent zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa. Nový zákonník počíta so zvýšením tejto hranice na 50 percent zo životného minima. Zmena má priamy vplyv na rodičov, ktorí doteraz platili minimálne výživné. Po novom budú musieť prispievať vyššou sumou, čím sa má zabezpečiť lepšia životná úroveň dieťaťa.
Nový príspevok na mimoriadne výdavky
Ďalšou významnou novinkou je zavedenie takzvaného jednorazového príspevku na mimoriadne výdavky. Tento inštitút má riešiť situácie, keď rodič dieťaťa potrebuje pokryť jeho nečakané vyššie náklady, ktoré presahujú bežné výdavky zahrnuté vo výživnom. Inak povedané, ide o peniaze mimo sumy už priznaného výživného. Rodič tak nebude musieť žiadať o zvýšenie výživného.
Tento príspevok môže byť priznaný nielen v prípade, keď výživné určil súd, ale aj vtedy, keď rodič plní vyživovaciu povinnosť dobrovoľne a rodičia sa nevedia dohodnúť na rozdelení nákladov.